Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/150/2019

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka so sídlom Ul.Svornosti 43, Bratislava proti žalovanému: V. N.Ö.N., I.. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, J. o zaplatenie 2 104,20 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31.05.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 2 104,20 Eur spolu s príslušenstvom titulom nevrátenia poskytnutých prostriedkov. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu - OT Banka Slovensko, a.s. uzavreli dňa 09.08.2013 Zmluvu o OTP refinanc exprese č. XXX/XXXX/XXSU, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2 450,- Eur. Žalovaný sa uvedené finančné prostriedky zaviazal zaplatiť v 119 splátkach vždy k 8.- dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 08.10.2013 a posledná splátka dňa 08.08.2023. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť bola vo výške 3 811,09 Eur. Žalovaný neuhradil splátky riadne a včas preto právny predchodca žalobcu listom z dňa 12.04.2016 vyzval žalovaného k zosplatneniu dlhu a zároveň upozornil žalovaného o možnosti vyhlásiť úver za splatný. Žalovaný sa prvykrát dostal do omeškania so splátkou zo dňa 09.11.2015 a ku dňu zosplatnenia bol v omeškaní viac ako 3 mesiace. Žalovaný splátku neuhradil preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23.05.2016 vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo sumu 1 046,66 Eur. Žalovaný bol ku dňu 12.06.2016 povinný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 2 119,71 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 2 046,56 Eur, riadneho úroku vo výške 72,60 Eur a úroku z omeškania vo výške 0,55 Eur. Žalobca si v konaní uplatňuje zaplatenie istiny vo výške 2 031,05 Eur spolu s úrokom vo výške 72,60 Eur, kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 0,55 Eur a úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení .

Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu o OTP refinanc exprese zo dňa 09.08.2013, výpis z účtu, , výzvu pred zosplatnením zo dňa 12.04.2016 s nedoručenou zásielkou, vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 23.05.2016 s nedoručenou zásielkou, oznámenie o postúpení pohľadávky, predžalobnú výzvu a Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2018.

Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz č.k. zo dňa 04.06.2019, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd preto vyzval žalobcu, či navrhuje pokračovanie v konaní. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní, z daného dôvodu došlo v zmysle ustanovenia o upomínacom konaní k jeho zrušeniu.

Vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 04.12.2019.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.01.2020 uviedol, že žalobca bol v dôsledku omeškania pred zosplatnením úveru písomne vyzvaný na zaplatenie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Súčasťou podanej žaloby bola aj posledná výzva zo dňa 12.04.2016. Majú za to, že uvedená listina preukazuje splnenie zákonných podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu. Žalobca zároveň predložil súdu poslednú výzvu pred zosplatnením zo dňa 12.04.2016.

Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote nevyjadril.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 17.08.2020, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Neprítomný bol žalobca ako aj žalovaný. Súd preto rozhodol, že bude rozhodovať v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovaného.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že ide o spotrebiteľský spor, v ktorom žalobca poskytol žalovanému plnenie, pričom žalovaný neplnil. Z uvedeného dôvodu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Majú za to, že boli dodržané všetky zákonné ustanovenia pre zosplatnenie ako aj postúpenie pohľadávky. Zosplatnenie vyvolala splátka splatná dňa 08.04.2016. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že žaloba je dôvodná a navrhujú, aby jej súd vyhovel.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Spoločnosť OTP banka a.s., uzatvorila so žalovaným dňa 09.08.2013 Zmluvu o OTP refinanc úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2 450,- Eur, pri RPMN 10,14%, priemernej RPMN 19,47%, úroku 9,50%. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku vo výške 3 811,09 Eur. Prvú splátku sa zaviazal zaplatiť dňa 08.10.2013 vo výške 31,87 Eur, každú ďalšiu splátku vždy k 8-emu dňu v mesiaci. Posledná splátka bola splatná dňa 08.08.2023 vo výške 30,39 Eur.

Podľa článku VII ods. 1 písm. a) Zmluvy, za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považuje, ak dlžník neuhradí svoje vlastné splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti.

Podľa článku VII ods. ods. 2 písm. e) Zmluvy, pri podstatnom porušení povinností je banka oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti.

Právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného listom zo dňa 12.04.2016, že je v omeškaní so splácaním dlhu v celkovej výške 117,64 Eur. Uvedená písomnosť sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu s označením poštového doručovateľa „ zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ Následne listom zo dňa 32.05.2016 banka úver zosplatnila. Uvedené písomnosti sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu s označením poštového doručovateľa s označením „adresát neznámy.“

Zmluva o OTP refinanc úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, je zmluvou o úvere v zmysle ustanovenia a nasl. . Táto zmluva patrí medzi absolútne obchody v zmysle ustanovenia a teda sa na ňu majú vzťahovať ustanovenia . Pretože žalobca poskytol tento úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný ho za týmto účelom neprijal, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia a o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmluva z 09.08.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia citovaného zákona a úver ňou poskytnutý je aj spotrebiteľským úverom. Zároveň obe strany spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia , a táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia a nasl. , ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje.

Podľa ustanovenia , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia , ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Povinnosťou strán sporu je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V sporovom konaní postihuje dôkazné bremeno obe sporové strany. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24.06.2010 ).

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a žalovaným bola dňa 09.08.2013 uzatvorená zmluva o OTP Refinanc úvere. Keďže žalovaný neplnil svoju pohľadávku riadne a včas banka vyzvala žalovaného listom z dňa 12.04.2016 na zaplatenie dlhu. Výzva sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu s označením poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ Následne listom zo dňa 23.05.0216 oznámila banka žalovanému, že pohľadávka je splatná a dlh predstavuje sumu 2 119,71 Eur. Vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti sa vrátilo banke s označením poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Ďalej bolo súdu preukázané, že dňa 04.12.2018 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky žalovaného.

Súd sa zaoberal podmienkami postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda skúmal či žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, týmto nositeľom nie je. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, spôsobilým predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka alebo jej časť za predpokladu, že dlžníkovi bola doručená výzva banky a dlžník je napriek tejto výzve v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne v čase postúpenia pohľadávky. Predmetné ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Teda povinnosťou banky bolo pred postúpením pohľadávky písomne vyzvať dlžníka na splatenie peňažného záväzku a preukázať doručenie takejto výzvy žalovanému ako zákonnému predpokladu pre spôsobilé postúpenie pohľadávky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca počas konania aj napriek výzve súdu na predloženie uvedenej výzvy poukazoval len na výzvu,

ktorá predchádzala samotnému zosplatneniu úveru. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že výzva na úhradu dlhu pred zosplatnením nie je totožná z výzvou, ktorú predpokladá zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Ide o dve úplne odlišné výzvy, ktorých doručenie je spájané s úplne odlišnými právnymi následkami. Na základe žalobcom predložených dôkazov má súd za to, že žalobca nepreukázal vyhotovenie a ani zaslanie výzvy podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách t.j. neuniesol dôkazné bremeno. Súdu teda nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky a teda ani to, že žalobca je oprávnený túto pohľadávku uplatňovať pred súdom. Pokiaľ by súd vzal do úvahy tvrdenia žalobcu, že splatnosť dlhu žalovaného vyvolala splátka zo dňa 08.04.2016 je potrebné poznamenať, že v takomto prípade by bolo mimoriadne zosplatnenie uskutočnené v rozpore so zákonnými ustanoveniami a , pretože s touto splátkou nebol žalovaný v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v omeškaní viac ako 3 mesiace ako to predpokladajú citované zákonné ustanovenia. V danom prípade by vyhlásenie mimoriadnej splatnosti musel súd považovať za neplatné, čo by malo za následok, že by došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá nebola spôsobila na postúpenie, pretože nebola splatnou. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno t.j. nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2018 je teda absolútne neplatnou v zmysle ustanovenia , nakoľko je v rozpore so zákonom. Súd tu poukazuje aj na judikát Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24.04.2018, podľa ktorého bol oprávnený preskúmavať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd na základe uvedených skutočností žalobu zamietol. (výrok I)

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia , pričom dospel k záveru, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% keďže žalovaný bola úspešný na 100% a neúspešný na 0% t.j. čistý úspech žalovaného predstavuje 100%. Preukázateľne však žiadne trovy žalovanému nevznikli, súd mu preto náhradu trov konania ani nepriznal. (výrok II)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Lučenec ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Podľa Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().