Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22Pc-3-2020.pdf
PDF · 73.86 KB
Case nature
Area
Subarea
22Pc/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci navrhovateľky: F. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXXX, XXX XX V., proti manželovi: L. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXXX, XXX XX V., aktuálne bytom B.. K. XX/X, XXX XX O. F., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo F. O., nar. XX. XX. XXXX a L. O., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, s a rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 25. 02. 2020 sa navrhovateľka domáhala voči svojmu manželovi rozvodu manželstva. Uviedla, že manželstvo bolo uzavreté dňa XX. XX. XXXX, pričom u oboch účastníkoch išlo o prvé manželstvo, z ktorého sa narodilo jedno dieťa, a to syn L. O., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je aktuálne plnoletý. Manželstvo bolo uzavreté po krátkej asi deväťmesačnej známosti a po štyroch mesiacoch od uzavretia manželstva sa narodil syn L. s vážnou vrodenou chorobou srdca. Spočiatku bolo manželské spolužitie šťastné a harmonické, aj keď občas dochádzalo k vzájomným nezhodám. Na začiatku manželstva bývali v spoločnej domácnosti spolu s jej rodičmi vo Vyšnom Medzeve. Keďže manžel dochádzal do práce až do Levíc, domov chodil len na víkendy. Počas týždňa sa v spoločnej domácnosti nezdržiaval. Postupom času sa medzi navrhovateľkou a jej manželom vyskytli rozpory, a to aj kvôli tomu, že manžel žiarlil na syna L., keďže tento si vyžadoval zvýšenú pozornosť z dôvodu jeho ťažkého zdravotného stavu a k sporom dochádzalo nielen medzi ňou a manželom, ale aj medzi manželom a jej rodičmi. Približne po roku od uzavretia manželstva sa manželia presťahovali do vlastného bytu v Leviciach, no problémy pretrvávali. Príčinou problémov boli okrem žiarlivosti manžela na spoločného syna aj rozličné názory na život a výchovu dieťaťa. Počas manželstva sa sťahovali niekoľkokrát a naposledy bývali spolu v spoločnej domácnosti v prenajatom byte v Liptovskom Mikuláši. Manžel odišiel v roku 2007 do výsluhového dôchodku, a to z dôvodu, že pracoval ako vojak z povolania. Od toho času sa nezamestnal. Od roku 2007 manželia spolu intímne nežijú, zdieľali len spoločnú domácnosť a venovali pozornosť a starostlivosť synovi. Aj vzhľadom na uvedené navrhovateľka považovala manželstvo už len za čisto formálne. Snažila sa vytvoriť harmonické prostredie pre nich, ako aj pre syna a v manželstve zotrvať. V roku 2013 sa navrhovateľka presťahovala do služobného bytu a od toho času už s manželom spoločnú domácnosť nezdieľa. Manžel má trvalý pobyt u navrhovateľky v horárni, avšak nikdy tam nebýval a ani si nepreberal poštu. Nevedela uviesť, kde v súčasnosti býva a či niekde aj pracuje. Mala za to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo neplní svoj účel. Vyslovila, že tu neexistuje nádej na obnovenie manželského spolužitia.
2. Manžel k návrhu navrhovateľky uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí vo všetkých bodoch. Požiadal, aby súd rozhodol vo veci bez jeho prítomnosti.
3. Okresný súd vykonal dokazovanie na základe ustanovení Civilného mimosporového poriadku, pričom zistil skutkový stav nasledovne.
4. Z predloženého sobášneho listu mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX.
5. Z e-mailového podania manžela, doručeného súdu dňa 06. 07. 2020 vyplýva, že manžel súhlasí s návrhom na rozvod, keďže manželstvo je natoľko rozvrátené, že nemá zmysel v ňom pokračovať.
6. Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na obsahu podaného návrhu.
7. Uzavretím manželstva medzi mužom a ženou sa zakladá manželstvo nielen ako právny stav, či právny pomer, ale predovšetkým ako životné spoločenstvo, obsahom ktorého sú isté práva a povinnosti založené na morálnych princípoch uznávanými celou spoločnosťou. V tomto kontexte je obsahom tohto vzťahu (hoci ide o právny pomer) najmä povinnosť žiť spolu, byť si verný, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, vzájomne si pomáhať a povinnosť starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Uvedené povinnosti vytvárajú inštitút manželstva ako zväzok, ktorý má byť zárukou trvalého a harmonického životného spoločenstva zameraného na výchovu detí. Manželstvo tak vytvára zväzok dvoch ľudí zameraný na dobro a prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, zhovievavosť a pomoc v chorobe a starobe. Takto manželia vytvárajú zdravé prostredie pre založenie rodiny a výchovu detí.
8. Absenciou niektorých z vyššie uvedených podmienok dochádza k narušeniu manželského spolužitia. Za splnenia podmienok predpokladaných v ustanovení § 23 Zákona o rodine možno manželstvo rozviesť. Hmotnoprávnymi podmienkami v zmysle uvedeného ustanovenia zákona sú vážna narušenosť vzťahov medzi manželmi, ich trvalá rozvrátenosť, nemožnosť plnenia účelu manželstva a nemožnosť obnovenia manželského spolužitia. Zákon o rodine sa neuspokojuje s akýmkoľvek narušením a rozvratom vzťahom medzi manželmi, ale vyžaduje ich určitý kvalifikovaný stupeň. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a najmä u starších manželov treba tiež skúmať mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Intenzitu narušenia a rozvratu treba skúmať aj z hľadiska, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Spoločenský účel manželstva má svoje ťažisko v založení rodiny, v riadnej výchove detí a vo vytvorení zdravého rodinného prostredia.
9. Z písomných podaní účastníkov, ako aj z prednesu navrhovateľky na pojednávaní mal súd preukázané, že vzťahy manželov sú aktuálne také, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie na zabezpečenie uspokojovania citových potrieb účastníkov, pretože manželia spolu nežijú a zjavne ani žiť nemienia. Nie je nevyhnutné, aby takýto zväzok formálne existoval, ak nemôže plniť svoj základný účel. Okresný súd prihliadol aj na fakt, že z manželstva pochádza dieťa, ktoré je však už dospelé. Účelom manželstva je vytvoriť a zachovať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, čo v uvedenom prípade nie je nijako možné, keďže účastníci žijú vlastnými životmi. Na základe uvedeného preto súd vyhovel návrhu navrhovateľky a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
10. Pre úplnosť súd na záver uvádza, že pojednávanie bolo vo veci uskutočnené bez prítomnosti manžela, ktorý výslovne súhlasil, aby sa pojednávalo bez jeho prítomnosti.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.