Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-105-2018.pdf
PDF · 147.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-15T/105/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovanej V. Š., N.. XX.X.XXXX M. V., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 18.8.2020 takto
rozhodol:
Obžalovaná: V.. V. Š., N.. XX.X.XXXX M. V., trvale bytom E. XXX
j e v i n n á, ž e
dňa 06.07.2017 v čase asi o 11:33 h v Myjave v časti Turá Lúka na ceste II/581 viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, ev. č. B. smerom od mesta Myjava k mestu Senica, pričom v km 17,45 v priamom úseku komunikácie sa s vozidlom rozhodla otočiť do protismerného jazdného pruhu, pričom napriek komfortnej pozícií, v ktorej sa nachádzala pred začatím otáčania, sa nedostatočne presvedčila o situácií za vozidlom a úkon otáčania začala napriek tomu, že za ňou išiel motocykel Suzuki GSX-R600, ev. č. V., ktorý viedol vodič W. B., a pred samotným otáčaním zašla s vozidlom najprv k pravému kraju cesty a následne sa otočila doľava a prešla cez stredový jazdný pruh, čím obžalovaná porušila ustanovenia § 22 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov v spojení s § 19 odsek 1, odsek 3 citovaného zákona, a svojim vozidlom tak vytvorila vodičovi Sabovi náhlu prekážku, ktorej sa vodič B. neúspešne snažil vyhnúť, a následne ľavým predným rohom vozidla zachytila obvinená motocykel Suzuki GSX-R600, pričom vodič B. v dôsledku tejto zrážky utrpel zlomeninu predkolenia vpravo s posunom, zlomeninu vretennej kosti vpravo s posunom, zmliaždenie skróta a semenníkov s dobou liečenia a práceneschopnosti od 06.07.2017 do 01.10.2018, počas ktorej mal sťažený obvyklý spôsob života po dobu 65 dní, z toho 42 dní závažne a 23 dní menej závažne, pričom zároveň došlo aj k ohrozeniu dôležitého orgánu a to semenníka,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a spáchala čin uvedený závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,
č í m s p á c h a l a
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 500 Eur (päťsto eur).
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovuje obžalovanej náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený W. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. C. R. XX, V. odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35937874 odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv 613/17/3304-37 zo dňa 8.11.2018 na obžalovanú V.. V. Š., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa mala obžalovaná dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.
Súd vydal dňa 17.1.2019 trestný rozkaz, ktorým obžalovanú uznal za vinnú v zmysle obžaloby, za čo jej uložil podmienečný 9-mesačný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou 12 mesiacov a trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá vo výmere 6 mesiacov. Proti trestnému rozkazu podali obžalovaná ako aj prokurátor odpor, z toho dôvodu súd vec prejednal na hlavnom pojednávaní.
Súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 8.4.2019, 24.7.2020, 18.8.2020 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodeného W. B., J. K., svedkyne P. K., dva krát znalca J.. V. W. k pôvodne vypracovaného znaleckému posudku ako aj k dodatku, prečítaním zápisnice o výsluch Q.. V. K., prečítaním znaleckého posudku V.. Q. T., W.., V., prehratím videozáznamu z dopravnej nehody ako aj oboznámením listinných dôkazov ako to vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní. Na pojednávaní dňa 18.8.2020 vyhlásil rozsudok.
