Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/291/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Z. súd U. sudcom D.. D. L. v spore žalobcov: X/ D. Z., nar. XX.X.N., bytom D. Č.. N./N., N. XX J., X/ E. Z., rod. U., nar. X.X.N., bytom D. Č.. N./N., N. XX J., zastúpenými D.. P. Q., advokátkou, K. XXX, XXX XX K. proti žalovaným: X/ H. T., nar. X.X.N., bytom D. N./XX, XXX XX J., X/ Š. T., nar. X.XX.N., bytom D. Č.. N./XX, N. XX J., zastúpenými D.. D. R., advokátom, F. 6, XXX XX P., o určenie hraničnej čiary, takto

rozhodol:

I. J. u r č u j e, že hraničná čiara medzi pozemkami žalobcov B. N./X, B. N./X, B. N./X, B. N./X a pozemkami žalovaných B. N./XX I. B. N./X v katastrálnom území J. prebieha po oplotení, a to bodmi XX- N. overený bodom X, N.-X overený bodom X, bodom XX, bodom XX-N., bodom N.-X =. N.-XX, bodom XX, bodom N.-X=X= N.-XX a bodom N.-XX overený bodom X tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku znalca O.. E. E. Č.. X/N. zo dňa XX.X.XXXX.

II. J. p r i z n á v a žalobcom vo vzťahu k žalovaným náhradu trov konania v rozsahu XXX % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

X. Žalobcovia v 1. a 2. rade žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa domáhali voči žalovanému v 1. rade určenia hraničnej čiary medzi pozemkami žalobcov B. N./X, B. N./X, B. N./X, B. N./X a pozemkami žalovaného v 1. rade B. N./X I. B. N./X v kat. území J..

2. S. sp.zn. N./N./N.-N. zo dňa XX.XX.XXXX súd v danej veci určil hraničnú čiaru medzi pozemkami žalobcov a žalovaných tak, ako bola vytýčená znaleckým posudkom znalca O.. E. D., H.., Č.. X/N..

3. Na základe odvolania žalobcov P. súd v H. uznesením sp.zn. N./XX/N.-N. zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Po vrátení veci súd v danej veci nariadil pojednávanie a opätovne rozhodol.

5. R. dokazovaním, a to výsluchom žalobcov, výsluchom žalovaných, oboznámením sa s obsahom žaloby, prednesom zástupcu žalobcov, prednesom zástupcu žalovaných, oboznámením sa s obsahom znaleckého posudku znalca O.. E. E. Č.. X/N., znaleckým posudkom znalca O.. E. D., H.., Č.. X/N., oboznámením sa s obsahom A. Č.. N., N., N., N. kat. úz. J., súd zistil tento skutkový stav:

6. W. žalobcov počas konania zotrval na podanej žalobe a navrhoval súdu určiť hraničnú čiaru medzi pozemkami žalobcov a žalovaných tak, ako bola určená znaleckým posudkom znalca O.. E. E. Č..X/ N. s odôvodnením, že v danej veci k určeniu hraničnej čiary došlo už v minulosti podľa dohody medzi žalobcami a právnymi predchodcami žalovaných.

7. Z výsluchu žalobcov vyplýva, že žalobcovia sú podielovými vlastníkmi parcely B. N./X, B. N./X, B. N./ X I. B. N./X, zapísaných na A. Č.. N. I. Č.. N. v katastrálnom území J., pričom žalovaní sú vlastníkmi susediacich parciel B. N./XX I. B. N./X. W. sa domáhali určenia hraničnej čiary medzi ich pozemkami, a to s odôvodnením, že problém medzi stranami sporu nastal vtedy, keď si žalobcovia chceli opraviť staré oplotenie, teda postaviť nové oplotenie na tom istom mieste, kde stojí staré oplotenie, pričom si podali aj žiadosť na E. úrad v J., kde ich žiadosť bola zamietnutá, pretože hraničná čiara medzi pozemkami nie je tak, ako ide v súčasnej dobe. W. uviedli, že oplotenie, ktoré si chceli dať opraviť tvorí v podstate XX-ročný plot, ktorý pozostáva zo zabetónovaných železných rúriek, teda stĺpikov a na týchto stĺpikoch je pletivo a tento plot robil otec žalobcu v 1. rade. V roku XXXX si žalobcovia postavili rodinný dom a neboli žiadne problémy. V roku XXXX žalobcovia požiadali o vydanie stavebného povolenia na postavenie garáže a všetkých vecí s tým súvisiacich a vtedy bolo potrebné, aby sa susedia, teda aj žalovaní, podpísali a tak žalobca v 1. rade išiel za otcom žalovaných a ich matkou a títo povedali, že oni to podpíšu, keď hranica ostane tak, ako to je. W. až neskôr zistili, že o čo vlastne išlo rodičom žalovaných, pretože v roku XXXX bola podaná z ich strany sťažnosť na žalobcov, že nemajú stavebné povolenie a od toho času začal kolotoč týkajúci sa s rôznymi úradmi, ktoré prešetrovali postup na mieste samom a zameranie. E. si však žalovaní začali stavať stavby, ktoré boli v čase postavenia tzv. čiernymi stavbami a až dodatočne tieto stavby boli skolaudované.

