Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2T-114-2009.pdf
PDF · 96.67 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/114/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Juhása a prísediacich Mgr. Evy Pindjakovej a Mikuláša Péka v trestnej veci obžalovaného X. Q. T. Q.. pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v Bratislave na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. augusta 2020 takto
rozhodol:
X. X. Q., narodený XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom A. R. Č.. XX, Bratislava, prechodne bez prihlásenia J. XX, V. F., slovenský štátny občan
X. Š. Q., narodený XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom C. X, I., slovenský štátny občan, toho času vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov v inej trestnej veci,
sa podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku
o s l o b o d z u j ú
spod obžaloby Krajského prokurátora pre Bratislavu zo dňa 14.8.2009, sp. zn. 1 Kv 127/2007 pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona ktorého sa mali dopustiť tým, že dňa 6.8.2007 v presne nezistenom čase po vzájomnej dohode ako konatelia spoločnosti U. L. s.r.o. so sídlom Q., A. XX previedli na Katastrálnom úrade, Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, pracovisko Bratislava II, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území Nové Mesto, obec Bratislava, mestská časť Nové Mesto, evidovanú Katastrálnym úradom v Bratislave, Správnou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava na liste vlastníctva č. 2899 pre katastrálne územie Nové Mesto a to:
- dvojizbový byt č. X na X poschodí obytného domu na V. R.. V. XX v Bratislave, súpisné číslo obytného domu XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcelné číslo XXXXX - Obytný dom V. Č.. XX, XX, XX,
- spoluvlastnícky podiel k bytu č. X na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súpisné číslo XXXX o veľkosti podielu 5680/165151,
- spoluvlastnícky podiel k bytu č. X na pozemku, na ktorom je bytový dom súpisné číslo 1322 postavený: parcelné č. XXXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria o veľkosti XXXX/XXXXXX,
uzatvorením kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu medzi predávajúcim spot U. L. Q..J..H.. zastúpenou X. Q. a Š. Q. a kupujúcim F. X. na sumu 3 050 000,-Sk, hoci vedeli že predmetnú nehnuteľnosť získala spoločnosť U. L. Q..J..H.. na základe podvodom uzatvorenej kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu s F. G. zo dňa 10.5.2007, na ktorej boli sfalšované podpisy vlastníka bytu F. G., pričom pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona bolo podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave dňa 13.7.2007 pod číslom konania A.-XX/OVK-B.-XXXX následne dňa 21.9.2007 bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie Y. D. a X. Z. pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, pričom X. Q. a Š. Q. tak konali v snahe predaja tohto majetku, v snahe zmariť zaistenie uvedených nehnuteľností pre účely trestného konania a v snahe zmariť náhradu škodu právnemu nástupcovi poškodeného F. G., pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Krajský prokurátor pre Bratislavu podal dňa 12.08.2009 obžalobu na obžalovaných X. Q. T. Š. Q. pre vyššie uvedený trestný čin /zločin/ s tým, že predseda senátu túto preskúmal, oboznámil sa s listinným materiálom a vo veci nariadil hlavné pojednávanie.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaných X. Q. a Š.K. Q., svedkov V. X., F. A.T. a F. X.. Čítaním so súhlasom procesných strán sa súd oboznámil s výpoveďami svedkov Y. D., V. J., H. O., I. F., s konfrontáciou medzi obž. Q. a Y. D. T. H.. Q. T. Y. D.T.. Čítaním sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi - žiadosť o podanie informácie, vyrozumenie o spornosti platnosti kúpnej zmluvy, kópia spisového materiálu A. XX/OVK-B.-XXXX, zápisy z účtovníctva, osobné posudky obžalovaných. Následne senát vydal dňa 09.03.2013 rozsudok, ktorým oslobodil obžalovaných spod obžaloby krajského prokurátora a to z dôvodu uvedeného v ustanovení § 285 odsek b/ Trestného poriadku, nakoľko skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba nie je trestným činom.
