Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-50-2019.pdf
PDF · 127.83 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Rusnáka a prísediacich Mgr. Juraja Čurillu a Jozefa Paulíka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. augusta 2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
C. V., W.. XX.X.XXXX U. L. W. U., okres Spišská Nová Ves, trvale bytom N., Z. I. XXX/XX, t. č. bytom U., Y. XXX/X,
uznáva sa za vinného, že
dňa 22. októbra 2018 v čase okolo 22.00 hod. za domom č. XX U. I. N., časť L., okres Spišská Nová Ves, sa pokúsil násilím vykonať súlož s poškodenou F.X. Y., a to tým spôsobom, že po tom, ako spoločne požívali v dome alkohol, tancovali spolu a naznačoval jej, že ju chce, ona ho odmietla, tak ju vytiahol z domu a ťahal smerom k nejakej budove, počas čoho spadla na zem, zozadu jej roztrhal tričko, bil ju po tvári a kopal do tela, kedy si následne vybral pohlavný úd, ktorý sa snažil dať poškodenej do úst, pričom ona sa bránila a následne sa jej snažil stiahnuť nohavice s nohavičkami, ktoré si poškodená opakovane vyťahovala naspäť, pričom sa bránila, až sa jej podarilo utiecť, čím utrpela pohmoždenie a krvnú podliatinu na oboch stranách očníc, pohmoždenie a odreninu koreňa nosa, pohmoždenie líca vpravo, pohmoždenie sánkovej oblasti vpravo a pohmoždenie a odreninu na krku vpravo s dobou liečenia do 7 dní,
teda
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorým sa pokúsil násilím donútiť ženu k súloži, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
čím spáchal
zločin znásilnenie podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, a za to
s a o d s u d z u j e
Podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podala na tunajší súd obžalobu na obvineného C. V. pre skutok a trestný čin popísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný C. V. na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel. V podstate uviedol, že s poškodenou sa stretol v byte jeho tety I. T. (bytom N., Č. L., G.. I.Ž. XX), kam prišiel zo L. W. U., kúpil fľašu vína a pil, mal vypité, nepil tam však s poškodenou. V byte bola aj F. Y., s ktorou tancoval, ona bola opitá, bol tam aj M. T. A. E., jeho sestra V. V., jeho žena (V. N.), ďalej N. V. E. R. V.. Keďže bol hladný, išiel domov (do sestrinho domu V. V., keďže obžalovaný býva vo U. a nie v N.), poškodená išla za ním do domu, posunkom mu naznačovala, že chce s ním mať sex a vošla za ním na záchod, kde ho stiahla a vyvrátila na záchod, začala ho bozkávať a pokúsala mu ústa. Vtedy tam bola aj jeho žena (V. N.), ktorá ju začala ťahať za vlasy a vyhodila ju z bytu a ukazovala, či jej „šibe“. V tomto dome boli štyria ľudia, bola tam ešte V. V., N. V. E. R. V.. Keď poškodená odišla preč a jemu bolo trochu zle, odišiel na chvíľu von, ale hneď sa vrátil dnu. Poškodená sa k nemu vrátila cez okno, keď sedel v miestnosti na sedačke, v bratovej izbe, ktorý tam nebol, vybrala mu jeho pohlavný úd a chcela si ho dať do úst, predtým ho vyzliekla, ale on si ťahal rozporok smerom hore. Keďže mal deti a ženu, tak sa strhol, keďže to videla aj jeho žena. Potom ju vyhodili vonku a on už vonku nešiel. Dozvedel sa, že jej tričko potrhali nejaké deti, poškodenú nezbil a ani neťahal do žiadneho domu. Dozvedel sa, že s poškodenou spal M. A. E., ktorého volajú S.. Toto videla jeho sestra a I. T., hoci on to sám nevidel. Jeho sestra (V. V.) tiež videla, že ona bola zbitá, avšak on ju nezbil, nemal s ňou žiadny sex, poškodená si to na neho vymýšľa. Bola opitá, takže nevie, čo rozpráva. Poškodenú predtým nepoznal, ale niekto mu povedal, že je z Q.. Hoci bol trochu opitý, na všetko si pamätá.
Z výpovede poškodenej F.X. Y., ktorá bola vypočutá ku skutku pred súdom za prítomnosti tlmočníčky, vyplynulo, že spolu s obžalovaným boli v nejakej miestnosti, tam tancovali a pili z fľaše víno, ktoré zobral obžalovaný. Keď boli v dome, začal ju ťahať vonku, následne ona vybehla von, utekala, obžalovaný začal za ňou behať, stalo sa to okolo jedenástej hodiny, začal z nej strhávať oblečenie, spadla na zem, strhával z nej veci, viackrát ju udrel, vybral si pohlavný úd a chcel ju znásilniť, ale ona sa strhla „že nie“ a bránila sa. Stalo sa to niekde vonku na lúke, vonku naokolo neboli žiadny chlapi alebo chlapci.
