Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-54-2019.pdf
PDF · 105.68 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníková 3479/3A, Bratislava, proti žalovanej: K. O.S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX/XX, Š., o zaplatenie sumy 533,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 250,- Eur, zmluvného úroku vo výške 59,20% ročne zo sumy 250,- Eur od 17.06.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 250,- Eur od 18.06.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 250,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 250,- Eur od 18.06.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.06.2019 domáhal zaplatenia sumy istiny 250,- Eur, odplaty 70,- Eur, zmluvnej pokuty 33,- Eur, poplatku za upomienky 180,- Eur, zmluvného úroku vo výške 59,20 % ročne zo sumy 250,- Eur od 17.06.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 250,- Eur od 18.06.2016 do zaplatenia z titulu neuhradeného úveru.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 250,- Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s odplatou a úrokom vo výške 218,- Eur, t.j. spolu vo výške 468,- Eur. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok sa zaviazala zaplatiť aj zmluvnú pokutu 33,- Eur, ak nevráti celkovú čiastku v dohodnutej lehote. Žalovaná do podania žaloby zaplatila 0,- Eur. K žalobe žalobca pripojil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Všeobecné obchodné podmienky a výpis z obchodného registra.
3. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 08.09.2019 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). K žalobe sa nevyjadrila.
4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.02.2020 vzal späť žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku vo výške 59,20% zo sumy 250,- Eur od 17.06.2015 do zaplatenia, odplaty vo výške 70,- Eur a pokuty za upomienky vo výške 180,- Eur. V tejto časti na podanej žalobe netrval a žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 250,- Eur so zmluvnou pokutou vo výške 33,- Eur a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 250,- Eur od 18.06.2016 do zaplatenia.
5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti vo výroku I. zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovanej k čiastočnému späťvzatiu žaloby, nakoľko k nemu došlo pred prvým pojednávaním.
9. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b) CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou s listinnými dôkazmi uvedenými nižšie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.
11. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 17.06.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 250,- Eur. V zmluve bolo dojednané, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 250,- Eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 218,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 468,- Eur. Odplata bola vo výške 70,- Eur, čo malo predstavovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28%. Priemerná RPMN bola 25,88%. Úrok bol vo výške 59,20% ročne, čo predstavovalo 148,- Eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 468,- Eur, ak nie je dohodnuté inak do 17.06.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 17.06.2016. Zmluva obsahuje aj dohodu, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Žalovaná žalobcovi do podania žaloby neuhradila žiadnu sumu.
12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa § 9 ods. 2 písm. c), d), j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) a e) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
20. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
22. Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 527 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
26. Podľa § 53 ods. 6 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.“), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty
sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
28. Podľa § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
29. Podľa § 517 ods. 2 OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) zák.č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
32. Predmetom konania, po zastavení konania v časti uplatneného nároku z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, je zaplatenie istiny 250,- Eur (rozdiel istiny a zaplatenej sumy, t. j. 250,- Eur - 0,- Eur), zmluvnej pokuty 33,- Eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 250,- Eur od 17.06.2016 do zaplatenia.
33. Žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).
34. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN). Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje RPMN v nesprávnej výške 28% teda nižšej než je úrok 59,20%. Nakoľko úrok je jedným z činiteľov výpočtu RPMN, výška RPMN musí byť nevyhnutne taká istá alebo vyššia ako je dohodnutá úroková sadzba úveru. Takto je zrejmé, že žalobca uviedol RPMN v nesprávnej výške, a to v neprospech spotrebiteľa. Ak by žalobca seriózne pristupoval k údaju o RPMN, nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako je úroková sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver. V zmluve nie sú uvedené ani všetky predpoklady použité na výpočet RPMN v zmysle citovaného ustanovenia a je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet s vysvetlivkami pre spotrebiteľa tak, aby bolo možné do matematického vzorca doplniť všetky údaje uvedené v zmluve potrebné na jeho výpočet a aby bolo možné overiť správnosť jeho výpočtu. Vzorec na výpočet RPMN je uvedený len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, avšak úplne absentujú
akékoľvek vysvetlivky k uvedenému matematickému vzorcu, takže nie je zrejmé čo jednotlivé údaje vo vzorci znamenajú. Spotrebiteľ teda nemá možnosť preveriť správnosť výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.
