Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Pc-11-2020.pdf
PDF · 74.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-13Pc/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v právnej veci navrhovateľky: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. S. XXX, proti manželovi navrhovateľky: M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., t. č. ÚVVaÚVTOS Leopoldov, o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala aby súd zaviazal jej manžela prispievať na jej výživu výživným v sume 30 Eur mesačne od 1. 4. 2020 s odôvodnením, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti a po návrate z výkonu trestu odňatia slobody sa jej nepodarilo nájsť si prácu. Nemá finančné prostriedky ani na cestovanie aby sa pokúsila získať prácu v okresnom meste. 2. Manžel navrhovateľky s podaným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že s manželkou nežijú spolu viac ako 5 rokov, každý má iného partnera, sú v rozvodovom konaní.. Navrhovateľka nie je zamestnaná účelovo. On je vo výkone trestu odňatia slobody a bez príjmu. 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 14.8.2020.
4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že tento návrh podala z toho dôvodu, že momentálne poberá iba dávku v hmotnej núdzi vo výške 66,- Eur a musí platiť aj výživné na štyri deti, čo nemá z čoho. Bola podmienečne prepustená a poradili jej zo „sociálky“, aby si podala takýto návrh, že inak by jej nebola priznaná ani dávka v hmotnej núdzi. Manžel dlhodobo žil s inou priateľkou, s ktorou má deti. Momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody; dostal 28 mesiacov. Majú štyri spoločné deti, z ktorých tri sa nachádzajú v detskom domove a jedno je zverené do starostlivosti jej matky.
5. Manžel sa na nariadenie pojednávanie nedostavil, po tom, ako svoju neúčasť na ňom ospravedlnil a požiadal o prejedanie veci vo svoje neprítomnosti. Vzhľadom k uvedenému súd vec prejednal v neprítomnosti manžela navrhovateľky.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odpoveďou na lustráciu v Registri obyvateľov na č. l. 3 - 4 spisu, odpoveďou na lustráciu v ZVJS na č. l. 9 spisu, odpoveďou ÚPSVaR Veľký Krtíš na č. l. 24 spisu, odpoveďou ÚVVaÚVTOS v Leopoldove na č. l. 25 a nasl. spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
7. Z výsluchu navrhovateľky, z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov na č. l. 3 - 4 spisu a z odpovede ÚPSVaR Veľký Krtíš na č. l. 24 spisu súd zistil, že hoci sú účastníci konania stále manželmi,
viac rokov nežijú v spoločnej domácnosti z toho dôvodu, že si manžel navrhovateľky našiel priateľku, s ktorou má deti. Navrhovateľka zhruba 3,5 roka žije so svojim druhom v bytovke, kde okrem nej a jej druha žije jeho sestra, jej dcéra, jej muž a svokrovci. Navrhovateľka za bývanie neplatí, na stravu sa skladajú. Jej druh prispieva na vodu a elektrinu. Dávku v hmotnej núdzi, ktorú navrhovateľka poberá v sume 66,30 Eur od 1. 2. 2020, používa na platenie výživného na svoje maloleté deti. Manželia majú 4 spoločné nezaopatrené deti a manžel navrhovateľky má okrem toho dve vlastné nezaopatrené deti.
8. Odpoveďou na lustráciu v ZVJS na č. l. 9 spisu a odpoveďou ÚVVaÚVTOS v Leopoldove na č. l. 25 a nasl. spisu mal súd za preukázané, že manžel navrhovateľky je vo výkone trestu odňatia slobody od 21. 3. 2019 a predpokladaný dátum ukončenia výkonu trestu je 19. 7. 2021. Od februára 2020 nie je pracovne zaradený z dôvodu nedostatku pracovných pozícií.