Pri podrobnejšom popise uviedla, že obžalovaný vonku ju začal biť, bil ju do očí z oboch strán a ťahal ju za vlasy, roztrhol jej tričko aj gate. V tom čase sa vonku nikto nenachádzal a bola tma. Obžalovaný jej strčil zozadu pohlavný úd do pošvy, najprv chcel, aby ho zobrala do úst. Ona sa mu ubránila, pred súdom dookola opakovala, že ju dusil, že sa ubránila, hádzala.
Obžalovaný pohlavný úd jej chcel dať viackrát do úst, ale ona sa bránila, viackrát ju udrel, opakovala, že spadla na zem, roztrhol jej napoly tričko. Sám seba nevyzliekol, snažil sa úd vložiť do jej pošvy, ale ona sa bránila, a tak ju začal udierať do tváre, kopal do nej, pokúsil sa jej stiahnuť nohavice a nohavičky, do polovice ju vyzliekol. Bil ju do obidvoch očí, potom odtiaľ utiekol. Potom prišlo nejaké biele auto a doviezli ju domov, keďže niekto ju zodvihol zo zeme. Našiel ju nejaký Róm, ktorý býva v osade, nevedela ho identifikovať, resp. sa k jeho osobe nevedela vyjadriť. M. T. A. E. nepozná.
V súvislosti so zisťovaním jej pohybu v rozhodnom čase vypovedala o dvoch domoch. Tvrdila, že s dvoma - troma ženami išla (nevedela ktoré) z jedného domu do druhého, v jednom dome chcel ju chcel zbiť niekto z rodiny obžalovaného a v druhom dome u sestry obžalovaného tancovali. Do domu sestry obžalovaného V. V., ktorú pozná, išla kvôli tomu, že tam chcela prespať, keďže predtým ju po ústach zbil otec, z čoho ich mala začervenané. Keď jej to dovolili, aby tam ostala spať, do domu prišiel obžalovaný. Potom uviedla, že najprv bola v dome u I. T., potom odišla do domu sestry obžalovaného. S obžalovaným tancovala a pila v dome „u tej sestry“. V tomto dome pila víno, sedela na posteli, a keď prišiel obžalovaný, tak ju volal tancovať, potom ju ťahal vonku, začal ju bozkávať. Naznačoval jej gestami, že chce mať s ňou sex. Keď spolu tancovali, tak jej ukazoval, že chce sa bozkať vonku (mimo domu).
Ďalej uviedla, že na vyšetrení povedala lekárom, že obžalovaný jej strčil pohlavný úd zozadu do pošvy a stále pred súdom opakovala, že ju začal biť. Opakovala, že začala pred obžalovaným utekať, spadla, naháňal ju, vybral si pohlavný úd a chcel jej dať do úst, ona sa bránila, potom jej chcel stiahnuť gaťky a zozadu chcel jej strčiť pohlavný úd, keď bola na zemi, tak do nej kopal a keď spadla, tak začal ju biť do tváre, stiahol jej tepláky a vybral si pohlavný úd. Zranenia mala na tvári, vytkol jej ruku, od toho, čo ju škrtil na krku, mala aj modré prsty (na krku).
Keď boli na mieste (pri previerke výpovede), tak ukázala všetko, ako sa to stalo, aj tie miesta. Obžalovaný bol opitý, vypil jedno celé víno, ona vypila dva alebo tri malé poháriky, nebola opitá.
Svedkyňa I. T., F. N., L., I. XX, vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní. Uviedla, že večer u nej doma popíjali 3 litre vína spolu s jej nebohým manželom, obžalovaným C. V. E. F. Y.. C.Ó. V. a poškodená odišli z domu preč, kedy sa to stalo nevedela, keďže z jej výpovedi vyplynulo, že sama odišla spať ešte pred ich odchodom. F. Y. opitá nebola, opitý bol C. V., nevidela, že by sa boli bozkávali, stískali a u nich doma normálne iba tancovali. Ohľadne nejakého znásilnenia nevedela nič uviesť, o tom, čo sa malo stať poškodenej, nevedela, ale ráno sa dozvedela od nejakého Róma z Q., že medzi poškodenou a obžalovaným malo k niečomu dôjsť. Róma, ktorý jej to povedal, nevedela identifikovať.
