Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-64-2019.pdf
PDF · 118.1 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-6C/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., A.. N. XXX/XX zastúpeného: JUDr. Matej Valjent, advokát, so sídlom Partizánske, Jesenského 232 proti žalovanému: Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., I. Q. XXXX/XX zastúpenému: JUDr. Jozef Námešný, advokát, so sídlom Prievidza, Nám. Sv. Cyrila 47 o zaplatenie 4 000 € so zmluvnou pokutou a s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4 000 € spolu s úrokom vo výške 168 €, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne:
· zo sumy 1 050 € od 21.09.2016 do 02.08.2018, · zo sumy 950 € od 03.08.2018 do 14.09.2018, · zo sumy 850 € od 15.09.2018 do zaplatenia, · zo sumy 1 050 € od 21.10.2016 do zaplatenia, · zo sumy 1 050 € od 21.11.2016 do zaplatenia, · zo sumy 1 050 € od 21.12.2016 do zaplatenia,
spolu so zmluvnou pokutou 0,05% denne:
· zo sumy 1 050 € od 21.09.2016 do 02.08.2018, · zo sumy 950 € od 03.08.2018 do 14.09.2018, · zo sumy 850 € od 15.09.2018 do 02.08.2019, · zo sumy 1 050 € od 21.10.2016 do 02.08.2019, · zo sumy 1 050 € od 21.11.2016 do 02.08.2019, · zo sumy 1 050 € od 21.12.2016 do 02.08.2019,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, vo výške o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 4 000,- € spolu s úrokom 4% ročne zo sumy 4 200 € od 01.10.2016 do 02.08.2018, zo sumy 4 100 € od 03.08.2018 do 14.09.2018, zo sumy 4 000 € od 15.09.2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1 050 € od 21.09.2016 do 02.08.2018, zo sumy 950 € od 03.08.2018 do 14.09.2018, zo sumy 850 € od
15.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 1 050 € od 21.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 1 050 € od 21.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 1 050 € od 21.12.2016 do zaplatenia, spolu so zmluvnou pokutou 0,05% denne zo sumy 1 050 € od 21.09.2016 do 02.08.2018, zo sumy 950 € od 03.08.2018 do 14.09.2018, zo sumy 850 € od 15.09.2018 do 02.08.2019, zo sumy 1 050 € od 21.10.2016 do 02.08.2019, zo sumy 1 050 € od 21.11.2016 do 02.08.2019, zo sumy 1 050 € od 21.12.2016 do 02.08.2019. (2) Žalobu podal dňa 02.08.2019 na Okresnom súde Banská Bystrica, podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. (3) Odôvodnil ju tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 31.08.2016 poskytol ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi pôžičku vo výške istiny 4 200 €, s lehotou splatnosti uvedenou v zmluve. Žalovaný uhradil dvakrát sumu 100 €, a to 02.08.2018 100 € a 14.09.2018 100 €. Žalobca si neuplatňuje zmluvnú pokutu v dohodnutej výške 0,5% denne podľa článku 4.3. zmluvy, ale len do výšky 0,05% denne. (4) Ako dôkazy pripojil k žalobe Zmluvu o pôžičke zo dňa 31.08.2016 (podpísanú žalovaným 13.09.2016), výdavkový a príjmový doklad z 31.08.2016, pokus o zmier z 12.12.2017, výpisy z účtu, fotografie elektronickej komunikácie medzi stranami. (5) Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 04.09.2019 sp. zn. 4Up/1005/2019 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. (6) Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor. Odôvodnil ho tým, že dcéra žalobcu jeho matke a sestre prenajímala byt. Všetku agendu okolo nájmu však riešil žalobca. Matka žalovaného mala problém so splácaním nájomného, bola v omeškaní s platením niektorých splátok. V byte bývala aj sestra žalovaného s dieťaťom (v tom čase kojencom). Žalobca