Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-106-2020.pdf
PDF · 86.11 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/106/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci odsúdeného I. K., nar. XX.XX.XXXX v C., okres C., trvale bytom U., W. XXXX/XB, okres U., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, pre obzvlášť závažný trestný čin zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b), písm. c), písm. d), odsek 2 písm. a) Tr. zákona, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 14. augusta 2020, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. júla 2020 pod sp. zn. 1Pp/113/2020 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odseku 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín (v konaní o schválení dohody o vine a treste) zo dňa 15. decembra 2011 pod sp. zn. 8T/160/2011 bol odsúdený I. K., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b), písm. c), písm. d), odsek 2 písm. a) Tr. zákona a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. augusta 2010 pod sp. zn. 3T/83/2010 v spojení s uznesením (o neosvedčení sa v skúšobnej dobe) zo dňa 18. septembra 2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16. októbra 2012 pod sp. zn. 2Tos/103/2012, pre spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. d) Tr. zákona, s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. marca 2013 pod sp. zn. 8Nt/138/2012 bol určený spoločný spôsob výkonu oboch trestov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odsúdený I. K. má predpokladaný koniec výkonu posledného trestu odňatia slobody dňom 27. decembra 2021. Lehota pre to, aby mohol byť odsúdený I. K. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, po uplynutí 3/4 (u obzvlášť závažného zločinu) a 2/3 (u zločinu), jemu uložených a nariadených oboch trestov odňatia slobody, nastala ešte dňom 11. februára 2019.
Dňa 13. mája 2020 bol Okresnému súdu Trenčín doručený písomný návrh odsúdeného I. K. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý aj odôvodnil.
Okresný súd Trenčín na nariadenom verejnom zasadnutí uznesením dňa 09. júla 2020 pod sp. zn. 1Pp/113/2020 podľa § 415 odseku 1 Tr. poriadku a za použitia §§ 66 odseku 1, odseku 2, 67 odsek 1 Tr. zákona odsúdeného I. K. podmienečne prepustil z oboch predmetných a vyššie uvedených výkonov trestov odňatia slobody a súčasne mu podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona
okresný súd určil dostatočne dlhú skúšobnú dobu na 36 (tridsaťšesť) mesiacov a súčasne u neho nariadil probačný dohľad nad jeho osobou počas celej určenej skúšobnej doby, spolu s uložením primeraných povinností a obmedzení podľa § 51 odsek 3 písm. b), odsek 4 písm. k) Tr. zákona spočívajúcich v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ako aj zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie počas celej určenej skúšobnej doby. Svoje rozhodnutie okresný súd v podstate odôvodnil tým, že odsúdený kumulatívne spĺňa všetky tri zákonné podmienky pre to, aby mohol byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 odsek 1 a § 67 odsek 1 Tr. zákona, t. j. podmienku formálneho charakteru
- potrebnú časť výkonu trestu odňatia slobody už odsúdený vykonal a plnením svojich povinností v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody súčasne preukazuje adekvátny stupeň polepšenia a súčasne spĺňa aj ostatnú tretiu zákonnú podmienku materiálneho charakteru, a to predpoklad vedenia riadneho života na slobode po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, čo okresný súd podrobnejšie odôvodňoval tým, že ich naplnenie preukazujú konštatované skutočnosti v obsahu podaného hodnotenia na odsúdeného riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody, z nich najmä 9 disciplinárnych odmien bez žiadneho disciplinárneho trestu, plnenie programu zaobchádzania prakticky vo všetkých bodoch, vrátane sebakritického postoja k spáchanej trestnej činnosti, keď vo výkone trestu odňatia slobody je fakticky po prvýkrát a isté riziko dostatočne potlačí probačný dohľad nad odsúdeným spolu s kontrolovateľnými primeranými povinnosťami a obmedzeniami, počas dostatočne dlhej určenej skúšobnej doby.