Svedkyňa V. V. - sestra obžalovaného uviedla, že jej brat prišiel do jej bydliska na adresu N., L. W. G. I. X/XX, na návštevu, keďže sám býva vo U.. V dome pil a za ním do domu prišla opitá F. Y.Á., v tom čase tam bola ešte aj R. V.. Poškodená, keď prišla dnu, naznačovala že chce vypiť, že chce mať sex s obžalovaným, pobozkala ho, ona jej povedala, že on má ženu, a aby išla von, čo ona nechcela, potom hneď išla na záchod za obžalovaným, kde ho polámala. Ona poškodenú chytila a vyhodila ju von. Za ňou išiel obžalovaný, boli u I. T., asi po pol hodine sa obžalovaný vrátil a spal. Asi o desiatej poškodená búchala na okno, aby jej otvorila dvere, chcela ísť dnu, ona tam chcela spať, ale jej to nedovolila. Nevidela však, kto poškodenú potom zbil alebo čo vonku robila. Hoci pozná I. T., v ten večer ona sama u nej nebola. Poškodená v tom čase nemala žiadne zranenia. V ten deň u nich manželka obžalovaného V. N. nebola, pretože býva na U.. Pokiaľ ide o M. T. A. E., M.ohto nepozná.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa Y. V. využila právo nevypovedať keďže je sesternica obžalovaného, poškodenú nepozná. Vzhľadom na to bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedkyne z prípravného konania, ktorá bola vykonaná za prítomnosti obhajcu obžalovaného. Vo výpovedi uviedla, že nevie, kedy to bolo, ale išla k sesternici V. V., ktorá býva vo vedľajšom vchode po tabletku, zdržala sa tam veľmi krátko a hneď išla domov. Počas tej chvíle asi okolo 17. 30 hod. tam prišla hluchonemá žena, ktorá mala vypité, nemala žiadne zranenia, čo sa tam ďalej dialo nevedela. V tom čase v dome bol ešte obžalovaný C. V. a veľa iných ľudí, N. V.Á. a deti.
Svedkyňa N. V. z dôvodu, že je neter obžalovaného na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a nevypovedala, a preto bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, ktorá bola vykonaná za prítomnosti obhajcu. Vo výpovedi tvrdila, že nevie, ktorý deň to bolo, ale k nim domov na ulicu I.Ž. XX prišla poškodená, ktorá bola opitá, v tom čase v dome bola ešte jej teta V. V.Š., C. V. a jej matka R. V.. Táto hluchonemá ukazovala, že chce mať sex s C. V., jej posunkom rozumie, lebo takto sa dorozumieva so svojou matkou R. V.. Poškodená išla k obžalovanému, ktorého pobozkala až tak, že mu išla krv z pery. Potom ho ťahala za ruky do kúpeľne, takto vošli obaja dnu, ona išla za nimi a videla, že sa bozkávali, ale oni na ňu kričali, aby odišla, čo aj urobila. Pritom im aj zlomila záchod. Hneď na to obžalovaný si išiel ľahnúť spať, počas večera vypil fľašu vína, ona sama nepila nič. Poškodená potom prišla k nim ešte raz, a to v dobe, kedy obžalovaný spal, búchala na dvere, kde jej otvorila V. V., ale táto ju vyhodila von. Obžalovaný za ňou určite nešiel, hovorili mu, aby odišiel dnu, poškodená bola opitá, smiala sa a hovorila, že sex bol fajn. Ďalej uviedla, že obžalovaný bol u I. T. asi pol hodiny a asi o hodinu na to, čo prišiel domov, tak k nim prišla poškodená.
Znalec z odboru Zdravotníctvo, odvetvie Psychiatria a sexuológia MUDr. Štefan Safko, CSc. na hlavnom pojednávaní zotrval na písomnom znaleckom posudku z prípravného konania. Znalec po vyšetrení obvineného zistil, že ide o primitívnu osobnosť s intelektom na stupni debility, a to na rozhraní strednej až ťažkej, duševnú chorobu u obvineného nezistil. Schopnosť obvineného rozpoznať protiprávnosť svojho konania v dobe skutku bola nie podstatne zmenšená, napriek nízkemu intelektu je schopný si uvedomiť,
že znásilnenie ženy je trestné. Ovládacia schopnosť v dobe skutku bola podstatne zmenšená, čo súvisí so zníženým intelektom obvineného a zvýšenou pudovou aktivitou. Požitie alkoholu u obvineného v dobe skutku mohlo ovplyvniť jeho rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť, avšak nie úplne. Jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný a je spôsobilý chápať zmysel trestného konania, hoci môže vzhľadom na prítomnú agraváciu nedostatočne spolupracovať. U obvineného nebola zistená závislosť od alkoholu alebo iných návykových látok, a preto znalec nenavrhol obvinenému uložiť niektoré z liečení. Sexuálna úchylka nebola sexuologickým vyšetrením zistená, trestný čin nebol motivovaný sexuálnou úchylkou, vzhľadom na to nebolo potrebné mu ukladať sexuologické liečenie, a z dôvodu trvalého zníženia rozumových schopností by nesplnilo svoj účel ani uloženie ochranného psychiatrického liečenia.