Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-73-2020.pdf
PDF · 92.16 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/73/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: G. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX G. č. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, pod sp. zn. EX 11942/15, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 44,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/580/2015 - 32 zo dňa 15. januára 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej aj „zákon o rozhodcovskom konaní“) nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 13408/14 zo dňa 19.11.2014. Súdny exekútor H.. N. X., R.. dňa 19.05.2015 požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 15Er/580/2015-17 vylúčil súdneho exekútora H.. N. X., R.. z vykonávania exekúcie a na základe návrhu oprávneného poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, a to dňa 24.11.2015. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa nachádza na samostatnom liste a vo svojom záhlaví je jasne označená za rozhodcovskú zmluvu. Bola uzatvorená v rovnaký deň ako zmluva o úvere, teda dňa 25.01.2013. Na zmluve sa nachádza vlastnoručný podpis povinného. V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Rozhodcovská zmluva v tomto prípade nebola zjavne vymienená povinným, keďže návrh zmluvy sa nachádzal na predtlačenom formulári, ktorý vypracoval oprávnený, avšak nesplýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami a aj technicky tvorila samostatnú listinu. Povinný sa po oboznámení so znením rozhodcovskej zmluvy mohol a nemusel túto potvrdiť, teda mal reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu. Samotné odmietnutie by nemalo vplyv na obsah zmluvného vzťahu vzniknutého zo súbežne uzavretej zmluvy o úvere. Súdnej kontrole nepodliehajú tie dojednania, ktoré sú individuálne dojednané, a preto aj predmetnú rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že aj právomoc rozhodcovského súdu bola platne založená.
3. Z úverovej zmluvy súd prvej inštancie zistil, že povinnému mal byť poskytnutý úver v sume 100,- Eur, ktorý mal vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 68,- Eur, teda spolu 168,- Eur v jednej splátke do 28.7.2013. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej aj „RPMN“) je v zmluve uvedená vo výške 182,24% a výška priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov v sadzbe 40,60%. Údaj o RPMN predstavuje základný ukazovateľ, podľa ktorého spotrebiteľ si vytvorí názor o výhodnosti alebo nevýhodnosti úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti vyžaduje, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený údaj o samotnej výške RPMN. Zároveň sa vyžaduje aj uvedenie údaja o priemernej sadzbe ročnej percentuálnej miere nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platný ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú za príslušný kalendárny štvrťrok. Zo súhrnných informácií o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012 (dostupných na stránkach Ministerstva financií SR) vyplýva, že v prípade nezabezpečených spotrebiteľských úveroch do 1.500 Eur vrátane splatných od 6 do 12 mesiacov činila priemerná výška RPMN 40,60%. V tomto prípade bol povinnému poskytnutý úver oprávneným s RPMN vo výške 182,24 %, čo predstavuje viac ako štvornásobné prevýšenie priemernej výšky RPMN, čo je v príkrom rozpore so zásadou ekvivalencie plnení a tým aj v rozpore s dobrými mravmi a dosahuje intenzitu úžery. Vzhľadom na uvedené tak súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko pri rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Oprávnený uviedol, že podľa § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvyo úvere, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z rozhodcovskej zmluvy jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinný má možnosť v prípade nespokojnosti sa obrátiť na všeobecný súd. Rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, tak nebude dotknutá vyššie uvedeným ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) OZ. každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práva a na ich ochranu. Ak sa účastníci konania dohodnú na predložení svojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu v zásade platí, že sa podrobujú predpisom tohto súdu. V prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali svojim podpisom vyslovili s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej zmluve, pričom pri už pri podpise zmluvy mohla vysloviť svoj nesúhlas. Oprávnený zároveň odmieta akékoľvek argumenty povinného, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko tá nie je uzatváraná vždy. Podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Oprávnený je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne a nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitimite. Medzi stranami sporu bola uzavretá rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelená od samotnej zmluvy o úvere. Povinný svojim podpisom vyhlásil, že s uzatvorením tejto zmluvy súhlasí a vyhlásil, že bol osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Na základe uvedeného je preto oprávnený toho názoru, že rozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu a preto má rozhodcovský rozsudok povahu exekučného titulu.
5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 28.02.2015 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom H.. N. X., R.., zápisnica, obsahom ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 19.05.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 13408/14 zo dňa 19.11.2014, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2014 a vykonateľnosť dňa 29.12.2014. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 15Er/580/2015-17 vylúčil súdneho exekútora H.. N. X., R.. z vykonávania exekúcie a na základe návrhu oprávneného poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, a to dňa 24.11.2015. Uznesením č. k. 15Er/580/2015
- 32 zo dňa 15. januára 2019 súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi. Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
10. Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku; Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať(1). Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014(2).
11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku; exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
12. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku (ďalej ja „zákon o rozhodcovskom konaní“); Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
13. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní; súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. a) a i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“); na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (a). Ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 (i).
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch; Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
18. Odvolací súd uvádza, že dôvody odvolania oprávneného nezodpovedajú skutkovo ani právne obsahu odvolaním napadnutého uznesenia. Nespochybňujú ani záver súdu prvej inštancie o tom, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere má spotrebiteľský charakter, v dôsledku čoho súd prvej inštancie postupoval podľa § 45ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní a posudzoval či takýto exekučný titul zaväzuje povinného ako spotrebiteľa na plnenie, ktoré je právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Súd prvej inštancie konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom, nakoľko s prihliadnutím na RPMN v celkovej výške 182,24%, za ktorý oprávnený poskytol povinnému spotrebiteľský úver považoval plnenie priznané rozhodcovským súdom za plnenie v rozpore s dobrými mravmi a tak zastavil exekúciu, avšak z iných dôvodov, ako namietal oprávnený v podanom odvolaní. Po preskúmaní rozhodných skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky neodôvodňujú zmenu ani zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky oprávneného sa týkali platnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorú súd prvej inštancie nespochybnil.
19. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie v medziach podaného odvolania ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov X:X.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).