Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-1082-2020.pdf
PDF · 86.09 KB
Case nature
Subarea
13Ek/1082/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00321796, zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36715352, proti povinnému: Q. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX C., zák. zast.: Silvia Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX C. a Q. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, XXX XX Žilina, o vymoženie 89,12 EUR, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 13Ek/1082/2020 zo dňa 20.07.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.07.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy 89,12 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Výkazu daňových nedoplatkov vydaných Mestom Žilina pod sp. zn. OE/Luk/162/0786191 dňa 20.10.2014.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 20.07.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 EUR. Svoje rozhodnutie za použitia ustanovení § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4, § 48 ods. 2, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 6 ods. 1-3, § 9 ods. 1, 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) odôvodnil tým, že oprávnený si pri podaní opätovného návrhu uplatnil nárok na náhradu paušálnej náhrady trov starej exekúcie v celkovej výške 42 EUR. Ďalej poukázal na ustanovenie § 6 ods. 2 ZoUNEK, v zmysle ktorého paušálne trovy vo výške 42 EUR (35 EUR + DPH) znáša oprávnený v starej exekúcii, a zároveň § 9 ods. 3 ZoUNEK, v zmysle ktorého okrem náhrady súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. ZoUNEK tak jednoznačným a kogentným spôsobom stanovuje osobu povinnú (v tomto prípade oprávneného v exekučnom konaní) platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, v čoho dôsledku ZoUNEK v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, a teda v exekučnom konaní sa uskutočňuje výkon priznaného nároku uvedeného v exekučnom titule. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať sumu vo výške 42 EUR od povinného, keďže ním bola uložená povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie vo výške 42 EUR len oprávnenému v rámci pôvodnej starej exekúcie, v čoho dôsledku upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul len vo vzťahu súdneho exekútora voči oprávnenému v starej exekúcii, nie povinnému. Preto ho v tomto exekučnom konaní nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. l) Exekučného poriadku, na podklade ktorého by bolo možné zo strany oprávneného podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku požadovať vymoženie sumy vo výške 42 EUR od povinného. V zmysle § 10 ods. 1 ZoUNEK, ktorý stanovuje subsidiárne použitie Exekučného poriadku okrem jeho § 53 ods. 3 písm. g), treba ZoUNEK považovať za špeciálny právny predpis, ktorého normy majú pre konkrétne prípady v ňom obsiahnuté prednosť pred právnymi normami upravujúcimi exekučné konanie obsiahnutými vo všeobecnom predpise - Exekučnom poriadku. Uvedené predstavuje odzrkadlenie všeobecne prijímaného právneho princípu lex specialis derogat legi generali. Na základe uvedeného vyšší súdny úradník konštatoval, že právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie tak ako je obsiahnutá v § 9 ods. 3 ZoUNEK má prednosť pred všeobecnou právnom úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní tak ako je stanovená v § 199a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku paušálnu náhradu trov starej exekúcie vo výške 42 EUR nemožno považovať za spôsobilé hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. ZoUNEK neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie v celkovej výške 42 EUR ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo možné vymáhať od povinného. Ustanovenie § 9 ods. 3 ZoUNEK pozitívnym spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu trov oprávneného v novom exekučnom konaní v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok, v čoho dôsledku všetky ostatné nároky na náhradu trov exekučného konania sú v zmysle § 9 ods. 3 ZoUNEK vylúčené, a teda nevymáhateľné v rámci nového exekučného konania, v čoho dôsledku ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený. Na základe uvedeného považoval uplatnený nárok zo strany oprávneného na náhradu trov exekučného konania vo výške 42 EUR za nedôvodný, v rozpore s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, v rozpore s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rozpore s § 9 ods. 3 ZoUNEK, a preto podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 EUR zamietol.
