Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-2T/48/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného O. J., na hlavnom pojednávaní dňa 17.08.2020 takto

rozhodol:

Obžalovaný O. J., G.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom O., t.č. ÚVV Ilava

j e v i n n ý , ž e

dňa 04.05.2020 v čase okolo 19:20 hod. v Partizánskom na ul. Makarenkova, pred budovou Lesnej správy pod vplyvom alkoholu žiadal od svojho otca poškodeného T. J. peniaze, pričom poškodený T. J. obžalovanému dal hotovosť vo výške 20,-€, čo obžalovanému nestačilo a žiadal od poškodeného viac peňazí, ktoré mu poškodený odmietol dať, následne obžalovaný po vzájomnej hádke napadol poškodeného tak, že ho rukami odstrčil, poškodený spadol na zem, kde následne s poškodeným zápasil, pričom poškodenému z vrecka nohavíc vypadla peňaženka, ktorú obžalovaný vzal a vybral z nej hotovosť vo výške 100,-€, ktorú si ponechal a následne peňaženku vrátil poškodenému a z uvedeného miesta odišiel, pričom obžalovaný svojím konaním spôsobil poškodenému svojmu otcovi T. J. tržnú ranu na čele vpravo a oderky na pravej ruke a pravom predkolení, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie a odcudzením hotovosti mu spôsobil škodu vo výške 100,-€, t e d a dopustil sa slovne a fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - príbuznom v priamom pokolení

čím spáchal

prečin výtržníctva podľa , 2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) s poukazom na Tr. zák. a Tr. zák.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č.k. -39 doručenej súdu dňa 23.07.2020 proti obžalovanému, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák., po jej preskúmaní, samosudca nariadil hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní boli vykonané výsluchy obžalovaného, poškodeného T. J., svedkov M. U. Q. T.. A. K., prečítané znalecké posudky z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria, chirurgia a traumatológia, prečítané listinné dôkazy a pripojené spisy a bol zistený tento, pre právne posúdenie obžaloby rozhodný skutkový stav.

Obžalovaný po prečítaní obžaloby k tejto vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Uviedol, že pred skutkom sa s otcom stretol v predajni Billa, ten tam robil "cirkus", lebo mal vypité, nechcel mu kúpiť čo po ňom obžalovaný chcel, za peniaze, ktoré mal u neho obžalovaný uschované. U otca mal peniaze od roku 2018, kedy pracoval v Rakúsku, nejakých 1000,-€. Následne okolo trištvrte na sedem, videl otca ako s taškou ide z nákupu, ako ho otec zbadal, otočil sa od neho preč. On za ním išiel, začal pýtať peniaze, ktoré potrebuje pre priateľku Z. a tri deti. Otec mu nedáva viac ako dvadsať eur, lebo vie, že obžalovaný ich hneď minie. Dostal od otca len 20,-€, no on začal pýtať viac, chcel 100,-€, vedel, že otec má viac peňazí v peňaženke. Nemal dôvod otca olúpiť, veď jednak to boli jeho peniaze