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí PhDr. Karin Štiffelová, ktorá zotrvala na záveroch svojho písomného znaleckého posudku z prípravného konania. Znalkyňa uviedla, že poškodená ako hluchonemá osoba počas vyšetrenia komunikovala neverbálne, spolupráca bola sťažená avšak správanie zodpovedalo situácii a bolo pokojné. U poškodenej zistila intelektové schopnosti v pásme miernej duševnej zaostalosti ľahkého až stredne ťažkého stupňa, pamäťové schopnosti orientačne korešpondujú so zisteným intelektom. Vzhľadom na hluchonemotu poškodenej (dg. surdomutitas) štandartné vyšetrenie pamäťových schopností formou klinických psychodiagnostických metód nebolo možné realizovať, pamäťové schopnosti korešpondujú so zistenou formou intelektu, ale javia sa tiež ako mierne defektné, časová orientácia je vysoko pravdepodobne nepresná. Poruchy vnímania u poškodenej zistené neboli, a preto by mala byť schopná správne vnímať prežité udalosti, hoci schopnosť vnímania mohla byť znížená požitím alkoholu v dobe skutku. Poškodená nie je schopná s ohľadom na absenciu rečového prejavu, verbálne reprodukovať prežité udalosti, reprodukcia udalosti je obmedzená len na neverbálny opis, ktorý môže byť nepresný alebo nedostatočný i z dôvodu, že neovláda znakový jazyk, resp. posunkovú reč. Všeobecná vierohodnosť poškodenej je znížená predovšetkým mierne patologickou úrovňou kognitívnych schopností, intelektových i pamäťových, neschopnosťou verbálneho prejavu - dg. hluchonemota, simplexnosťou jej osobnosti a zistenému sklonu ku fantazijnému spracovaniu reality. Špecifická vierohodnosť je taktiež znížená, nakoľko je priamo viazaná na všeobecnú, v čase vyšetrovanej udalosti bola poškodená pod vplyvom presne určitého množstva návykovej látky - alkoholu. V jej prospech však vypovedá obsahová zložitosť mnestického materiálu, ktorá neprekračuje možnosti pochopenia poškodenej, motivačné premenné - kvalita citového vzťahu k osobe obvineného, ktorej sa výpoveď týka, je neutrálna, taktiež nebol zaznamenaný zmysluplný dôvod úmyselnej lži, s cieľom niekomu vedome poškodiť, v opakovanom neverbálnom opise vyšetrovaných udalostí neboli zaznamenané významné rozpory. Zo znaleckého hľadiska sa preto jej popis vyšetrovaných udalostí, čiastočne a minimálne v jadre, javí ako opis skutočne prežitého. Aktuálny psychický stav poškodenej je plne kompenzovaný, bez závažných psychopatologických prejavov. V rámci psychodiagnostického vyšetrenia osobnosti poškodenej boli u nej zistené určité neurotické prejavy, ktoré však nemajú závažný charakter. V dôsledku prežitého skutku u poškodenej pravdepodobne nedošlo k trvalým psychickým následkom a neboli zaznamenané známky posttraumatickej stresovej poruchy. Poškodená by teda mala byť schopná správne vnímať prežité udalosti, toto vnímanie mohlo byť podstatne znížené pod vplyvom alkoholu, avšak nepresná môže byť iba reprodukcia prežitých udalostí. Poškodená je spôsobilá v čiastočnej miere preto vypovedať to, čo sa stalo, pretože intelekt nemá takú hĺbku defektu, je len ľahko patologicky a vzhľadovo k obsahu vyšetrovanej udalosti je schopná si veci zapamätať a vnímať ich. V hrubých rysoch je spôsobilá správne vypovedať, reprodukcia môže byť skreslená vzhľadom na neverbálny prejav, je spôsobilá spoznať páchateľa a napr. na neho aj pri rekonštrukcii udalosti, aj ukázať. Keďže bola prítomná aj pri výpovedi poškodenej v prípravnom konaní, vyjadrila sa pred súdom tak, že poškodená ukazovala stále dookola, čo sa stalo a ako sa to stalo, keďže je emočne oploštená, nebolo vidno výrazné rozrušenie v opise skutku, čo súvisí s jej osobnosťou. K obžalovanému má neutrálny vzťah, nevyjadrovala sa o ňom pozitívne alebo negatívne, preto bolo aj vylúčené úmyselne vedomé poškodenie jeho osoby výpoveďou.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec z odboru Zdravotníctvo, odvetvie chirurgia MUDr. Ľubomír Štefanko, ktorý na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch písomného znaleckého posudku z prípravného konania. Znalec potvrdil, že u poškodenej boli zistené zranenia, a to pohmoždenie a krvná podliatina okolo oboch očníc, pohmoždenie a odrenina koreňa nosa, pohmoždenie líca vpravo, pohmoždenie sánkovej oblasti vpravo, pohmoždenie a odrenina na krku vpravo, pričom uvedené zranenia vznikli pôsobením priamej sily slabšej intenzity na poškodené časti. Uvedené zranenia mohli vzniknúť tak, ako to poškodená uviedla vo svojej výpovedi, doba liečenia a obmedzenia poškodenej v
