Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-21-2020.pdf
PDF · 113.06 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 17. 08. 2020 konajúc samosudcom JUDr. Romanom Reištetterom v trestnej veci obžalovaného N. Š., T.. XX. XX. XXXX D. H. H., takto
rozhodol:
Obžalovaný: N. Š., T.. XX. XX. XXXX D. H. H. , U. H. Š. XX, H. H., invalidný dôchodca
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
v období do 05. 11. 2019, v byte na X. Poschodí na adrese Š. XXXX/XX D. H. H., pod vplyvom alkoholu opakovane, prevažne verbálne a aj fyzicky napádal svoju matku I.Á. Š., T.. XX. XX. XXXX a to takým spôsobom, že vyvolával hádky kvôli peniazom na alkohol a cigarety, pričom keď mu menovaná odmietala dať peniaze, tak jej vulgárne nadával a povedal jej „bodaj by si zdochla“, vyhrážal sa jej zabitím, čo u nej vyvolávalo pocit strachu a stresu, pričom ju za uvedené obdobie najmenej dvakrát fyzicky napadol chytaním rúk za predlaktia, chytaním za krk, trasením tela, ťahaním za vlasy a strkaním, pričom ju dňa 05. 11. 2019 v čase okolo 10:30 hod. po predošlej hádke, kedy jej vulgárne nadával, fyzicky napadol, a to tak, že ju chytil rukami zozadu za krk a vlasy, mykal ňou, a keď sa snažila brániť, tak jej chytil ruky a mykal ňou, čím jej spôsobil pomliaždenie krku ľahkého stupňa s krvnými podliatinami, dve tržné povrchové rany na koži na krku a pomliaždenie hornej časti ľavého hrudníka ľahkého stupňa s krvnou podliatinou, ktoré zranenia si nevyžiadali liečenie, čím týmto svojim konaním menovanej opakovane spôsoboval psychické aj fyzické utrpenie,
t e d a
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a) Tr. zák.
za to sa o d s u d z u j e
Podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), 38 odsek 2, 3, § 46 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 ( troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečné odkladá a zároveň sa ukladá probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa 51 ods. 4 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá nasledovná povinnosť:
- podľa svojich možností a schopností sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný uhradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 20, Banskí Bystrica škodu vo výške 2495,46 eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica dňa 26. 06. 2020 podala na súd obžalobu pod sp. zn. 1 Pv 390/19/6601-42 na B.. N. Š. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Prokurátorka navrhla v obžalobe, aby súd na hlavnom pojednávaní vypočul obvineného, svedkov Y. Y., W. C., V.. F. I.. Ďalej so súhlasom obvineného prečítať zápisnicu o výsluchu svedkyne- poškodenej N.. Z. Š. Z. I.. N. Y., G. I. C. Z. I.. Y. C.. Ďalej prečítať výpoveď svedkyne- poškodenej I. Š., oboznámiť znalecký posudok č. 142/2019, znalecký posudok 10/2020, záznam znaleckého skúmania, úmrtný list, listinné materiály z č. l. 160-191 vyšetrovacieho spisu, prepisy hovorov na tiesňovú linku z č. l. 220-224, charakteristiky č. l. 225-238, odpis z registra trestov z č. l. 239. Prokurátorka navrhla, aby obvinenému bolo uloženého ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona.
K predmetnej veci sa vyjadril dňa 10.08.2020 aj obžalovaný prostredníctvom svojej ustanovenej obhajkyne JUDr. Mgr. Ivany Švarcovej, ktorá sa stotožnila s návrhom prokurátorky a súhlasila s vykonaním dôkazov na hlavnom pojednávaní podľa č. l. 1-3 návrhovej časti obžaloby a k bodu 4 uviedla, že navrhuje súdu predvolať znalca I.. I. G. za účelom bližšieho vysvetlenia záveru o tom, že pobyt obž. na slobode môže byť potencionálne nebezpečný, najmä či sú preukázané ďalšie okolnosti na takýto záver okrem spomenutého požívania alkoholických nápojov. Podľa obhajoby je v procese dokazovania pred súdom potrebné túto otázku podrobnejšie vysvetliť najmä preto, že od podania znaleckého posudku znalcom uplynulo dlhšie obdobie, od kedy podľa zistení obhajoby nebol obžalovaný Š. vyšetrený a nie je t. č. zistiteľné, či tento požíva alkoholické nápoje a ak áno v akej miere.