a tiež, v byte mal otec 4500,-€, keby chcel tak vezme tie. V tom čase však nemal kľúč od bytu, lebo mu ho otec vzal, lebo sa hádavali. Otec ho najprv napadol, on ho len odstrčil, otec padol sám. On mu len utieral čelo od krvi mikinou, vzal aj z peňaženky 100,€, boli to však jeho peniaze, aj otcovi tie peniaze ukázal, že si berie len 100,€, 20,-€ bankovku otcovi vrátil, počas hádky mu otec vyčítal, že zas pôjde za Z. a zas všetko minie. On si pýtal len svoje peniaze. Sám otca potom provokoval, nastavoval mu líce, aby ho otec udrel, ten ho aj zasiahol. Peňaženku mu dal do tašky s nákupom. Ako si poškodený potom peniaze rátal, spadla mu a porozsýpali sa peniaze. On potom išiel preč, chcel, aby ho odviezol svedok, ten to však odmietol. Na to na návrh prokurátora bola prečítaná podľa časť výpovede obžalovaného zo 06.05.2020 č. l. 42 (strana č. 6 zápisnice) z prípravného konania, kde obžalovaný vypovedá, že: "môžem uviesť len to, že je skutočne pravda to čo je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, teda že som pod vplyvom alkoholu dňa 04.05.2020 v čase asi o 19:20 hod. v Partizánskom na ul. Makarenkova, pred budovou Lesnej správy, stretol svojho otca T. J., G.. XX.XX.XXXX, E. K. O., Y. XXX/XXA, od ktorého žiadal peniaze. Tento mi dal hotovosť vo výške 20,-€ a ponúkol šalát a rožky, čo som odmietol. Hotovosť 20,-€ mi nestačila a žiadal som viac peňazí, ktoré mu otec T. J. odmietol dať. Toto ma nahnevalo, viem že sme sa začali hádať a ak som ho fyzicky napadol, tak len tak, že som ho rukami odstrčil, ale päsťou som ho neudieral, pričom otec T. J. spadol na zem a zranil si pri tom čelo, kde mal tržnú ranu, ktorá krvácala. Z vrecka nohavíc mu vypadla peňaženka, ktorú som zobral a bez otcovho súhlasu som si z nej zobral hotovosť vo výške 100,-€. Peňaženku mu vrátil..." Na to povedal, že vravel, čo policajti chceli počuť. Následne dodal, že otec kričal, nevie už čo. Obžalovaný vypil pred skutkom pollitra ochutenej vodky, uviedol, že takého množstvo znesie. Aj otec mal vypité. Obžalovaný je slobodný, bezdetný. Naposledy na Slovensku pracoval na píle s otcom, pretože však cez víkendy pil, zamestnávateľ nechcel, aby u neho ďalej pracoval, tak tam zostal len otec. Potom boli s otcom v Rakúsku. Hľadal si prácu v zahraničí. Prepustili ho z výkonu trestu v Rakúsku 3.3.2020, do zadržania bol na Slovensku, bez práce. Býval u priateľky Z., alebo u otca. Otec, keď vypovedal proti nemu, tak klamal, chcel mu ublížiť. Viackrát mu takto ublížil, chcel ho rozdeliť s Z.. On bol kvôli otcovi viackrát odsúdený. Dvakrát ho bránil, keď sa otec priplietol do bitky, tiež sa dal zadržať v Rakúsku, aby otec nebol v cele zadržania sám, lebo vedel, že otec zadržanie zle znáša a ešte nebol trestaný a nevie, ako to chodí. Kvôli otcovi tiež kradol v Nemecku, ale len preto, že minuli zarobené, a nemali čo jesť. Uviedol, že je zdravý a schopný pracovať.

