Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_22Pc-35-2019.pdf
PDF · 97.58 KB
No categories available
22Pc/35/2019
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky - matky: X. J., B.. XX.XX.XXXX, X. V. K. XX, XXX XX W., B., zastúpená: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Miletičova 21, Bratislava, voči mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: Ľ. W., B.. XX.XX.XXXX, X. J. XXXX/XX, Š., zastúpený: JUDr. Vladimír Haládik, advokát, so sídlom Clementisove Sady 1616, Galanta, na určenie otcovstva a na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: U. J., B.. XX.XX.XXXX, X. V. K. XX, XXX XX W., B., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie v trvaní až do právoplatného skončenia konania vo veci samej:
Muž, ktorého otcovstvo má byť určené je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.07.2019 domáha určenia otcovstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.07.2020 sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené povinnosť platiť výživné vo výške 200,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Matka v návrhu uviedla, že je slobodná, maloleté dieťa, ktoré má v súčasnosti osem rokov vychováva sama, pričom muž, ktorého otcovstvo má byť určené má vedomosť o tom, že maloleté dieťa je jeho dieťaťom, avšak túto skutočnosť odmieta. Matka ďalej uviedla, že s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené tvorili pár, ich vzťah trval približne jeden rok a počas neho sa spolu aj intímne stýkali a v tomto období matka otehotnela. Matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené sa rozišli, z ktorého dôvodu muž, ktorého otcovstvo má byť určené opustil spoločnú domácnosť a matka začala žiť sama. Po zistení, že je tehotná, matka kontaktovala muža, ktorého otcovstvo má byť určené, ten ale poprel, že je otcom maloletého dieťaťa a o maloletého sa do dnešného dňa nezaujíma. Podľa vyjadrení matky bol muž, ktorého otcovstvo má byť určené neskôr ochotný otcovstvo uznať a určiť súhlasným vyhlásením, svoje stanovisko ale následne zmenil. V predmetnej veci bol vypracovaný znalecký posudok, z ktorého jednoznačne vyplýva, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené je otcom maloletého dieťaťa, pričom tento znalecký posudok bol vypracovaný aj za súčinnosti otca. Podľa vyjadrenia matky sa s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené dohodli, že náklady na znalecký posudok budú uhrádzané na polovicu, avšak nakoniec bola náklady nútená uhradiť len matka. Matka ďalej uviedla, že konanie vo veci samej nie je právoplatne skončené a má za to, že v danom prípade existuje dôvodná potreba dočasne regulovať právne vzťahy medzi účastníkmi, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. Z návrhu vyplýva, že výhradne matka sa podieľa na celkovej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a zabezpečuje
všetky potreby pre jeho priaznivý vývin. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené matke žiadnym spôsobom neprispieva. Matka v návrhu špecifikovala svoje mesačné výdavky nasledovne - nájomné: 440,- Eur, výdavky na telefón: 94,- Eur, strava: 200,- Eur, hygiena: 30,- Eur, oblečenie a obuv: 50,- Eur, cestovné: 30,- Eur. Výdavky na maloletého sú v zmysle návrhu matky nasledovné: - nájomné: 440,- Eur, strava: 200,- Eur, školské potreby: 100,- Eur, mimoškolské aktivity: 100,- Eur, hygiena: 30,- Eur, oblečenie a obuv: 50,- Eur, lieky: 30,- Eur. V návrhu sa ďalej poukazuje na to, že súd môže uložiť mužovi v konaní o určenie otcovstva povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, aj keď nie je súdnym rozhodnutím určený za otca dieťaťa, ak má osvedčené, že muž, proti ktorému návrh smeruje súložil s matkou dieťaťa v dobe rozhodujúcej pre počatie dieťaťa. Vzhľadom na vedené matka navrhla, aby súd vydal neodkladné opatrenie a tak zabezpečil, aby bola starostlivosť o maloletého plnohodnotne zabezpečená.
