Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Csp-31-2020.pdf
PDF · 106.08 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s. IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava- Staré mesto, zastúpená: Sedlačko & Partners, s.r.o., IČO: 36 853 186, Stefánikova 8, Bratislava- Staré Mesto proti žalovaným: X/ H. W., B.. XX.XX.XXXX, X. P. XX, Š. a 2/ I. V., B.. XX.XX.XXXX, P. D. X, C., obaja zastúpení: JUDr. Peter Vachan, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 42 350 026 o zaplatenie sumy 18.942,96 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 17.574,46 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 17.765,80 eur od 11.11.2019 do 11.12.2019, úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 17.744,54 eur od 12.12.2019 do 22.01.2020, úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 17.712,65 eur od 23.01.2020 do 28.07.2020, úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 17.574,46 eur od 29.07.2020 do zaplatenia.
II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Súd čiastočne zastavuje konanie čo do sumy 191, 34 eur.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 83,68 %.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.06.2020 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu ktorým bi boli žalovaní zaviazaní k zaplateniu sumy 19.134, 30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17.765,80 eur od 11.11.2019 do zaplatenia. Na pojednávaní dňa 18.08.2020 žalobca navrhol zmenu petitu žaloby ako aj čiastočné späťvzatie žaloby, čo do sumy 191, 34 eur s príslušenstvom. Súd pripustil zmenu petitu žaloby v nasledujúcom znení: Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 18.942,96 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 17.765,80 eur od 11.11.2019 do 11.12.2019, zo sumy 17.744,54 eur od 12.12.2019 do 22.01.2020, zo sumy 17.712,65 eur od 23.01.2020 do 28.07.2020, zo sumy 17.574,46 eur od 29.07.2020 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou v 1. rade ako dlžníčkou a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom bola uzatvorená dňa 21.10. 2016 úverová zmluva, pod číslom XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli obchodné podmienky. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovaným úver. Žalovaní sa zaviazali vrátiť istinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaní neplnili úver riadne a včas, v dôsledku omeškania žalovaných s plnením úveru žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný k 07.01.2019. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, žalovaní časť dlžnej sumy z úveru zaplatili. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v aktuálnom stave úveru vyhotoveného z informačného systému.
2. Okresný Súd Banská Bystrica pod sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 14.01.2020 vydal platobný rozkaz . Voči platobnému rozkazu žalovaní prostredníctvo svojho právneho zástupcu podali odpor, v ktorom uviedli, že neuznávajú žalobcom uplatnenú žalobu z dôvodu, že súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok 2016 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.08.2016 do 15.11.2016 zverejnené na stráne Ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úverov so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v roku 1 až 5 vo výške viac ako 6.500 eur bola priemerná RPMN vo výške 9,22 %. Zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 10,10 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN. Právny zástupca žalobcov poukázal aj na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23.04.2008 a to v čl. 10 ods. 2 písm. g) cit: “ Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručné uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery “. Všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálne miery nákladov mohol žalobca preukáže tak, že do zmluvy uvedie výpočet RPMN, teda uvedie vzorec výpočtu RPMN s dosadenými a vysvetlenými veličinami . Vzhľadom na to, že je v predmetnej zmluve nesprávne uvedené RPMN v neprospech spotrebiteľa v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 11 ods. 1 písm. d) spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Ďalej sa vyjadril aj k zisťovania bonity žalovaných v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Poukázal na to, že žalobca neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. V zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( účinnosťou od 01.07.2016 do 31.12.2016). Taktiež poukázal na ust. § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 citovaného zákona najmä, že za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Má za následok v zmysle ust. § 11 ods. 2 cit zákona, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov.
3. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení ( z čl. 116 v spise) k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaných udáva, že k otázke k priemernej RPMN tvrdí, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že: zmluva obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 10,10 % čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN. V zmysle § 9 ods. 2 písm. z) citovaného zákona je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj údaj o priemernej RPMN pri novoposkytovaných úveroch za príslušný kalendárny štvrťrok. Tieto údaje v súlade s § 21 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zverejňuje Ministerstvo financie SR. Podľa ministerstvom zverejnených údajov predstavovala priemerná RPMN pri novoposkytovaných úveroch za druhý kalendárny štvrtok presne 10,10% ( rozhodné obdobie v zmysle zákona 01.04.2016- 30.06.2016), tak ako je to uvedené v zmluve o úvere, teda trval na tom, že výška priemerná RPMN je správne určená a takáto obrana žalovaných je klamlivá. Čo sa týka otázky skúmania bonity žalovanej pred uzatvorením úverovej zmluvy opísal postup takéhoto šetrenia: Príjem žiadateľky bol overený dopytom do sociálnej poisťovne, pričom banka sa dopytovala na 110% jej deklarovaného príjmu, podľa vtedy nastavených pravidiel bol príjem potvrdený a banka žiadateľke akceptovala deklarovaný príjem vo výške 730 eur. Príjem spolužiadateľa bol overený dopytom do sociálnej poisťovne, pričom banka sa dopytovala na 110% jeho deklarovaného príjmu. Podľa vtedy nastavených pravidiel bol príjem potvrdený a banka spolužiadateľovi akceptovala deklarovaný príjem vo výške 449 eur. Spolužiadateľ si okrem toho uvádzal diéty, tieto boli telefonicky overené na základe potvrdenia o výške príjmu a banka žiadateľovi akceptovala diéty vo výške 545,30 eur. Čo sa týka výdavkov žiadateľov boli overené dopytmi do úverového registra podľa databázy z EOS KSI, nemala žiadateľka ani spolužiadateľ v čase posudzovania žiadosti evidované žiadne spisy. Žiadateľka si uviedla rodinný stav slobodná, s jednou vyživovacou povinnosťou k malol. dieťaťu, spolužiadateľ uviedol, že je slobodný. Finančná analýza platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 20.000 eur na 8 rokov s mesačnou splátkou vo výške 271,66 eur.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.10.2016, platobnou históriou, písomnými vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 14.01.2020, odporom voči platobnému rozkazu, profilom splácania, súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