Poškodený T. J. si nárok na náhradu škody neuplatnil. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípravnom konaní nehovoril pravdu. V deň skutku za celý deň vypil 8 až 10 pív. Myslí, že aj obžalovaný mal niečo vypité. Trochu sa s obžalovaným pochytili pred obchodným domom Billa kvôli peniazom. On dával obžalovanému len 20,-€, no ten chcel 100,-€, boli to obžalovaného peniaze. Poškodený mu vtedy peniaze nedal. Zostal ešte na námestí, lebo obžalovaný išiel smerom k jeho bytu a on sa s ním nechcel stretnúť. Potom sa stretli na Makarenkovej ulici, keď išiel neskôr poškodený domov. Ako obžalovaného zbadal otočil sa, bol unavený a nechcel sa s ním rozprávať. Boli od seba asi na osem metrov. Ako sa otáčal spadol, potom si len spomína, ako mu obžalovaný utieral čelo. Nevedel ani, kedy mu vypadla peňaženka. Pamätá si, že mu ju obžalovaný podával. Že chýbajú peniaze zistil až na polícii. On políciu nevolal. So synom nemal na Makarenkovej ulici žiadny verbálny ani fyzický konflikt. Syn mu nikdy fyzicky

neublížil, čelo si poranil ako padol. Obžalovaný mal u neho uschovaných 250 až 300,-€ ako sa vrátili z Rakúska. Ku dňu skutku to mohlo byť sto eur a nejaké drobné. Iné peniaze vtedy u neho nemal. Obžalovaný si teda vzal vlastných 100,-€. Na to sa podľa čítala časť výpovede poškodeného z prípravného konania zo dňa 06.05.2020 na č. l. 58 spisu (str. 9-10 zápisnice). Tam uviedol, že: "je pravda, že aj ja som mal vypité, vypil som v ten deň asi 4 až 5 pív. Po tomto incidente sme sa so synom rozišli. Ja som zostal na námestí a syn odišiel smerom k môjmu bytu na Y. F. XXX/XX Z. O., preto som sa ani domov neponáhľal, lebo som predpokladal, že ma bude doma syn čakať a nedopadne to dobre. Potom až po 19.00 hod. som išiel domov, kde som prechádzal cez Makarenkovu ulicu. Na úrovni Lesnej správy, ktorá sa tu nachádza, som zbadal syna O. ako ide oproti mne. Chcel som sa otočiť a ísť preč, ale syn O. na mňa kričal, aby som ho počkal a dal mu peniaze. Musím opraviť tú skutočnosť, že v predchádzajúcej výpovedi som uviedol, že som mu žiadne peniaze nedal, ale neskôr po výsluchu som si spomenul, že som mu mohol dať 20,-€, aby som mal od neho pokoj. To preto, lebo okrem peňazí vo výške 1600,-€, som mal v druhom priečinku aj menšie bankovky. Tu som mohol mať asi 70,-€, ale presne to už neviem. Dal som mu teda 20,-€, aby som mal od neho pokoj, ale on chcel viac. Nepamätám si, koľko pýtal, vždy chcel okolo 100,-€, ale ja som mu v tomto prípade povedal, že mu nič nedám. To ho rozčúlilo a začal do mňa strkať a začali sme sa biť. Bili sme sa päsťami, neviem koľkokrát ma udrel, lebo som bol z celej situácie vystrašený a nervózny a mal som aj vypité. Ako sme sa takto bili, tak už neviem presne či po údere alebo do mňa syn sotil, ale padol som na zem. Padol som tak, že som si udrel hlavu na čele a začala mi hlava krvácať. Ako som bol na zemi, tak som si všimol, že pri nás zastavil vozidlom nejaký mladý muž, ktoré ho som nepoznal a tento nám dohováral. Syn sa postavil a neskôr mi len podal do ruky peňaženku". Na to uviedol, že chcel synovi len trošku pohroziť, dať príučku, nehovoril pravdu o napadnutí a násilí. Myslel, že syn dostane menej ako 7 rokov. Nepamätá si, či na Makarenkovej ulici od neho syn pýtal peniaze. On chcel svoju výpoveď zrušiť na druhý deň u vyšetrovateľa. Povedal aj, že má "okno". Policajt to len čítal a pýtal sa či s tým poškodený súhlasí. Pamätá si na mladého muža na aute ako svedka. Syn nemal kľúče od jeho bytu, lebo boli len jedny a tie mal poškodený. Syn u neho spával, no potom si našiel priateľku. Uviedol, že v Českej republike ho napadol Róm a syn sa ho vtedy zastal, išiel za neho "sedieť". Syn ho vždy zastával. Tiež uviedol, že boli spolu v na záchytke v Rakúsku. Ku vzťahu so synom uviedol, že sa spolu vadievali, to však keď bol poškodený opitý, lebo syn sa vie kontrolovať aj pod vplyvom alkoholu. On si už nepamätá, že mu syn počas skutku nastavoval líce a poškodený mu dával facku. Uviedol, že syn vedel, že on má u seba väčšiu sumu peňazí. On už doma žiadne nemal. On pil pivo v tom čase každý deň. Bol bez práce, míňal úspory. Synovi dal viackrát za to obdobie peniaze, väčšinou malé sumy no aj 100,-€. Vie, že syn pije pivo aj vodku.

Poškodený bol poučený podľa , ktoré mu bolo prečítané v celom znení. Samosudca na otázku na poškodeného, či v prípade, že by súd skutok právne posúdil ako prečin krádeže podľa Tr. zák. alebo čo i jeden z trestných činov bol tak právne kvalifikovaný súdom, dáva súhlas s trestným stíhaním obžalovaného, výslovne uviedol, že v takom prípade súhlas na trestné stíhanie obžalovaného nedáva.

