Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Sa-43-2020.pdf
PDF · 86.4 KB
Case nature
Subarea
6Sa/43/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v právnej veci žalobkyne: V. V. F., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: B. P. T., cestovný doklad č. N. XXXXXXXXX, t. č. umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková č. 14, právne zastúpený: JUDr. Radoslav Soták, advokát, so sídlom Námestie Slobody 7, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Mobilná jednotka policajného zboru Prešov, Ľubochnianska č. 2, 080 06 Ľubotice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-PO5-42-018/2020-AV zo dňa 04.07.2020, o zaistení žalobcu, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby z a m i e t a .
II. Správnu žalobu o d m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou vo veciach zaistenia zo dňa 31.07.2020, doručenej Krajskému súdu v Košiciach, ako správnemu súdu (ďalej aj správny súd alebo súd) dňa 10.08.2020, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. žalovaného č. PPZ-HCP-PO5-42-018/2020-AV zo dňa 04.07.2020 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) a nariadenia bezodkladného prepustenia zo zaistenia a náhrady trov konania.
2. Napadnutým rozhodnutím bola žalobkyňa dňa 04.07.2020 zaistená podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný, najviac na dva mesiace a žalobkyňa bola umiestnená do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.
3. Súčasťou žaloby bol tiež návrh žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby. Žalobkyňa uviedla, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.07.2020 jej bolo doručené dňa 04.07.2020, teda lehota na podanie správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného ako vyplýva z ustanovení § 225 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) uplynula dňa 13.07.2020. Svoj návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby odôvodnila tým, že vzhľadom na umiestnenie žalobkyne v karanténe, nemala možnosť kontaktovať vonkajšie okolie ani právneho zástupcu. Žalobkyňa až dňa 20.07.2020 požiadala Centrum právnej pomoci, Kanceláriu Košice, o poskytnutie právnej pomoci vo veci jej zaistenia. V karanténnom zariadení zriadenom v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach v súvislosti s opatreniami proti šíreniu epidémie COVID-19 sa žalobkyňa nachádzala odo dňa umiestnenia v zariadení pre cudzincov, t.j. odo dňa 04.07.2020 až do 18.07.2020. V najbližší nasledujúci pracovný deň 20.07.2020 požiadala žalobkyňa Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci. Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, rozhodnutím zo dňa 23.07.2020 č. KaKE 19198/2020, priznalo žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci zaistenia cudzinca podľa zákona č. 327/2005 Z.
z. poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o právnej pomoci“). Vzhľadom na uvedenú situáciu žalobkyňa žiada o odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby, nakoľko tá uplynula počas jej umiestnenia v karanténe.
4. Podľa § 70 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.
Podľa § 225 ods. 1 SSP, správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia.
Podľa § 206 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
5. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade, keď účastník konania nevykonal včas procesný úkon z ospravedlniteľného dôvodu, zákon umožňuje, za kumulatívneho splnenia viacerých podmienok, odpustenie zmeškania lehoty, následkom čoho je oneskorene urobené podanie vecne prejednané. Zákon však v určitých prípadoch odpustenie zmeškania lehoty vylučuje.
6. Správny súdny poriadok vylučuje odpustenie zmeškania lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby ako vyplýva z ustanovenia § 181 ods. 4, 1 SSP. Vzhľadom na tú skutočnosť, že ak nie je v štvrtej hlave SSP ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 206 ods. 2 SSP), dospel súd k záveru, že správna žaloba vo veciach zaistenia podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení a zmeškanie lehoty v tomto prípade nemožno odpustiť.
7. Jedinou výnimkou z uvedeného bola mimoriadna situácia spôsobená šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 upravená zákonom č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len zákonom č. 62/2020 Z. z.).
8. Podľa § 1 zákonom č. 62/2020 Z. z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 1 zákonom č. 62/2020 Z. z., ustanovenie § 1 písm. a/ <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2020/62/20200617> platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
9. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, na prejednávanú vec nie je možné aplikovať zákon č. 62/2020 Z. z., nakoľko k zaisteniu žalobkyne došlo až dňa 04.07.2020. Taktiež je možné z citovaného zákona postrehnúť, že zákonodarca reguloval predĺženie lehôt, ktoré sú ustanovené zákonom tak, že zvolil na takúto reguláciu až formu zákona a neponechal túto právnu problematiku na rozhodovaciu právomoc súdom. Za aktuálneho právneho stavu, kde je priamo zo zákona vylúčená možnosť odpustenia zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby a 4. hlava tretej časti SSP nevylučuje aplikáciu § 181 ods. 4 SSP, správny súd nemohol odpustiť zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby.
