Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Csp-80-2019.pdf
PDF · 80.26 KB
Case nature
Area
Subarea
31Csp/80/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Gilányim v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24 785 199, Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, zast.: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava proti žalovanému: A. P., E.. XX.XX.XXXX, D. XXXX/X, XXX XX I. o zaplatenie 2 400,- € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu 25.04.2019 domáhal zaplatenia jemu postúpenej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 2 400,- € spolu s príslušenstvom. Žalobca v konaní tvrdil, že jeho predchodca so žalovaným uzatvorili 24.03.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol jeho predchodca žalovanému úver vo výške 2 400,- €, pričom peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté bezhotovostným prevodom na účet a žalovaný sa zaviazal úver spolu s úrokmi splatiť v 36 mesačných splátkach splatných k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 24.04.2016 a posledná splátka bola splatná 15.04.2019. Žalovaný neuhradil ani jednu splátku úveru, preto pôvodný veriteľ na základe svojich úverových podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere, úver dňa 30.08.2016 zosplatnil. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.08.2018 predchodca žalobcu postúpil s účinnosťou k 24.08.2018 žalobcovi pohľadávku voči žalovanému z uvedeného zmluvného vzťahu, pričom žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom z 27.08.2018. Žalovaný bol pred podaním žaloby vyzvaný na zaplatenie listom z 22.03.2019. Dlžná istina predstavuje sumu 2 400,- €, ktorú si žalobca uplatňuje spolu s úrokom z omeškania v konaní. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca ako dôkazy označil a súdu predložil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX z 24.03.2016 (č. l. 8-9), všeobecné úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (č. l. 10-22), platobnú históriu (č. l. 10), zosplatnenie (č. l. 23), zmluvu o postúpení pohľadávok z 21.08.2018 (č. l. 26-32), oznámenie o postúpení pohľadávky z 27.08.2018 (č. l. 23-24), podací hárok k oznámeniu o postúpení pohľadávky (č. l. 25), predžalobnú výzvu z 22.03.2019 (č. l. 24), podací hárok k predžalobnej výzve (č. l. 25), s ktorými sa súd oboznámil.
2. Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe nevyjadril, v konaní ostal nečinný.
3. Súd v rámci objasnenia skutkového stavu vychádzal z nesporných tvrdení žalobcu (§ 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.), a z predložených dôkazov listinou, vykonaním ktorých súd zistil nasledovné podstatné skutkové okolnosti.
4. Žalovaný a predchodca žalobcu 24.03.2016 svojimi podpismi na formulár zmluvy o spotrebiteľskom úvere zhodne prejavili vôľu uzavrieť zmluvu, v ktorej bolo obsiahnuté, že predchodca žalobcu poskytne žalovanému úver v sume 2 400 €, že úver bude splatený v 36 mesačných splátkach, že splatnosť prvej splátky je po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a splatnosť každej ďalšej splátky je do 15. dňa v kalendárnom mesiaci a termín konečnej splatnosti je 36 mesiacov po poskytnutí úveru. Uvedené skutočnosti vyplynuli z tvrdení žalobcu a z dôkazu listinou - zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX z 24.03.2016 (č. l. 8-9).
5. Predchodca žalobcu 24.03.2016 poskytol žalovanému prevodom na účet peňažné prostriedky vo výške 2 400 €, čo vyplynulo z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval.
6. V období od 24.03.2016 do 30.08.2016 žalovaný neuhradil ani jednu splátku úveru, čo vyplynulo z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval.
7. Žalobca listom z 30.08.2016 žalovaného vyzval k splateniu celého úveru vo výške 2 670,85 € v dôsledku omeškania žalovaného s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úveru, a to najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy. Uvedené skutočnosti vyplynuli z tvrdení žalobcu a z dôkazu listinou - zosplatnenie (č. l. 23).
8. Dňa 21.08.2018 predchodca žalobcu a žalobca svojimi podpismi pod zmluvou o postúpení pohľadávok zhodne prejavili vôľu uzavrieť zmluvu, ktorej predmetom bolo okrem iného postúpenie pohľadávky voči žalovanému z uvedenej zmluvy o spotrebnom úvere, pričom uvedená skutočnosť bola následne žalovanému listom oznamovaná, čo vyplynulo z tvrdení žalobcu a z dôkazov listinou - zmluva o postúpení pohľadávok z 21.08.2018 (č. l. 26-32), oznámenie o postúpení pohľadávky z 27.08.2018 (č. l. 23-24), podací hárok k oznámeniu o postúpení pohľadávky (č. l. 25).
9. Žalobca listom z 22.03.2019 vyzval žalovaného na plnenie, čo vyplynulo z tvrdení žalobcu a z dôkazu listinou - predžalobná výzva z 22.03.2019 (č. l. 24), podací hárok k predžalobnej výzve (č. l. 25).