Svedok M. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel domov autom vo večerných hodinách. Zastavil, pretože na strede cesty sa bili dvaja muži - obžalovaný s poškodeným. Vystúpil z auta, ktoré zastavil asi 7-8 metrov pred nimi. Naťahovali sa, bolo to ako zápasenie, údery však nevidel. Prestali, keď ich okríkol. Potom požiadal prítomnú ženu, aby zavolala políciu, lebo jemu sa vybila batéria na telefóne. Videl aj krv na zadnej časti hlavy poškodeného, podával mu vreckovky, aby sa utrel. Nevidel, že by ho ošetroval obžalovaný. Peňaženku si všimol až keď obžalovaný na ňu upozornil poškodeného. Obžalovaný chcel, aby ho svedok zaviezol na pumpu, chcel si zapáliť. To svedok odmietol. Potom obžalovaný odišiel, on ostal s poškodeným, ktorý mu vravel, že obžalovaný je jeho syn, a že po ňom chcel peniaze. Poškodený pôsobil, akoby bol v šoku, vystrašene. Na to sa čítala časť jeho výpovede z prípravného konania zo 06.05.2020 na č.l. 69 (4. strana zápisnice), kde uvádza: "videl som dvoch mužov, ktorí ležali na sebe hlavami smerom k materskej škole a nohami smerom k lesnej správe. Ako som k nim pribehol, tak som videl, že jeden starší muž leží chrbtom na ceste a na ňom leží mladší muž. Hneď som ich okríkol v tom zmysle, či sú normálni, či sa toto robí. Na to ten starší pán zakričal, aby som zavolal políciu. V tom sa ten mladší muž postavil. Vtedy som si všimol, že ten starší muž má na hlave tržnú ranu, konkrétne na čele tak vyššie nad pravým obočím a mal krv aj na zátylku hlavy." Tiež sa čítalo "Následne som sa vrátil k tomu staršiemu pánovi, ktorý sa postavil a začal zbierať peniaze porozhadzované po ceste. Na ceste boli bankovky, hlavne zelené stoeurové bankovky a jedna päťdesiateurová bankovka. Bolo to dosť peňazí okolo 1000,-€ možno aj viac. Potom sa ma ten mladší muž opýtal, či ho hodím na pumpu, že si musí zapáliť." Na to uviedol, že si na bankovky spomína, keď si ich poškodený prezeral.

Svedkyňa T.. A. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že išla zo služobnej cesty, pred jej autom zastavilo ďalšie. Chvíľku čakala, potom prišiel pán, že sa tam bijú, že nemôže prejsť. Povedal jej aj, že má zavolať políciu, lebo on má vybitý telefón. Telefonovala na políciu. Keď sa uvoľnila cesta pokračovala ďalej. Ona len videla, ako obžalovaný s poškodeným komunikujú, obsah však nepočula, lebo bola v aute. Vtedy už obaja stáli. Nevie o tom, že by si niečo odovzdávali.

Samosudca so súhlasom obhajoby, obžalovaného a prokurátora podľa prečítal podstatnú časť znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Jaroslava Ridoška PhD. MBA č. 70/2020 z 19.05.2019 na č. l. 95-108, z ktorého vyplýva, že dňa 04.05.2020 , utrpel poškodený T. J.Ň. ľahké zranenia, a to tržnozmliaždené rany v spánkovozáhlavnej a čelovej oblasti vpravo a zmliaždenie a odreniny chrbta pravej ruky a hornej časti predkolenia vpravo. Zranenia vznikli priamym mechanizmom - priamym pôsobením sily, kde nositeľom pôsobiacej sily bol tvrdý predmet drsného povrchu vzhľadom na prítomnosť porušenia kožného krytu vo forme uvedených zranení. Doba liečby je tri až päť dní. Po dobu troch dní bol čiastočne obmedzený v hygiene.

Z lekárskych správ zo 04.05.2020 na č. 109-110 vyplýva, že poškodený vyhľadal lekárske ošetrenie vo večerných hodinách, rozsah zranení je špecifikovaný v záveroch znalca MUDr. Jaroslava Ridoška PhD. MBA.

Samosudca so súhlasom obhajoby, obžalovaného a prokurátora podľa prečítal podstatnú časť znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria MUDr. Viktora Segedu, č. 41/2020 z 23.06.2020 na č. l. 78-93, z ktorého vyplýva, že obžalovaný v čase skutku mohol rozpoznať protiprávnosť činu a ovládať svoje konanie. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný. Znalec navrhol obžalovanému uložiť ambulantné ochranné protitoxikomanické liečenie. U obžalovaného bola zistená závislosť od metamfetamínov a opiátov vrátane syntetických v kruciálnom( rozhodnom) štádiu, aktuálne v nútenej abstinencii. Zistený aj abúzus kanabinoidov bez psychosomatickej závislosti.

Podľa zápisnice o vydaní veci z 05.05.2020 na č.l. 111 a protokole o vrátení veci zo 04.06.2020 na č.l. 113 bolo zistené, že obžalovaný vydal hotovosť vo výške spolu 17,-€, ktorá mu bola vrátená.

