Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cpr-12-2019.pdf
PDF · 74.37 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cpr/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobkyne: Bc. P. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. XX/X, W., v konaní zast. JUDr. Michalom Hargašom, advokátom, so sídlom Sasinkova 9, Bratislava, proti žalovanej: Crazy Bratislava, s.r.o., IČO: 50 596 764, so sídlom Betliarska 12, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovanou výpoveďou žalovanej zo dňa 30.4.2019 je neplatné.
Žalovaná je povinná poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy v sume 520,- eur mesačne od 24.5.2019 až do času, keď jej žalovaná umožní pokračovať v práci.
Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu dňa 27.8.2019 sa žalobkyňa domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.4.2019 zo strany žalovanej je neplatné a žalovaná je povinná zaplatiť jej sumu 520,- eur mesačne od 24.5.2019 až do času, kým jej žalovaná umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žalobkyňa má právo na ich náhradu vo výške 100%.
2. Žalobkyňa tvrdila, že na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 12.1.2017 bol medzi stranami uzatvorený pracovný pomer na pozíciu „administratívna podpora“. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú, s dňom nástupu do práce 16.1.2017. Odo dňa 25.4.2019 bola žalobkyňa uznaná za práceneschopnú, o čom ihneď informovala aj zamestnávateľa. Následne dňa 13.5.2019 si žalobkyňa našla v schránke list zo dňa 30.4.2019, v ktorom jej žalovaná oznámila, že ku dňu 25.4.2019 došlo k zrušeniu jej pracovnej pozície a žalovaná skončila so žalobkyňou pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a pracovný pomer sa mal skončiť ku dňu 30.6.2019. Rozhodnutie zamestnávateľa o zrušení pracovnej pozície nebolo žalobkyni doručené, ani nebola s jeho obsahom oboznámená. Žalobkyňa následne bezúspešne kontaktovala žalovanú prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že považuje skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na tom, aby ju spoločnosť aj naďalej zamestnávala. List s týmto oznámením zo dňa 21.5.2019 bol zamestnávateľovi doručený dňa 24.5.2019.
3. Podľa žalobkyne bol pracovný pomer skončený neplatne, pretože podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, keď
je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu. Náhradu mzdy si žalobkyňa uplatňovala až do času, kým jej zamestnávateľ umožní pokračovať v práci.
4. Žalobkyňa v konaní predložila listinné dôkazy - pracovnú zmluvu, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, e-mail zo dňa 24.4.2019, oznámenie o skončení pracovného pomeru výpoveďou, oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nároku na nemocenské.
5. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 22.11.2019, k žalobe sa nevyjadrila.
6. Vo veci bolo nariadené pojednávanie. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila. Súd postupoval podľa § 180 Civilného sporového poriadku (CSP) a vec prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalovanej.
7. Tvrdenia žalobkyne týkajúce sa pracovnej zmluvy, jej dočasnej pracovnej neschopnosti, doručenia skončenia pracovného pomeru výpoveďou a oznámenia žalobkyne, že trvá na ďalšom zamestnávaní, neboli sporné a boli doložené aj listinnými dôkazmi. Sporná nebola ani výška zárobku žalobkyne. Súd pri rozhodnutí preto vychádzal zo skutkového stavu tvrdeného žalobkyňou (bod 2).
8. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
9. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.
10. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
11. Na základe uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení sa súd stotožnil so žalobkyňou, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, pretože žalovaná ako zamestnávateľ nesmela dať žalobkyni výpoveď v dobe, keď bola žalobkyňa uznaná za dočasne práceneschopnú pre chorobu. Pracovný pomer žalobkyne sa mal skončiť dňa 30.6.2019, žalobkyňa podala žalobu dňa 27.8.2019, teda včas. Z týchto dôvodov súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné.
12. Pri rozhodnutí o náhrade mzdy súd vychádzal z ustanovení § 79 ods. 1 a § 134 Zákonníka práce. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
13. Žalobkyňa dňa 24.5.2019 oznámila žalovanej, že považuje skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na tom, aby ju žalovaná naďalej zamestnávala a prideľovala jej prácu.
14. Pre prípad, že súd rozhodne o neplatnosti výpovede, žalovaná nenavrhovala, aby súd rozhodol o skočení pracovného pomeru. Bez ohľadu na to súd v konaní ani nezistil žiadny spravodlivý dôvod, pre
ktorý by bolo odôvodnené rozhodnúť o skončení pracovného pomeru. Žalobkyni tak patrí náhrada mzdy za obdobie odo dňa 24.5.2019 až do času, kedy jej žalovaná umožní pokračovať v práci podľa pracovnej zmluvy.
15. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
16. Náhrada mzdy uplatnená žalobkyňou nebola sporná, žalovaná výšku nespochybnila, preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.
17. Žalobkyňa mala vo veci celkový úspech, preto jej bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú 100%-nú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalovaná povinná žalobkyni zaplatiť, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na Okresnom súde Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.