8. W. žalovaných na pojednávaní dňa XX.X.XXX nesúhlasil s tým, že v danej veci nemohlo dôjsť k vydržaniu hraničnej čiary, pretože dobromyseľnosť nebola v užívaní preukázaná. F. súdu určiť čiaru tak, ako bola určená znaleckým posudkom znalca O.. E. D., H..

9. W. a v 1. a 2. rade počas konania nesúhlasili s tým, aby hraničná čiara bola určená tak, ako to navrhujú žalobcovia, teda na mieste starého oplotenia a navrhovali, aby v danom konaní bol vypracovaný znalecký posudok.

XX. J. v danej veci vykonal ohliadku na mieste samom dňa XX.X.XXXX, pričom súd zistil, že v prednej časti hranicu medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovaných tvorí plot, ktorý je postavený z betónových tvárnic a tento plot, teda oplotenie, postavili žalovaní. H. tomto oplotení sa nachádzali aj železné tyče tzv. L-ka a podľa žalobkyne v 2. rade toto bola pôvodná hranica. Od betónového oplotenia žalovaných do zadnej časti pokračoval starý plot, ktorý postavili rodičia žalobcu v 1. rade s tým, že tento pozostával zo železných stĺpikov, na ktorom bolo pripevnené oceľové pletivo.

XX. Keďže strany sporu sa nezhodli na tom, ako prebieha hraničná čiara medzi ich pozemkami, na základe ich zhodného návrhu súd uznesením č. k. zo dňa XX.X.XXXX nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia, kartografia - odvetvie geodézia za účelom vypracovania znaleckého posudku a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca O.. E. E.. H. znalec dňa XX.X.XXXX predložil súdu vypracovaný znalecký posudok Č.. X/N., v ktorom zodpovedal na otázku súdu týkajúcu sa určenia hraničnej čiary medzi pozemkami žalobcov a žalovaných. Z obsahu záveru znaleckého posudku vyplýva, že priebeh hranice medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovaných prebieha po oplotení, a to pod bodmi XX-N. overený bodom X, N.-X overený bodom X, bodom XX, bodom XX-N., bodom N.-X=N.-XX, bodom XX, bodom N.-X=X=N.-XX I. T. N.-XX overený bodom X. A. na upresnenie toto je uvedené na čl. XXX.

XX. W. z dôvodu nesúhlasu so znaleckým posudkom znalca O.. E. E., predložili súdu dňa X.X.N. súkromný znalecký posudok Č.. X/XXXX vypracovaný znalcom O.. E.Z. D., H.., J., ktorý pre účely súdneho konania na základe požiadavky žalovaných vypracoval súkromný znalecký posudok, v ktorom zistil a zadefinoval priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovaných. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že žalobcovia a žalovaní nespochybňovali správnosť lomových bodov č. X a X v teréne, a preto znalec pristúpil k preurčeniu a spresneniu súradníc tohto lomového bodu novým zameraním, pričom poukázal na skutočnosť, že poloha hranice sa nemení a spresnil súradnicu bodu zameranú a určenú G. technológiou, pripojením na SK-H. s využitím základnej transformácie cez rezortnú transformačnú službu /čl. XXX spisu/. E. znalec uviedol v znaleckom posudku, že možno konštatovať, že v prednej časti murovaný plot ako aj šírka pozemku potvrdzuje skutočnosť, že existujúci plot je správny a tvorí vlastnícku hranicu. U. pozemku sa nestotožňuje s terajším oplotením na rozhraní parcely B. N./X I. N./X smerom k parcele B. N./XX, kde šírka pozemku žalobcov je viac ako je uvedené v W. Č.. N. ku geometrického plánu Č.. N.-N.X-XXX/XX a znalec doporučil oplotenie upraviť podľa ním

navrhovaným geometrickým plánom, pretože žalobcovia sčasti zasahujú do pozemku žalovaných. W. vypracoval súkromný znalecký posudok a k posudku priložil aj geometrický plán č. N./N./N.-X/N., W. Č.. XXXX, z obsahu ktorého vyplýva, že výmery parciel vo vlastníctve strán sporu ostali nezmenené, a taktiež znalec nezakreslil resp. nevytýčil, aké množstvo resp. výmeru v súčasnej dobe by mali žalobcovia podľa znalca v zadnej časti susediacich pozemkov neoprávnene užívať.