Podľa záznamov o dychových skúškach na prítomnosť alkoholu v dychu na č.l. 114-117 vyplýva, že poškodený mal dňa 04.05.2020 o 20:00 hod. 1,00 mg/L alkoholu v dychu, obžalovaný dňa 05.05.2020 o 08.54 hod. 0,59 mg/L alkoholu v dychu.

Podľa výpisu z registra obyvateľov na č.l. 118-119 je obžalovaný synom poškodeného, poškodený má bydlisko na adrese O.G., Y. XXX/XXA a obžalovaný len evidované na Mesto Partizánske.

Podľa zápisnice o trestnom oznámení na č.l. 1-2, toto podal na obžalovaného poškodený dňa 04.05.2020 o 21:30 hod.

Obžalovaný bol zadržaný dňa 05.05.2020 o 08:45 hod., podľa zápisnice na č. l. 7-8. Obžalovaný nie je podľa správy na č. l. 121 držiteľom zbrojného preukazu.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MSSR na č. l. 122-123, bol pred spáchaním skutku obžalovaný trikrát postihnutý za priestupky, z toho dňa 04.05.2020 o 17:30 h proti občianskemu spolunažívaniu napomenutím OOPZ Partizánske, dňa 28.04.2016 spáchal priestupok proti majetku - drobná krádež, za čo mu bola uložená bloková pokuta 30,-€, dňa 02.08.2016 bol postihnutý rovnako za drobnú krádež spáchanú dňa 24.04.2016 formou pokuty vo výške 50,-€.

Z odpisu z registra trestov na č.l. 155-163 a pripojených spisov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ štrnásťkrát súdne trestaný súdmi Slovenskej republiky, ako i súdmi členských štátov Európskej únie, väčšinou za trestný čin krádeže, za čo mu bol opakovane uložený trest odňatia slobody. Bol odsúdený v Rakúsku rozhodnutím Krajského súdu St. Pölten z 02.12.2019, právoplatným 02.12.2019 za krádež s priťažujúcimi okolnosťami, kde uviedol, že trest vykonal dňa 03.03.2020. Peňažný trest mu bol

uložený aj Okresným súdom Erfurt v Nemecku rozhodnutím z 13.02.2020 sp. zn. Js 1966/19, právoplatným dňa 29.04.2020. Obžalovaný uviedol, že nemá zaplatené ani len peňažné tresty uložené cudzozemskými súdmi pod bodom 10 až 12 odpisu z registra trestov.

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. -131 zo dňa 16.01.2017, právoplatným v ten istý deň bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania dvoch prečinov krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. a § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody na 16 mesiacov so zaradením do ÚVT so stredným stupňom stráženia.

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. -99 z 24.01.2017, právoplatným dňa 09.02.2018 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný a spoločný trest odňatia slobody na 18 mesiacov so zaradením do ÚVT so stredným stupňom stráženia za zrušenia výroku o vine a treste vo veci sp. zn. . Podľa správy ZVJS na č.l. 144 uvedeného spisu trest vykonal dňa 12.10.2018

Prokurátor v záverečnej reči zotrval na obžalobe, skutku a právnej kvalifikácii ako v obžalobe a navrhol obžalovanému uložiť nepodmienečný trest za prevahy priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Obhajoba navrhla obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe. Obžalovaný zotrval na svojom postoji k trestnej činnosti.

Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel súd k právnemu záveru, že obžalovaný je vinný zo spáchania skutku ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku, ktorú upravil podľa výsledku dokazovania a svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák.

Je potrebné uviesť, že už z výpovedí obžalovaného a poškodeného v prípravnom konaní s prihliadnutím na ďalšie svedecké výpovede, v podstate nebolo sporné to, že obžalovaný vzal hotovosť 100,-€ z peňaženky poškodeného, ktorá však v tom čase zrejme nenachádzala priamo u poškodeného v tom zmysle, že by ju držal, alebo mal na sebe, ale že bola na zemi po tom, čo mu vypadla, zrejme z vrecka nohavíc. Výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní aj za predpokladu, že by sa zhodovala s výpoveďou v prípravnom konaní, bolo potrebné z dôvodu vylúčenia pre právne posúdenie skutku rozhodných okolností priebehu skutku doplniť o odpovede na doplňujúce otázky. To preto, aby bolo možné vylúčiť možné alternatívne posúdenie skutku ako prečinu jednak výtržníctva a tiež § 364 Tr. zák. alebo aj prečinu krádeže podľa § 212 Tr. zák., kde má súd na mysli najmä § 212 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. (krádež veci, ktorú má iný na sebe, alebo pri sebe), ale aj § 212 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. (násilie až ex post - po prisvojení si veci), či kvalifikovanú skutkovú podstatu takto kvalifikovaného trestného činu krádeže. To aj z dôvodu, že ani poškodený vo svojich výpovediach v prípravnom konaní neuviedol, že by na neho obžalovaný zaútočil po výzve, aby mu dal peniaze, bol zameraný na peňaženku, len že peniaze boli príčinou hádky, začiatok skutku popisuje ako žiadosť o peniaze zo strany obžalovaného, následné postrčenie a pád poškodeného (po ktorom zrejme vypadla poškodenému peňaženka) až následne vzájomnú bitku.

