Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17P-70-2020.pdf
PDF · 95.84 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-17P/70/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. I., nar. X.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, bytom u matky, dieťa rodičov matky: I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, Y., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bauer s.r.o., Dénešova 19, Košice a otca: I. I., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, Y., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 27.7.2020 matka dieťaťa žiadala, aby súd zveril mal. I. na čas do rozvodu manželstva do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude oprávnená a povinná zastupovať a spravovať jeho majetok a otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne. Žiadala, aby súd zakázal otcovi stretávať sa do rozvodu ich manželstva s mal. I. per eventum je otec oprávnený stretávať sa s maloletým len v prítomnosti matky každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. v mieste prechodného bydliska matky.
2. Zároveň matka žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže otcovi stretávať sa s mal. I. na čas do rozvodu manželstva rodičov.
3. Uviedla, že tunajším súdom je pod sp. zn. 26P/27/2020 na základe návrhu otca vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Uvedené konanie doposiaľ nebolo skončené. Ďalej uviedla, že zásadné nezhody medzi manželmi súviseli a súvisia predovšetkým s výchovou maloletého. Obaja rodičia majú zásadne rozdielne názory na výchovu a starostlivosť o maloletého. Otec dieťa dlhodobo vychováva úplne benevolentným spôsobom bez pravidiel. Podrýva jej autoritu ako matky v očiach dieťaťa. Umožňuje mu chodiť spávať a vstávať kedy maloletý chce. Dovoľuje mu oslovovať ho „šéf“. Neurčuje mu žiadne hranice a nevyžaduje dodržiavanie ani elementárnych pravidiel. Výsledkom výchovného spôsobu, štýlu a pôsobenia otca na maloletého je skutočnosť, že v očiach dieťaťa je ona vnímaná ako tá „zlá“ a otec ako ten „dobrý“, ktorý všetko dovolí a nikdy na nič nepovie „nie“. Uvedené smerovanie maloletého má stupňujúcu sa, až chorobnú tendenciu. Je presvedčená o tom, že otec maloletého do veľkej miery podnecuje voči jej osobe, lebo inak si nevie rozumne vysvetliť negatívne a zásadné zmeny v správaní maloletého voči jej osobe. Niekoľkokrát od maloletého počula vetu: „tatík mi povedal, že ťa nemám ľúbiť“ alebo „tatík povedal, že ma klameš, nikam ma nezoberieš“. Rovnako maloletý na matku niekoľkokrát bezdôvodne fyzicky zaútočil, kedy ju napríklad pichol metlou do chrbta, buchol ju diaľkovým ovládačom do ruky, opakovane ju udieral alebo kopal. Snažila sa mu vysvetliť, že to nie je správne, no otec ho v tom podporoval. Je presvedčená, že uvedené negatívne konanie a správanie sa otca je cielené a jediným cieľom konania manžela je zmanipulovanie maloletého. Psychické týranie zo strany otca už nezvládla a ku dňu podania návrhu opustila aj s maloletým spoločnú domácnosť a odišla k svojej matke. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe,
zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch. Z uvedených dôvodov má za to, že konajúci súd má pomerne široké možnosti obmedziť alebo zakázať styk maloletého s otcom, nakoľko je to v najlepšom záujme dieťaťa. Pri zohľadňovaní záujmu maloletého má pritom prihliadať nielen na ohrozenie jeho psychického zdravia, ale aj na ohrozenie jeho celkového mravného vývoja. Je potrebné prihliadnuť taktiež na hľadisko možnej nevhodnosti životného príkladu otca ako rodiča pre maloletého, a to so zreteľom na vyššie uvedený spôsob života, ktorý otec vedie a nezdravé výchovné metódy, ktoré vo vzťahu k maloletému aplikuje, kedy ho manipuluje voči matke negatívne. Je presvedčená, že v záujme zachovania psychického zdravia maloletého je potrebné neodkladným opatrením buď obmedziť alebo úplne zakázať otcovi styk s maloletým a tiež je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti na čas do rozvodu.