Proti tomuto uzneseniu, v zákonnej lehote troch pracovných dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia citovaného uznesenia, podal prokurátor, ktorý nebol účastným na verejnom zasadnutí okresného súdu, písomne sťažnosť v neprospech odsúdeného, ktorú odôvodnil tým, že je toho názoru, že u odsúdeného absentuje naplnenie materiálnych podmienok pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a v tejto súvislosti poukázal na jeho doterajšie dve odsúdenia, v ktorých mu boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je podľa jeho názoru namieste iba vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie riadny život na slobode a že pre spoločnosť neexistuje príliš veľké riziko jeho recidívy. Z hodnotenia odsúdeného ústavom na výkon trestu odňatia slobody však má za to, že odsúdený nepreukazuje polepšenie a nemožno od neho očakávať na slobode pozitívnu zmenu v jeho správaní po prípadnom podmienečnom prepustení a súčasne má tiež za to, že okresný súd dostatočne neprihliadol tiež na povahu opakovane a v krátkom časovom úseku spáchanej trestnej činnosti odsúdeným, pričom z hodnotenia vyplýva, že sa odsúdený zúčastňoval protidrogovej osvety iba pasívne a o podmienečné prepustenie požiadal z prísnejšieho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, než aby sa domáhal svojho preradenia do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Preto navrhol, aby nadriadený Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 194 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil a aby uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Odsúdený I. K. sa do konania neverejného zasadnutia krajského súdu k písomnému odôvodneniu prokurátora vyjadril písomne tak, že napadnuté uznesenie považuje za správne a zákonné vo všetkých smeroch, keď okresný súd vykonal správne a podrobne dokazovanie. Ďalej obšírnejšie a podrobnejšie odsúdený reagoval na všetky sťažnostné argumenty prokurátora, ktoré považuje v podstate za celkom nedôvodné a preto navrhol, aby nadriadený Krajský súd v Trenčíne sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti odsúdeného, ktorá mu bola spolu so spisom predložená 12. augusta 2020, preskúmal podľa § 192 odseku 1 Tr. poriadku na neverejnom zasadnutí dňa 14. augusta 2020 správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosť prokurátora, hoci bola podaná oprávnenou osobou a včas, nie je dôvodná.
Podľa § 66 odseku 1 písm. c) Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobou odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 67 odsek 1 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 odsek 2 Tr. zákona okrem osoby odsúdenej na doživotie, môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odseku 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 68 odseku 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na 1 rok až 7 rokov a skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.
Úvodom krajský súd uvádza, že v rámci prieskumnej povinnosti nezistil, že by okresný súd v posudzovanej trestnej veci nepostupoval v súlade s Trestným poriadkom. Práve naopak. Neštandardným, aj keď v konečnom dôsledku zákonu však neodporujúcim sa javí neúčasť prokurátora na nariadenom procesnom úkone - verejnom zasadnutí okresného súdu, kedy podľa názoru krajského súdu táto neúčasť znamenala pre prokurátora, ako predstaviteľa jednej z procesných strán, významnú absenciu poznatkov z priebehu vykonávaného dokazovania (v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti), t. j. možnosť osobne vidieť a počuť odsúdeného, zástupcu ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vyjadruje vždy aj s podrobnosťami k priebehu výkonu trestu u odsúdeného a k jeho hodnoteniu, a klásť týmto osobám otázky pre prípadné objasnenie niektorých skutočností, osobne sa oboznámiť s vykonávanými listinnými či inými do úvahy prichádzajúcimi dôkazmi, čo je nevyhnutné pre relevantné následné uplatňovanie procesných práv a povinností prokurátora.
Krajský súd v súlade s právnym názorom okresného súdu dospel k záveru, že v posudzovanom prípade odsúdený I. skutočne kumulatívne spĺňa zákonom vyžadované všetky tri zákonné podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného uvedené v ustanoveniach §§ 66 odseku 1 písm. a), odsek 2, 67 odsek 1 Tr. zákona. Prvá formálna zákonná podmienka bola naplnená už dňom 11. februára 2019, kedy odsúdený už vykonal potrebné zákonné časti z oboch uložených a jemu nariadených trestov odňatia slobody za spáchaný zločin a obzvlášť závažný zločin. Odsúdený tiež plnením všetkých svojich povinností a svojim správaním počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody aj podľa záveru krajského súdu preukázal adekvátny stupeň polepšenia tak, ako to v podrobnostiach vyplýva z jednotlivo uvádzaných skutočností v rámci celého obsahu podaného hodnotenia riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Aj keď riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody v závere konštatuje svoje subjektívne stanovisko o tom, že odsúdený spĺňa podmienky pre podmienečné prepustenie iba čiastočne, bez toho, aby takýto svoj názor aj prípadne podložil konkrétnymi relevantnými skutočnosťami, keď práve naopak, z obsahu jeho hodnotenia vyplýva, že odsúdený spĺňa druhú zákonnú podmienku pre podmienečné prepustenie, krajský súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné ďalej uviesť, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a i prípadným odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody. Výsledky, aké odsúdený I. K., ktorý je fakticky po prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, doposiaľ dosiahol vo výkone trestu odňatia slobody nezodpovedajú iba záveru o relatívne dobrom jeho správaní. Odsúdený je počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to vyplýva z jednotlivých uvádzaných skutočností v obsahu podaného hodnotenia riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody, hodnotený výraznejšie pozitívne, o čom svedčí aj veľký počet získaných disciplinárnych odmien, bez toho, aby bol odsúdený disciplinárne potrestaný. Odsúdený svoju sebareflexiu vo vzťahu k spáchanej trestnej činnosti začal prejavovať ešte pre začatím výkonu trestu odňatia slobody, keď uzatvoril dohodu o vine a treste v prípade druhého odsúdenia a aj počas výkonu trestu svojimi účasťami na protidrogovej osvete, aj keď pasívnou formou, čo nemôže byť podkladom pre nepochybný záver o tom, že si nezačal uvedomovať nesprávnosť, protiprávnosť a nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť.
