Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/182/2020

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa P.. M. S., S.., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom Na T. XXXX/XX, R., zastúpeného v konaní právnym zástupcom B. kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857 a manželky navrhovateľa Z.. B. S. Al D., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom Na T. XXXX/XX, R., t. č. bytom Am K. XX, B. am R., Q., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, takto

rozhodol:

Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc konať v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému R. S., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva.

Konanie s a v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému R. S., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ svojím návrhom žiadal, aby súd rozhodol o rozvode manželstva a o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode. Z návrhu vyplynulo, že navrhovateľ spolu s manželkou a s maloletým dieťaťom žili naposledy v spoločnej domácnosti v Slovenskej republike, v R., a to do roku 2014, kedy manželka so súhlasom navrhovateľa odišla spolu s maloletým R. do Q., a to na čas určitý - do začiatku povinnej školskej dochádzky maloletého R.. Avšak manželka navrhovateľa zapísala maloletého R. v roku XXXX do školy v Q. a odmietla sa vrátiť na K.. Týmto momentom si navrhovateľ uvedomil, že odlúčenie s manželkou bude trvalé a nezvratné. Manželia sú tak odlúčení už 6 rokov, počas ktorých sa stretávali sporadicky, keď im to pracovné povinnosti umožnili. Podľa vyjadrenia navrhovateľa sa dá povedať, že takmer 6 rokov si každý z manželov žije vlastný život ani intímne sa manželia nestýkajú a rovnako ani spoločne nehospodária, keďže každý z manželov má vlastnú domácnosť. Navrhovateľ ďalej uviedol, že maloletý R. žije s manželkou v Q., kde sa manželka o maloletého vzorne stará a vo vzťahu k starostlivosti o maloleté dieťa nemôže navrhovateľ manželke nič vyčítať. Navrhovateľ na výživu maloletého pravidelne prispieval podľa požiadavky manželky a potrieb maloletého syna. Styk s maloletým R. navrhovateľ realizoval taktiež podľa svojich pracovných možností a vždy po predchádzajúcej dohode s manželkou. Navrhovateľ konštatoval, že sa na výchove maloletého R. vedeli vždy dohodnúť a tento stav mieni navrhovateľ zachovať. Vzhľadom na to, čo bolo uvedené, má navrhovateľ za to, že vzťahy navrhovateľa a manželky sú vážne a trvalo narušené, ich manželstvo neplní svoj základný účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Keďže je manželstvo potrebné rozviesť, je nevyhnutné upraviť aj práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

2. Podľa a , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ""). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

3. Jednou z procesných podmienok konania, ktorú je súd povinný vždy skúmať, je právomoc súdov Slovenskej republiky. Splnenie procesnej podmienky právomoci skúma súd z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá zásadne vedie k zastaveniu konania. V prípade výskytu cudzieho prvku v konaní sa právomoc súdov Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie spravuje predovšetkým úniovým právom tvoreným nariadeniami vydávanými Radou a Európskou komisiou. V prejednávanej veci ide o konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Ide o občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka členských štátov Európskej únie, preto súd postupoval podľa Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa“) a Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej „Nariadenie o výživnom“).

4. Podľa článku 3 odseku 1 písmena a) Nariadenia Brusel IIa, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy toho členského štátu, na ktorého území manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva.

5. Podľa prvej vety o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej „“), zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania.

6. Z vyššie citovaného čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel IIa vyplýva, že tunajší súd má právomoc konať vo veci rozvodu manželstva, pretože manželia mali naposledy obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, kde navrhovateľ naďalej býva. Rozhodným právom bude právo slovenské.

7. Podľa článku 8 odseku 1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

8. Podľa článku 12 odseku 1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu, a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

9. Podľa článku 17 Nariadenia Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

10. Podľa článku 3 písmeno a) až d) Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

11. Odlišná situácia nastáva v časti konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému R.a čas po rozvode. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie právomoci súdu na konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je v zmysle čl. 8 Nariadenia Brusel IIa určenie členského štátu, v ktorom má maloleté dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. Ide o miesto faktického sa zdržiavania maloletého dieťaťa, ktoré musí trvať určitý čas, aby nadobudlo predpoklad

obvyklosti. Je to zároveň miesto, na ktoré má maloleté dieťa osobné, kultúrne, sociálne a ekonomické väzby, čím sa toto miesto stane centrom jeho života. Existencia úmyslu zdržiavať sa trvalo na tomto mieste nie je smerodajným kritériom, ale len jedným z mnohých ďalších kritérií, ktoré je súd pri posudzovaní obvyklého pobytu maloletého dieťaťa povinný vziať do úvahy. Z doposiaľ zistených skutočností vyplýva, že maloletý R. žije od roku 2014 až doposiaľ v Q. so súhlasom navrhovateľa ako otca, kde mu matka poskytuje osobnú starostlivosť. Napriek tomu, že pôvodná dohoda rodičov o zotrvaní matky s maloletým R. v Q. bola obmedzená začatím školskej dochádzky maloletého R., v roku 2017 začal maloletý R. navštevovať školské zariadenie v Q., a to s podporou navrhovateľa, ktorý starostlivosť matky nijakým spôsobom nespochybnil, matke zasiela výživné a s maloletým R. sa stretáva podľa jeho pracovných povinností. Teda 6 rokov má maloleté dieťa vytvorené rodinné zázemie a sociálne väzby v Q., má tam centrum svojich záujmov, z čoho vyplýva, že obvyklý pobyt maloletého R. sa v čase začatia konania nachádza v Q.. V otázke úpravy rodičovských práv a povinností k nemu má preto právomoc konať príslušný orgán Q. v zmysle citovaného čl. 8 Nariadenia Brusel IIa.

12. Tunajší súd by mal právomoc konať v časti úpravy rodičovských práv a povinností k mal. R. len v tom prípade, ak by došlo k prijatiu právomoci tunajšieho súdu zo strany oboch rodičov v čase začatia konania a zároveň, ak by to bolo v záujme maloletého dieťaťa (čl. 12 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa). Maloletý R. je však plne zaradený do života v Q., preto by podľa názoru tunajšieho súdu bolo v záujme maloletého dieťaťa, aby o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému R. konal príslušný orgán Rakúska, a to z dôvodu lepšej znalosti pomerov danej krajiny a z dôvodu blízkosti k maloletému dieťaťu, ktorému tak vie príslušný orgán Q. poskytnúť lepší priestor na uplatnenie jeho práv a zároveň ich ochranu. Tunajší súd nepozná pomery danej krajiny v miere, ktorá je žiaduca na konanie o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a každá žiadosť o vykonanie dôkazu v Q. by predlžovala konanie o rozvod manželstva, čo nie je v záujme hospodárnosti konania. Je preto potrebné, aby sa rodičia ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému R. obrátili na príslušný orgán v Q..

13. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhlásil, že nemá právomoc konať v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. R. na čas po rozvode manželstva, čoho následkom je zastavenie konania v tejto časti. Súd dodáva, že bude ďalej konať iba o rozvode manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.