Podľa § 188 Tr. zák. zločinu lúpeže sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie, alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. V tomto prípade, ale jednak poškodený bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu a to mal v dychu viac 1 mg/L, čo nepochybne môže mať vplyv na presnosť popisu priebehu skutkového deja, no najmä na hlavnom pojednávaní tak podstatne zmenil výpoveď oproti výpovedi z prípravného konania, že v podstate uviedol, že obžalovaného krivo obvinil a krivo vypovedal, pretože si ten podstatný znak skutkovej podstaty zločinu lúpeže - násilie vymyslel, aby tak obžalovanému dal akúsi príučku. Takáto zmena výpovede však nemá žiadnu logiku, okrem snahy kryť syna aj klamstvom. Poškodený počas skutku svedka vyzýval, aby zavolal políciu, bol podať trestné oznámenie dve hodiny po skutku, vypovedal a usvedčoval obžalovaného ešte dva dni po skutku - teda už za triezva, výpoveď evidentne zmenil až v dôsledku väzobného stíhania syna a jemu hroziacej trestnej sadzby.

Z výpovedí obžalovaného a poškodeného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný viní poškodeného za to, že ho krivo obvinil, že si celý útok na svoju osobu vymyslel, že takto sa správal už aj v minulosti, že mu škodí. Že on vlastne trpí za vrtochy otca a kvôli nemu sa dostáva do problémov. Obžalovaný je pritom aj v súčasnosti s poškodeným v kontakte, aj pri výsluchu o ponechaní vo väzbe uviedol, že s otcom telefonuje. Z výpovede obžalovaného však vyplynulo, čo si pod trpením za otca predstavuje. Konkrétne mu dáva za vinu, že sa kvôli nemu musel dopustiť násilia, keď sa zamiešal do bitky, či kradnúť, keď nemali peniaze, dokonca kvôli jeho pokoju vyvolať výtržnosť a dať umiestniť do cely. K tomu už len súd dodáva, že ochrana a pomoc blízkemu nemusí byť dosahovaná konaním, ktoré je trestnoprávne postihnuteľné, obžalovaný si však evidentne vyberá takúto cestu, pred cestou zákonnou. Súd zistil aj to, že obžalovaný sa poškodeným nezhodli ani len na takých nevýznamných skutočnostiach ako je to, akú sumu mal v čase skutku obžalovaný ešte uschovanú u poškodeného - obžalovaný uvádza cca 1000,-€, poškodený sto eur a nejaké drobné, alebo či obžalovaný mal niekedy kľúče od bytu poškodeného, alebo boli len jedny a mal ich poškodený.

Hoci má súd za to, že zmena výpovede poškodeného je evidentná snaha poškodeného kryť syna, vyviniť ho z trestnej činnosti, v dôsledku ktorej hrozí obžalovanému vysoký trest, tak takouto zmenou výpovede poškodený zmaril možnosť objasniť tie podstatné skutočnosti, ktoré by vylúčili pochybnosť, že skutok sa odohral skutočne v podstatných častiach skutkového deja inak, teda, že úmysel použiť násilie nemožno spojiť s úmyslom zmocniť sa cudzej veci.