35. V zmluve chýba tiež údaj o dátume narodenia spotrebiteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ a síce adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak by sa i požadovaný údaj uvádzal v obchodných podmienkach, uvedené by nepostačovalo, pretože z dôvodu, že ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne a výslovne v rámci ustanovení zmluvy, kde uvedený nie je.
36. Okrem vyššie uvedeného poukazuje súd na skutočnosť, že úver bol poskytnutý zmenkou. Podľa § 1 ods. 2 veta posledná ZoSÚ však spotrebiteľský úver nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, pričom poskytnutie úveru zmenkou je podľa názoru súdu obchádzaním tohto ustanovenia. Spotrebiteľ si berie úver z dôvodu, že potrebuje finančné prostriedky v danom čase, takže je možné sa dôvodne domnievať, že po uzavretí zmluvy bola na základe zmenky suma 350,- Eur žalovanému vyplatená v hotovosti (keďže na zmluve nebol ako spôsob poskytnutia úveru vyznačený vklad na účet, bankový prevod na účet ani poštová poukážka), čo spôsobuje následok podľa § 11 ods. 1 písm. e) ZoSÚ.
37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), d), e) a § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie žiadnych iných poplatkov, ani na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej.
38. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty súd dospel k záveru, že žaloba v tejto časti bola podaná nedôvodne, keďže nárok na jej zaplatenie sa viazal na neuhradenie "celkovej čiastky úveru" v dohodnutej lehote. Ako to vyplýva z odôvodnenia uvedeného vyššie, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úveru aj s príslušenstvom, t. j. v celkovej dohodnutej výške, preto žalovaná túto zmluvnú (právnu) povinnosť ani nemohla porušiť a žalobca potom nemá nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty. Súd však poukazuje aj na to, že zmluvu vopred pripravil veriteľ a žalovaná, ako spotrebiteľ, nemala možnosť ovplyvniť jej obsah, len zmluvu podpísať v takom znení, ako ju veriteľ vopred pripravil. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 2, 3 OZ, keď žalobca nepreukázal v konaní opak, súd nepovažuje zmluvnú pokutu za individuálne dojednanú. Nakoľko nárok na zmluvnú pokutu patrí iba v prípade, že táto bola individuálne písomne dojednaná, čo žalobca nepreukázal.
39. Nakoľko žalovanej bola poskytnutá žalobcom z titulu úveru suma 250,- Eur, pričom žalovaná nezaplatila na úver žiadnu sumu, súd vo výroku II. rozsudku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť rozdiel vo výške 250,- Eur (250,- Eur - 0,- Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej sumy od nasledujúceho dňa po splatnosti úveru, t.j. od 18.06.2016 a vo zvyšku (o zaplatenie zmluvnej pokuty 33,- Eur) vo výroku III. rozsudku žalobu zamietol z dôvodu, že pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
40. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
41. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
45. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti 250,- Eur (žalobca vzal späť žalobu po začatí konania bez uvedenia dôvodu a nie pre správanie žalovanej) a zároveň žalobcovi bola žaloba zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 33,- Eur s príslušenstvom z čoho vyplýva úspech žalobcu v sume vo výške 250,- Eur, t.j. hrubý úspech žalobcu 47% a hrubý úspech žalovanej 53%. Žalovaná bola v konaní úspešnejšia a mala by nárok na náhradu trov konania, nakoľko ale žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej vo výroku IV. rozsudku náhradu trov konania nepriznal. Súd postupoval v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, keď bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).