10. Súd nemal v konaní preukázané, že by predchodca žalobcu upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní pred 30.08.2016 na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, keďže takúto skutočnosť žalobca ani len netvrdil, tým skôr ju nepreukazoval. Súd s poukazom na ustanovenia článku 8 základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 a § 153 zákona č. 160/2015 Z. z. uvádza v tejto súvislosti nasledovné. V sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom platia zásady dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, a to prednostne žalobcu ako "pána sporu" (dominus litis), ktorý ako prvý nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby. Túto povinnosť nemôže splniť nikto iný ako žalobca a jeho prípadná pasivita nemôže byť ani korigovaná zásahom súdu. V tomto zmysle pôsobí bremeno tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní netvrdila všetky rozhodujúce skutočnosti významné pre rozhodnutie, a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva nemôže byť pre nečinnosť strán preukázaná, pretože nebola tvrdená stranou, ktorú také procesné bremeno zaťažuje. Žalobca mal pritom možnosť tvrdiť a preukázať, či predchodca žalobcu upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní pred 30.08.2016 na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky alebo nie, a to najneskôr na pojednávaní dňa 17.08.2020, ktorého sa však bez primeraných dôvodov nezúčastnil a súčasne súhlasil s rozhodnutím v neprítomnosti žalobcu, teda sa svojim konaním zriekol možnosti rozptýliť pochybnosti súdu o tejto podstatnej skutkovej okolnosti veci. V zmysle zásady arbitrárneho poriadku civilného sporového konania platí, že je vecou súdu, kedy žalobcu vyzve na doplnenie podstatných skutkových okolností, vychádzajúc však zo zásady ústnosti konania a sledujúc ustanovenie § 181 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. deje sa tak spravidla na pojednávaní po uvedení predbežného právneho posúdenia veci. Preto súd nevyzýval žalobcu na doplnenie predmetnej podstatnej skutkovej okolnosti ešte pred pojednávaním. Zároveň ak má súd rozhodnúť v zmysle § 179 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. spravidla na jedinom pojednávaní, potom prípadnú svojvoľnú neúčasť žalobcu na pojednávaní nemožno chápať ako okolnosť, pre ktorú by žalobca nebol schopný priamo na pojednávaní predniesť doplňujúce podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, ako to mal namysli zákonodarca v ust. § 181 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Preto súd za účelom zistenia podstatnej a rozhodujúcej skutkovej okolnosti spočívajúcej v otázke, či predchodca žalobcu upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní pred 30.08.2016 na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, pod ťarchou ustanovenia § 179 ods. 1 a § 153 zákona č. 160/2015 Z. z. pojednávanie odročiť nemohol a dodatočne žalobcu na uvedenie tejto skutkovej okolnosti nevyzýval, naopak vo veci konal a rozhodol na základe skutkových tvrdení, ktoré mal súd k dispozícii a ktoré boli preukázané.
11. Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení § 39, § 52, § 53, § 489, § 491 ods. 1, § 517, ods. 1, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 2 a § 559 zákona č. 40/1964 Zb., § 497, § 504 zákona č. 513/1991 Zb., § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1 a 2 a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom vec posúdil nasledovne.
12. Medzi predchodcom žalobcu a žalovaným došlo na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ku vzniku záväzkového vzťahu podľa § 489, 491 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., § 497 zákona č. 513/1991 Zb. a § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., v ktorom sa zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť plnenia; predchodca žalobcu dočasne poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach a zaplatiť úroky. Súd posúdil tento vzťah podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. ako spotrebiteľský, na základe čoho bolo potrebné naň aplikovať aj ustanovenia právnych predpisov slúžiacich k ochrane spotrebiteľa.
13. Na základe zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy, keď sa dostal podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. do omeškania s plnením dohodnutých splátok poskytnutého úveru. Napriek tomu právny úkon predchodcu žalobcu, ktorým si uplatnil u žalovaného nárok na predčasné splatenie úveru dňa 30.08.2016 je podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. neplatný pre jeho rozpor so zákonom, keďže žalobca v zmysle § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. neupozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní pred 30.08.2016 na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 559 zákona č. 40/1964 Zb. Teda pohľadávka predchodcu žalobcu sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
14. Ak ale sa pohľadávka predchodcu žalobcu nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, potom ju v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. nebolo možné postúpiť pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý mal nastať v zmysle predmetnej zmluvy o spotrebnom úvere až 36 mesiacov po poskytnutí úveru, t. j. 15.04.2019. Keď teda žalobca a predchodca žalobcu uzavreli dňa 21.08.2018 zmluvu o postúpení pohľadávky predchodcu žalobcu voči žalovanému z predmetnej zmluvy o spotrebnom úvere, konali tak v rozpore s ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 525 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., a preto je táto zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. neplatná. Žalobca tak nikdy nenastúpil na miesto veriteľa žalovaného, a teda nie je nositeľom práva, ktoré si uplatňuje v tomto konaní. Preto súd žalobe vyhovieť nemohol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, a teda žalobu zamietol.
15. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, patril by mu podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. nárok na náhradu trov konania. Ak ale žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, čo vyplynulo z obsahu spisu, súd mu nárok na náhradu trov konania v rámci procesnej ekonómie nepriznal (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, Drieňová 5, 827 02 Bratislava. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať, len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.