Termín hlavného pojednávania bol vytýčený na deň 14.08.2020. Na tomto hlavnom pojednávaní sa zúčastnili obžalovaný, obhajkyňa, prokurátorka okresnej prokuratúry Banská Bystrica, poškodení I.. N. Y. Z. N.. Z. Š., G. Y. Y., W. C., V.. F. I. a znalec MUDr. Martin Somora.
Obhajkyňa uviedla, čo sa týkalo formálnej stránky, nemala žiadne námietky, čo sa týkalo obsahu, vyjadria sa počas pojednávania.
Obžalovaný uviedol, že sa cíti byť nevinný. Ďalej uvádzal, že v daný deň 05.11.2019 ráno išiel do Slovenskej Slatiny na hrob starým rodičom, kde obriadil hrob. Potom sa cez Zvolen vrátil domov okolo 11:30 hod., kde našiel obývačku aj spálňu hore nohami. Svoju mamu našiel odpadnutú na zemi v spálni, pričom jej začalo zlyhávať srdiečko. Nezrozumiteľne vravela ,,aaa eee“, tak ju zdvihol na posteľ, pričom sa buchla rukou do skrine. Keď ju dával na posteľ, tak jej praskli dve cievky pod krkom. Obžalovaný potom išiel na záchod, kde našiel peniaze na zemi pri záchode. Potom zvonila pani Y., túto pustil dnu. Obžalovaného sa pýtala odkiaľ má tie peniaze, ktoré mal v ruke. Obžalovaný ich potom skryl, tak aby mu ich mama nenašla lebo už nevedela čo robí, aj keď tie peniaze boli jej. Obžalovaný jej potom vravel, že sa už na to nemôže pozerať a okolo 14:15 hod. išiel do Európy s tým, že s mamou ostala pani Y., ktorá následne volala záchranku čo sa dozvedel obžalovaný až na druhý deň. Obžalovaný nemá ani mobil, tak nemal ako volať. Keď sa neskoro večer vrátil domov, tak mama tam už nebola. Potom sa dozvedel, že ju previezli na traumatológiu a tiež mu pani Y. hovorila, že ho hľadali doma policajti. Obžalovaný ďalej tvrdil, že mamu našiel v spálni ako vravel a vydávala len zvuky ,,aaa eee“. Keď ju zdvihol za boky, tak sa potkol o koberec a nechtiac do mamy ešte drgol, tak sa aj ospravedlnil, ale nespadla. Nevedel koľko mala kilo, ale zo 87-88 kg. Obžalovaný ju opatrne zdvihol na posteľ za boky. Keď ju zdvihol, tak ju trochu zamotalo a buchla sa ľavým lakťom do tej skrini. Čo sa týka pomliaždením na rukách, tak sa stalo, že aj
viackrát odpadla. Používala francúzske barle. Čo sa týka požívania alkoholu, tak tento pil málo. Možno dva štamperlíky domácej pálenky za pol roka, jemu to nechutilo, už sa nepamätal, prečo si ju dal. Mal fľašku domácej pálenky od kamaráta, z tejto si občas dal ako vravel, ani ju celú nedopil, vylial ju celú do záchodu, lebo mu to ani nebralo, čo bolo niekedy v roku 2015. Odvtedy nepil žiadny alkoholický nápoj, ani pivo ani víno, pil len kávu a malinovku. Stalo sa možno v roku 2014, že sa mame vyhrážal raz, lebo mal trolinka vypité na Jána, ale ako sa vyhrážal, sa už nepamätal. Od toho roku 2014-2015 sa s mamou už nehádal, ani nechodil do krčmy. Mame robil nákupy a je pravda, že si popritom sem tam kúpil cigarety. Mame nenadával. Ani jej nepovedal „bodaj by si zdochla“, práve naopak ona jemu ešte v tom roku 2014. Vtedy bývala nervózna, povedala, aby zdochol, tak išiel von na pár hodín na lavičku. Obžalovaný ju v období, ktoré sa mu kladie za vinu fyzicky nenapádal a teda nie je z toho nič pravda, čo je uvedené v obžalobe. Tiež sa jej nevyhrážal zabitím. Obžalovaný ďalej k veci uviedol, že