Pokiaľ ide splnenie ostatnej, tretej zákonnej podmienky materiálneho charakteru, t. j. predpoklad, že odsúdený I. K. bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život a nebude sa dopúšťať opätovne protispoločenskej činnosti, predovšetkým trestnej činnosti, krajský súd vo všeobecnosti najskôr musí uviesť, že už zo zákonného znenia vyplýva to, že či odsúdená osoba bude či nebude viesť riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody možno iba odhadovať, resp. vysloviť v tomto smere konkrétnu prognózu, po vyhodnotení všetkých známych relevantných skutočností, ktoré sa viažu k osobe odsúdeného. V podstatnej miere úzko súvisí hodnotenie tejto prognózy aj so záverom o druhej materiálnej zákonnej podmienke pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože už ten sám o sebe v podstatnej miere napovedá o stave nápravy odsúdeného aj smerom do budúcnosti, samozrejme po všestrannom vyhodnotení a vzatím do úvahy aj ostatné ďalšie podstatné faktory. Odsúdený I. K., ktorý je fakticky iba prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody tak, ako to vyplýva z obsahu jeho hodnotenia, z doteraz vykonanej väčšej časti jemu uložených a nariadených oboch trestov odňatia slobody od samého počiatku ich výkonu stabilne, riadne plní svoje povinnosti a správa sa iba pozitívne a program zaobchádzania stále plní v takej miere, že je možné konštatovať, že jeho náprava je dostatočne pozitívna a uveriteľná a to aj vzhľadom k tomu, že trest odňatia slobody vykonáva po prvýkrát a teda nejde zrejme u neho o účelové správanie sa, ktoré by nekorešpondovalo s realitou ním proklamovaných postojov v snahe viesť už iba riadny život občana. Krajský súd preto konštatuje, že odsúdený I. K. spĺňa dôvodný predpoklad, že na slobode bude viesť riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, berúc do úvahy v dostatočnom rozsahu preukázaný adekvátny stupeň jeho polepšenia v podmienkach výkonu trestu odňatia, s existujúcim pozitívnym sociálnym zázemím, ktoré tvorí jeho rodina, čo potvrdil aj ústav na výkon trestu odňatia slobody. Skutočnosť, že povaha trestnej činnosti, ktorej sa odsúdený dopustil, je z pohľadu ochrany spoločnosti závažného charakteru spolu so skutočnosťou, že doposiaľ trest odňatia slobody vykonáva v prísnejšom ústave na výkon trestu odňatia slobody, ešte so zreteľom na všetky existujúce pozitíva, svedčiace v prospech odsúdeného, ešte nediskvalifikujú rozhodnutie o jeho podmienečnom prepustení. Okresný súd totiž správne, po tom čo rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, na posilnenie eliminácie rizika recidívy u odsúdeného správne určil primeranú skúšobnú dobu spolu s uložením probačného dohľadu nad jeho osobou, spolu s dvomi skutočne vhodnými primeranými povinnosťami a obmedzeniami vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorej sa odsúdený dopustil.
Na základe uvedených skutočností preto aj krajský súd dospel k záveru, že odsúdený I. K., ktorý je pritom vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, kumulatívne spĺňa všetky tri zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako je uvedené.
Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že odsúdeného I. K. je preto možné podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody s uložením aj podľa názoru krajského súdu obligatórnej a primeranej skúšobnej doby na tri roky, s nariadením probačného dohľadu nad osobou odsúdeného, spolu s uložením primeraných povinností a obmedzení tak, ako tieto vyplývajú z napadnutého uznesenia okresného súdu, čo krajský súd hodnotí pozitívne smerom k podpore dovŕšenia nápravy odsúdeného na slobode po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
V prípade, že odsúdený nebude plniť podmienky probačného dohľadu, či bude porušovať uložené obmedzenie, či nesplní alebo nebude plniť uložený príkaz, čo bude predmetom opakovanej kontroly zo strany príslušného probačného a mediačného úradníka, a to prípadne aj v súčinnosti s Policajným zborom, čomu je odsúdený povinný sa podrobiť s tým, že ak nebude v celom rozsahu plniť podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, môže to mať samo o sebe za následok povinnosť podrobiť sa výkonu zvyšku nevykonaného trestu odňatia slobody, o čom krajský súd týmto odsúdeného aj poučuje.
Uvedené dôvody potom viedli krajský súd k tomu, že sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.
Krajský súd považuje za nevyhnutné dodať, že z odôvodnenia sťažnosti prokurátora a ani z obsahu predloženého trestného spisu mu nebolo zrejmé, prečo navrhoval prokurátor napadnuté uznesenie po jeho zrušení postupom podľa § 194 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku vrátiť okresnému súdu s tým, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.