zavolal dňa 13.09.2016 žalovanému s tým, že sa majú stretnúť pred mestským úradom v K. a tam ho donútil podpísať zmluvu o pôžičke s ostatnými dokladmi pod hrozbou, že v opačnom prípade vyhodí jeho matku a sestru z bytu. Keďže žalovaný nechcel takú situáciu dopustiť, rozhodol sa mu vyhovieť. Žalobca mu však žiadne peniaze nevydal. Na dokladoch je uvedené, že ide o pôžičku na nájom, pričom je nelogické, aby žalobca takto riešil neuhradený nájom - požičiavaním vlastných finančných prostriedkov na splatenie jeho, respektíve dcériných pohľadávok, ktoré mali voči matke žalovaného. Žalobca žiadne finančné prostriedky žalovanému neodovzdal. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, na ktorého uzatvorenie je potrebné reálne odovzdanie finančných prostriedkov. Samotné uzatvorenie zmluvy nepostačuje. Navyše, žalobca využil tieseň a zlé sociálne pomery rodiny a využil nepriaznivý zdravotný stav matky žalovaného a nedávny pôrod sestry, aby pod hrozbou a strachom straty bývania donútil žalovaného podpísať predložené doklady. Žalovaný nechcel ohroziť bývanie svojich rodinných príslušníkov, preto aj zaslal žalobcovi po dve úhrady 100 € preto, aby nedošlo k ukončeniu nájmu. (7) Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vypočuť svedkyne Q. M. a J. E.. (8) Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že z predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že na základe zmluvy zo dňa 31.08.2016 poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi pôžičku vo výške 4 200 €. Žalovaný vrátil žalobcovi dvakrát po 100 €. V roku 2010 sa matka žalovaného nasťahovala do bytu v K., ktorého vlastníkom bola dcéra žalobcu, a to spolu so svojou dcérou J. M.. Bola uzatvorená aj písomná zmluva o nájme. Dcéra žalobcu v tom čase pracovala v M., žalobcovi udelila plnomocenstvo na zastupovanie, aj ohľadom nájmu bytu. Žalobca v roku 2012 zistil, že v byte býva aj žalovaný a sestra žalovaného, pričom výška nájomného ostala nezmenená. V roku 2013, po narodení dieťaťa sestry žalovaného nastali problémy pri platbách nájomného a opäť sa zvýšil počet osôb bývajúcich v byte. Ani vtedy dcéra žalobcu nájomné nezvýšila. V roku 2015 sa žalovaný rozhodol, že by nájomcom bytu bol on a že by platil nájomné, respektíve mal záujem aj o kúpu bytu. V tomto období, od júna 2015 do augusta 2016 matka žalovaného neplatila nájomné. Žalovaný od kúpy bytu ustúpil. V auguste 2016 bola matka žalovaného v omeškaní s platbami nájomného už viac ako 15 mesiacov a dcéra žalobcu sa rozhodla ukončiť nájom. Žalovaný sa vtedy rozhodol, že si od žalobcu požičia finančné prostriedky, aby uhradil zameškané nájomné, ktoré bola povinná uhrádzať jeho matka. Žalobca mu teda reálne poskytol finančné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke. To, že on ich požičal svojej matke, ktorá uhradila dcére žalobcu nájomné, je už ďalší právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným ako veriteľom a jeho matkou ako dlžníkom. Finančné prostriedky však boli odovzdané žalovanému, nie jeho matke. Žalobca sa domáha finančných prostriedkov, ktoré poskytol žalovanému, tak ako sa dohodli. Zmluvu o pôžičke pripravil žalobca a 31.08.2016 ju odovzdal žalovanému na podpis. Žalovaný zmluvu s úradne osvedčeným podpisom priniesol až 13.09.2016. Žalovaný teda v žiadnom prípade nebol nútený, ani nemohol byť nútený zmluvu podpísať, pretože ju mal k dispozícii 13 dní, kým ju podpísal. Matka žalovaného byt užívala až do roku 2018, žalovaný sa z bytu odsťahoval 3 mesiace predtým. Zo vzájomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným z aplikácie Messenger vyplýva, že si je žalovaný vedomý záväzku voči žalobcovi a snažil sa ho riešiť, najmä v čase, keď pracoval v Nemecku už viac ako rok. Z komunikácie nevyplýva stanovisko žalovaného, ktoré prezentuje v súčasnom období, naopak má záujem