4. V prílohe k návrhu matka predložila v kópii návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zo dňa 25.2.2020.
5. Lustráciou prebiehajúcich konaní bolo zistené, že vo veci účastníkov konania je na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 26P/27/2020 vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené.
6. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice /ďalej len „úrad“/ ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ustanovený kolízny opatrovník v konaní na základe žiadosti súdu o prešetrenie pomerov v rodine maloletého doručil súdu dňa 3.8.2020 správu. Uviedol, že spisová dokumentácia maloletého dieťaťa je na úrade vedená od apríla 2020 z dôvodu návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec maloletého podal aj návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, ktorý je vedený na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 26P/27/2020, termín pojednávania v tejto veci je stanovený na 31.08.2020. Dňa 28.07.2020 sa dostavila na úrad matka maloletého p. I. I., nar. XX.XX.XXXX a oznámila, že v daný deň došlo k incidentu v ich domácnosti na adrese G. X, Y., čo bolo následkom toho, že predošlý deň si vysťahovala svoje osobné veci a veci maloletého k svojim rodičom na C. XX D. Y.. K uvedenému incidentu bola privolaná aj policajná hliadka. Na základe podaných informácii matkou úrad realizoval neohlásené sociálne zisťovanie (G. X), v domácnosti bol prítomný maloletý I. a otec, ktorý v rámci osobného pohovoru uviedol, že včera si manželka vzala dovolenku s tým, že chce tráviť čas so synom. Otec náhodne prišiel domov cez obedňajšiu prestávku, aby sa naobedoval a zistil, že matka vynášala z bytu mechy so svojím a synovým oblečení, že berie syna k svojim rodičom, s čím otec nesúhlasil a vyjadril sa, aby počkali na rozhodnutie súd. Podľa slov otca, keď ho syn zbadal, nechcel odísť s matkou. Dňa 28.07.2020 otec išiel do práce a aby nedošlo k vynášaniu vecí z bytu, keďže matka mala dovolenku, zabezpečil prítomnosť svojej matky v byte. Následne si aj matka maloletého prizvala svoju matku a podľa slov otca, došlo ku konfliktu medzi starými matkami. Maloletý sa mal vyjadriť, že nechce ísť s babkou zo strany matky. Matka p. I. privolala policajnú hliadku a oboznámila službukonajúcich príslušníkov o podanom neodkladnom opatrení, na čo sa oni vyjadrili, že maloleté dieťa nie je zverené do starostlivosti žiadneho z rodičov, kým nie je súdom rozhodnuté. Počas sociálneho zisťovania sa vrátila do domácnosti aj matka. Zo strany kolízneho opatrovníka bolo rodičom ponúknuté odborné poradenstvo na referáte poradensko-psychologických služieb úradu (ďalej len „RPPS“) za účelom zjednotenia predstáv o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, zlepšenia vzájomnej komunikácie a v neposlednom rade zmiernenia napätia v rodine, s čím obaja súhlasili. V rámci sociálneho zisťovania sociálni pracovníci nadviazali komunikáciu s maloletým I., ktorý sa hral v obývačke. Maloletý sa spočiatku javil ostýchavo a hanblivo, ale po krátkom čase ich oboznámil so svojou hrou a uviedol, že ďalšie hračky sa nachádzajú v jeho izbe. V porovnaní so sociálnym zisťovaním a vedením pohovoru s maloletým v apríli 2020, opadla u maloletého opatrnosť a počiatočná nedôvera voči neznámym ľuďom. Vzhľadom k veku maloletého a jeho rozumovej vyspelosti mu neboli kladené otázky k incidentom, ktoré sa aktuálne odohrali v rodine. Po doručení žiadosti súdu o prešetrenie pomerov v rodine v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia úrad kontaktoval rodičov, aby si dohodol termín za účelom ich vyjadrenia k predmetnému konaniu. Dňa 31.07.2020 sa otec dostavil na úrad, kde mu bol poskytnutý k nahliadnutiu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, s ktorým vyslovil nesúhlas s odôvodnením, že on zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletého a poukázal na to, že v mesiaci júl 2020 čerpal desať dní OČR kvôli tomu, že bol s maloletým, nakoľko materská škola je počas letných mesiacov zatvorená. Matka sa údajne vyjadrila, že nemôže ostať doma so synom, lebo nemá zastupiteľnosť v práci. Popiera tvrdenie matky, že by mal