Výpovede, a to aj v prečítanej časti z prípravného konania zostávajú sporné v tom, že poškodený sám pripúšťa, že sa s obžalovaným bili nezávisle od záujmu obžalovaného o peňaženku či peniaze, bitke predchádzalo to, že obžalovaný po poškodenom chcel 100,-€, ktoré mu poškodený odmietol dať, zrejme ho poškodený častoval aj výčitkami. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní aj uvádza výčitky zo strany poškodeného, ktorý nechcel aby, obžalovaný peniaze s priateľkou obžalovaného hneď minuli. Súd tak má za to, že je veľmi pravdepodobné, že skutok začal ako hádka, bol výtržnosťou, ktorej sa dopustil obžalovaný, pričom to, že peniaze poškodenému vzal, nebolo priamym pokračovaním snahy o prisvojenie si veci za použitie násilia, ale akými využitím tej situácie, že počas roztržky poškodenému peňaženka vypadla. Obžalovaný potom z nej 100,-€ vzal, tento úmysel už ale je potrebné posudzovať samostatne, nie ako súčasť úmyslu použitia násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Obžalovaný bol presvedčený, že pokiaľ mal u poškodeného uschované svoje peniaze, tak sú tým pádom jeho a môže si ich aj bez jeho dovolenia vziať, vybrať z peňaženky.

Takýto názor prezentoval aj na hlavnom pojednávaní, evidentne ide o obžalovaného svojský výklad práva na súkromné vlastníctvo a právo záväzkové. V skutočnosti však predmetné peniaze odcudzil, pretože ich na účel vrátenia obžalovanému poškodený nevyčlenil ani nemal záujem obžalovanému odovzdať - "vydať z úschovy". Poškodený však nedal súhlas na trestné stíhanie obžalovaného pre prečin krádeže - ide pritom o príbuzného v priamom pokolení, preto súd skutok nemohol právne kvalifikovať aj ako trestný čin krádeže podľa § 212 Tr. zák. a konkrétnou právnou kvalifikáciou tohto prečinu sa už ďalej nezaoberal.

Čo je pre právne posúdenie skutku podstatné, je to, že pre rozpornosť výpovedí obžalovaného a poškodeného a zmenu jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, nebolo možné ani prípadné použité násilie skutkovo popísať tak, že by to vylučovalo právnu kvalifikáciu skutku ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. c/, alebo d/ Tr. zák., teda či k násiliu nedošlo až potom, čo si vec prisvojil, alebo násilie vôbec nemožno spájať s prisvojením cudzej veci. To aj preto, že z výpovede svedka M. U. vyplýva, že obžalovaný s poškodeným zápasili, keď pri nich zastavil. Tento nebol svedkom toho, že by následne obžalovaný vzal peniaze poškodenému. Je tak možné, že v tom čase obžalovaný už peniaze mal, pokračovala len vzájomná roztržka - výtržnosť čo vyvolal, keď poškodeného strčil. Nedá sa vylúčiť ani to, hoci to svedok nevidel (nemusel sa tomu venovať, keď komunikoval so svedkyňou a žiadal ju zavolať políciu), že obžalovaný vzal peniaze poškodenému až potom, čo sa po okríknutí prestali biť, postavili a obžalovaný našiel na zemi peňaženku poškodeného. Tento skutkový dej za opäť javí byť logický, lebo sa nejaví byť pravdepodobné, že by obžalovaný vyberal peniaze z peňaženky poškodeného a potom opäť začal s ním na zemi zápasiť - o to viac, že poškodený krvácal po páde na zem, čo zas nepredpokladá, že by poškodený v takom stave obžalovaného napadol. Je tak zrejmé, že sú možné dva skutkové deje, jeden ktorý možno právne kvalifikovať len ako výtržníctvo (pre prečin krádeže je trestné stíhanie neprípustné ), kde obžalovaný len využil to, že poškodenému peňaženka vypadla, ale nemal úmysel ani nepoužil násilie, aby sa zmocnil cudzej veci, alebo druhý, že jeho úmysel