Na podklade podaného odvolania zo strany okresného prokurátora pre Bratislava II bola vec predložená senátu Krajského súdu Bratislava, ktorý rozhodnutím sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 24.10.2013 na neverejnom zasadnutí zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na podklade rozhodnutia odvolacieho súdu, prvostupňový súd vykonal ďalšie dokazovanie v intenciách rozhodnutia Krajského súdu Bratislava a vykonal výsluch svedkyne Y.Z. D., V. J.T. Ďalej oboznámil listinné doklady, súd zabezpečil doplňujúce dôkazy k osobe obžalovaných tým, že si zabezpečil aktuálny odpis z registra trestov, odpis registra priestupkov ako aj súdny spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XT/XX/XXXX, ktorého podstatnú časť oboznámil na hlavnom pojednávaní. Súd nemohol vykonať nariadený výsluch svedkyne H. O., ktorá medzičasom zomrela. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ku skutkovým okolnostiam Obžalovaný X. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania zločinu, ktorý sa mu kladie za vinu. Uvedenú nehnuteľnosť kupovali ako spoločnosť U. L., s.r.o., v súlade s predmetom podnikania, ktorého súčasťou je aj kúpa a predaj nehnuteľností. Nehnuteľnosť kúpili od pána G., bola riadne prepísaná a zaevidovaná v katastri nehnuteľností. Dňa 06.08.2007 túto nehnuteľnosť predali na základe ponuky realitnej kancelárie F. X.. Realitná kancelária obdržala za predaj aj províziu. Pri predaji bytu nemal žiadnu vedomosť o tom, že by táto nehnuteľnosť pochádzala z trestnej činnosti. Na polícii bol vypočutý dňa 26.06.2007, 17.07.2007 a 02.08.2007 vo veci zločinu vraždy. O skutočnosti, že zmluva o predaji bytu nebola podpísaná predávajúcim F. G., sa dozvedel až písomným oznámením zo dňa 01.10.2007 pri odovzdávaní kúpnej ceny za byt bola okrem pána G. prítomná aj Y. D.. Obžalovaný Š. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania zločinu, ktorý sa mu kladie za vinu. Uvedenú nehnuteľnosť kupovali ako spoločnosť U. L., Q..J..H.., v súlade s predmetom podnikania, ktorého súčasťou je aj kúpa a predaj nehnuteľností. Nehnuteľnosť kúpili od pána G., bola riadne prepísaná a zaevidovaná v katastri nehnuteľností. Dňa 06.08.2007 túto nehnuteľnosť predali na základe ponuky realitnej kancelárie F. X.. Realitná kancelária obdržala za predaj aj províziu. Pri predaji bytu nemal žiadnu vedomosť o tom, že by táto nehnuteľnosť pochádzala z trestnej činnosti. Nepamätá si, že by mu niekto na polícii priamo povedal, že pán G. nepodpísal osobne zmluvu o predaji bytu. Prvý krát sa o tejto skutočnosti dozvedel v októbri 2007, keď dostali list od polície. Svedkyňa F. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v prípade predaja tohto bytu kontakt dostala asi 2 dni pred tým. Realitná kancelária jej nepovedala okolnosti ohľadne bytu. Kúpnu zmluvu vyhotovovala realitná kancelária. Zálohu vyplatila v realitnej spoločnosti. Zvyšná suma sa platila priamo v banke. Vklad do katastra zabezpečovala firma, ktorá pred tým vlastnila byt. Nepoznala osobne pracovníčku realitnej kancelárie, iba s ňou bola pozrieť niekoľko bytov. Právne záležitosti ohľadne bytu riešila realitná kancelária. Ako dôvod predaja bytu obžalovaní uviedli, že firma vlastí tento byt a chce ho predať. Bližšie to neriešila, o pôvod bytu sa však zaujímala. Byt v súčasnosti vlastní a býva v ňom. Svedok V. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 12.07.2007 vyťažoval podozrivú Y. D., ktorá bola podozrivá z vraždy F. G.. Nakoľko uviedla, že na poškodenom spáchala podvod predajom bytu bez jeho vedomia, bolo potrebné vypočuť aj osoby Q. a Q.. Svedok vyťažoval podozrivého Q., vtedy mu aj oznámil, že byt kúpili od niekoho iného. O tejto skutočnosti napísal úradný záznam, ktorý odovzdal vyšetrovateľovi. Tento záznam podpísal iba svedok. Svedok F. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o skutočnosti, že vyťažoval obžalovaného Q.. Ak by tak urobil, bol by o tejto skutočnosti spísaný úradný záznam. Svedkyňa Y. D. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.08.2019 odmietla vypovedať. Z uvedeného dôvodu bola prečítaná jej svedecká výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedla, že bola dobrá priateľka F. G.. Nakoľko mal nejaké dlžoby, chcela mu pomôcť a prostredníctvom pani Masarovičovej ho nakontaktovala na pani O. a tá ho zoznámila s obžalovanými. Dohodli sa na predaji bytu. Vysvetlili jej, že je potrebné, aby majiteľ bytu osobne podpísal zmluvy u notára. Notár však odmietol overiť podpisy, nakoľko F. G. bol opitý. Na druhý deň bol znovu opitý a tak zavolala O. T. J. a vznikol nápad osloviť nejakého bezdomovca, ktorý podpíše zmluvy u notára za G.. Svedkyňa potom našla jedného bezdomovca, teraz už vie, že sa volá X. Z. a podpisy u notára overili. Po overení podpisov zavolali Seleckého a odovzdala mu overené doklady. Obžalovaní nevedeli, že, zmluvy nepodpísal G.. Následne boli oboznámené zápisnice o konfrontáciách medzi svedkyňou a obžalovanými z prípravného konania, ktoré však nepriniesli žiadne zmeny dôkaznej situácie, nakoľko všetci vypočúvaní zotrvali na svojich výpovediach. Svedkyňa V. J., po zákonnom poučení uviedla, že nebola prítomná pri ohliadkach bytu poškodeného G., ani pri podpise zmlúv. Osobne nepoznala ani poškodeného, ktorý mal prevádzať byt, ani osobu sprostredkovateľa. Do procesu predaja sa dostala cez O., k podrobnostiam sa už nevedela vyjadriť pre odstup času, ktorý uplynul od skutku. S obžalovanými sa stretla jedenkrát, avšak bolo to v inej súvislosti. S Y. D. sa nikdy nestretla, to meno jej nič nehovorilo. Rovnako nepoznala ani G., ani Z.. Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 269 Trestného poriadku je potrebné poukázať najmä na vyrozumenie o spornosti platnosti kúpnej zmluvy, kópia spisového materiálu A. XX/OVK-B.-XXXX, zápisy z účtovníctva, obsah spisu OS BA I sp. zn. XT/XX/ XXXX, úmrtný list svedkyne H.U. O., lustrácie ku kriminálnej minulosti obžalovaných. K hodnoteniu dôkazov a právnym zisteniam
Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je kladený obžalovaným za vinu, nie je trestným činom a preto súd oslobodil obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku.
V tomto smere súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, nakoľko pri posúdení viny trestný proces vychádza zo zásady, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina.
Uznanie viny nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, nakoľko pre vyslovenie takéhoto výroku sa vyžaduje istota, o ktorej pri zhodnotení vykonaných dôkazov nie je dôvod pochybovať. V prípade, že po vykonaní a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej pri posúdení otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného a je povinnosťou súdu postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“, t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Predmetná zásada sa odvíja a nadväzuje na jednu z najzákladnejších zásad trestného konania - prezumpciu neviny. Prezumpcia neviny vyžaduje, aby štát v trestnom konaní niesol a uniesol dôkazné bremeno v otázke viny.
Súd má za jednoznačné preukázanú skutočnosť, že spoločnosť U. L., s. r. o., zastúpená obžalovanými ako konateľmi, nadobudla na základe kúpnopredajnej zmluvy byt č. 7 na V. R. Č.. XX v Bratislave, pričom boli uvedení do omylu a to vzhľadom na skutočnosť, že podpis predávajúceho F. G. na kúpnopredajnej zmluve podvodne zabezpečila svedkyňa D.. Ďalej má za preukázané, že spoločnosť GERONT DSS, s. r. o. následne v auguste 2007 predmetný byt previedla na kupujúcu F. X., pričom prevody boli riadne zaúčtované v účtovníctve spoločnosti. Súd dospel k záveru, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba nie je trestným činom a to z viacerých dôvodov. Obžaloba vychádza najmä z predpokladu, že obom obžalovaným bolo riadne oznámené, že pri kúpe nehnuteľnosti došlo k podvodu, pričom pri tomto tvrdení vychádza najmä zo záznamu spracovanom A.. X. dňa 12.7.2007. Na druhej strane je však potrebné vziať do úvahy viaceré dôkazy svedčiace v prospech obžalovaných a to:
- obžalovaní zhodne uviedli, že nebolo preukázané, že by sa dopustili uvedeného skutku, respektíve popreli spáchanie skutku,
- svedok A. nepotvrdil, že by vyťažoval X. Q. a že by mu oznámil že kúpnopredajnú zmluvu nepodpísal F.. G.,
- výpovede svedkyne Y. D. vyplýva, obaja obžalovaní nemali vedomosť o podvodnom nadobudnutí nehnuteľnosti, preto nemohli mať ani úmysel zakryť jej pôvod v trestnom čine, nakoľko neboli jeho páchateľmi,
- nie je možné dospieť ani k jednoznačnému záveru, že obžalovaní vedeli, že mal byť podpis poškodeného F.. G. falošný, čo potvrdila aj svedkyňa Y. D., ktorá potvrdila, že falošné podpisy zabezpečila ona,
- obžalovaní sa nesnažili nejakým spôsobom zakryť predaj bytu, kúpna cena bola riadne vyznačená v účtovných dokladoch, o čom predložili doklady,
- zo strany OČTK neboli vykonané žiadne úkony ohľadne zaistenia bytu, pričom nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by bránili polícii, aby sa budúci prevod bytu bol zablokovaný, ak mala opodstatnené podozrenie zo spáchania trestného činu,
- v tomto smere je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaní boli príslušníkmi PZ informovaní o zákaze nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou až dňa 1.10.2007, pričom prevod bytu zrealizovali začiatkom augusta 2007.