a pobočkami zahraničných bánk za 2 štvrtok 2016, potvrdením o výške príjmu zo závislej činnosti žalovaného v 2. rade a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
5. Podľa ust. § 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ZOSÚ) účinný v čase od 01.07.2016 do 31.12.2016. Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
6. Podľa ust. § 2 Zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch- spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101> alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
7. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
8. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
9. Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch- Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať aj iné náležitosti. V zmysle písm. z) cit. zákona- priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok platnou priemernou hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorený do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
10. Podľa ust. § 11 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch- Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20200101> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
11. V danom prípade dňa 21.10.2016 uzatvorili strany sporu úverovú zmluvu na základe, ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovaným úver vo výške 20.000 eur. s počtom mesačných splátok 96 dátumom prvej splátky 20.11.2016 konečnou splatnosťou úveru 20.10.2024. Uvedeným RPMN 7,20 %, priemerné RPMN 10,10 %, úrokovou sadzbou 7,20 %, výškou mesačnej úhrady 271,25 %, celkovou výškou, ktorú majú zaplatiť vo výške 26.078,95 eur. Žalovaní uhradili spolu 4783, 99 eur, z toho na istinu 2425, 54 eur, na poplatky 63 eur a na úroky 2295,45 eur.
12. Podľa ust. § 497 ods. 1 Obchodný zákonník - Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa ust. § 502 ods. 1 prvá veta Obchodný zákonník - Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
14. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodný zákonník - Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
15. Žalobca je obchodnou spoločnosťou ( bankou), pričom jedným z predmetov jeho podnikania je poskytovanie úveru. Žalovaní sú fyzické osoby- nepodnikatelia. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy vychádzal z ust. Zákona č. 129/21010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku.
16. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 OZ - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa ust. § 53 ods. 1,2,3,5 O.Z - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa ust. § 559 O.z. - Splnením dlh zanikne.
19. Podľa ust. § 517 ods. 2 O.z. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa ust. § 563 O.z. - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
21. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ pričom spotrebiteľ z pravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť, ( ide v pravidla o tzv. „ formulárové zmluvy“ ). Občianky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne bez súladu s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúsenosti vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
22. Na základe zisteného skutkového stavu súd posúdil zmluvný vzťah strán ako spotrebiteľskú zmluvu. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovaným vyplývajúci zo štandardnej formulovanej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou v 1. rade ako dlžníčkou a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom ako fyzickými osobami. Zmluva má tak charakter spotrebiteľského právneho vzťahu. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd posúdil zmluvný vzťah strán ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie okolnosti, či ide o spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale dôležité je, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľov za odplatu, pričom ide o charakter subjektov takéhoto vzťahu.
23. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané že žaloba žalobcu čo do zaplatenie predmetnej istiny vo výške 17.574,66 eur spolu s príslušenstvom je dôvodná, pretože na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorené dňa 21.10.2016 žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 20.000 eur, ktorý sa zaviazali vrátiť úver, splácať v mesačných splátkach v počte 96, po 271,66 eur, ktorú povinnosť si žalovaní riadne neplnili, dohodnuté mesačné anuitné splátky riadne a včas žalobcovi neuhrádzali. Žalobca vyzval žalovaných na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom ku dňu 07.01.2019.
24. Vzhľadom na to, že úverová zmluva neobsahuje správnu výšku RPMN namiesto 9,22 % je uvedená nesprávna výška 10,10 % čo má za následok v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a), že zmluva je bezúrokov a bez poplatkov. Taktiež súd nemá riadne preukázané šetrenie bonity klientov. Je pravdou, že predložil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu tlačivo, potvrdenie o zisťovaní príjmu žalovaného v 2.rade, čo je nepostačujúce z dôvodu, že vo svojom vyjadrení ( čl. 118) iba vymenoval dôkazy, ktoré mali preukazovať, že v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, že posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom zisťoval iba ich mesačný príjem, nezisťoval riadne ich mesačné výdavky a u žalovanej v 1. rade neprihliadol ani na jej vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. S poukazom na ust. § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, táto uzatvorená zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov ( 20.000 - 4783,99 = 17.574,46 eur). Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd vo zvyšku žalobu zamietol, čo do sumy 1177,16 eur s príslušenstvom ( 18.942, 96
- 17.765,80 = 1177, 16 eur).
25. Povinnosť ktorú súd uložil žalovaným týmto rozsudkom sú povinní splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP spojením s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech, čiastočne súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. O nároku o náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 83,68 % z hodnoty sporu 19.134,30 eur- uplatnená istina s vyčísleným príslušenstvom a to podľa pomeru úspechu v spore ( 91,84 % ku 8,16 %). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samotným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.