nevhodné výchovné metódy voči synovi a ani materská škola nikdy neavizovala, že by mal maloletý nevhodné správanie a nie je pravdou, že by negatívne ovplyvňoval syna voči osobe matky. Otec údajne viackrát videl, ako matka udrela syna a z jeho pohľadu nemá dostatok trpezlivosti na výchovu syna. K tvrdeniu matky, že on jej bráni tráviť čas s maloletým, otec uviedol, že v čase, keď maloletý navštevoval materskú školu, on ho vždy vyberal zo škôlky a matka chodila domov z práce v rôznych časoch a tak je tomu aj v mesiaci júl, keď bol so synom doma desať dní. Matka neoznamuje otcovi, v akom čase príde domov z práce, a preto si on urobí program so synom. Otec uviedol, že suseda z ich bloku, ktorá býva na tom istom poschodí, oboznámila jeho matku o tom, že oni s manželom majú vedomosť o tom, že matka bije maloletého. Dodal, že v týždni, ktorý matka čerpala dovolenku, bola so synom iba jeden deň (29.07.2020).
7. Dňa 31.07.2020 sa dostavila na úrad aj matka maloletého, ktorá v osobnom pohovore uviedla, že od podania návrhu na neodkladné opatrenie v apríli 2020 zo strany otca, sa situácia v ich domácnosti zhoršila tým, že otec ju slovne atakuje a hovorí na ňu, že je zlá mama, klame syna a nikde ho nevezme, čoho svedkom je maloletý, ktorý vzápätí na ňu zle reaguje, napr. po nej hádže hračky, ovládač od televízora, kope ju, udiera ju päsťou a hovorí: „Mama, si zlá, choď preč, nemám Ťa rád.“ Matka upozornila otca, že to robí vedome a ubližuje tým synovi. Pred tromi týždňami matka strávila so synom celý víkend na jej podnet, nakoľko dovtedy trávil so synom čas len otec a ona nemala túto možnosť. Matka opísala situáciu, že po jej príchode z práce, otec nie je doma so synom, čo sa deje od 22.06.2020. Po uvedenom víkende matka prišla so synom domov večer, začala sa chystať do práce, na čo syn prišiel za ňou a trikrát ju pichol metlou do chrbta. Matka upozorňuje syna, že to nesmie robiť, lebo je to zlé, ale syn v tom zvyčajne pokračuje a ona priznáva, že v takýchto situáciách sa stane, že je nútená dať synovi po zadku, lebo ju nerešpektuje. Svedkom synových atakov na matku je aj manžel, pričom ho matka požiadala, aby upozornil syna, ale on iba ticho stojí. Matka je názoru, že dieťa by malo navštevovať psychológa, nakoľko jeho prejavy nie sú vhodné voči jej osobe, na čo sa otec vyjadril, že to nie je potrebné. Disponuje nahrávkami z týchto situácií a má aj nahrávku z 25.07.2020, v ktorej otec hovorí synovi, že sa ho teta bude pýtať, či ho mama bije a aby jej povedal, že ho bije každý deň. Taktiež matka uviedla, že syn sa po návrate od starých rodičov maloletého (zo strany otca) vyjadril, že ju nemá rád a ani babku a dedka z Q.. Podľa slov matky, otec jej navrhol ešte v čase, keď nemali stanovený termín pojednávania, že má záujem dohodnúť sa za podmienky, že maloletý I. ostane v byte na G. do rozvodu manželstva a na čas po rozvode bude od pondelka do piatku v danom byte a od piatku poobedia do nedele večer bude s matkou s tým, že si ona musí nájsť podnájom na sídlisku T. a on jej bude prispievať na nájom mesačnou sumou 100,-Eur. Neskôr otec navrhol sumu 150,-Eur. Matka nesúhlasila s takýmto návrhom a dala protinávrh, že ak chce, aby bývala na uvedenom sídlisku, tak len vtedy, keď jej bude prispievať vyššou sumou, a to 200,-Eur. Otec uviedol, že ide o vysokú sumu a navrhol matke ďalšiu alternatívu, že v prípade, ak nebude súhlasiť s jeho návrhom, on si bude žiadať zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, čo matka odmietla. Matka trvá na podanom návrhu, v zmysle ktorého žiada zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti na čas do rozvodu, určiť výživné 100,-Eur mesačne zo strany otca a zmenila úpravu styku otca s maloletým oproti podanému návrhu na každú nedeľu od 13.00 hod. do 17.00 hod. a súhlasí aj bez jej prítomnosti. Matke sa javí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vhodný z dôvodu, aby syn na čas do rozvodu manželstva nebol pod vplyvom otca a starej matky, lebo v prípade, ak by ovplyvňovanie pokračovalo ďalej, jej vzťah so synom by sa zhoršil. Dňa 31.07.2020 bol s otcom dohodnutý na najbližší možný termín odborného poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb úradu na deň 3.8.2020 a s matkou 6.8.2020 Následne bude plánované spoločné stretnutie s rodičmi. Na základe zistených skutočností má za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko nebola osvedčená naliehavá potreba okamžite upraviť pomery maloletého do času, kým bude rozhodnuté vo veci samej. Z pohovoru s oboma rodičmi, s maloletým a z realizovaného sociálneho zisťovania vyplýva, že riadne starostlivosť o maloletého je zabezpečená
8. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
9. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
10. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy
žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
11. Podľa ust. § 360 ods. 1,2 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
12. Podľa ust. § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
13. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Podľa ust.§ 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa ust. § 330 ods. 1,2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
17. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
18. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie upravuje CMP, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov. Pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.
19. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.
20. Na základe citovaných zákonných ustanovení a obsahu spisového materiálu súd nemal preukázané, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci sú splnené. Matka v návrhu neosvedčila naliehavú potrebu úpravy pomerov účastníkov konania či nebezpečenstvo hroziace maloletému dieťaťu, ktoré odôvodňujú okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia.
Naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu je namieste neodkladným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Skutočnosť, že rodičia maloletého majú nezhody a diametrálne rozdielne predstavy o výchove maloletého dieťaťa, samé o sebe nie sú právnym základom pre okamžitý zásah súdu, v tomto prípade vylúčenie rodiča z kontaktu s dieťaťom. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že na zabezpečovaní starostlivosti o maloleté dieťa sa podieľajú obaja rodičia. Ani zo strany úradu práce nebola preukázaná naliehavá potreba neodkladným opatrením zakázať styk otca s maloletým. Konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko nebola osvedčená naliehavá potreba okamžite upraviť pomery maloletého dieťaťa do času, kým bude rozhodnuté vo veci samej. Z pohovoru s oboma rodičmi, s maloletým a z realizovaného sociálneho zisťovania vyplýva, že riadna starostlivosť o dieťa je zabezpečená. Tunajším súdom sú vedené konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu, a taktiež o rozvod manželstva s ktorým je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vytvorený dostatočný priestor na zistenie skutočného stavu, jeho posúdenie a vyhodnotenie. Tvrdenia rodičov sú zásadne a diametrálne rozdielne, tieto vyžadujú dôkladné vykonanie dokazovania, čo je nad rámec neodkladného opatrenia. Okolnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhodnotiť tak, že opodstatňujú naliehavú potrebu operatívneho zákroku zo strany súdu, ktorý neznesie odklad. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.