svoj záväzok riešiť a nijako neprezentuje, že by ho neuznával. Aj matka žalobcu si požičala finančné prostriedky od žalobcu, a rovnako aj jej dcéra, pričom aj od týchto osôb sa žalobca v upomínacích konaniach domáhal vrátenia finančných prostriedkov, pričom oba platobné rozkazy sú právoplatné. (9) Okresný súd Banská Bystrica podľa § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. vec postúpil tunajšiemu súdu na pokračovanie v konaní. (10) Tunajší súd doručil vyjadrenie žalobcu k odporu právnemu zástupcovi žalovaného a umožnil mu vyjadriť sa k nemu. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach v odpore. Medzi žalovaným a žalobcom nedošlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov, čo navrhuje preukázať svedeckými výpoveďami jeho matky a sestry, ktoré o tom vedeli. (11) Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 23.03.2020. Zároveň súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu dupliku žalovaného. Z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie v Slovenskej republike pre ohrozenie verejného zdravia v dôsledku šírenia ochorenia COVID-19 bolo nariadené pojednávanie zrušené. (12) Po zlepšení epidemiologickej situácie v Slovenskej republike súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na 15.07.2020. Právny zástupca žalobcu však požiadal o jeho doručenie z dôvodu dovolenky. Súd po zistení stanoviska právneho zástupcu protistrany návrhu vyhovel a pojednávanie odročil na 17.08.2020. O zmene termínu pojednávania upovedomil právnych zástupcov oboch strán. (13) Súd spor prejednal na pojednávaní dňa 17.08.2020. Po určení sporných a nesporných skutkových tvrdení, uvedení, ktoré dôkazy budú vykonané a ktoré nie a po predbežnom právnom posúdení sporu súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a výsluchom svedkýň, ktorých účasť zabezpečil žalovaný. Z dôkazných prostriedkov súd zistil nasledujúci skutkový stav: (14) Zo zmluvy o pôžičke na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 7 až 8 vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali listinu datovanú dňom 31.08.2016, ktorá je podľa svojho obsahu zmluvou o pôžičke podľa § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Predmetom zmluvy je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 4 200 € v hotovosti a záväzok dlžníka vrátiť peňažné prostriedky do 31.08.2016 a v prípade nezaplatenia do 20.09.2016 zaplatiť aj dohodnutý úrok. Úrok bol dohodnutý v čl. 4 bod 4.2. zmluvy vo výške 4% zo sumy poskytnutej pôžičky. V čl. 4.3. zmluvy si zmluvné strany dohodli aj zmluvnú pokutu pre prípad porušenia povinnosti splatiť pôžičku alebo jej časť riadne a včas, a to vo výške 0,5% denne. Úrok bol splatný podľa čl. 5.2. zmluvy do 30.09.2016 a bol aj výslovne vyčíslený na 168 €. V čl. 5.3. zmluvy sa nachádza prehlásenie dlžníka, že podpisom na zmluve potvrdzuje prijatie peňažnej sumy v plnej výške. V čl. 5.4. zmluvy si strany dohodli, že dlžník môže pôžičku splatiť aj v splátkach, pričom veriteľ podľa čl. 5.5. akceptoval splátky vo výške 1 050 € do 20.09.2016, 1.050 € do 20.10.2016, 1 050 € do 20.11.2016, 1 050 € do 20.12.2016 a 168 € (úrok) do 31.12.2016. Z