nemá teraz žiadne dlhy, ani si nepožičiaval peniaze, nájom za byt, kde stále býva a kde predtým býval s mamou, mu sťahujú z účtu. Pani I., suseda, ho chodí pravidelne navštevovať. Odkedy je sám, tak ho nevidela opitého, chcel upresniť, že od toho roku 2015 nepil, to znamená, že ani vtedy ho nemohla vidieť opitého. V 2016 sa stalo, že sa pohádali lebo naňho nadávala, tak ani nešiel kvôli tomu na nákup, išiel až po troch dňoch, keď sa ukľudnila. Mimo bytu nemal s mamou žiadne konflikty. Je pravda, že s pánom Poborim mal nejaký konflikt. Tento mal voči obžalovanému vždy výčitky, tak mu povedal, že nech mu to povie do očí. Obžalovaný tvrdil, že platil byt a mama platila inkaso, sťahovalo sa jej to z dôchodku. Keď chodil na nákupy, tak to mali tak dohodnuté, že polovicu platil on a polovicu mama, teda čo kúpil jej, dal jej a on si kupoval pre seba. On si kupoval pre seba kura, bravčovinu, makaróny a ryžu. Zjedol málo, platil si to z vlastného príjmu, čo bol polovičný invalidný dôchodok 165,- Eur teraz už 168,- Eur. Mame kupoval veci z jej peňazí, on jej ich nebral, ona si ich dávala pod vankúš. To čo neminul na nákupe, tak to jej vracal do koruny.
Znalec MUDr. Martin Somora uviedol, že mal zato, že závislosť od alkoholu trvá u obžalovaného aj naďalej. Niekoľko mesačné nepitie neznamená, že závislosť zmizla. Môže ísť o štádium remisie, jednak z údajov od obžalovaného samého ako aj od jeho matky a svedkov mal znalec za to, že obžalovaný pije dlhodobo od mladého veku. Od začiatku detstva, pričom znalec nevychádzal z nejakých subjektívnych údajov, ktoré uvádzal aj dnes obžalovaný. Ide o jeho dlhoročný problém, napr. ak sa počas opitosti pomočil, resp. pošpinil a pod., tak to je príznak závislosti, tiež jeho rodinná anamnéza tomu nasvedčuje, otec bol pijan. Ďalej v roku 1986 mal mať epileptický záchvat, ktorý sa však už neskôr nevyskytol, takže si znalec myslel, že išlo skôr o abstinenčné príznaky. Tiež sám uvádzal, že pravidelne chodieval do Úsvitu. Znalec ďalej uviedol, že jemu údaje, ktoré mu sám obžalovaný uvádzal, pripadali ako rozporuplné a z psychiatrického hľadiska nedôveryhodné. Nevedel sa vyjadriť, či posledné roky ako uvádzal obžalovaný, pil alebo nepil. Je možno aj niekoľkoročná remisia a teda abstinencia, ale je tam predpoklad vrátenia sa k nezriadenému požívaniu alkoholických nápojov. Či by mohlo dôjsť bez liečenia u obžalovaného dlhodobou remisiou k vymiznutiu príznakov v závislosti na alkohole je skôr filozofická otázka. Nevedel sa presne vyjadriť, kedy vo väčšej miere požíval obžalovaný alkoholické nápoje, ale zrejme v tom čase, keď mal ten záchvat, čo sa aj pošpinil, čo bolo zrejme v 90. rokoch. Znalec liečenie navrhol z toho dôvodu, že jednak pri požívaní alkoholu sa pri obžalovanom stupňuje impulzivita a tiež pri ambulantnom liečení by rýchlo zistili aj na základe jeho spolupráce aj laboratórne, či tá závislosť u neho pokračuje alebo vymizla. Znalec ďalej uvádzal, že pokiaľ konštatoval v posudku, že chýba u obžalovaného kritičnosť a nadhľad na svoje konanie, resp. na alkoholizovanie, tak tým myslel, že ním objektívne zistené informácie sa líšili s tým, čo mu uviedol obžalovaný.