Z hľadiska všetkých vyššie uvedených skutočností možno preto uzavrieť, že tvrdenia a závery obžaloby sú v kontexte všetkých vykonaných dôkazov takej povahy, že neumožňujú presvedčivo a bez rozumných pochybností ustáliť skutkový stav v zmysle podanej obžaloby, nakoľko súdu výpoveď samotného vyšetrovateľa PZ bez ďalších dôkazov nepostačuje na vyslovenie viny obžalovaných. V tomto smere súd poukazuje na konštantnú judikatúru súdov, z ktorej vyplýva, že aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby /primerane pozri R NS č. 14/1964/.
Podľa § 233 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, kto príjem alebo vec pochádzajúcu z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnej činnosti, ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie,
a/ prevedie na seba alebo iného, požičia, vypožičia, prevedie v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, dovezie, prevezie, privezie, premiestni, prenajme alebo inak sebe alebo inému zadováži,
a takým činom získa značný prospech, potrestá sa odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov.
Objektívna stránka trestného činu spočíva v legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Ide o dispozíciu príjmami alebo iným majetkom z trestnej činnosti akejkoľvek hodnoty, alebo o dispozíciu vecou, ktorá je príjmom z trestného činu, ak je motivovaná úsilím:
a) zakryť ich pôvod v trestnom čine, alebo
b) zakryť ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, alebo
c) zmariť ich zaistenie na účely trestného konania, alebo
d) zmariť ich prepadnutie alebo zhabanie.
Konanie za týchto okolností musí spočívať v prevedení takých príjmov alebo vecí na seba alebo iného, alebo v ich držbe. Príjmom z trestného činu je príjem vo finančnom vyjadrení alebo vec, ktorá je príjmom z trestnej činnosti, ak boli získané trestným činom alebo za vec získanú trestným činom alebo ako odmena za spáchanie trestného činu. Príjem alebo vec z trestnej činnosti môžu mať charakter hnuteľný aj nehnuteľný.
Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje špecifický úmysel vo forme zatajenia existencie príjmu alebo iného majetku z trestnej činnosti v úmysle zatajenia existencie takého príjmu alebo veci, prípadne v zakrytí ich pôvodu v trestnom čine alebo ich určenia na jeho spáchanie. Na trestnosť činu sa vyžaduje, aby páchateľ vedel o pravom pôvode, použití alebo určení legalizovaného príjmu alebo majetku alebo veci, teda že ide o príjem, majetok z trestnej činnosti, resp. o vec, ktorá je príjmom z trestnej činnosti, je určená alebo použitá na jeho spáchanie. Pôjde aj o zmarenie ich zaistenia na účely trestného konania alebo ich prepadnutia alebo zhabania.
Súd je toho názoru, že pri posúdení všetkých produkovaných dôkazov jednotlivo a v ich súhrne, posúdení okolností a zvláštností prípadu nemožno vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaných za skutok prekvalifikovaný obžalobou ako zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a to pre absenciu protiprávneho konania obžalovaných. V tomto smere súd poukazuje hlavne na vyššie uvedené úvahy pri hodnotení vykonaného dokazovania.
Vzhľadom na dostatočne nespochybnenú verziu prezentovanú obžalovanými v rámci ich obhajoby, podporenú ďalšími vykonanými dôkazmi, respektíve vzhľadom k tomu, že obžaloba nepreukázala protiprávne konanie obžalovaných ako je to vyššie spomenuté, bolo potrebné dôsledne uplatňovať zásadu „in dubio pro reo“ a pri pochybnostiach o základnom znaku skutkovej podstaty trestného činu - existenciu objektívnej stránky vychádzať z alternatívy pre obžalovaných priaznivejšej. Možno teda záverom zhrnúť, že v skutku obžalovaných absentuje protiprávnosť ich konania, pretože za zistených okolností sa nepotvrdili skutočnosti uvedené v obžalobe o tom, že by obžalovaní iný majetok z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť existenciu takej veci, zakryť jej pôvod v trestnom čine, zmariť jej zaistenie na účely trestného konania, prepadnutia alebo zhabania, previedli na inú osobu a získali tak značný prospech. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, riadiac sa prezentovanými úvahami pri hodnotení dôkazov, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II. Rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.