Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_81Cb-24-2024.pdf
PDF · 86.58 KB
Case nature
Subarea
81Cb/24/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v spore navrhovateľa: SYSTEM PLUS, s.r.o., so sídlom Púpavova 48, 841 04 Bratislava, IČO: 31 385 702, právne zastúpený: Mgr. Petra Toldyová, advokátka, so sídlom Banskobystrická 4, 811 06 Bratislava, IČO: 56 035 268, proti odporcovi: B.. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX E., o zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 28.02.2024 zamieta.
II. Sud odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 28.02.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd v prospech navrhovateľa zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného vo veľkosti 1/1 z celku k stavbe so súpisným číslom XXX ako rodinným dom postavený na parcele reg. „C“ č. XXXX, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2 a k nasledovným pozemkom parcely reg. „C“ č. XXXX, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, č. 1985, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XX m2 a č. XXXX, druh pozemku Záhrada, o výmere XXX m2 ako aj k pozemku parcely reg. „E“ č. XXX/X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, spoločne zapísané na LV č. XXX v k.ú. Sládkovičovo, a k nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX z celku na pozemku parcely reg. „E“ č. XXX/XXX, druh pozemku orná pôda, o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. E. (ďalej spolu všetky nehnuteľnosti aj ako „nehnuteľnosti“), s tým, že by súd zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej, alternatívne, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží odporcovi povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že by súd zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej. 2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca bol konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti ELEE spol. s r.o., následne po zmene právnej formy ELEE v.o.s., ktorá bola ku dňu 15.08.2023 vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu. Navrhovateľ mal voči uvedenej spoločnosti pohľadávku, ktorej uspokojenia sa domáhal v rámci exekučného konania, ktoré bolo zastavené z dôvodu zániku spoločnosti ELEE v.o.s. bez právneho nástupcu. Navrhovateľ uviedol, že odporca porušil povinnosť ako konateľ spoločnosti ELEE v.o.s., nakoľko nepodal včas návrh na vyhlásenie konkurzu, keď zistil platobnú neschopnosť spoločnosti, čím navrhovateľovi vznikla škoda v celkovej výške 78.178,93 EUR. Navrhovateľ vyjadril svoju obavu, že v prípade, ak podá proti odporcovi žalobu o zaplatenie uvedenej škody, odporca by po doručení
žaloby mohol nehnuteľnosti, ktoré vlastní, previesť na tretiu osobu alebo tieto zaťažiť. Navrhovateľ zároveň vyjadril dôvodnú obavu zo zmarenia prípadnej exekúcie voči odporcovi, a to s ohľadom na doterajšie konanie odporcu, kedy došlo k zmareniu uspokojenia nároku navrhovateľa v exekučnom konaní vedenom na majetok spoločnosti ELEE v.o.s. 3. Súd sa oboznámil s listinami, ktoré navrhovateľ spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho/ neodkladného opatrenia súdu predložil a na ktoré sa odvolával, a to s výpisom z LV č. XXX pre k.ú. E. (č.l. 6), výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. E. (č.l. 7), výpisom z obchodného registra spoločnosti ELLE v.o.s. (č.l. 8-10), výpisom z obchodného registra odporcu (č.l. 11), rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.11.2016 sp. zn. 22Cb/129/2007-368 (č.l. 12-16), rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.03.2018 sp. zn. 1Cob/56/2017-388 (č.l. 16-22), uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.06.2018 sp. zn. 22Cb/129/2007-400 (č.l. 22-23), upovedomením o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie (č.l. 23), upovedomením o začatí exekúcie (č.l. 24-25), návrhom na zriadenie exekučného záložného práva (č.l. 26), súhlasom so zriadením exekučného záložného práva (č.l. 26), exekučným príkazom (č.l. 27-28), správou o priebehu exekúcie (č.l. 28-29), žiadosťou o poskytnutie súčinnosti (č.l. 29), kúpnou zmluvou (č.l. 30-32), epi monitoringom (č.l. 33-43), e-mailovou komunikáciou s prílohami