XX. Z obsahu výpisu A. Č.. N., kat. územie J. vyplýva, že na tomto liste vlastníctva je zapísaná parcela B. N./X - záhrady o výmere XXX mX vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade.

XX. Z obsahu výpisu A. Č.. N., kat. územie J. vyplýva, že na tomto liste vlastníctva sú zapísané parcely B. N./X - záhrady o výmere XXX m2, B. N./X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, B. N./ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade.

XX. Z obsahu výpisu A. Č.. N., kat. územie J. vyplýva, že na tomto liste vlastníctva je zapísaná parcela B. N./XX - záhrady o výmere XX m2, ktorá je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade.

XX. Z obsahu výpisu A. Č.. N., kat. územie J. vyplýva, že na tomto liste vlastníctva je zapísaná parcela B. N./X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade.

XX. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd v danej veci určil hraničnú čiaru v súlade s vypracovanými znaleckými posudkami v tomto konaní.

XX. Podľa § 137 písm. c) B., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

XX. H. § X34 ods.1 Z. zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

H. § XX4 ods. 3 Z. zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

XX. Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie § 865 ods. X (zák. č. XXX/XXXX Zb.), umožňujúce občanovi započítať aj čas pred XX. XX. XXXX, so súčasným odkladom možnosti vydržania až od XX. XX. XXXX, ako aj ust. § 872 ods. X (zák. č. XXX/XXXXZb.), umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred XX. XX.XXXX. R. je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b) držba musí byť oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.

XX. Predmetom tohto konania bola žaloba o určenie hraničnej čiary medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcov a pozemkami vo vlastníctve žalovaných.

XX. V prejednávanej veci a žalobcovia domáhali určenia hraničnej čiary medzi ich pozemkami a pozemkami vo vlastníctve žalovaných, a to s odôvodnením, že žalovaní spochybňujú hraničnú čiaru tak, ako bola určená predtým a neumožnili žalobcom postavenie nového oplotenia, ktoré si žalobcovia chceli postaviť na mieste doterajšieho starého oplotenia.

XX. Určenie hraničnej čiary je vlastníckym sporom, kedy sa žalobcovia domáhajú v podstate ochrany svojho vlastníckeho práva. H. takéto konanie je potrebné preukázanie naliehavého právneho záujmu, čo podľa názoru súdu žalobcovia v danom prípade aj preukázali a naliehavý právny záujem žalobcov spočíva v tom, že bez rozhodnutia súdu je právne postavenie žalobcov týkajúce sa hraničnej čiary medzi ich pozemkami a pozemkami žalovaných neisté. V predmetnej veci je žiaduce uviesť, že

vytýčenie hranice je vlastníckym sporom a rozhodnutie súdu nemá konštitutívny účinok, a vytýčením hranice pozemkov nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k pozemkom, ku ktorým bola určená hraničná čiara. R. hranice medzi pozemkami, ktoré boli predmetom konania má v podstate iba deklaratórny charakter a ide iba o prenesenie súradníc z katastrálnej mapy geodetom na mieste samom, t.j. reálne v prírode. P. je priebeh hranice sporný, čo je tomu aj v danom prípade, hranicu medzi pozemkami potom určuje súd a spravidla sa rozhoduje v takýchto konaniach aj o určenie vlastníctva k určitej ploche.

XX. V danej veci súd pri určení hraničnej čiary vychádzal zo skutočnosti, že hraničnú čiaru medzi pozemkami žalobcov a žalovaných je potrebné určiť tak, ako to navrhovali žalobcovia, a to z dôvodu, že bolo preukázané, že pôvodné oplotenie, ktoré v podstate tvorilo hraničnú čiaru bolo postavené ešte rodičmi žalobcu v 1. rade a bolo rešpektované aj právnymi predchodcami žalovaných. Q. nasvedčuje aj vyšetrovací náčrt Č.. X W. S. N. (čl. XXX a čl. XXX). Je zrejmé, že prakticky až do roku XXXX neboli žiadne spory týkajúce sa hraničnej čiary a možno teda vyvodiť záver, že na základe dohody právnych predchodcov žalobcov a žalovaných došlo k určeniu hraničnej čiary, ktorá bola následne užívaná a rešpektovaná prakticky až do roku XXXX a týmto spôsobom teda došlo k vydržaniu hraničnej čiary, ktorú navrhovali určiť žalobcovia a ktorú potvrdil aj znalec O.. E. E. v znaleckom posudku Č.. X/N..

XX. H. § 255 ods. X, B., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 B., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX. O trovách konania žalobcov vo vzťahu k žalovaným súd rozhodol podľa § 255 ods. l B. a priznal žalobcom náhradu trov konania v rozsahu XXX% z dôvodu, že hraničná čiara bola určená tak, ako ju navrhovali určiť žalobcovia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.