Obžalovaná V.. V. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 8.4.2019 uviedla, že dňa 6.7.2017 bola tehotná a išla na kontrolu k lekárovi. Bolo niečo po jedenástej. Jazdila ako vodička červenou Fabiou. V aute s ňou išla aj matka a babka, rozhodli sa, že pôjdu s ňou a aj na nákupy. Matka sedela vedľa obžalovanej na mieste spolujazdca, babka za ňou vzadu. Chceli nájsť jednu predajňu, ale keďže usúdili, že tam už asi nebude, rozhodli sa, že pôjdu naspäť. Obžalovaná chcela teda zmeniť smer jazdy, otočiť sa, pozrela pred seba, pozrela za seba, nič nešlo, povedala spolucestujúcim, že tu by sa dalo otočiť, boli tam na druhej strane garáže. Oni povedali, že by sa dalo. Kúsok predtým pri Elektre bolo ešte jedno auto, ktoré obišla, a za ním sa rozhodla, už pri ňom vyhodila smerovku, že sa ide otáčať, chcela sa na jeden raz otočiť aby sa nemusela vycúvavať, keby išlo auto, pozrela sa do všetkých spätných zrkadiel, aj matka a babka jej hovorili, že sa pozreli, že sa môže otočiť a ako sa začala otáčať zrazu buchot, že niečo do nich vrazilo. Babka vystúpila z auta. Matka utekala za zraneným. Asi sa ho pýtala, že či ich nevidel. Nevie, kto zavolal záchranku. Znamenie o zmene smeru jazdy mala obžalovaná zapnuté dlho asi 7, 8 sekúnd. Pred manávrom išla asi 30km/hod aby jej otáčací manéver vyšiel na jeden raz. Pred manévrom sa pozrela do všetkých troch zrkadiel a nič a nikoho nevidela. Na ceste je dlhá rovina dopredu, aj dosť dlhá rovina dozadu. Na pojednávaní dňa 18.8.2020 obžalovaná uviedla, že je vydatá, s manželom majú dve deti, staršia bude mať tri roky, od septembra nastupuje do škôlky, mladšia bude mať 9 mesiacov. Bývajú v nie vlastnom rodinnom dobe s mamou a babkou. Manžel pracuje v Senici na letisku, slúži dennú zmenu, je vedúci, tak je mu ťažké zobrať si voľno. Obžalovaná auto používa takmer každý deň, chodí na nákupy, s deťmi chodí k lekárovi do vedľajšej dediny, auto veľmi potrebuje. So staršou dcérou chodí aj s obličkami k nefrológovi, chodila na Myjavu, tam to zrušili, teraz bude chodievať s ňou do Skalice. Poberá rodičovský príspevok okolo 320 - 340 €. Manžel zarába asi 1.600 € ako vývojový technológ. Nemala nikdy žiadne priestupky ani pred nehodou ani po nehode.
Poškodený W. B. na hlavnom pojednávaní dňa 8.4.2019 uviedol, že v predmetný deň išiel domov na motorke po ceste z Myjavy na Turú Lúku a z ničoho nič mu pani vbehla do cesty a vytvorila prekážku, on absolútne nestihol zareagovať, ani zabrzdiť, snažil sa akurát vyhnúť, pretože to bolo veľmi náhle, nevedel aký úkon vodička vykonáva, či sa točí alebo odbočuje, vie, že sa stretli vozidlami, ostal ležať na zemi. Po nejakej dobe prišiel za ním niekto s krikom, asi vodička a začala mu nadávať, že „čo si prijebaný, nevidíš, že sa otáčam“. Následne ho odviezla sanitka. Poškodený uviedol, že nevie presne uviesť časový okamih, od kedy zbadal auto obžalovanej, ktoré mu skrížilo cestu, jemu sa to zdalo ako sekunda, ale možno je to klam mozgu, bolo to veľmi rýchlo. Cestu po ktorej jazdil pozná dobre, jazdí tadiaľ pravidelne, jazdí asi 8 rokov, aj na motorke, pár tisíc kilometrov ročne. Miesto kde došlo k dopravnej nehode, najskôr je tam zákruta, potom je dlhá široká cesta, je tam veľmi dobre vidieť. K dopravnej nehode došlo na rovine. Bol pekný deň, bolo okolo obeda. Stalo sa to pri predajni. Sanitka ho odviezla do Myjavy. Po jednom dni bol prevezený do Trenčína, kde bol kvôli operáciám asi týždeň. Na PN bol do októbra 2018. V súčasnosti pracuje, má skrátený pomer, vykonával dosť ťažké fyzické práce, zamestnávateľ mal pochopenie a bez toho, aby klesol na mzde, mu zamestnávateľ dal ľahšie práce a kratšiu pracovnú dobu. Jazdil okolo 50-60km/hod, nepozeral sa presne na ten tachometer, ale takto sa snaží jazdiť. Jazdil určite vo svojom jazdnom pruhu. Je tam široká cesta, vie, že pred predajňou aj stávajú autá, aj sa mu zdá, že tam na pravej strane bolo odstavené auto. Auto stojí normálne na ceste aj bežne stáva. Do vozidla narazil do prednej časti. Najlepšie je podľa neho sa vyhnúť autu, aj pozeral nejaké videá predtým ako sa vyhýbať nehodám na motorke, že radili na 99%, že je lepšie sa vyhnúť. Keby išiel rovno, asi by narazil niekde na stred vozidla. Nevšimol si, či bolo dané znamenie o zmene smeru jazdy, nechce klamať, ale to všetko sa udialo tak rýchlo. Výhľad pred sebou mal dobrý. Jazdil na Suzuki. Všimol si, že vozidlo pred ním sa dávalo akoby doprava akoby chcelo zastaviť pri kraji na pravej strane a zrazu sa zvrtlo a videl ho až zboku. Je tam v podstate jeden a jeden pruh oproti, cesta je široká. Išiel vtedy z benzínky, a šiel celý čas okolo 50-60km/hod, až možno tesne pred zrážkou mohol zrýchliť v snahe vyhnúť sa vozidlu, lebo brzdiť vyhodnotil, že nemalo význam. Možno prvé dva mesiace, mal veľké bolesti, mal problém aj ísť na záchod, museli mu pomáhať aj s tým, mal sádru aj barlu. Starala sa o neho sestra, kto mal čas, otec, mama. V dôsledku nehody má 40 % invalidný dôchodok. V minulosti mal jednu nehodu na motocykli, neprispôsobil techniku, prešiel na štrku, kde ho to rozhádzalo. Mal tam trochu vyššiu rýchlosť.