10. Len na doplnenie súd dodáva, že procedúra právnej pomoci poskytovaná Centrom právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny a v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa zákona o právnej pomoci je na mieste a má na ňu fyzická osoba právo, ak sú kumulatívne splnené podmienky uvedené v § 24c zákona a to, ak a) je štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, b) požiadala o poskytnutie právnej pomoci, c) nemá svojho zvoleného zástupcu na konanie, v ktorom žiada o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona, d) sa nachádza v stave materiálnej núdze, e) policajný útvar Úradu hraničnej a cudzineckej polície (ďalej len „policajný útvar“) vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení, rozhodnutie o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo rozhodnutie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu.
11. Z administratívneho spisu, konkr. zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania (podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku) zo dňa 04.07.2020 nevyplýva, že žalobkyňa požiadala o poskytnutie právnej pomoci, a to ani po zákonnom poučení o práve zvoliť si na zastupovanie advokáta alebo centrum právnej pomoci. Žalobkyňa dokonca priamo uviedla, že nechce nikoho splnomocniť na zastupovanie v tomto konaní (uvedená zápisnica strana štvrtá). Preto aj z uvedeného dôvodu je zrejmé, že žalobkyňa nevyužila aktívne svoje právo dať sa zastúpiť a podať správnu žalobu v čase, keď mala na to právo.
12. Podľa § 24c ods. 2 zákona o právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu žiadateľ podáva v centre, na policajnom útvare, kde je štátny príslušník tretej krajiny predvedený, alebo v zariadení, kde je štátny príslušník tretej krajiny alebo žiadateľ o udelenie azylu zaistený. Ak bola žiadosť podaná na policajnom útvare alebo v zariadení, policajný útvar alebo zariadenie sú povinné žiadosť bezodkladne doručiť centru spolu s rozhodnutím podľa odseku 1 písm. e). Ak nie je splnená podmienka podľa odseku 1 písm. e), policajný útvar alebo zariadenie oznámi fyzickej osobe v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie, že toto rozhodnutie nezakladá právo na poskytnutie právnej pomoci; v takom prípade policajný útvar alebo zariadenie centru žiadosť nedoručuje. Ak bola žiadosť podaná v centre, centrum o tom bezodkladne informuje príslušný policajný útvar, ktorý vydal rozhodnutie podľa odseku 1 písm. e); ak je štátny príslušník tretej krajiny alebo žiadateľ o udelenie azylu zaistený, informuje aj zariadenie, v ktorom je umiestnený.
13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na podanie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nebolo potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, resp. jeho pracovníka, ale žiadosť bolo možné poddať aj priamo na policajnom útvare, ktorý má zákonnú povinnosť túto žiadosť doručiť Centru právnej pomoci. V tomto kontexte nič nebránilo žalobkyni sa domáhať právnej pomoci priamo na policajnom útvare a takto podať správnu žalobu včas.
14. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby zamietol.
15. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.
16. Podľa § 225 ods. 1 SSP, správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia.
17. Žalobkyňa bola zaistená napadnutým rozhodnutím dňa 04.07.2020 a žalobu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia doručila správnemu orgánu až dňa 04.08.2020.
18. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
19. Vzhľadom na uvedené súd správnu žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, pretože bola podaná oneskorene.
20. Žalobkyňa napádala v žalobnom návrhu správnej žaloby aj rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov č. PPZ-HCP-PO2-89-005/2020 zo dňa 22.07.2020, ktorým v zmysle § 65 ods. 1 Správneho poriadku uvedený správny orgán zmenil druhý a tretí odsek výroku napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti charakter konania a rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, ktoré netvorí jeden celok (nie je pokračovaním) so správnym konaním a rozhodnutím, ktoré sa v jeho rámci preskúmava, a voči ktorému je v zmysle § 68 ods. 2 Správneho poriadku vždy prípustné odvolanie. Keďže výrok o zaistení žalobcu v napadnutom rozhodnutí nebol dotknutý rozhodnutím v mimo odvolacom konaní, uvedené rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov č. PPZ-HCP-PO2-89-005/2020 zo dňa 22.07.2020 nebolo pre posúdenie veci v tomto konaní relevantné a nijako nezasiahlo do subjektívnych práv žalobcu.
21. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba žalobcu bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajský súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.