Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-223-2020.pdf
PDF · 74.07 KB
Case nature
Subarea
13Ek/223/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Csaba J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. N. XXX, XXX XX J. N., právne zast.: JUDr. Ladislav Csákó, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti povinnému: C. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX J. N., o vymoženie 9.455,15 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora, JUDr. Jána Sokola, so sídlom exekútorského úradu Jantárova 30, 040 01 Košice, IČO: 31275010, pod sp. zn. 267EX 87/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 13Ek/223/2020 zo dňa 21.05.2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na trovy právneho zastúpenia v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti.
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 21.05.2020 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania ani oprávnenému (výrok II.), ani povinnému (výrok III.). Vo vzťahu k výrokom II. a III. rozhodnutie za použitia ustanovení § 199a ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) odôvodnil tak, že oprávnený ani povinný si v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie nenárokovali trovy exekúcie, preto trovy exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadnej zo strán nepriznal.
2/ V zákonom stanovenej lehote podal voči výroku II. uznesenia sťažnosť oprávnený. Uviedol, že súd rozhodnutie o trovách konania odôvodnil výlučne jediným formálnym dôvodom všeobecného charakteru vychádzajúc z toho, že si žiadna zo strán exekučného konania nenárokovala trovy exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na jej zastavenie. Mal za to, že súd uvedeným postupom pri rozhodovaní o nároku na trovy exekučného konania nezistil skutkový stav dostatočne jasne, úplne a že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo malo za následok, že o trovách exekučného konania rozhodol v rozpore s ustanovenia Exekučného poriadku. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keď v napadnutom rozhodnutí absentujú základné informácie potrebné pre posúdenie jeho dôvodnosti a preskúmateľnosti. K veci doplnil, že súdny exekútor mu doručil písomné podanie povinného označeného ako námietky, ktoré súdny exekútor právne kvalifikoval ako návrh povinného na zastavenie exekúcie. Reagujúc na výzvu exekútora sa v stanovenej lehote písomne vyjadril k označenému písomnému podaniu. Súhlasil s tým, že v písomnom vyjadrení si expressis verbis nenárokoval trovy exekúcie v súvislosti návrhom povinného na zastavenie exekúcie, avšak podotkol, že v predmetom vyjadrení postupoval podľa výzvy súdneho exekútora a primárne sa zameriaval na podanie povinného ohľadne zastavenia exekúcie. Bez zbytočného odkladu sa k nemu vyjadril, pričom očakával, že príslušný súd, ktorý rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie ho osobitnou výzvou alebo krátkym
prípisom pred rozhodnutím vo veci samej vyzve, aby sa písomne vyjadril k trovám konania, najmä k tomu, či si ich uplatňuje. Mal za to, že jeho názor má oporu v zaužívanej súdnej praxi, pričom uvedený postup nevylučujú príslušné ustanovenia Exekučného poriadku a ani Civilného sporového poriadku, ktorého ustanovenia sa v zásade aplikujú aj v exekučnom konaní. Pre prípad iného právneho názoru z opatrnosti uviedol, že tak ako už od samého začiatku konania si ako oprávnený naďalej uplatňuje nárok na náhradu trov tohto exekučného konania v rozsahu uvedenom v ustanovení § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, čo potvrdzuje aj jeho návrhu na vykonanie exekúcie z 03.02.2020 (elektronický formulár).
3/ S poukazom na ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku ďalej uviedol, že má nárok na náhradu účelne vynaložených trov v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, a to na základe úspechu v spore. V sporových konaniach (ktorých zákonom stanovené pravidlá sobusidiárne sa uplatňuje aj v exekučných konaniach) ohľadne náhrady trov konania sa uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Uvedené skutočnosti však súd pri rozhodovaní o trovách dostatočne nezohľadnil čo malo za následok rozhodnutie o trovách v jeho neprospech. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol zmeniť napadnutý výrok rozhodnutia tak, že mu súd prizná nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v rozsahu 100% a prizná mu aj nárok na náhradu trov sťažnostného konania v rozsahu 100%, alternatívne navrhol napadnutý výrok zrušiť a vec vrátiť v rozsahu zrušenia vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie.
4/ K sťažnosti oprávneného sa povinný nevyjadril.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
9/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
12/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
13/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného voči výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým mu nebol priznaný nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní nie je dôvodná a napadnutý výrok treba považovať za správny.
15/ Úprava trov exekučného konania v Exekučnom poriadku je v zásade komplexná a je odlišná od úpravy trov podľa ustanovení CSP. O náhrade trov pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie súd postupuje rovnako ako pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie, keď podľa § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku si oprávnený, ktorý žiada vymôcť trovy exekúcie, tieto musí uplatniť už v elektronickom návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade by mu ich súd nepriznal (neboli by uvedené v poverení na vykonanie exekúcie). Uvedené znamená, že súd pri trovách v exekučnom konaní nepostupuje ex offo, ale len na návrh účastníka konania. Platí to tak pri návrhu na začatie konania, ako aj v ďalšom štádiu - v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Preto jeho námietky, že ho súd mal pred rozhodnutím o návrhu povinného vyzvať, nemôžu obstáť. Oprávnený bol kvalifikovane zastúpený a pokiaľ si vedel riadne uplatniť trovy v návrhu na vykonanie exekúcie, nič mu nebránilo (hoc i jednou vetou) vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie (a ktorý tak posúdil aj súdny exekútor) uplatniť si trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
16/ Nebolo možné súhlasiť ani s jeho tvrdením, že z elektronického návrhu na vykonanie exekúcie vyplývalo, že si uplatňuje nárok na náhradu trov exekučného konania v rozsahu uvedenom v § 199e ods. 1 Exekučného poriadku. V elektronickom návrhu na vykonanie exekúcie si totiž oprávnený uplatňuje len nárok na trovy exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak by si uplatnil viac, súd by návrh oprávneného v prevyšujúcej časti trov zamietol.
17/ Nakoniec je ešte potrebné dodať, že ak si oprávnený v súvislosti s rozhodovaním súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie trovy konania vo svojom vyjadrení neuplatnil, Exekučný poriadok súdu neukladá povinnosť rozhodnúť o trovách, pokiaľ si ich účastník neuplatnil. Vyšší súdny úradník preto ani nemusel výrokom rozhodnúť o trovách konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie (takú povinnosť má súd len pri rozhodnutí, ktorým exekúciu zastavuje podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku). Napadnuté rozhodnutie z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu, že vyšší súdny úradník v ňom riadne uviedol, že si oprávnený trovy exekúcie neuplatnil (čo nakoniec potvrdil aj samotný oprávnený v sťažnosti) a preto mu ich náhradu nepriznal, nemožno považovať ani za nepreskúmateľné. Preto sudca na základe uvedeného sťažnosť oprávneného voči výroku II. napadnutého uznesenia ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.
18/ V súvislosti so sťažnosťou si oprávnený uplatnil aj trovy právneho zastúpenia za podanie svojej sťažnosti. Nakoľko nebol v konaní o sťažnosti úspešný, pričom jej predmetom nebol návrh na zastavenie exekúcie ako taký, oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nevznikol, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.