Obžalovaná uviedla vo vyjadrení, že ona po nehode za obžalovaným ani nebola, z auta išla prvá jej babka, potom matka, obžalovaná išla neskôr rovno ku garážam.
Svedkyňa J. K., matka obžalovanej, na hlavnom pojednávaní dňa 8.4.2019 uviedla, že bola na kontrole, išli s ňou, že si spravia aj nákup. Hľadali predajňu, prešli až po elektro, povedali si, že sa majú otočiť a vrátiť sa späť do mesta. Dcéra, obžalovaná, sa pozrela, že nič nejde, svedkyňa sa obzrela dozadu, tiež že nič nejde, tak začali otáčací manéver, keď boli už v ceste, už by sa boli vyrovnali, ale náraz ich posunul. Svedkyňa vystúpila z vozidla, skontrolovala obžalovanú, či je v poriadku, potom prišla k poškodenému a pýtala sa ho, či nevidel smerovku, ktorú vyhadzovali. On bol vulgárny a nepríjemný. Telefón dala mladému mužovi, aby zavolal sanitku, svedkyňa bola roztrasená. Potom prišla sanitka, odviezla poškodeného. Manéver, ktorý robili pri otáčaní tam robilo x áut. Sú pritom aj garáže, kde ľudia parkujú. Všetci tvrdia, že my pri otáčaní nemôžeme ohroziť auto, ktoré ide za nami, ale ani vozidlo za nami nesmie ohroziť nás. My sme poškodeného nevideli. Svedkyňa ho nevidela. V aute sedela vpredu vedľa vodičky obžalovanej. Jej matka sedela za ňou. Svedkyňa nevie odhadovať vzdialenosti. Motorka narazilo do ľavého predného kolesa. Poškodený spravil kotrmelec cez auto a pristál niekde pri garážach. Pri otáčacom manévre, povedala obžalovanej, že nejde za nimi nič, o čom sa presvedčila tak, že sa otočila a pozrela sa dozadu. Nevie ale v ktorom momente sa otočila kontrolovala cestu, či keď obchádzali stojace auto alebo až potom. Bolo to vtedy, keď išla robiť ten manéver, vyhodila smerovku, vtedy sa svedkyňa otočila a nevidela nič. Auto bolo odstavené pri krajnici, toto jej nebránilo vo výhľade. Pri manévri, keď si nadchádzali sa nepresunuli pred vozidlo, ktoré obchádzali ani čiastočne (rozpor s videom). Keď dcéra povedala, že sa ide otáčať Manéver vykonávala obžalovaná tak, že prešla okolo áut, si trošku nadišla k pravej strane, aby otáčací manéver spravila na jeden krát. Išla vtedy možno 30km/hod. Vyhodila ľavú smerovku, doprava smerovku nedávala pri nadchádzaní. Obžalovaná má od 18 rokov vodičský preukaz.