3. Súd sa oboznámil s návrhom, podstatným obsahom spisu, s výpisom z lustrácie zo Sociálnej poisťovne týkajúcej sa muža, ktorého otcovstvo má byť určené a matky mal., s výpisom z Obchodného registra SR spoločnosti H. T. U..G..C.., s vyjadrením muža, ktorého otcovstvo má byť určené zo dňa 27.07.2020, so znaleckým posudkom z odboru genetiky T.. Y. T.Q. Č.. X/XXXX, s vyjadrením kolízneho opatrovníka zo dňa 22.07.2020 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Na tunajšom súde prebieha vo veci samej konanie o návrhu navrhovateľky - matky na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Z predloženého znaleckého posudku z odboru genetiky T.. Y. T. Č.. X/XXXX vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania, treba pokladať otcovstvo pána Ľ. W., B.. XX.XX.XXXX voči maloletému U. J., B.. XX.XX.XXXX za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
5. Z výpisu z Obchodného registra SR spoločnosti H. T. U..G..C.., vyplýva, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené je jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne, a.s. muža, ktorého otcovstvo má byť určené vyplýva, že je zamestnaný v spoločnosti H. T. U..G..C.. a jeho priemerný vymeriavací základ za obdobie 03/2020 - 06/2020 bol vo výške 477,27 Eur.
6. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené vo svojom vyjadrení zo dňa 27.07.2020 poukázal na to, že súd už v tomto konaní jeden návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a to uznesením zo dňa 6.8.2019. Od tej doby sa podľa jeho názoru zmenilo iba to, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané otcovstvo otca dieťaťa, avšak matka dieťaťa nepreukázala napr. svoj príjem, výdavky na seba a na dieťa, ktoré považuje za neprimerane vysoké. Po sčítaní výdavkov matky vo výške 844,- Eur mesačne a výdavkov na maloleté dieťa vo výške 950,- Eur mesačne, súčet vo výške 1.794,- Eur mesačne presahuje matkin mesačný príjem, pričom táto okolnosť nebola vysvetlená. Podľa názoru muža, ktorého otcovstvo má byť určené sú výdavky matky na telefón vo výške 94,- Eur mesačne neodôvodnené, keď je všeobecne známe, že za paušálny mesačný poplatok vo výške 30,- až 35,- Eur ktorýkoľvek operátor poskytne neobmedzené volania, značný objem dát a roaming v rámci Európy je v cene paušálu. Rovnako muž, ktorého otcovstvo má byť určené spochybňuje aj výdavky na školské potreby vo výške 100,- Eur mesačne a na mimoškolské aktivity 100,- Eur. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené je zamestnaný v spoločnosti H. T. U..G..C.. X. a jeho príjem je vo výške cca 500,- Eur mesačne v čistom. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené navrhuje, aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, resp. navrhuje určiť výživné vo výške 100,- Eur mesačne, nakoľko táto suma zodpovedá jeho maximálnym možnostiam.
7. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 22.07.2020 vyplýva, že sa stotožňuje so závermi znaleckého posudku č. X/XXXX z odboru genetika, vypracovaného T.. Y. T. a z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu, aby bola starostlivosť o maloleté dieťa plnohodnotne zabezpečená navrhuje, aby súd návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
17. Podľa § 330 ods. 1 CMP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
18. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
19. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 1, Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
23. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
24. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd určí vyživovaciu povinnosť mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené v nevyhnutnej miere.
25. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a rodiča nie je možné vylúčiť z plnenia vyživovacej povinnosti k deťom. Z komentára C.H. BECK k ust. § 366 CMP vyplýva, že súd môže uložiť mužovi v konaní o určenie otcovstva povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, aj keď nie je ešte súdnym rozhodnutím určeným za otca dieťaťa, ak má osvedčené, že muž, proti ktorému je podaný návrh na určenie otcovstva a od ktorého sa žiada platiť výživné, súložil s matkou dieťaťa v dobe rozhodujúcej pre počatie dieťaťa. Uvedené tvrdenie je vyvodené z konštantnej judikatúry (viď. R 20/1980, s.142 a 143), pričom v tejto súvislosti tunajší súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/556/2012 zo dňa 07.12.2012, v ktorom sa uvádza: „V súdnej praxi je možné tento druh predbežného opatrenia naradiť aj vo veciach, v ktorých nie je isté, či tu je, alebo nie je rodinnoprávny vzťah zakladajúci nárok na výživné týka sa to predovšetkým vecí, v ktorých ide o určenie otcovstva, keď aj v týchto veciach je možno predbežným opatrením uložiť žalovanému mužovi povinnosť, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. So závermi súdu prvého stupňa o tom, že odporca, ktorého otcovstvo doposiaľ nebolo určené v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine , je v pozícii muža, ktorého otcovstvo je len pravdepodobné a do času, kým nie je zapísaný v rodnom liste dieťaťa sa matka nemôže s úspechom domáhať nariadenia predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., preto nie je možné súhlasiť. Pre úplnosť je však treba uviesť, že predbežné opatrenie na platenie výživného v nevyhnutnej miere môže súd v konaní o určenie otcovstva nariadiť len ak má osvedčené, že muž, proti ktorému je podaná žaloba o určenie otcovstva a od ktorého sa požaduje platenie výživného, súložil s matkou dieťaťa v čase, ktorý je rozhodujúci pre počatie dieťaťa. Z predloženého znaleckého posudku z odboru genetiky T.. Y. T. Č.. X/XXXX mal súd za dostatočne osvedčené, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené súložil s matkou maloletého dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, nakoľko v zmysle záverov uvedeného posudku treba pokladať otcovstvo pána Ľ. W., B.. XX.XX.XXXX voči maloletému U. J., B.. XX.XX.XXXX Z. prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou, pričom v konaní neboli zistené závažné okolnosti, ktoré by jeho otcovstvo vylučovali.