osvedčovacej doložky na zmluve vyplýva, že žalovaný ju vlastnoručne podpísal dňa 13.09.2016. (15) Podľa výdavkového a príjmového dokladu na č.l. 8 žalobca vyplatil dňa 31.08.2016 žalovanému sumu 4 200 €, pričom účel je uvedený ako „finančná pôžička na nájom bytu“. V rovnaký deň žalovaný podľa svojho podpisu na príjmovom doklade sumu 4 200 € aj prijal. (16) Z pokusu o zmier na č.l. 9 vyplýva, že dňa 12.12.2017 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný uhradil sumu 4 368 € pozostávajúcu z istiny pôžičky a z úroku. Navrhol mu splátky po 300 € počas 14 mesiacov a poslednú splátku vo výške 168 €. List žalovaný prevzal dňa 12.12.2017. (17) Podľa výpisov z účtu na č.l. 9 a 10 žalovaný zaplatil žalobcovi na jeho účet sumu 100 € dňa 02.08.2018 a sumu 100 € dňa 14.09.2018. (18) Z fotokópie správ medzi žalobcom a žalovaným na č.l. 11 až 15 vyplýva, že žalobca žiadal žalovaného 3.6.2018 o splácanie splátok po 300 €, na čo žalovaný reagoval, že je schopný zaslať prvú splátku k dátumu, ktorý nie je čitateľný. Z jednej zo správ vyplýva, že žalobca sa chce dohodnúť so žalovaným ohľadom nesplácanej pôžičky, na čo žalovaný reagoval tak, že chce odpracovať 6 mesiacov, aby mu dali úver. (19) Svedkyňa Q. M., matka žalovaného, uviedla, že vie, že žalovaný podpísal zmluvu - pôžičku na 4 000 €. Išlo o jej dlžobu, ktorú mal syn zobrať na seba. Žalobca stále chodil so zmluvou. Syn (žalovaný) jej povedal, že by ich vyhodil z bytu. Mali tam dcéru a malé dieťa. Žalobca chodil s papiermi viackrát, potom to išli (so žalovaným) podpísať k notárovi. Ona videla papiere, bolo to o pôžičke okolo 4 000 €. Ona predtým rok alebo dva neplatila nájomné, syn papiere podpísal preto, aby ich nevyhodili z bytu. Z bytu napokon vyhodení neboli. Dlh na nájomnom za dva roky pred podpisom zmluvy nikto nevymáhal. Svedkyňa pri samotnom podpise zmluvy prítomná nebola. Skutočnosť, že žalovaný peniaze nedostal, vie z rozhovoru žalobcu a žalovaného u nich doma, že sa to spraví tak, že nájom je vyplatený a že toto je pôžička. Žiadne peniaze nevideli, dlžné nájomné bolo akože uhradené, jej dlh na nájomnom sa vynuloval. Svedkyňa riešila záležitosti so žalobcom, lebo vlastníčka bytu - dcéra žalobcu bola v zahraničí.
Žalovaný nebol fyzicky donútený podpísať zmluvu. Bol pod nátlakom, aby mali kde bývať aj s dcérou (sestrou žalovaného). Žalobca za ním prišiel preto, lebo žalovaný došiel z Č., kde pracoval a mohol to splácať. Ona bola nezamestnaná a dcéra na materskej. Ona syna (žalovaného) žiadala, aby to podpísal, aby bol pokoj, že potom mu to splatí, nebude mu dlžná. Syn ale peniaze do ruky nedostal žiadne. Príjmový doklad bol podpísaný u ich doma, tým, že bol podpísaný, bol nájom uhradený. Žalovaný bol pri podpise ticho, len podpísal, že preberá peniaze. Žiadne slová nepadli, potom jej nič nehovoril, bol nahnevaný, smutný. Vie o splátkach 200 €, niečo tam ona platila, niečo odpísali. V byte dcéry žalobcu bývali od 02.11.2010, zmluvu o nájme podpisovala ona a žalobca. Na nájomnom dlžila za dva roky, nájomné bolo 280 € mesačne. Podľa nej syn prišiel z Č., kde si zarobil, nemal dôvod si požičiavať. Keby syn prevzal nejaké peniaze, povedal by jej to. (20) Svedkyňa J. E. M., sestra žalovaného, uviedla, že mama (svedkyňa Q. M.) bola chorá, neplatila nájomné. Žalobca prišiel za žalovaným, aby podpísal pôžičku s tým, aby sa hradil nájom. Ona bola prítomná. On (žalobca) by ich vyhodil, keby to nepodpísal. Žalobca prišiel k nim domov viackrát, lebo žalovaný najskôr nechcel