Svedkyňa Y. Y. k veci uviedla, že je suseda z bytovky a býva na prízemí. C. Š. Z. N. bývali vyššie nad ňou. Za ňou prišiel svedok C., ktorý jej vravel, že z bytu ŠV. ide hluk a buchot a že mu nikto neotváral, tak išla hore, zaklopala. Obžalovaný jej otvoril, pričom našla pani Š. sedieť na zemi, pričom bola v šoku. Mala tremol, triasla sa. N. povedal, že ide na kávu a nechal jej kľúče. Svedkyňa potom zbadala, že pani Š. ma dve otvorené rany na krku, ktoré krvácali. Čo ošetriť nevedela aj keď je zdravotníčka, tak volala záchranku. Obžalovaný v podstate hneď odišiel ako prišla do bytu, nepovedal jej nič, čo sa stalo s mamou. S poškodenou sa komunikovať nedalo, nevedela hovoriť bola v zlom stave. Keď ju záchranka potom zobrala do sanitky, svedkyňa ju ešte preobliekla a potom prišli za ňou policajti, aby vypovedala. Nevedela bližšie o jeho spolužití poškodenej s obžalovaným. Bližšie vedela druhá suseda pani I.ová, teda môže vedieť lebo chodila častejšie. Svedkyňa navštevovala pani Š. sporadicky, N. bol vtedy v izbe, ony boli v kuchyni. Nevedela nič o nejakých nezhodách medzi nimi. Nikdy toho nebola svedkom, ani sa jej nikdy nesťažovala pani Š. na syna. Tiež nevedela o tom, že by mal N. popíjať. Nikdy ho opitého nevidela. Svedkyňa nejaké hematómy u nej videla, načo jej hovorila, že to má z liekov. Vedela, že užívala
ascorutin. Nemala ani vedomosť, alebo že by počula od niekoho, že by sa mal nejako nevhodne správať obžalovaný k mame. Nevedela sa presne vyjadriť, či poškodená nejako komunikovala so záchrankou, ale myslela si, že sa s ňou vtedy nedalo komunikovať. Nevedela o žiadnych iných konfliktoch. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej sa zdalo, že v byte boli porozhadzované veci zo skrine, ale už si to nepamätala. Nepamätala sa či jej niečo vravel obžalovaný, keď jej otvoril dvere, skôr len to, že jej dal kľúčiky a išiel na kávu. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, čo si myslela, že z čoho má tie rany, ale vyzeralo to veľmi nepekne.