Svedkyňa P. K., stará matka obžalovanej, na hlavnom pojednávaní 8.4.2019 uviedla, že v predmetný deň išla s obžalovanou aj nakupovať, hľadali obchod. Rozhodli sa spoločne, že sa otočia, pri elektro predajni sa točili, svedkyňa pozrela napravo, naľavo, nič nešlo, prišli pri otáčaní za čiaru a tresk, niečo narazilo a niekto akoby sa šmýkal po chrbte. Išla sa pozrieť, čo sa stalo za poškodeným. Sanitka prišla
pre poškodeného, neskôr pre obžalovanú. Svedkyňa sedela vzadu tak skoro v strede, tak videla aj na jednu, aj druhú. Všetky tri sa spoločne rozhodli, že sa idú otočiť. Nevideli poškodeného, mala dobrý rozhľad a aj dobre vidí. Pred predajňou elektro, ktorá bola napravo, stáli asi dve autá, tesne pri predajni, inak na ceste nič nebolo. Obžalovaná mala hodne času odbočiť, lebo tam nikoho nebolo. Obžalovaná obišla autá, čo boli pred nimi a potom zahájili odbočovací manéver. Obžalovaná išla do 50 km/ hod. Poškodený narazil do predného kolesa ich auta. Svedkyňa sa pred manévrom sa pozerala doprava a potom hneď doľava. Pozerala sa do bočných okien či niečo nejde. Na pravej strane nebolo nič. Svedkyňa sa nepozerala do zadného skla vozidla.
Znalec J.. V. W., ktorý vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 8.4.2019, 24.7.2020 zotrval na svojich záveroch aj po vypracovaní dodatku k znaleckému posudku o technickej príčine vzniku dopravnej nehody. V podstate pri výsluchu v plnom rozsahu odkázal na vypracovaný znalecký posudok, následne neskôr na dodatok, pričom vyhodnotil nesprávny prvom v riadení obžalovanej z dôvodu, že napriek komfortnej situácii v ktorej sa nachádzala pred začatím odbočovania doľava sa nedostatočne presvedčila o situácii za vozidlom a úkon otáčania začala napriek tomu, že v dohľade na motocyklistu v spätných zrkadlách jej pred začatím nebránili žiadne objektívne okolnosti. Vodička mohla zabrániť dopravnej nehody, ak by od času najmenej 3 sek pred začiatkom vybočovania doľava pozorne sledovala situáciu za vozidlom a vôbec nezačala odbočovanie. Znalec pritom uviedol, že objektívne z videozáznamu nie je možné vidieť, či obžalovaná použila znamenie o zmene smeru jazdy. Z pohľadu poškodeného B. znalec uviedol, že nesprávnym prvkom vo vedení vozidla bola rýchlosť vyššia ako maximálna povolená o 12-14km/h. Toto prekročenie bolo hlavnou príčinou, prečo nebol schopný vyhnúť sa zrážke s vozidlom, aj keď zavčasu jej manéver zaregistroval. Znalec výslovne uviedol, že aj keby išiel poškodený maximálnou dovolenou rýchlosťou, aj tak by mu obžalovaná vytvorila náhlu prekážku, avšak v prípade zrážky jeho nárazová rýchlosť by bola 25 - 30 km/h, teda výrazne nižšia oproti tej, ktorú dosiahol, teda 62 - 64km/h. Znalec zároveň uviedol, že poškodený pri maximálnej dovolenej rýchlosti mal možnosť vyhnúť sa zrážke, avšak by musel reagovať jediným presným spôsobom vypočítaným znalcom, havarijným brzdením so stredným spomalením pri súčasnej skorej reakcie na náhlu prekážku a vyhýbaním sa vpravo. Znalec pritom uviedol, že podľa štatistík, o ktorých má vedomosť, iba 5 % vodičov sa rozhodne pre vyhnutie sa vpravo v takýchto situáciách. Znalec po uložení mu vypracovania dodatku k znaleckému posudku pripustil určité pochybenie v počiatočnej rýchlosti poškodeného B. jazdiaceho na motocykli, s tým, že táto rýchlosť mohla byť až do 84km/h a pred vojdením do záberu až 92 km/h, avšak uviedol, že táto nemala vplyv na technickú príčinu vzniku dopravnej nehody. Prekročenie najvyššie povolenej rýchlosti síce bolo nesprávnym prvom v riadení motocykla, no na technickú príčinu vzniku dopravnej nehody nemal vplyv. Nemení to nič ani na možnostiach zabránenia dopravnej nehody oboma vodičmi. Podstatným úsekom v pohybe motocykla je dráha prejdená od miesta začiatku preukázateľne najneskoršej reakcie po miesto zrážky, čo je vzdialenosť najmenej 17 metrov a čas 1sekunda, ktorý pohyb sa odohrával počas trvania „35“-tej sekundy, s časovým posunom 0,17s za snímku.