podpísať. Bolo to 3 alebo 4-krát. On mal dopredu spravenú zmluvu, dal ju žalovanému, aby ju podpísal. Priamo pri podpise zmluvy ona nebola, nevidela nič, čo by jej brat podpisoval. Nevidela preberať žiadne peniaze. S bratom sa bavila o tom, ako sa to bude splácať. Nájom sa postupne platil nepravidelne, matka dostávala peniaze buď od sestry alebo od žalovaného. Predtým, ako prišiel žalobca, sa žalovaný o dlhu bavil len s matkou. Ona (svedkyňa) situáciu ohľadom dlžnej sumy s bratom neriešila. Nájomné za dlžné obdobie je vyplatené. Na konci roka 2016 ešte v byte bývali. Nájomné za obdobie do 30.06.2016 nikto nepýtal. Žalovaný nedostal peniaze, lebo to tak bolo dohodnuté, tak to robila aj ona a jej matka. Žalobca požičiaval peniaze. Ona si požičala 150 € s tým, že podpísala 700 €. Počula to od brata, že nedostal peniaze, keď bol žalobca u nich. Potom, ako podpísal zmluvu, nepočula, že nedostal peniaze. Žalovaný to podpísal kvôli mame, nechcel, aby zostala na ulici, žiadala ho o to, nemal iné východisko. Keby to nepodpísal, ostanú na ulici a ona bola tehotná. Svedkyňa nevidela žalovaného nič podpisovať, o tom, že niečo podpísal, sa dozvedela, keď sa vrátil z matriky. Brat (žalovaný) vedel, kto je vlastníkom bytu a kto je jeho prenajímateľom. Podľa svedkyne by jej žalovaný povedal, keby dostal peniaze a dal by jej ich, lebo vedel, že bola tehotná a nemá peniaze. (21) Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, pretože právny zástupca žalobcu v závere pojednávania uviedol, že na ňom netrvá a žalovaný vykonanie výsluchu žalobcu nenavrhoval. Nevykonal ani dokazovanie výsluchom žalovaného, pretože v súlade s § 153 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalovaný ani v odpore, ani v duplike nenavrhoval svoj výsluch. Ani na pojednávanie dňa 17.08.2020 sa neustanovil. Jeho právny zástupca navrhol jeho výsluch až v závere pojednávania, hoci tak žaloba alebo jeho právny zástupca mohli urobiť kedykoľvek po doručení platobného rozkazu (teda už od 08.10.2019). Ak by súd mal vykonať jeho výsluch, musel by pojednávanie odročiť. To by však bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Preto súd na tento prostriedok procesnej obrany žalovaného neprihliadol a návrh na doplnenie dokazovania jeho výsluchom podľa § 153 ods. 2 CSP zamietol. (22) Súd na spor aplikoval tieto právne predpisy: (23) Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. (24) Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. (25) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (26) Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (27) Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
(28) Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (29) Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledujúcich úvah. (30) Medzi stranami nie je sporné, že žalobca a žalovaný podpísali listinu označenú ako zmluva o pôžičke, ktorá mala obsahovať právny úkon - zmluvu o pôžičke, ktorá bola dohodnutá na 4 200 €. V zmluve mal byť dohodnutý aj úrok 4% z poskytnutej pôžičky s odkladacou podmienkou vzniku nároku na úrok v prípade, ak pôžička nebude splatená do 20.09.2016. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá do 31.08.2016, avšak podľa prejavu vôle veriteľa mohla byť pôžička splácaná aj v splátkach, a to v štyroch mesačných splátkach po 1 050 € od 20.09.2016 do 20.12.2016, vždy k 20. dňu v mesiaci a v jednej splátke úrokov 168 € do 31.12.2016. Nie je sporné ani to, že žalovaný zmluvu podpísal dňa 13.09.2016. (31) Medzi stranami je spor o tom, či došlo alebo nedošlo k reálnemu naplneniu zmluvy o pôžičke, teda či žalobca žalovanému peňažné prostriedky skutočne poskytol alebo nie. Zmluva o pôžičke je totiž reálnou zmluvou a pre jej platnosť sa vyžaduje aj odovzdanie jej predmetu veriteľom dlžníkovi. (32) Žalobca preukazuje odovzdanie predmetu zmluvy (peňazí) poukazom na ustanovenie čl. 5.3. zmluvy a poukazom na výdavkový a príjmový doklad zo dňa 31.08.2016. Z týchto dôkazov vyplýva, že žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov. (33) Žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu popiera a na preukázanie svojho skutkového tvrdenia, že k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, navrhol vypočuť svedkyne. Súd svedkyne v konaní vypočul, avšak ich výpovede súd vyhodnotil tak, že nepreukazujú skutkové tvrdenie žalovaného o neodovzdaní predmetu pôžičky. (34) Súd v prvom rade hodnotil dôveryhodnosť svedkýň. Prihliadal pritom na to, že ide o matku a o sestru žalovaného. Oba majú teda dôvod žalovaného v konaní podporovať. Navyše, obe boli v spore so žalobcom o zaplatenie peňažných súm. Svedkyňa Q. M. navyše dlhovala dcére žalobcu na nájomnom sumu, ktorú sama nevedela vyčísliť. Táto svedkyňa môže byť k pozitívnej výpovedi v prospech žalovaného motivovaná aj tým, že ako sama uviedla, povedala žalovanému, že mu dlžnú sumu potom splatí. Rozhodnutie v tomto spore v prospech žalovaného by tak mohlo byť v konečnom dôsledku aj jej na prospech. Dôveryhodnosť oboch svedkýň je teda ich vzťahom k žalovanému (pozitívny rodinný vzťah) a k žalobcovi (negatívny vzťah dlžníkov voči veriteľovi, respektíve voči zástupcovi veriteľa v prípade dlhu na nájomnom) oslabená. (35) Svedkyňa Q.A. M. potvrdila, že ona požiadala žalovaného, aby zmluvu o pôžičke podpísal. Žalobca za žalovaným viackrát pred podpisom zmluvy prišiel, žiadal o jej podpis. Chcela, aby jej syn pomohol vyriešiť problém s nezaplateným nájomným a s hrozbou vysťahovania z bytu. Potvrdila, že dlžné nájomné od nej následne už nikto nevymáhal. Svedkyňa bola prítomná pri rozhovore žalobcu a žalovaného, že sa to spraví tak, že nájom je vyplatený a že toto je pôžička. To však nepreukazuje, že by k odovzdaniu peňazí z pôžičky nedošlo. Preukazuje to len, akým spôsobom boli peňažné prostriedky použité (na úhradu dlhu na nájomnom). Ak sa tak naozaj stalo a peniaze boli hneď použité na splatenie dlhu na nájomnom (a tomu, že následne dlh na nájomnom skutočne zanikol, nasvedčuje aj výpoveď svedkyne J. E. M.), tak je logické, že peniaze nevideli. Pri samotnom podpise zmluvy o pôžičke svedkyňa prítomná nebola. Navyše, svedkyňa uviedla, že synovi (žalovanému) povedala, že mu to potom splatí, čo by nasvedčovalo pravdivosti tvrdenia žalobcu, že žalovaný peniaze z pôžičky vzápätí požičal svojej matke na úhradu jej dlhu na nájomnom (č.l. 70). Pozornosti súdu neuniklo ani, že svedkyňa si vo svojej výpovedi sama odporuje, keď na jednej strane uvádza, že žiadala žalovaného, aby podpísal zmluvu o pôžičke, aby jej pomohol s dlhom na nájomnom a na druhej strane uvádza, že žalovaný nemal dôvod si požičiavať, lebo prišiel z Č., kde si zarobil. Tento rozpor takisto neprispieva k jej dôveryhodnosti. (36) Svedkyňa J. E. M. nebola svedkom podpisu žiadnej listiny žalovaným. Skutočnosť, že žalovaný neprevzal predmet pôžičky vyvodzuje len z vlastných subjektívnych pocitov, tvrdí, že keby žalovaný mal peniaze, dal by jej ich. Na druhej strane ale potvrdila, že mal byť uhradený dlh jej matky na nájomnom, teda