9. Podľa § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „ZR“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
10. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi ustanovená v § 71 ZR je rozvinutím všeobecnej zásady ustanovenej v čl. 4 ZR o povinnosti členov rodiny vzájomne si pomáhať a úzko nadväzuje aj na základné práva a povinnosti manželov upravené v § 18 ZR, najmä na povinnosť vzájomnej pomoci. V súvislosti s touto vyživovacou povinnosťou je potrebné uviesť, že počas právnej existencie manželstva vzniká medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo, s ktorým sú oprávnení nakladať obaja manželia. Preto pokiaľ (celkom výnimočne) nedošlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, a zároveň trvá spoločná domácnosť a spoločné hospodárenie, nemožno v podstate hovoriť o vyživovacej povinnosti medzi manželmi, pretože zásadným znakom vyživovacej povinnosti je právo na to, aby sa prostriedky použili pre oprávneného a len pre neho. Ak teda existuje spoločné hospodárenie s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v zákonnom rozsahu uvedenom v § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), tieto podmienky nie sú splnené, pretože neexistuje právny základ na to, aby manžel mohol uplatniť právo na výživné, pretože svoje potreby uspokojuje v rámci bežného hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom. Ak však manželia spoločne nehospodária (bez ohľadu na skutočnosť, či žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti) a z tohto dôvodu dochádza k situácii, že životná úroveň manželov nie je rovnaká, súdna prax a rovnako i právna teória (napr. Lazar J. a kol., Občianske právo hmotné I zväzok, IURA EDITION, spol. s.r.o., Bratislava 2006) pripúšťa napriek skutočnosti, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá a nebolo ani modifikované spôsobom podľa § 143a OZ, existenciu vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Funkciou právnej úpravy vyživovacej povinnosti je totiž zabezpečenie rovnakej životnej úrovne oboch manželov, čo zodpovedá nie len zásade rovnoprávnosti muža a ženy, ale aj zmyslu manželstva, ako životného spoločenstva muža a ženy.
11. Ako už bolo uvedené vyššie, v prejedávanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že hoci sú účastníci konania manželmi, netvoria spoločnú domácnosť, a teda ani spoločne nehospodária. Spoločne nežijú viac ako 5 rokov, s tým, že navrhovateľka žije so svojim druhom a s jeho rodinou, kde neuhrádza náklady spojené s bývaním a skladá sa len na stravu. Poberá dávku v hmotnej núdzi, ktorú používa najmä na úhradu výživného na svoje deti. Druhý manžel žil so svojou priateľkou a svojimi dvomi deťmi, od 21. 3. 2019 je však vo výkone trestu odňatia slobody, kde od februára 2020 nie je pracovne zaradený z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí, a teda je bez príjmu. Možno teda konštatovať, že hoci manželstvo stále trvá a manželia spolu nehospodária, neboli splnené podmienky na to, aby súd zaviazal manžela navrhovateľky prispievať na výživu navrhovateľky manželským výživným v sume 30 Eur mesačne od 1. 4. 2020 naďalej, keď funkciou manželského výživného je zabezpečenie v zásade rovnakej životnej úrovne oboch manželov. V prejedávanom prípade však už je životná úroveň oboch manželov v zásade rovnaká, keď navrhovateľka je prijímateľkou pomoci v hmotnej núdzi, ktorú používa na úhradu stravy a výživného na maloleté deti, pričom náklady spojené s jej bývaním uhrádza jej druh, prípadne jeho rodina, a manžel navrhovateľky je dokonca bez príjmu, vo výkone trestu odňatia slobody. Navrhovateľka má štyri nezaopatrené deti, jej manžel dokonca 6 nezaopatrených detí. Za daného stavu by určenie vyživovacej povinnosti manželovi navrhovateľky voči navrhovateľke malo za následok nie zabezpečenie v zásade rovnakej životnej úrovne oboch manželov, ale naopak
zvýraznenie majetkovej nerovnováhy oboch manželov v neprospech manžela navrhovateľky. Vzhľadom k uvedenému neostávalo súdu nič iné len návrh navrhovateľky zamietnuť.
12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď v konaní neboli tvrdené a ani súdom zistené žiadne tak špecifické okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z jeho účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Veľký Krtíš.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Okrem toho sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.