bol od počiatku zmocniť sa peňazí násilím a tento úmysel realizoval. Ten prvý sa aj napriek evidentnej snahe poškodeného na hlavnom pojednávaní vypovedať nepravdivo v prospech obžalovaného, zdá byť pravdepodobnejší. Možno prisvedčiť aj tomu, že pokiaľ by mal obžalovaný úmysel olúpiť poškodeného, je v skutku nelogické, vziať si len 100,-€ z pomerne veľkej hotovosti, ktorú poškodený v peňaženke mal. Poškodeného upozorňovať, že mu na zemi leží peňaženka, o čom vypovedal svedok. Aj toto nasvedčuje tomu, že išlo o výtržnosť, počas ktorej si proti vôli poškodeného obžalovaný vzal z peňaženky poškodeného sumu 100,-€, teda tieto peniaze odcudzil. Za takýchto okolností a pochybností, ktoré nemožno pre zmenu výpovede poškodeného a jeho nedôveryhodnosť už nijako odstrániť, súd aplikujúc zásadu in dubio pro reo, skutok právne kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák., pretože skutkový stav je preukázaný tak, že túto právnu kvalifikáciu bez dôvodných pochybností odôvodňuje. Obžalovaný sa dopustil slovne (vyvolal hádku) a fyzicky (napadol - postrčil spôsobil krvácajúce zranenie a následne zápasil s poškodeným), na mieste verejnosti prístupnom (pozemnej komunikácii v meste) výtržnosti tým, že napadol iného, a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - príbuznom v priamom pokolení (vlastnom otcovi). Ostatné časti skutkovej vety sú preukázané, záverom znaleckého posudku a výpoveďami obžalovaného, poškodeného (z prípravného konania) a svedkov. Motívom jeho konania bola hádka o peniaze a odpor zo strany otca, ktorý mu nechcel vyhovieť. Poškodený nemal záujem hádku iniciovať, aj sám obžalovaný uviedol, že sa mu poškodený chcel vyhnúť. Poškodený bol pod vplyvom alkoholu, niesol tašku s nákupom, tvrdenie, že by to bol on, kto mal úmysel prvý fyzicky napadnúť obžalovaného je vylúčený na rozdiel od obžalovaného, ktorý sám uviedol v prípravnom konaní, že po tom čo mu otec odmietol dať peniaze, tak ho to rozčúlilo. Obžalovaný porušil záujem na ochrane verejného poriadku. Konal v priamom úmysle. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok, tiež aby trest mal čo najmenší vplyv na rodinu a blízke osoby páchateľa.

Súd obžalovanému ukladal trest samostatný. Súd neprihliadol ani k jedinej poľahčujúcej okolnosti. Obžalovaný bol viackrát odsúdený aj na nepodmienečné tresty, preto súd prihliadol k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. Za prevahy priťažujúcich okolností tak vychádzal zo zvýšenej trestnej sadzby 16 až 36 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný je páchateľom, u ktorého ani nepodmienečné tresty ani tresty alternatívne (peňažné tresty uložené v cudzine ani len neuhradil), nemajú žiaden efekt z hľadiska prevencie pred páchaním trestnej činnosti do budúcna, súd mu uložil trest nepodmienečný, ktorý v prvom rade ochráni spoločnosť tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti počas doby výkonu trestu. Zároveň sa zvýrazní morálne odsúdenie páchateľa, ktorý ako súd zistil aj na hlavnom pojednávaní, nejaví známky toho, že by bol ochotný sa poučiť, ale hľadá vinníkov za svoje konanie v komkoľvek, len nie v sebe. V tomto zmysle súd poukazuje na vlastné slová obžalovaného, keď tvrdil, že jednak otec ho pozná, a preto mu viac ako 20,-€ nechce dať, lebo ich hneď minie, no na druhej strane pod vplyvom alkoholu od otca žiada 100,-€ a predpokladá, že mu ich otec odovzdá. Vyčíta otcovi, že keď je týždeň bez práce, tak ten pije a začína vyvádzať, no sám obžalovaný nepracuje, nemá samostatné bývanie, býva ako dospelý u otca alebo priateľky, požíva alkohol a neudrží na rozdiel od otca hotovosť, aby ju hneď neminul.

Súd obžalovanému uložil trest 24 mesiacov nepodmienečne, ktorý považuje za spravodlivý aj primeraný, pri preukázanej právnej kvalifikácii skutku, pričom vyšší trest obžalovanému neuložil len preto, že mu uložil ochrannú liečbu, čo súd považuje za tak významnú sankciu ako trest. Pretože bol obžalovaný v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin, zaradil ho na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Prihliadnuc k záverom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria, keďže bolo preukázané, že obžalovaný je závislý od metamfetamínov a opiátov vrátane syntetických v kruciálnom (rozhodnom) štádiu, súd mu podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Užívanie drog, či ako náhrady alkoholu, má významný vplyv na sociálne pomery obžalovaného a motiváciu viesť riadny život zabezpečovať si prostriedky na živobytie, pestovať zdravé medziľudské vzťahy, alebo naopak páchať trestnú činnosť, preto je súvis medzi zistenou závislosťou a spáchaním predmetnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.