- stanovisko leasingovej spoločnosti (č.l. 44-52), upovedomením o zastavení exekúcie (č.l. 52), ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Navrhovateľ mal súdom judikovanú pohľadávku voči spoločnosti ELEE, spol. s r.o., následne po zmene právnej formy, ELEE v.o.s., ktorá bola vymáhaná v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade C.. R. R. J. pod sp. zn. 405EX 131/20, pričom toto exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu, že spoločnosť ELEE v.o.s. bola ku dňu 15.08.2023 vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu. Súd mal ďalej za osvedčené, že odporca bol konateľom a spoločníkom spoločnosti ELEE spol. s r.o. od 13.06.1996 do 11.04.2023 ako aj to, že odporca je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č.XXXX a na LV č. E. v k.ú. X. Podľa5. Podľa § 324 ods. 1, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 9. Nakoľko sa ustanovenia o neodkladnom opatrení použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, je pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia potrebné, aby navrhovateľ osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Zabezpečovacie opatrenie nie je možné nariadiť len na základe domnienky a fikcie bez toho, aby bola náležite osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné riziko neuspokojenia tejto pohľadávky. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré dostatočne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov - hrozbu zmarenia exekúcie. Súd na účely vysvetlenia pojmu „osvedčenie relevantných skutočností“ poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1 Cdo 147/2011: „Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“ 10. Samotná existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho (prípadne neodkladného) opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť takýmto dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo konanie ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998 <aspi://module='JUD'&link='JUD30595SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). 11. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to osobitne vo vzťahu k výške pohľadávky, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak
nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi hodnotou pohľadávky a majetku, na ktorý sa má zriadiť záložné právo. 12. Zhrnúc vyššie uvedené, zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda sú: návrh strany, spôsobilý predmet záložného práva (ktorým môžu byť veci a práva a iné majetkové hodnoty), existencia peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 13. Súd posudzoval pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zákonné predpoklady pre jeho nariadenie a mal za osvedčené, že na nehnuteľnosti je možné zriadiť záložné právo, t.j. tieto nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom záložného práva. Navrhovateľ osvedčil aj existenciu pohľadávky, t.j. skutočnosť, že voči odporcovi eviduje pohľadávku (súd skúma len existenciu pohľadávky ako takú, nie je oprávnenosť, či dôvodnosť, pretože uvedené je predmetom konania vo veci samej). Súd sa následne zaoberal aj existenciou obavy zo zmarenia budúcej exekúcie a túto nemal za osvedčenú. 14. Navrhovateľ pri osvedčení obavy zo zmarenia budúcej exekúcie argumentoval správaním odporcu v rámci exekučného konania, ktoré bolo vedené na majetok spoločnosti ELEE v.o.s. Súd upriamuje pozornosť navrhovateľa na to, že sa jednalo o exekúciu vedenú na majetok tejto spoločnosti a nie na majetok odporcu ako majetok vo vlastnícke fyzickej osoby, preto akékoľvek procesné postupy vykonané v rámci exekúcie, boli konaním spoločnosti ELEE v.o.s. a nie konaním odporcu ako fyzickej osoby. Spôsob správania sa obchodnej spoločnosti v rámci exekúcie nedeterminuje automaticky správanie jej, toho času, už bývalého spoločníka a konateľa v prípade ak bude vedená exekúcie na majetok v jeho vlastníctve. Spoločnosť ELEE v.o.s. bola z obchodného registra vymazaná ex offo, čo znamená, že spoločnosť naplnila také zákonné znaky, s ktorými zákon spája výmaz spoločnosti z obchodného registra. Pri takomto type výmazu príslušný registrový súd koná z úradnej povinnosti, preto nie je možné tvrdiť, že spoločnosť ELEE v.o.s. výmazom z obchodného registra zmarila exekúciu vedenú na