obvyklom spôsobe života by bola na uvedené zranenia do 7 dní, keďže bolestivosť mohla mať 2-3 dni a bola obmedzená následne iba v súvislosti s prípadným spoločenským kontaktom. Zranenia poškodenej nevznikli jednorazovým pôsobením sily, ale opakovaným mechanizmom minimálne 3 krát alebo viac. Pohmoždeniny a podliatiny okolo očníc mohli byť spôsobené priamym úderom, päsťou, a pohmoždeniny a odreniny škrabancom v kombinácii s ľahším úderom. Znalec vylúčil, že by zranenia boli u poškodenej spôsobené napr. pádom na tvrdú podložku z dôvodu, že by došlo k väčším odreninám, pohmoždeninám a zraneniam. Pri páde by pravdepodobne vznikla aj nejaká rana. Poškodená nejavila žiadne známky otrasu mozgu, a preto jej nebol diagnostikovaný. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z lekárskych vyšetrení poškodenej, najmä z prvotného vyšetrenia zo dňa 23.10.2018, pričom uvedené zranenia mohli byť spôsobené práve v tomto období, a nie predtým. Zranenia mohli vzniknúť pôsobením tupého predmetu slabšej intenzity, čo mohol byť aj kopanec.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:
- zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 22. 10. 2018 vyplynulo, že poškodená ohlásila na OO PZ v Spišskej Novej Vsi, v ktorom uviedla, že neznáma osoba si vynucovala na nej pohlavný styk, pričom ju bil a udieral,
- úradné záznamy OO PZ v Spišskej Novej Vsi spísané dňa 22.10.2018 potvrdzujú, že poškodená bezprostredne po skutku v dobe o 23.33 hod. oznámila polícii jej napadnutie neznámym páchateľom s tým, že ju chcel znásilniť,
- prvotne bola poškodená ošetrená dňa 23.10.2018 v NsP Spišská Nová Ves v dobe o 01.50 hod., kde jej boli vykonané aj následné lekárske vyšetrenia v sprievode polície Boli jej zistené pomliaždenia a povrchové poranenia tváre, ktorých príčinu uviedla údery päsťou po napadnutí neznámou osobou,
- zápisy o dychovej skúške potvrdzujú, že poškodená dňa 23.10.2018 v dobe merania o 00.53 hod. mala 0,79 mg/l alkoholu v dychu,
- zápisnica o vydaní veci potvrdzuje, že dňa 23.11.2018 poškodená vydala polícii zakrvavené tričko, v zadnej časti roztrhané do polovice, ktoré mala na sebe v dobe skutku, vec bola vrátená poškodenej podľa príslušného uznesenia o vrátení (č. l. 185),
- z fotodokumentácie k zraneniam poškodenej, ako aj vydaným veciam vyplynuli výrazné a viditeľné zranenia v oblasti tváre poškodenej, a to v oblasti oboch očí, ľavého viečka, krku, nosa a čela, na fotodokumentácii je zobrazené aj potrhané tričko v zadnej časti do polovice so stopami krvi,
- zo zápisnice o previerke výpovede na mieste činu, ktorá sa konala 14.3.2019 o 09.29 hod. vyplynulo, že predmetom bolo overenie výpovede poškodenej. Poškodená najprv prišla k domu Č.. XX I. T., kde po vojdení do domu, ukázala na izbu, kde tancovala a nalievala si do pohára, ukázala, ako ju obžalovaný chytil za ruku a ťahal von počas tanca. Z domu išla cestou, ako vchádzala do domu, znázornila, ako ju obvinený chytil za ruku a ďalej ju ťahal preč, chytil ju rukou pod krk a ona rozhadzovala rukami a nohami. Po prejdení asi 170 m prišli k žltému domu so žltými dverami, znázornila, že obvinený ju ťahal do domu za ruku (išlo o bydlisko V. V.). Rukami ukázala, že si dal dole nohavice s tým, že si mala dať jeho pohlavný úd do úst, že jej dával ruky pod krk, udieral ju päsťou, ukazovala na svoje ústa, krk a prsia a na tričko, pričom ukazovala smerom na dom ako aj iným smerom, rozhadzovala pritom rukami. Po prejdení asi 150 m na miesto, kde bola udupaná tráva ukázala, že tam ležala, že si ľahla na zem, kľakla, stiahla sa do klbka a ukázala pohyby údermi rukami, päsťami, po kľaku ukázala na rozkrok. Ďalej rozhadzovala rukami, že ju sotil a ukázala rukou na oblasť kolena, že skočil na ňu a ona utekala celú cestu až na toto