Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_36Cb-21-2020.pdf
PDF · 69.43 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/21/2020
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu W. B., so sídlom L. I.. X, XXX XX B., IČO : XX XXX XXX proti žalovanému S. F., M.. L.. T.., so sídlom K. XXX/XXX, XXX XX O., IČO : XX XXX XXX o zaplatenie nájomného vo výške 678,02 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 24.02.2020 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.02.2020 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 750,84 eura s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným dňa 27.10.2016 uzavreli Zmluvu o nájme nebytového priestoru X/X-X/XXXX/XXXX/EL F.-I. a Dodatok č. 1 zn. X/X-XX/X/XXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 02.05.2018, ktorej predmetom je nájom miestnosti č. XXX vo výmere 33,88 m2 s možnosťou užívať toalety m. č. XXX, XXX F. XXX (predsieň) nachádzajúcej sa nehnuteľnosti v k. ú. B., T. B., T. B., parc. č. XXXX/X, XXXX/X, druh : zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXXX. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 60,-eur/m2/rok čo pri celkovej výmere prenajatého priestoru 33,88 m2, predstavuje mesačné nájomné vo výške 169,-eur. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať alikvotný podiel prevádzkových nákladov v spoločných priestoroch vo výške 70,- eur. Nájomné spolu s nákladmi za služby spojené s nájmom celkovo vo výške 239,-eur sa žalovaný zaviazal uhrádzať vždy do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Dlh na nájomnom ku dňu 31.08.2019 predstavuje sumu 750,84 eura zvýšený o ročnú mieru inflácie. Žalobca si súčasne uplatňuje zmluvnú pokutu v dohodnutej výške a úrok z omeškania v zákonnej výške.
2. Písomným podaním zo dňa 09.04.2020 žalobca zobral žalobu v časti späť, keď dlh žalovaného na nájomnom ku dňu 31.07.2019 predstavuje sumu 678,02 eura, súčasne uviedol, že dlh zvýšený o infláciu si neuplatňuje.
3. Podaním zo dňa 03.06.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2020, žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, čo odôvodnil tým, že žalovaný svoj dlh zaplatil. Náhradu trov súdneho konania si žalobca neuplatňuje, žiada však o vrátenie súdneho poplatku.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu.
6. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca zobral žalobu späť tvrdiac zaplatenie dlhu žalovaným. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.
7. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď žalobca tvrdil zaplatenie dlžnej sumy žalovaným, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal a súčasne ani netvrdil, že žalovaný svoju povinnosť splnil až po podaní žaloby na súd, teda zastavenie konania zavinil žalobca. Avšak vzhľadom na to, že žalobca sa výslovne vzdal práva na náhradu trov súdneho konania a žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov súdneho konania.
8. Pokiaľ ide o vrátenie súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným uznesením, keď podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Teda pokiaľ sa rozhoduje o vrátení súdneho poplatku podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch, o tomto rozhoduje súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o zastavení konania je naopak príslušný rozhodnúť súd obsadený výlučne sudcom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.