jej majetok. To, že nakoniec nedošlo k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa v rámci exekučného konania je dôsledok ex offo výmazu. Naviac navrhovateľ prestal byť spoločníkom a konateľom spoločnosti ku dňu 11.04.2023, tzn. v čase, kedy došlo k výmazu spoločnosti ELEE v.o.s. z obchodného registra (dňa 15.08.2023), už navrhovateľ nebol spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti, preto ani tvrdenie navrhovateľa o tom, že samotný odporca mal zmariť exekúciu vedenú na majetok spoločnosti ELEE v.o.s. nie je súladné so skutkovým stavom. Obava navrhovateľa z možného znemožnenia výkonu exekúcie zo strany odporcu je preto založená len na domnienke navrhovateľa, t.j. nebola kvalifikovane osvedčená. 15. Súd ďalej nemal zo skutkových tvrdení navrhovateľa za osvedčené, že by odporca vykonával faktické alebo právne úkony, ktorými by sa svojho majetku zbavoval, či inak sťažoval a maril výkon budúcej (potenciálnej) exekúcie. Splnenie tejto podmienky je však jednou z obligatórnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko nebolo osvedčené, že by odporca svoj majetok ponúkal na predaj, predal, disponoval s týmto majetkom iným spôsobom, či ho zaťažoval s tým následkom, že by malo dôjsť k zníženiu hodnoty jeho majetku, neboli splnené podmienky za ktorých by sa dalo konštatovať, že existuje reálna hrozba zmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie. 16. Súd pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení musí prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k výške pohľadávky, na zabezpečenie ktorej sa má zriadiť záložné právo. Súd dospel k záveru, že primeranosť tohto zásahu nemôže posúdiť, nakoľko navrhovateľ nepredložil súdu žiadne listiny, prípadne neosvedčil iné skutočnosti, z ktorých by súd mohol posúdiť, či navrhovaný rozsahu záložného práva a samotná hodnota nehnuteľností, ktoré majú byť záložným právom zaťažené, sú úmerné vo vzťahu k výške pohľadávky. 17. Súd preto vyhodnotil navrhovateľom tvrdené skutočnosti tak, že tento neosvedčil obavu zo zmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie ako ani primeranosť navrhovaného zásahu, t.j. navrhovaného rozsahu záložného práva k výške tvrdenej pohľadávky, a preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 18. Nakoľko súd vyhodnotil, že nariadiť zabezpečovacie opatrenie nie je možné, zaoberal sa návrhom navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť. Každopádne účelom zabezpečovacieho opatrenia je práve to, aby na ten majetok, na ktorý je možné zriadiť záložné právo v prípade, ak ide o peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa, a to namiesto toho, aby sa zakázalo týmto majetkom žalovanému ako jeho vlastníkovi disponovať. Toto ustanovenie Civilného sporového poriadku je kogentné a je nevyhnutné ho rešpektovať. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pôjde o procesné situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné
plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod.) alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri návrhoch podaných pred začatím konania alebo po jeho skončení je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci samej, ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá procesná ochrana (ŠTEVČEK a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck, 2016, s. 1088). 19. Vzhľadom na to, že sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu jeho obavy z ohrozenia exekúcie, t.j. účelu, ktorý možno, po naplnení zákonných podmienok, dosiahnuť zriadením zabezpečovacieho opatrenia, súd konštatoval, že neodkladné opatrenie v tomto prípade nie je možné nariadiť, a to s poukazom na kogentný charakter ust. § 324 ods. 3 CSP. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Odporca bol v predmetnom konaní o nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia úspešný v plnom rozsahu, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100%. Nakoľko odporcovi zo súdneho spisu však žiadne trovy konania nevyplývajú, súd odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. d) a m) CSP podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doučenia, dvojmo na Mestskom súde Bratislava III. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).