miesto. Ďalej ukazovala z miesta na miesto, ako ju obvinený chytil za podpazušie, ťahal ju, vydávala zvuky s tým, že ukázala na krk, a že na tomto mieste na zemi mal si vytiahnuť pohlavný úd, avšak ukázala aj na smer k domu s tým, že sa to dialo aj na posteli. Ďalej vydávala zvuky a ukazovala rukami, že ju chcel chytiť do náručia, chytila sa za krk a začala kričať a ukázala smerom na dom. Ďalej naznačila, že bola bitá do tváre, do očí, takže nevidela nič, že v dome kričal, hádal sa s ňou a vrieskal, pil pálenku. V druhom dome boli štyri osoby, bola tam sestra a ešte niekto iný. Ukazovala, že nevládala utekať, že vyšla z domu von a on ju ťahal, že všetko vie, že utekala domov (do Q.), a že v dobe u jeho sestry si najprv vypili, potom ju ťahal do postele, že aj pila a tancovala. Naznačovala, že ju niekto zhodil na zem, vydávala zvuky, zatvorila oči, aby nič nevidela, mávala rukami, ukazovala na svoj rozkrok a krk a na ústa, ukazovala, že bola bitá do rozkroku päsťami v dome aj na zemi. Vyzliekla si športovú bundu, ukazovala na svoje tričko, ako ju ťahal, sotil na zem a bil ju päsťami do tváre. Uvádzala, že ľudia v dome videli, čo sa tam stalo a že kričali, pili a kričali aj na ňu. Znázornila kop pravou nohou, že ju obvinený vyzliekal, ukazovala na svoj rozkrok, zadok a prsia, počas vyzliekania mala tričko vyššie, že ju vyzliekal zozadu a že spadla na bok. Z previerky bol vyhotovený aj videozáznam,
- z prepisu tiesňového volania na linku 158 KR PZ Košice, ako aj zo záznamu polície o následnom vyslaní hliadky za účelom preverenia oznámenia vyplynulo, že dňa 22. 10. 2018 v dobe o 23. 26 hod.
matka poškodenej F. Y. oznámila, že dcéra sa domov (do Q.Š.) vrátila dobitá (mala čierne, roztrhané ústa, pery, a čierne oko), že ju zbil nejaký F., ktorého poškodená pozná z N. A. L., a že nevie či ju mal znásilniť (čo oznámila polícii pri súvislom popise),
- správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves potvrdzuje, že poškodená je osobou s ťažkým mentálnym zdravotným postihnutím, z vyjadrenia Sociálnej poisťovni pobočka Spišská Nová Ves vyplynulo, že je poberateľkou invalidného dôchodku od 17. 9. 2009.
Na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku, že jeho páchateľom bol obžalovaný C. V..
Obžalovaný C. V. od počiatku spáchanie skutku poprel s tým, že poškodená klamala, pokiaľ udávala, že ju chcel znásilniť, resp. konal tak, ako je popísané v obžalobe. Na svoju obranu uviedol v podstate to, že práve poškodená v dome jeho sestry V. V. mu naznačovala, že chce mať s ním pohlavný styk a za tým účelom aj druhýkrát vošla do domu za ním cez okno, kde sama mu rozopla nohavice, avšak z domu bola vyhodená. Pokiaľ išlo o dom I. T., spolu s poškodenou iba tancovali, nedošlo medzi nimi k žiadnemu kontaktu.
Obžalovaný teda poprel, že by bol z domu I. T. Č.. XX ťahal poškodenú smerom von, následne von pred domom ju ťahal tak, že jej roztrhol tričko, bil a kopal ju po tvári a tela, snažil sa poškodenej dať pohlavný úd do úst alebo sa jej snažil dať pohlavný úd do pošvy.
L. I. T., V. V., Y. V. E. N. V. samotný skutok nesledovali a z ich výpovedí vyplynulo, že sa vedeli vyjadriť iba k tomu, čo sa stalo v dome V. V. na ulici I. Č.. XX, nie však v dome I. T. alebo mimo tohto domu. Svedkyne však jednoznačne potvrdili a z ich výpovedí pritom vyplynulo, že obžalovaného stále nesledovali, že tento sa nachádzal aj v dome I. T., keďže v tom čase bol na návšteve u svojej sestry V. V., kam prišiel z miesta svojho bydliska z obci U., kde býva so svojou ženou V. N..
Takto I. T. iba potvrdila, že spolu s ňou a s jej toho času nebohým manželom bol u nej doma obžalovaný s poškodenou, v dome tancovali a medzi nimi nevidela, že by došlo k takému správaniu, že by sa boli objímali alebo bozkávali a podobne.
Svedkyňa V. V. E. N. V. síce poukazovali na to, že poškodená naznačovala, že chce mať sex s obžalovaným, avšak ju z domu vyhodili a V. V. ju vyhodila, resp. nevpustila do domu ani druhýkrát, v dobe, kedy obžalovaný už bol v dome po návrate od I. T..
V každom prípade však vykonaným dokazovaním nebolo vylúčené, že obžalovaný bol na mieste činu, resp. sa nachádzal s poškodenou na miestach, ktoré to sama ukázala pri previerke výpovedi na mieste.