Svedok W. C. uviedol, že býva v bytovke od roku 1968. Pozná obžalovaného od jeho detstva. Bývajú spolu na jednom poschodí. Svedok z toho bytu počul hrozné kriky sporadicky. Často doma nebol. Suseda pani I. mu ale vravela, že mamu obžalovaný sem tam preplieska, lebo on nemá peniaze, nerobí a potrebuje peniaze na cigarety a alkohol, malinovka to isto nebola. Chodil do krčmy na Úsvit. Čo sa týka skutku v tom novembri, tak svedok počul zase krik od izby od Š., ale nikto mu neotváral, tak to šiel povedať pani Y.. Potom pokračoval do Kauflandu a keď sa vrátil, tak bol za ňou a povedala mu, že pani Š. odviezla sanitka. V ten deň v novembri tam počul také neobvyklé zvuky, teda taký buchot a nárek. Myslel si, že spadla alebo čo, lebo používala aj vozík. Vedel o tom, že si vypil. Videl ho aj pod vplyvom alkoholu. Stretli sa na schodoch a svedok videl, že nevie trafiť kľúčom do zámku, tak z toho dedukoval, že má vypité. To, že ju mal biť, vedel len od pani I.. Svedok to nikdy nevidel a z toho čo počul cez steny to nebolo jasné, ale podľa kriku bolo zrejmé, že sa nerozprávajú normálne, no nemohol tvrdiť to, že ju mal aj biť. Svedok ďalej pokračoval, že ten hluk z bytu sa opakoval pravidelne, vtedy keď už mu došla podpora. Čo mohlo byť raz do mesiaca, raz za pár mesiacov. Pokiaľ bolo v svedkovej výpovedi pred políciou uvedené, že svedok mal počuť ako obžalovaný žiada peniaze od mamy a sa jej aj vyhráža a nadáva jej, tak toto mal od susedy I.. Svedok to na vlastné oči a uši nevidel a nepočul. Tak ako vypovedal na polícii, tak to vlastne počul, že kričala „pomóc, čo to robíš, prestaň“. Svedok šiel ku nim raz. Vtedy N. vyšiel von a svedok tam bol s pani Š. dlhšie, aby sa niečo nestalo a N. čakal vonku, kým stade svedok odíde. Svedkovi osobne sa pani Š. nesťažovala, svedok za ňou veľa nechodil. Vedel, že pani Š. to pred tým nahlásila, ale potom to stiahla. Nevedel prečo sa to už skôr neriešilo. Svedok s obžalovaným konflikt nemal. Keď bol predtým párkrát u nich, tak ho N. v podstate vyhadzoval, že nemá ku nim chodiť. Tak ani nechodil. Je pravda, že N. aj dohováral, že nech sa správa ku nej slušne. Svedkovi jej bolo ľúto. Myslel, že sa nesprával ku nej dobre, keď takto dopadla. Svedok uviedol, že videl obžalovaného na vlastné oči piť, ale nevedel určiť či pivo, či pálenku. Vedel, že nadával na niekoho. Nevedel presne uviesť, čo pil. Svedok tam bol na pive s kamarátmi. Vtedy keď bol svedok u nich po tom kriku, tak mu nevravela pani Š., že by ju mal syn zbiť, len mu vravela, že sa necíti dobre a že tam má ostať.
Svedkyňa V.. F. I. uviedla, že vedela, že obžalovaný bol zlý na pani Š. a to aj pred ňou, aj jej nadával. Vedela, že jej mal odložiť barle, tak ďalej od postele a raz jej mal chytiť hlavu a búchať o stenu. Čo ale svedkyňa nevidela, to sa sťažovala pani Š.. Svedkyňa chodila ku nej často jej pomáhať, nosila jej lieky, ona jej dala aj kľúč od bytu, asi pred 3-4 rokmi. Svedkyňa ju zvykla aj voziť do nemocnice na rôzne vyšetrenia. A raz keď ju takto viezla, tak si všimla, že má obviazanú ruku, tak sa jej pýtala, že čo sa stalo. Povedala jej, že to jej Jano urobil, lebo že chcel peniaze na cigarety, tak jej svedkyňa povedala, že si to musí dať ošetriť. Tak išli za MUDr. Urbánim, ku ktorému išli kvôli kontrole. Tak mu to ukázala