3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Poukazujúc na ustanovenie § 6 ods. 1,2 ZoUNEK, § 121 ods. 3 OZ a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR mal za to, že ZoUNEK zaviedol nútené obmedzenie práva selektívne vybraných veriteľov domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok v na to určenom súdnom konaní. Toto obmedzenie je síce stanovené zákonom, ale bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), naopak subjekt, ktorému sú retroaktívne obmedzené jeho práva (selektívne zákonom určený veriteľ), musí znášať náklady s týmto obmedzením (náklady s opätovným iniciovaním exekučného konania a so zastavením pôvodne začatého a zákonom nútene ukončeného). Zákonodarca zrejme v snahe o určité „vyváženie“ vzniknutej situácie v dôvodovej správe k § 6 predmetného zákona uvádza: „Celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej len „paušálne trovy“), ktoré sú vo výške 35 EUR bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.“ V prípade ak by oprávnený nemal možnosť (tak ako to tvrdí súd v napadnutom uznesení) v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie požadovať náhradu paušálnych trov starej exekúcie, (ktoré znášal nie vlastným zavinením) ako príslušenstva vymáhanej pohľadávky, od povinného, bolo by ust. § 6 ZoUNEK celkom zjavne v rozpore s Ústavou SR. Poukázal aj na uznesenie ÚS SR IV. ÚS 160/2020 zo dňa 13.05.2020, v ktorom ÚS síce odmietol sťažnosť sťažovateliek namietajúcich, že upovedomeniami o zastavení starých exekúcií v časti výziev na zaplatenie ich paušálnych trov došlo k zásahu do ich ústavných práv, ale zároveň v predmetnom uznesení ÚS v bode 32 odôvodnenia uvádza, že sťažovateľkám nič nebráni podať opätovné návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorých si môžu uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Na základe uvedeného žiadal súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a v exekučnom konaní ďalej pokračoval vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a/ Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v exekučnom konaní v sume 42 EUR. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia tak už len dodáva nižšie uvedené.
9/ Jedným z hlavných argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi v starej (zastavenej) exekúcii je dôvodová správa k ustanoveniu § 6 ZoUNEK. Dôvodovú správu nemožno považovať za prameň práva, na základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu predstavovať len podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 o náležitostiach upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci sa podoby exekučného titulu pri repodaji). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal nárok na náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich uplatniť pri repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom bližšie stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy, izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu situáciu, prednosť pred inými ustanoveniami upravujúcimi exekučné konanie. Pokiaľ by súdy neaplikovali účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR viazaný.
10/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 42 EUR, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie však nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného.
11/ Neobstojí ani názor oprávneného, že ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ak mienil oprávnený uvedený nárok v exekúcii uplatniť ako príslušenstvo
podľa § 121 ods. 3 OZ, ktorý je hmotnoprávnym predpisom, potom absentuje spôsobilý exekučný titul na jeho uplatnenie. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42 EUR od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
12/ K námietke oprávneného, že ide o zásah do vlastníckeho práva oprávneného na príslušenstvo sudca uvádza, že účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb. Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný. Nie je možné sa tak stotožniť s názorom oprávneného, že bez svojej viny si nemôže ako príslušenstvo uplatňovať trovy zastavenej exekúcie, keď ide o dôsledok skutočnosti, že vedená exekúcia nebola úspešná, a to ani z časti, a oprávnený sa naďalej domnieva, že v exekučnom konaní bude úspešný.
13/ V súvislosti s poukazom oprávneného na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 160/2020 zo dňa 13.05.2020, v odôvodnení ktorého ústavný súd uviedol, že „sťažovateľkám nič nebráni podať opätovné návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorých si môžu uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky“ možno na záver už len dodať, že podstatou uvedeného rozhodnutia bolo namietanie zásahov do práv sťažovateliek Upovedomeniami o zastavení starej exekúcie vydanými súdnym exekútorom podľa § 5 ZoUNEK, ktorými ich (v procesnom postavení oprávnených) vyzval na úhradu paušálnych trov exekúcie. Predmetom skúmania teda nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa § 6 ZoUNEK, pričom ústavný súd sa len v predposlednej vete odôvodnenia zmienil o možnosti oprávneného pri repodaji uplatniť si náhradu paušálnych trov starej exekúcie. Táto veta však v uznesení nie je nijakým spôsobom bližšie argumentačne rozvedená, jedná sa len o jednoduchú konštatáciu neodôvodňujúcu prečo by mal súd rozhodnúť inak ako je zakotvené v § 9 ods. 3 ZoUNEK (contra legem), pokiaľ oprávnený na uvedený nárok nedisponuje exekučným titulom.
14/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 13Ek/1082/2020 zo dňa 20.07.2020 správne, v dôsledku čoho sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.