Pri hodnotení dôkazov súd vychádzal nielen z výpovede poškodenej F. Y., ktorá obžalovaného jednoznačne z trestnej činnosti usvedčila, ale aj z ďalších dôkazov, ktoré výpoveď poškodenej podporili tak, že nevznikli pochybnosti napriek jej psychickému stavu o pravdivosti týchto tvrdení. Pri hodnotení výpovedi súd vzal v úvahu, že poškodená je hluchonemou osobou, ako vyplynulo z psychologického znaleckého posudku PhDr. Karin Štiffelovej, ktorá však nemá poruchy vnímania, čím bola schopná správne vnímať prežité udalosti, a hoci vyjadrovacie schopnosti poškodenej vrátane jej intelektových schopností pri duševnej zaostalosti až stredne ťažkého stupňa, ktoré korešpondujú s pamäťovými schopnosťami, boli znížené, neznamená to, že by poškodená nebola spôsobilá objektívne podať pred súdom a vypovedať o aspoň podstatných okolnostiach skutku.
Za týchto podmienok preto súd vzal za dokázané tvrdenia poškodenej, že obžalovaný z domu I. T. pod vplyvom alkoholu ťahal poškodenú z domu von naznačujúc jej, že chce mať s ňou sex, následne vonku ju ťahal k ďalšiemu domu, kde poškodenej počas toho, čo utekala, roztrhol tričko, bil ju po tvári a kopal do tela v snahe, aby si zobrala do úst jeho pohlavný úd, čo sa však nestalo v dôsledku aktívnej obrany poškodenej, ktorá sa hádzala a snažila sa pred ním utiecť, takže obžalovanému sa nepodarilo, že jej stiahol nohavice a nohavičky, keďže si ich vyťahovala späť. Poškodená vylúčila aj to, že by ju zbila, prípadne chcela znásilniť iná osoba ako obžalovaný, ktorého od počiatku označovala ako páchateľa skutku, pričom žiadne iné osoby nepoukazovali, že by skutok aspoň mohol spáchať niekto iný.
Obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako nepresvedčivú aj v tom smere, že ju znásilnila iná osoba, alebo žeby ju mali zbiť nejaké deti, čo poškodená sama poprela, ale súčasne tomu nenasvedčovali ani žiadne iné dôkazy, o ktorých sa mal obžalovaný iba dopočuť, pričom tieto tvrdenia nepodporili ani svedkovia z radov jeho rodinných príslušníkov. Výpovede svedkov, že poškodená v dome V. V. s obžalovaným chcela mať pohlavný styk, išla za ním na toaletu, ktorá sa následne rozbila, súd nevyhodnotil v prospech obžalovaného tak, že by k takémuto správaniu malo dôjsť, keďže to potvrdili najmä rodinní príslušníci obžalovaného, ktorí mohli mať motiváciu vypovedať v jeho prospech. Napriek tomu uvedené nevylúčilo, že by v ďalšom štádiu bol obžalovaný aktívny práve tak, že by sa pokúsil o pohlavný styk s poškodenou, resp. iné sexuálne praktiky.
Výpoveď obžalovaného bola totiž rozporná oproti aj vypočutým svedkom. Z obsahu výpovedí týchto svedkov vyplynulo, že poškodená bola u nich v dome iba raz, a to v dobe, kedy mala ísť za obžalovaným na toaletu, pričom obžalovaný tvrdil, že druhýkrát preliezla za ním cez okno a snažila sa mu vybrať pohlavný úd z nohavíc. K tomu nemalo dôjsť z dôvodu, že v dome bola aj jeho žena V. N., ktorá sa mala nachádzať aj u I. T., pričom však uvedené tvrdil len obžalovaný, ktorý aj podľa vyjadrenia V. V. prišiel k nej z Važca sám, bez V.W. N.. Obdobne tak V. N., ako aj N. V. zhodne potvrdili, že poškodená na druhýkrát v dome na I. Č.. XX u nich nebola, a preto nemohlo dôjsť ku konaniu, ktoré popisoval obžalovaný. Možno teda konštatovať, že obžalovaný nevypovedal pravdivo a popisoval skutkové okolnosti vo svoj prospech, ktoré si aj vymyslel, a to aj pokiaľ išlo o jeho družku V. N..
