Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoP-183-2020.pdf
PDF · 75.61 KB
Case nature
Subarea
8CoP/183/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. O. nar. X.X.XXXX, C. D. O. nar. XX.X.XXXX a C. R. O. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava deti rodičov C. O. nar. X.X.XXXX trvale bytom XXX XX Č. XXX, toho času bývajúcej v J. - G. na ulici M. Š. X zastúpenej JUDr. Ladislavom Törökom advokátom Štefánikova 8 Rožňava a C. O. nar. XX.X.XXXX trvale bytom XXX XX Č.C. XXX o návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/75/2020-8 zo dňa 20.4.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zaviazal otca maloletých detí prispievať na ich výživu na každé dieťa po 100 Eur mesačne vopred vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci 7P/325/2019 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti výroku súdu o povinnosti otca platiť maloletým deťom výživné, podala v zákonom stanovenej lehote matka odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP. Uviedla, že z predložených listín (výplatnej pásky) v konaní o rozvod manželstva vyplýva, že mesačná mzda otca sa pohybuje v rozmedzí od 2.000 Eur do 2.800 Eur. Taktiež poukázala na fakt, že otec mesačne poberá detské prídavky na deti vo výške 618 Eur. Preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nespravodlivé a dočasne určené mesačné výživné vo výške 100 Eur na každé dieťa za nedostatočné. Podľa jej názoru mal súd prvej inštancie neodkladným opatrením určiť výživné minimálne v sume detských prídavkov, ktoré ich otec poberá v Nemecku, t.j. minimálne vo výške 206 Eur na každé dieťa mesačne. Má za to, že aj napriek tomu, že neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorým sa majú urýchlene zabezpečiť pomery subjektov konania a v konaní o neodkladnom opatrení sa nevykonáva dokazovanie ako v riadnom civilnom konaní, nemožno tieto špecifiká vykladať v neprospech maloletých detí, ktoré sa prejavia priznaním neúmerne nízkeho dočasného výživného. Potreby maloletých sa neodvíjajú od štádia konania, prípadne od uplatneného procesného inštitútu, preto nemožno neprihliadnuť na objektívne potreby maloletých, ktoré sú násobne vyššie, určením dočasného výživného vo výške 100 Eur na dieťa mesačne bez akéhokoľvek odôvodnenia tejto výšky s odkazom, že ide iba o dočasné usporiadanie pomerov do vydania meritórneho rozhodnutia. Preto matka navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že zaväzuje otca prispievať na výživu maloletých detí na každé dieťa po 206 Eur mesačne vopred vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci 7P/325/2019 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom.
3. K odvolaniu matky sa otec ani kolízny opatrovník nevyjadrili.
4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
10. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, že sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčených a tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa.
11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP a dospel k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie, že v tejto právnej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým konajúci súd nariadil platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP, teda tak, aby postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov (potrieb). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozdielnosť zákonnej úpravy výživného podľa ust. § 62 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a na § 366 CMP, podľa ktorého sa neodkladným opatrením môže nariadiť platenie výživného iba v nevyhnutnej miere. Je to preto, pretože pri neodkladnom opatrení súd rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez riadneho vykonania dokazovania ohľadom skutočných schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Matka podala odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 16.4.2020 však ako jediný dôkaz uviedla spis 7P/352/2019, v ktorom sa vedie konanie o rozvod manželstva účastníkov konania a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na Okresnom súde v Rožňave. Z tohto rozvodového spisu je zrejmé, že v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení sa ako listinné dôkazy nachádzali výplatné
pásky otca do mesiaca november 2019. Ku dňu rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nemal k dispozícii aktuálne výplatné pásky, výpoveď otca, ani písomné vyjadrenie otca o jeho majetkových pomeroch a jeho výdavkoch. Ako je to zrejmé z bodu 2 odôvodnenia uznesenia o nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie rozvodový spis sp. zn. 7P/325/2019 bral do úvahy a z neho aj vychádzal. Matka teda nepreukázala, že by súd prvej inštancie nevykonal niektorý z dôkazov, ktorý ona navrhovala.
14. Ďalším odvolacím dôvodom, pre ktorý matka podala odvolanie, bolo, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd opätovne poukazuje na bod 4 odôvodnenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, kde súd prvej inštancie, aj keď stručne, ale zhodnotil vykonané dokazovanie a uviedol, prečo neodkladné opatrenie nariadil a určil výživné v nevyhnutnej miere.
15. Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia rešpektujúc zákonné požiadavky príslušných ustanovení o nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného podľa Civilného mimosporového poriadku, t.j. že určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere. Výživné navrhnuté matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa túto zákonnú požiadavku stanovenú v § 366 CMP, pretože ňou navrhované výživné zodpovedá uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletých detí v plnom rozsahu. O výške výživného navrhnutého matkou nie je možné rozhodnúť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, pretože pre takéto rozhodnutie je povinnosťou súdu vykonať riadne dokazovanie vo veci samej, aby určené výživné zodpovedalo nielen odôvodneným potrebám maloletých, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Poukazovanie matky na to, že určené nevyhnutné výživné nedosahuje ani výšku detských prídavkov, ktoré poberá otec v Nemecku, neobstojí, pretože tieto detské prídavky nemajú s výživným otca nič spoločné. Výživné je povinný platiť rodič, kým uvedené detské prídavky vypláca štát. Skutočnosť, že rodič, ktorý poberá detské prídavky a neposkytne ich deťom, je druhá vec. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).