Z prečítaného znaleckého posudku č. 20/2018 a doplnenia č. 1 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia V.. Q. T., W.., V. za súhlasu procesných strán postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva, že poškodený W. B. utrpel pri dopravnej nehode zo dňa 6.7.2017 zranenia zlomeninu predkolenia vpravo s posunom, zlomeninu vretennej kosti vpravo s posunom, zmliaždenie skróta a semenníkov s dobou liečenia a práceneschopnosti od 06.07.2017 do 01.10.2018, počas ktorej mal sťažený obvyklý spôsob života po dobu 65 dní, z toho 42 dní závažne a 23 dní menej závažne, pričom zároveň došlo aj k ohrozeniu dôležitého orgánu a to semenníka.
Z prečítanej výpovede Q.. V. K. za súhlasu procesných strán v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že ku skutku sa nevie vyjadriť, avšak v zastúpení za Všeobecnú zdravotnú poisťovňu si uplatňuje vynaložené liečebné náklady vo výške 2.487,21 € v súvislosti s poškodením zdravia ich poistenca W. B. pri dopravnej nehode zo dňa 6.7.2017.
Z prečítaného záznamu Okresného dopravného inšpektorátu z dopravnej nehody v podstate vyplýva, že k dopravnej nehode došlo dňa 6.7.2017 v čase o 11:33 hod Myjave, časť Turá Lúka, na ceste II. Triedy č. 581, km 17.45, na ceste II/581. Účastníkmi nehody boli vodička Š., J. K., P. K.Á. jazdiace na vozidle Škoda Fabia ev. č. B. XXX A. a W. B., jazdiaci na motocykli Suzuki, ev. č. V. XXX P.. Ani u jedného z vodičov vozidiel alkohol zistený nebol.
Zo Stanoviska J.. C. K., W. XXX, A., znalca z odboru doprava a strojárstvo zo dňa 16.9.2018 prečítaného ako listinný dôkaz v súlade s § 269 Trestného poriadku vyplýva, že tento podával vyjadrenie k znaleckému posudku č. 21/2017 vypracovanému znalcom J.. V. W., pričom nesúhlasil s tam uvedenými závermi. Spochybnil znalcom W. uvádzané 1/10 sekundové taktovanie, 6 obrázkov za sekundu, resp. frekvenciu zobrazovania 6 Hz, z čoho môžu vyplývať pri následkom výpočte ďalšie chyby. Videozáznam je horšej kvality ale dostačujúci pre výpočet rýchlosti jazdy vozidla Škoda Fabia a motocyklu v jednotlivých fázach prednehodového deja metódou kinetického mapovania pomocou simulačného softvéru PC Crash. Nesprávne je vypočítaná predpokladaná priemerná rýchlosť motocyklu počas prednehodového deja. Správnym výpočtom možno konštatovať, že priemerná rýchlosť jazdy motocyklu počas prednehodového deja od videosekvencie č. 2 po sekvenciu č. 4 bola v úrovni cca 71, 1 až 82,6 km/hod čo overil aj metódou kinetického mapovania. J.. K. ďalej uviedol, že znalec J.. W. do času videosekvencie č. 5 nezaregistroval na videozázname rozsvietenie brzdových svetiel ani na jednom vozidle. Uviedol, že podrobným skúmaním videozáznamu možno pozorovať viditeľné okamihy, ktoré sa javia ako rozsvietenie brzdových svetiel vozidla Škoda pri začatí zmeny smeru jazdy doľava a zároveň zapnutie smerového svetla vľavo pred týmto manévrom. Vo vypracovanom znaleckom posudku sú tak uvedené nepresnosti spočívajúce v nesprávne určených počiatočných rýchlostiach jazdy vozidiel, najmä počiatočnú rýchlosť motocyklu, čo má potom vplyv na závery znaleckého posudku ako aj na určenie technickej príčiny vzniku dopravnej nehody a vyhodnotenie možností odvrátenia stretu vozidla Škoda s motocyklom jednotlivými účastníkmi dopravnej nehody. Vyjadril názor, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody okrem nesprávnej techniky jazdy vodičky Škoda aj nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, pohyboval sa takou nesprávnou technikou jazdy, ktorá mu znemožnila zabrániť dopravnej nehode. Pri správnych výpočtoch počiatočnej rýchlosti, budú aj iné možnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody zo strany vodiča motocykla.
Súd vykonal aj dôkaz prehratím videozáznamu z dopravnej nehody, ktorý zachytáva priebeh dopravnej nehody, ktorý záznam nebol v konaní spochybňovaný.
Z predložených rodných listov vyplýva, že obžalovaná je matkou dvoch maloletých detí, K. Š.Z., N.. XX.XX.XXXX P. C. Š., N.. XX.X.XXXX.