na čo jej MUDr. Urbáni povedal, že ide podať trestné oznámenie na N.. Svedkyňa uviedla, že potom bola za poškodenou polícia, ale ona to oznámenie stiahla, lebo vravela, že keď je dobrý, tak je dobrý a nechcela aby išiel do väzenia. Toto sa fakticky opakovalo aj ďalej, aj ďalej sa jej na syna sťažovala, tak zase dohodla stretnutie so susedom, ktorý bol policajt, ktorý aj prišiel a tiež sa riešilo, či ide podať trestné oznámenie, ale ona to nechcela urobiť. Pokiaľ by mala popísať tie vulgarizmy, ktoré hovoril N. mame, tak že je „hrubý Ďuro“, to znamenalo, že je asi sprostá. Keď bol N. naštvaný, tak jej bežne nadával, že je kurva, piča. Tiež sa vyhrážal, že ju zabije. Aj pred svedkyňou povedal, že „zabijem ťa“, načo mu odpovedala „tak ma zabi“. Na čo on povedal, že „buď to urobím ja, alebo si na to niekoho nájdem“. Svedkyňa si myslela, že sa toho aj bála. Bolo to v hneve. Pri týchto nadávkach býval aj opitý, ale aj nie. Mala ho príliš rada, aby mu takto uškodila. Čo sa týka užívania alkoholu, raz za týždeň ho videla opitého. Niekedy viac, niekedy menej. Posledné dva-tri roky toto trvalo. Svedkyňa toto videla do 26.08.2019, kedy bola na operácii. Potom dlhšie ležala. Bola u sestry s tým, že N. prišiel za svedkyňou, keď bol vybrať lieky a svedkyňa mu pripravila dávkovanie pre mamu. Naposledy poškodenú videla týždeň pred smrťou, keď ju bola navštíviť v domove sociálnych služieb, zomrela 23.12.2019. Svedkyňa vedela, že ešte mala ruku zlomenú, ale to nebolo kvôli obžalovanému a vedela ešte, že jej raz privrzol prst v dverách (obžalovaný uviedol, že nechtiac, prisahal). Svedkyňa býva na tom istom poschodí ako Š.. Veľký hluk od nich nepočula, v obývačke má zapnutý televízor. Svedkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ počula, že jej nadáva, tak to počula, keď bola na chodbe pred bytom. Chodil jej na nákupy. Vedela, že mali hádky
kvôli strave alebo niečomu takému. Ďalej uviedla, že čo sa týkalo modrín, poškodená tieto modriny mala bežne, ale nešlo o normálne modriny, keďže mala chorobu pergamenovej kože a teda jej stačilo napr. si tvrdšie zaľahnúť na vankúš a už z toho mala hematóm z ktorého jej tiekla krv. Svedkyňa viackrát videla ako mame nadával, pričom ona mu to nejako neopätovala. On nadával aj svedkyni, keď ju videl, že je tam. Najprv sa toho svedkyňa bála, ale potom si to nevšímala. Keď sa poškodenej na to pýtala, či jej to nevadí, že jej syn nadáva, tak jej povedala „no vidíte a čo mám robiť“. On potom zvykol odísť do izby. Dá sa povedať, že to mohla vnímať už ako súčasť života. Od kedy sa svedkyňa vrátila do bytu vo februári toho roku, tak jej obžalovaný pomáha. Buď každý deň, alebo každý druhý sa jej ohlási, či niečo nepotrebuje. Pomáha jej vynášať smeti alebo keď ide k lekárovi, tak jej pomôže zobrať veci. Ďalej uviedla, že čo sa týkalo hospodárenia s peniazmi, tak jeho mama mu peniaze dávala a ak mu nedala, tak si aj sám zobral z peňaženky na cigarety. Čo mal dôchodok, tak to minul sám. Pokiaľ mu dala peniaze, tak sa nepýtala ako a kde to minul. Sem tam mu dala aj sama na cigarety a keď nie, tak si to zobral. Pokiaľ prišiel obžalovaný pripitý, tak sa ho bála. Ak bol dobrý, tak mu aj sama dala na cigarety. To, že mame zobral peniaze videla svedkyňa aj sama. Pani Š. potom nad tým mávla rukou.