je logické, že ak by peniaze žalovaný minul na úhradu dlhu matky, jej žiadne peniaze už dať nemohol. Z toho, že jej peniaze nedal, nemožno teda vyvodiť, že by k ich odovzdaniu žalobcom nedošlo. Ani z toho, že (ako tvrdí) aj ona a jej matka to mali dohodnuté tak, že peniaze nedostanú a ona si požičala od žalobcu 150 €, nemožno vyvodiť, že žalovaný žiadne peňažné prostriedky nedostal. Svedkyňa potvrdila, že žalovaný podpísal zmluvu o pôžičke na žiadosť svojej matky - svedkyne Q.A. M., ktorá takýmto spôsobom chcela vyriešiť svoj dlh na nájomnom. Potvrdila, že nájomné do 30.06.2016 (do dátumu uvedeného na zmluve o pôžičke) od nich nikto nevymáhal. Toto nasvedčuje pravdivosti tvrdenia žalobcu, že peňažná suma získaná z pôžičky bola žalovaným použitá na úhradu dlhu jeho matky na nájomnom.
(37) Súdu sa z vykonaného dokazovaní javí ako logická a pravdepodobná tá verzia, podľa ktorej žalovaný prijal pôžičku od žalobcu, avšak zároveň túto pôžičku ihneď použil na úhradu dlhu svojej matky, ktorý vznikol na nájomnom a veriteľom ktorého bola dcéra žalobcu. Z ničoho nevyplýva, že by žalovaný kedykoľvek do podania odporu namietal, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke - nenamietal ani obsah pokusu o zmier (č.l. 9), v ktorom sa výslovne odkazuje na pôžičku, ani obsah elektronickej komunikácie, v ktorej sa takisto spomína nesplácaná pôžička (č.l. 15). Zároveň výpovede svedkýň preukazujú, že dlh na nájomnom, ktorého vznik predchádzal podpisu zmluvy o pôžičke, už nikto nevymáhal a svedkyňa Q. M. ho považovala za vyrovnaný. Z toho vyplýva, že existoval prostriedok (peniaze), ktorého použitím k úhrade dlhu na nájomnom došlo. Najpresvedčivejším dôkazom preukazujúcim túto verziu je pritom samotná žalovaným podpísaná zmluva o pôžičke (čl. 5.3), ale aj podpísané výdavkové a príjmové doklady. (38) V spore nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že zmluvu uzavrel pod donútením žalobcu. Z výpovede svedkyne Q. M. vyplýva, že to bola práve ona, kto žiadal žalovaného, aby zmluvu podpísal. Z ničoho nevyplýva, že by žalobca donútil žalovaného zmluvu podpísať, alebo že by zneužil tieseň a zlé sociálne pomery rodiny. Ani jeho postoj pred uzavretím zmluvy (dva roky /v mene svojej dcéry ako prenajímateľky/ trpel neplatenie nájomného matkou žalovaného, pričom nepodnikol žiadne kroky smerujúce k jej vyprataniu), ani obsah zmluvy o pôžičke, najmä lehota splatnosti a výška príslušenstva, ale ani jeho postoj po vzniku omeškania (snaha o dohodu so žalovaným, nevymáhanie dlžného nájomného) nenasvedčujú zlému úmyslu zo strany žalobcu pri uzatváraní zmluvy. Samotný žalovaný pritom pred uzatvorením zmluvy pracoval v Č. V. a podľa vyjadrenia svedkyne Q. M. mal dobrú prácu a mohol dlh splácať. V tiesni teda v čase uzatvárania zmluvy nebol. (39) Medzi stranami niet sporu o tom, že žalovaný žalobcovi zaplatil dňa 02.08.2018 sumu 100 € a dňa 14.09.2018 sumu 100 €. Jeho dlh na istine sa preto znížil zo sumy 4 200 € na sumu 4 000 €. Preto súd žalobcovi z titulu pôžičky priznal sumu 4 000 €. V čl. 4.2. s poukazom aj na č.l. 5.2. zmluvy o pôžičke si podľa § 658 ods. 1 OZ zmluvné strany dohodli úrok vo výške 4% z istiny pôžičky, ktorý aj vyčíslili na 168 €. Preto súd žalobcovi popri istine 4 000 € priznal aj úrok vo výške 168 €. (40) Keďže je žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, patrí žalobcovi popri istine a úroku aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, do výšky podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Jeho výška je 5% ročne a žalobcovi patrí z jednotlivých dlžných splátok (po 1 050 €) odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti (od prvého dňa omeškania) vždy až do ich zaplatenia. Základ úroku z omeškania pri prvej splátke sa znižuje s prihliadnutím na dve platby žalovaného po 100 €, ktoré boli započítané na úhradu prvej splátky. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd žalobcovi priznal úrok z omeškania zo sumy 1 050 € od 21.09.2016 do 02.08.2018, zo sumy 950 € od 03.08.2018 do 14.09.2018, zo sumy 850 € od 15.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 1 050 € od 21.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 1 050 € od 21.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 1 050 € od 21.12.2016 do zaplatenia. (41) V zmluve o pôžičke si zmluvné strany písomne dohodli aj zmluvnú pokutu pre prípad neplatenia dlhu riadne a včas, vo výške 0,5% denne. Takto určená zmluvná pokuta je podľa názoru súdu neprimerane vysoká (182,5% ročne), pretože vysoko prevyšuje povinnosť, splnenie ktorej zabezpečuje. Bol by teda dôvod na jej zníženie s poukazom na § 545a OZ. Toto zníženie však vykonal už sám žalobca vo svojej žalobe, keďže sa domáha priznania zmluvnej pokuty len do výšky 0,05% denne, čo je 18,25% ročne. To súd považuje za primerané. Žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu len za obdobie do 02.08.2019. Súd je rozsahom žalobného návrhu aj v tejto časti v súlade s § 216 CSP viazaný, preto žalobcovi priznal zmluvnú pokutu (s prihliadnutím na jednotlivé zaplatené splátky) z dlžných splátok vždy odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti (od prvého dňa omeškania) do 02.08.2019. Súd teda priznal žalobcovi aj zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy 1 050 € od 21.09.2016 do 02.08.2018, zo sumy 950 € od 03.08.2018 do 14.09.2018, zo sumy 850 € od 15.09.2018 do 02.08.2019, zo sumy 1 050 € od 21.10.2016 do 02.08.2019, zo sumy 1 050 € od 21.11.2016 do 02.08.2019, zo sumy 1 050 € od 21.12.2016 do 02.08.2019. (42) Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (43) O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že určil zákonnú lehotu na plnenie. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty súd žiaden dôvod nezistil. (44) Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Rozhodol tak v tej časti predmetu konania, kde sa domáhal žalobca priznania úroku nad sumu 168 € (teda v tej časti, kde sa domáhal priznania úroku 4% ročne). Zo zmluvy vyplýva, že úrok bol dohodnutý v pevnej výške 4% z istiny, teda 168 €, nie vo výške 4% ročne, ako si ho žalobca uplatnil. Preto bola žaloba v tejto časti ako nedôvodná zamietnutá.
(45) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (46) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (47) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o jeho trovách. Súd pritom vychádzal z toho, že žalobca bol v spore v celom rozsahu procesne úspešný. Na jeho čiastkový neúspech v časti uplatneného úroku pritom neprihliadal. Postupoval v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 Obo 243/2007, kde najvyšší súd uviedol, že pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo navrhovateľ nevyčíslil vo svojej žalobe. Súd nevidí žiaden dôvod od takto vysloveného právneho názoru sa odkloniť, preto žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania. O ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu prva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.