Z odpisu z registra trestov, výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, evidenčnej karty vodičky obžalovanej vyplýva, že obžalovaná nebola nikdy odsúdená za spáchanie trestného činu, ani nebola postihnutá za spáchanie priestupku, vodičské oprávnenie získala 6.5.2010.
Zo správy Obce Cerová vyplýva, že obžalovaná sa zdržiava v mieste trvalého pobytu. Spolu s manželom vychováva dve maloleté deti. V obci sa správa slušne, jej správanie nebolo prerokovávané komisiou verejného poriadku.
Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. (2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, alebo b) na chránenej osobe.
Podľa § 138 písm. h) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.
Podľa § 19 ods. 1, ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie
ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. (3)Pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju vozovky. Ak pritom musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť zo smeru svojej jazdy vľavo, vždy dáva len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním vľavo vodič je povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel odbočujú vľavo, vyhýbajú sa vľavo.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke pri otáčaní platí obdobne § 19; pri otáčaní na križovatke aj § 20.
Podanou obžalobou sa obžalovanej kládlo za vinu spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že skutok, kladený obžalovanej za vinu, sa stal, je trestným činom a že ho spáchala obžalovaná. V zásade je potrebné uviesť, že skutočnosť, že sa skutok stal, teda, že došlo k dopravnej nehode, kto bol jej účastníkmi, kedy a kde sa stala a aké následky v podobe zranení u poškodeného vznikli, neboli sporné. Vyplývali z vykonaných dôkazov, výsluchu obžalovanej, poškodeného W. B., poškodenej J. K., svedkyne P. K., ako aj z listinných dôkazov, záznamu Okresného dopravného inšpektorátu z dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta nehody, prehratého videozáznamu z dopravnej nehody. Zranenia poškodeného B. vyplývali zo znaleckého posudku č. 20/2018 a doplnenia č. 1 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia V.. Q. T., W.., V. a takéto zranenia sú ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 123 ods. 4 Trestného zákona. Sporným v konaní bola technická príčina vzniku dopravnej nehody, ktorú obžalovaná v rámci svojej obrany namietala, pričom k tejto mala významnou mierou prispieť vyššia ako maximálne povolená rýchlosť na motocykli jazdiaceho poškodeného. V tomto smere obžalovaná predložila aj stanovisko, vyjadrenie iného znalca, J.. K.. Aj na základe uvedeného, keďže po prvom výsluchu znalca neboli odstránené všetky pochybnosti o úplnosti a správnosti znaleckého posudku, súd dal vypracovať znalcovi dodatok k znaleckému posudku, v ktorom znalec J.. V. W. síce uznal niektoré pochybenia v znaleckom posudku, priznal tiež, že rýchlosť poškodeného mohla byť aj vyššia, avšak zotrval na svojich záveroch o technických príčinách vzniku dopravnej nehody. Obžalovaná ďalej tvrdila, že sa určite presvedčila pred vykonávaním otáčacieho manévra, že nič nejde, tiež dala znamenie o zmene smeru jazdy. Podľa názoru súdu však znalecké dokazovanie znalcom J.. W. vyvrátilo obranu obžalovanej. Vodič pri otáčaní (rovnako odbáčaní) je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť, nesmie pritom ohroziť vodiča idúceho za ním. Znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaná pred začatím otáčacieho manévru mohla vidieť pri náležitej pozornosti za ňou jazdiaceho poškodeného W. B. na motocykli. Týmto znaleckým dokazovaním pritom boli vyvrátené aj tvrdenia spolucestujúcich obžalovanej, ktoré tiež tvrdili, že sa presvedčili, že nič za nimi nešlo. Obžalovaná sa pravdepodobne pozrela, či niečo nejde ešte pár sekúnd skôr, pred začatím manévra, kedy sa ale v rozpore s § 19 ods. 3 zákona o cestnej premávke nezaradila čo najbližšie k ľavému okraju vozovky ako sa to vyžaduje pri odbočovaní alebo otáčaní vľavo ale najskôr mierne prešla vozidlom vpravo a až následne sa začala otáčať. Aj týmto spôsobom mohla avizovať za ňou jazdiacemu poškodenému, že ide skôr k pravej strane vozovky