Následne bolo hlavné pojednávanie prerušené v zmysle § 227 ods. 1 Trestného poriadku a prítomní boli informovaní o tom, že sa bude pokračovať dňa 17.08.2020 o 09:30 hod. Obžalovaný následne uviedol, že sa nechce zúčastniť pojednávania, ktoré sa bude konať dňa 17.08.2020.
Súd pokračoval v prerušenom hlavnom pojednávaní dňa 17.08.2020. Prítomní boli obhajkyňa obžalovaného, prokurátorka okresnej prokurátorky Banská Bystrica, poškodená N.. Z. Š..
Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy:
- znalecký posudok č. 142 /2019 č. l. 105-121
- záznam zo znaleckého skúmania z č. l. 123
- úmrtný list č. l. 155
- listinné materiály z č. l. 160-191
- prepisy hovorov na tiesňovú linku z č. l. 220-224
- charakteristiky z č. l. 225-238
- odpis z RT z č. l. 239
Podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Z odpisu z registra trestov vyplývalo, že obžalovaný nebol doteraz súdne trestaný.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný spáchal skutok tak ako je uvedené v obžalobe, teda blízkej alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd najskôr skúmal či sa skutok v trestnej veci vedenej na tunajšom súde voči obžalovanému N. Š., T.. XX.XX.XXXX stal tak, ako bolo uvedené v obžalobe. Súd v prvom rade skúmal či došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu Týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, pričom mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo dostatočným spôsobom preukázané, že takýto skutok obžalovaný spáchal. Súd mal túto skutočnosť preukázanú najmä z výpovedí svedkyne V.. F. I. a ošetrujúcej doktorky MUDr. Parkániovej a takisto z výpovede poškodenej I. Š. aj keď táto sa
zrozumiteľnejším spôsobom vyjadrila iba pri podaní trestného oznámenia voči obžalovanému a potvrdila aj to, že mala byť bitá, ale nie pravidelne. Z jej výpovede vyplývalo, že skôr ako bitie boli na pravidelnej báze nadávky, vyhrážky zo strany obžalovaného, keď potreboval peniaze na cigarety, pričom na to nemal dostatočný príjem. Vtedy od poškodenej, jeho vlastnej mamy, žiadal, aby mu dala peniaze a keď mu ich nechcela dať, tak jej ich buď zobral alebo pristúpil k verbálnemu alebo fyzickému násiliu. Viaceré nadávky zo strany obžalovaného potvrdila aj svedkyňa Mikulová. Súd mal ďalej za preukázané fyzické napadnutie zo dňa 05.11.2019, čo bolo potvrdené tým, že sama poškodená povedala ošetrujúcim lekárom, že bola napadnutá obžalovaným a takisto to bolo potvrdené znaleckým posudkom č. 142/2019, vypracovaným Znaleckou lekárskou organizáciou, s.r.o., so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, v ktorom bolo uvedené: ,,...predmetné zranenia poškodenej, ako sú pomliaždenie krku, hornej časti ľavého hrudníka, ako aj obidvoch horných končatín s krvnými podliatinami, mohli vzniknúť tak, ako to uvádza poškodená a to pri tom, ako ju opakovane zbil a škrtil syn rukami...“. Súd bol presvedčený, že tieto zranenia boli spôsobené obžalovaným aj keď v tejto súvislosti dodáva, že iné zranenia poškodenej mohli vzniknúť aj v dôsledku pádu alebo udretia sa, vzhľadom na zdravotný stav poškodenej.
Súd mal v neposlednom rade za preukázané, že skutok sa stal v prevažnej časti tak, ako je uvedené v obžalobe a že ho spáchal obžalovaný, čo vyplýva aj zo samotného správania sa obžalovaného v inkriminovaný deň 05.11.2019, keď po tom, čo k Š. prišla suseda a svedkyňa Y., obžalovaný neposkytol svedkyni nijakú pomoc s matkou - poškodenou, nechal ich tam a odišiel na kávu. Keby sa skutok stal tak, ako sa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.08.2020 bránil obžalovaný, tak by mal obžalovaný skôr snahu starať sa o mamu a volať jej záchrannú službu alebo jej pomôcť obdobným spôsobom, pričom sa v skutočnosti tomu chcel len evidentne vyhnúť a preto z bytu odišiel, čo súd presvedčilo o úmysle páchateľa.