Výpoveď poškodenej na druhej strane plne podporuje celý rad dôkazov. Poškodená totiž bezprostredne po tom, čo ku skutku došlo, skutok ohlásila na polícii v dobe o 23.33 hod. a prvotne bola ošetrená k zraneniam dňa 23.10.2018 o 01.50 hod., čo potvrdili príslušné listinné dôkazy polície a lekárska správa o prvotnom ošetrení poškodenej. Nebolo pochýb, že poškodená bola pod vplyvom alkoholu, o čom svedčí aj zápis o dychovej skúške, avšak na druhej strene boli u nej zistené zranenia, ktoré posudzoval znalec MUDr. Ľubomír Štefanko. Znalec konštatoval, že pohmoždeniny a podliatiny okolo oboch očníc tváre poškodenej, pohmoždeniny a odreniny koreňa nosa, líca vpravo, sánkovej oblasti vpravo a odreniny na krku vpravo vznikli pôsobením priamej sily na poškodené časti, a v súlade s tvrdeniami poškodenej mohli vzniknúť použitím opakovaného bitia alebo kopania do týchto častí hlavy poškodenej viac ako trikrát. Bolo pritom vylúčené, aby zranenia vznikli pádom poškodenej na zem. S tvrdeniami znalca sa súd v plnej miere stotožnil, keďže išlo o celkom zrejmé zranenia, ktorých vonkajšie známky sa prejavujú u ľudí, ktorí boli bití alebo kopaní do týchto častí tváre. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že poškodená sa vyjadrila, že obžalovaný, ktorého od počiatku identifikovala ako páchateľa skutku, ju dusil držiac za krk tak, že jej ostali stopy na krku. Práve tieto zranenia boli u poškodenej aj zistené a svedčia o tom, že nevznikli pádom, ale v skutočnosti boli zapríčinené práve mechanizmom, ktoré poškodená popisovala. Potvrdzuje to najmä to, že poškodená bola spôsobilá popisovať aj prípadné detaily skutku, a jej výpoveď napriek tomu, že bola pod vplyvom alkoholu v dobe skutku, nebola neobjektívna.
Poškodená ďalej priebeh skutku v podstate zhodne ako na hlavnom pojednávaní popísala aj na mieste činu pri previerke jej výpovede, kde ukázala aj miesta, kam bola ťahaná a kde sa skutok stal. Poškodená pritom aj pri previerke výpovede podrobne ukázala miesto a spôsob ako ku skutku došlo, hoci vzhľadom na jej hluchonemotu a neovládanie posunkovej reči nebol úkon realizovaný bez ťažkostí, obdobne ako aj na hlavnom pojednávaní.
Nemožno opomenúť ani to, že obžalovaný bol taktiež pod vplyvom alkoholu a vzhľadom na jeho primitívnu osobnosť s intelektom na stupni debility, o čom vypovedal psychiatrický posudok znalca MUDr. Štefana Safka, súd vylúčil, že by obžalovaný sa nesnažil brániť aj spôsobom, ktorým by vyhovoval jeho obrane.
Keďže vina obžalovaného bola nepochybne a jednoznačne dokázaná, súd obžalovaného uznal za vinného zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku.
Obžalovaný C. V. je bez pracovného pomeru, žije s družkou v obci U., je otcom maloletého dieťaťa, v odpise z registra trestov nemá záznam, vo výpise evidencie priestupkov je vedený jeden záznam pre málo závažný priestupok. Z miesta trvalého bydliska v obci N. vyplynulo, že rodina sa správa konflikte kvôli častému požívaniu alkoholu.
Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaný naplnil skutkovú podstatu zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, pretože sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu ktorým sa pokúsil násilím donútiť ženu k súloži, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Uvedený zločin obžalovaný spáchal tým, že v inkriminovanú dobu na mieste činu v úmysle vykonať súlož s poškodenou sa proti jej vôli pokúsil ju k tomu donútiť tak, že ju bil a kopal, snažil sa jej dať do úst pohlavný úd a vyzliecť ju za účelom vykonania pohlavného styku, avšak k uvedenému nedošlo z dôvodu aktívnej obrany poškodenej.
Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, keďže chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý právo ženy slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote a jej ľudskej dôstojnosti.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd vychádzal i z ustanovenia § 34 ods. 6 Tr. zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, musí uložiť trest odňatia slobody.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Súd zistil v prospech obžalovaného iba poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, a preto horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby bola znížená o jednu tretinu (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody pre uvedený trestný čin je v rozmedzí 5 - 10 rokov).
Súd však aplikoval § 39 ods. 1 Tr. zákona a obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby vzhľadom na pomery obžalovaného, keďže mal za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Obžalovanému pritom v zmysle § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona súd nemohol uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky.
Uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 2 rokov súd odôvodnil zníženou príčetnosťou obžalovaného, keďže najmä ovládacia schopnosť obžalovaného bola podstatne zmenšená (psychiatrický znalecký posudok), obžalovaný pritom má intelekt na stupni debility. Keďže trestný čin nezanechal na poškodenej žiadne psychické následky, čo vyplynulo z psychologického znaleckého posudku, a neovplyvnilo ju v zmysle jej obvyklého vedenia života, súd mal za to, že postačí aj uloženie trestu obžalovanému s podmienečným odkladom vzhľadom na to, že v minulosti sa nedopustil trestnej činnosti. Skúšobnú dobu mu súd určil v primeranej výške, a to v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzbe.
O škode súd nerozhodoval, keďže táto nebola v tzv. adhéznom konaní poškodeným uplatnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.