26. Z návrhu a tvrdení v ňom obsiahnutých mal tak súd dostatočne osvedčené, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci platenia výživného v nevyhnutnej miere, a to najmä z dôvodu potreby zabezpečiť maloletému dieťaťu nevyhnutné prostriedky na uspokojovanie jeho základných životných potrieb, keďže súd mal z tvrdení matky za osvedčené, že sa o maloleté dieťa osobne stará a uhrádza jeho základné životné náklady. Matka maloletého dieťaťa špecifikovala mesačné výdavky na maloleté dieťa nasledovne, výdavky za nájomné: 440,- Eur, strava: 200,- Eur,
školské potreby: 100,- Eur, mimoškolské aktivity: 100,- Eur, hygiena: 30,- Eur, oblečenie a obuv: 50,- Eur, lieky: 30,- Eur, t.j. spolu: 950,- Eur. Uvedenú výšku mesačných výdavkov však matka v konaní neosvedčila, a taktiež neuviedla ani neosvedčila výšku príjmu muža, ktorého otcovstvo má byť určené. Z výpisu z lustrácie zo Sociálnej poisťovne muža, ktorého otcovstvo má byť určené vyplýva, že výška jeho mesačného príjmu je cca 500,- eur. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené nešpecifikoval svoje mesačné výdavky. Kritériom pre určenie výšky výživného je, že má postačovať aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov maloletého dieťaťa, keďže neodkladným opatrením sa určuje výživné iba v nevyhnutnej miere, zároveň však jeho výška musí byť určená v súlade s princípom primeranosti a spravodlivosti. Výživné určené neodkladným opatrením, nie je výživným určeným súdom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktoré môže súd ustáliť až po úplnom a riadne vykonanom dokazovaní, v ktorom zistí možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj výšku odôvodnených potrieb maloletého. Za výživné určené v nevyhnutnej miere však nie je možné automaticky a paušálne považovať minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Z dôvodu, že súdu je známa výška príjmu muža, ktorého otcovstvo má byť určené len vo výške 500,- Eur mesačne, ako aj poukazom na odôvodnené výdavky na maloleté dieťa, súd mu určil plnenie vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere, pričom v predmetnej veci za primerané považoval určenie výživného vo výške 100,- Eur, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Súd pri svojom rozhodovaní bral do úvahy nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa, t.j. predovšetkým výdavky na stravu, oblečenie a hygienu, pričom výdavky uvedené matkou za školské potreby, mimoškolské aktivity spolu vo výške 200,- eur, bez ich preukázania nepovažoval za primerané. Keďže výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami muža, ktorého otcovstvo má byť určené, vychádzajúc zo skutočnosti, že v konaní nebolo preukázané, že by muž, ktorého otcovstvo má byť určené, ani potom ako bol vyhotovený znalecký posudok, na výživu maloletého dieťaťa prispieval, mal súd za to, že je odôvodnené nariadenie neodkladného opatrenia, keďže maloletému dieťaťu je potrebné zabezpečovať jeho potreby pravidelne a nebolo by spravodlivé, aby sa matka sama podieľala na výžive maloletého. Požadovanú výšku výživného v sume 100,- Eur mesačne, vychádzajúc z preukázaných a tvrdených výdavkov maloletého, ktoré súd považoval za primerané, tak podľa názoru súdu zodpovedá výške výživného v nevyhnutnej miere.
27. Uloženie povinnosti platiť výživné neodkladným opatrením je len opatrenie dočasného charakteru a má slúžiť len v nevyhnutnom rozsahu. Prípadná iná výška výživného bude posudzovaná v rámci riadneho dokazovania v konaní o veci samej. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené bude do toho času povinný platiť súdom stanovené výživné až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.