Čo súd z hľadiska obžaloby neuznal bolo to, že skutok bol páchaný po dlhší čas, teda neuznal tento prísnejší kvalifikačný znak daného trestného činu, pričom tento by v zmysle ustálenej praxe mal prevyšovať dobu minimálne 6 mesiacov, avšak podľa názoru súdu ide o individuálne posúdenie súdu v danom prípade. Je pravdou, že poškodená uviedla pri podaní trestného oznámenia, že ju pred 5 rokmi mal zbiť obžalovaný a potvrdzovali to aj svedkyne, že už v minulosti existovala snaha to oznámiť na polícii, ale v spise sa nenachádza žiadne potvrdenie, že by došlo k trestnému oznámeniu zo strany poškodenej, takže toto bral súd s určitou rezervou a predovšetkým uvedené tvrdenie neoblo preukázané ďalšími dôkazmi, tiež s poukazom na odstup času. Teda podľa názoru súdu nebolo preukázané, že skutok bol páchaný po dlhší čas, čo súd musel vyhodnotiť v prospech obžalovaného. Samotné páchanie trestného činu Týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona trvá určitý čas a preto ustálenie termínu po dlhší čas je vysoko individuálne. Predmetné začatie skutku nebolo možné hodnoverne ustáliť aj vzhľadom na chaotickú, nekonkrétnu a nepresvedčivú výpoveď poškodenej, ktorá bola negatívne ovplyvnená jej vekom aj zlým zdravotným stavom. Súd by potreboval na priznanie tohto kvalifikačného znaku mať vypracovaný tiež znalecký posudok z odboru psychológia, ktorý sa však vypracovať nepodarilo, vid prípis znalkyne na č.l. 123 spisu, keďže poškodená nebola schopná po fyzickej ani psychickej stránke spolupráce, pričom následne poškodená dňa 23.12.2019 zomrela. Vzhľadom na uvedené súd neuznal trvanie trestného činu po dlhší čas a teda právnu kvalifikáciu skutku podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Súd vzhľadom na uvedené uložil trest odňatia slobody podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., teda v sadzbe od 3 do 8 rokov s priznaním jednej poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej vo vedení riadneho života pred spáchaním skutku, keďže obžalovaný mal čistý register trestov a preto trest uložil na dolnej hranici trestnej sadzby 3 rokov. Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že medzičasom poškodená I. Š.Á. M.. C., T.. XX.XX.XXXX zomrela a to dňa XX.XX.XXXX, o čom svedčil úmrtný list poškodenej a teda ďalšieho týrania sa na poškodenej už obžalovaný nebude môcť dopustiť. Súd zároveň rozhodol o primeranom probačnom dohľade spolu so skúšobnou dobou v trvaní 5 (päť) rokov, primeranej povinnosti, ktorú určil súd všeobecne, keďže poškodená zomrela a teda nemohol uložiť povinnosť súvisiacu s ňou.
Ďalej obžalovanému súd uložil ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou v zmysle znaleckého posudku č. 10/2020 vypracovaného MUDr. Martinom Somorom, ktorý navrhol uloženie ochrannej protialkoholickej liečby ambulantnou formou a súd sa s takto vysloveným názorom znalca stotožnil a neuznal obranu obžalovaného, že nie je závislý, keďže neboli produkované dôkazy, ktorý
by vyvracali tvrdenie znalca, ktorý pred súdom naviac vypovedal a zodpovedal otázky obhajoby a hodnoverne vyvracal tvrdenia obžalovaného, že nie je závislý na alkohole.
Súd na záver rozhodol aj o náhrade škody voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., na ktorú zaviazal obžalovaného, tak ako bola vyčíslená.
Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.