a nie sa otáčať. Svojím konaním tak porušila ustanovenia § 19 ods. 1, ods. 3 v spojení s § 22 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a vytvorila tak poškodenému W. B. náhlu prekážku, čo bolo hlavnou technickou príčinou vzniku dopravnej nehody a následného poškodenia zdravia poškodeného. Obžalovaná teda porušila ustanovenia § 19 ods. 1, ods. 3 v spojení s § 22 citovaného zákona, čím podľa názoru súdu porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona. Je treba dať za pravdu obžalovanej v tom, že preukázateľne aj poškodený W. B. porušil všeobecne záväzné predpisy na úseku cestnej premávky, keď šiel nad maximálnu povolenú rýchlosť v obci, pričom bolo preukázané, že v čase nárazu bolo jeho rýchlosť 62 - 64km/hod pri maximálne povolenej rýchlosti v obci 50km/hod na danom úseku. Znalec J.. V. W. po vypracovaní dodatku k znaleckému posudku pripustil, že počiatočná rýchlosť jazdy motocykla poškodeného W. B. mohla byť až do 84 km/hod, pred vojdením do záberu kamery to mohlo byť až 92 km/hod. Prekročenie najvyššie povolenej rýchlosti síce bolo nesprávnym prvom v riadení motocykla, no na technickú príčinu vzniku dopravnej nehody nemal vplyv. Nemení to nič ani na možnostiach zabránenia dopravnej nehody oboma vodičmi. Podstatným úsekom v pohybe motocykla je dráha prejdená od miesta začiatku preukázateľne najneskoršej reakcie po miesto zrážky, čo je vzdialenosť najmenej 17 metrov a čas 1sekunda, ktorý pohyb sa odohrával počas trvania „35“-
tej sekundy, s časovým posunom 0,17s za snímku. Znalec vysvetlil aj možnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody z pohľadu jazdy poškodeného, pričom uviedol, že poškodený W. B. mohol dopravnej nehode zabrániť dvoma presne definovanými spôsobmi a to jazdou dovolenou rýchlosťou 50km/hod so súčasnou reakciou vo vypočítanom mieste najskoršej reakcie vo vzdialenosti 23m pred polohou pri zrážke a následným havarijným brzdením so stredným spomalením 9,0 m.s.-2 a pri súčasnom zatáčaní doprava. Znalec na hlavnom pojednávaní vysvetlil, že podľa štatistík, o ktorých má zo svojej znaleckej činnosti vedomosť, iba 5% vodičov v obdobných prípadoch sa vyhýba prekážke vpravo. Existovala teda iba veľmi malá šanca, že by poškodený sa mohol vyhnúť zrážke aj pri dodržaní maximálnej povolenej rýchlosti. V tejto súvislosti je ale potrebné uviesť, že hoci aj pri maximálnej dovolenej rýchlosti poškodeného 50km/hod by mu obžalovaná vytvorila náhlu prekážku a s vysokou pravdepodobnosťou by došlo k zrážke, nárazová rýchlosť poškodeného jazdiaceho na motocykli by mohla byť do 30km/hod. Podľa názoru súdu, tieto skutočnosti síce nemali vplyv na odsúdenie obžalovanej, avšak významnou mierou bolo potrebné na ne prihliadať pri rozhodovaní o uloženom treste z pohľadu spôsobu spáchania trestného činu a okolností za ktorých ku nemu došlo. Nemožno totiž prehliadnuť nesprávny prvom v riadení poškodeného nedovolenou rýchlosťou a logickú súvislosť, ktorú vysvetlil aj znalec, že čím menšia nárazová rýchlosť, tým menšie poškodenie. Podľa názoru súdu nie je možné ustáliť aké presne poškodenie majetku a na zdraví poškodeného by vzniklo, ak by šiel dovolenou rýchlosťou, a došlo by k zrážke pri rýchlosti do 30km/hod avšak je vysoká pravdepodobnosť, že by tak zranenia (ktoré sú inak aj znakom skutkovej podstaty § 157 Trestného zákona) ako aj škoda na majetku boli menšie. Uvedené skutočnosti a určitú mieru spoluzavinenia poškodeného súd potom s prihliadnutím k osobe poškodenej zohľadňoval pri ukladaní trestu. Na tom ale nič nemení skutočnosť, že podľa názoru súdu obžalovaná svojím konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §138 písm. h) Trestného zákona, či sa dopustila spáchania tohto nedbanlivostného trestného činu. V konečnom dôsledku súd poukazuje na to, že výrok o vine odvolaním napadnutý nebol, keď obžalovaná sa vzdala práva podať odvolanie aj za oprávnené osoby a prokurátor podal odvolanie iba do výroku o treste.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. (2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, okolnosti spáchania činu, mieru spoluzavinenia poškodeného uložil obžalovanej ako druh trestu peňažný trest a to vo výmere 500 € s náhradným trestom odňatia slobody 2 mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, pričom súd neukladal obžalovanej trest zákazu činnosti. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovanej zistil 1 poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, a to, že obžalovaná
viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Toto vyplýva nielen z odpisu registra trestov a ústrednej evidencie priestupkov a správnych deliktov ale aj evidenčnej karty vodiča - obžalovanej, pričom súd uvádza, že sa jedná o „absolútnu“ bezúhonnosť, obžalovaná totiž počas svojho života nebola nikdy odsúdená za spáchanie trestného činu ani nebola priestupkovo postihnutá a to ani na úseku dopravy. U obžalovanej súd nezistil iné poľahčujúce okolnosti ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd pri konečnom rozhodovaní o druhu trestu sa zaoberal možnosť uloženia alternatívneho trestu, teda trestu iného ako trestu odňatia slobody, ktorý druh trestu súd v tomto prípade nemusel obligatórne za spáchaný prečin ukladať v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona, pretože horná hranica trestnej sadzby v prípade stíhaného prečinu neprevyšuje 5 rokov (trestná sadzba od 1 do 5 rokov). Súd pri zohľadnení základných zásad ukladania trestov popísaných vyššie ako aj zohľadnení doterajšej absolútnej bezúhonnosti obžalovanej s prihliadnutím aj na to, že sa jedná o nedbanlivostný trestný čin dospel k záveru, že na obžalovanú nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody ani s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby a sledovaním jej správania v tejto dobe, ale sú splnené podmienky podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona na uloženie miernejšieho peňažného trestu pretože vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu (nedbanlivostného prečinu) a možnosť nápravy obžalovanej nie je potrebné ukladať jej trest odňatia slobody. Ani z pohľadu individuálnej prevencie nie je potrebné pôsobiť na obžalovanú inak ako miernejším peňažným trestom, pretože ide o jej jediný prehrešok, pričom je potrebné uviesť aj to, že od spáchania skutku naďalej viedla motorové vozidlo, keďže vodičské oprávnenie nemala zadržané a rovnako ako do nehody, tak aj po nej, sa nedopustila žiadneho protispoločenského konania. Je teda zrejmé, že nie je potrebné nejako zvlášť z pohľadu individuálnej prevencie na ňu pôsobiť. Je vysoký predpoklad, že povedie aj po odsúdení miernejším trestom riadny život. Trest pritom nemá byť neprimerane prísny, čo možno zdôrazniť obzvlášť pri prvotrestaných osobách a spáchaných nedbanlivostných trestných činov. Tento trest je podľa názoru súdu udržateľný aj z pohľadu generálnej prevencie prihliadajúc pritom na okolnosti za ktorých k nemu došlo a určitú mieru spoluzavinenia poškodeného W. B., ktorého nesprávny prvok v riadení v preukázateľne vyššej ako dovolenej rýchlosti sa prejavil aj v tom, že si znížil šance na vyhnutie sa zrážke (hoci náhlu prekážku by mu obžalovaná vytvorila aj tak) a týmto nesprávnym prvkom v jeho riadení bola nakoniec aj nárazová rýchlosť poškodeného podstatne vyššia než ako mohol dosiahnuť pri jazdení maximálnou dovolenou rýchlosťou ( nárazová rýchlosť bola 62-64km/h, pričom mohol mať nárazovú rýchlosť do 30km/h podľa vyjadrenia znalca) čím by mohlo dôjsť k menšej škode na majetku ale aj škode na zdraví. V tomto smere nie je vôbec zanedbateľný ani argument, že pri jazde maximálnou dovolenou rýchlosťou mal poškodený dokonca šancu (aj keď z pohľadu pravdepodobnosti menšiu ale mal) vyhnúť sa zrážke úplne tak ako na to poukázal znalec a ako je podrobnejšie popísané vyššie. Z uvedených dôvodov súd uložil obžalovanej peňažný trest vo výške 500 €, pričom tento uložil po výsluchu obžalovanej k jej osobným, rodinným, zárobkovým pomerom, kedy zistil, že je na rodičovskej dovolenke s dvomi malými deťmi, avšak je spôsobilá z rodinného rozpočtu tento trest zaplatiť. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad, že by bol výkon trestu úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanej náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Súd má za to, že takto uložený trest možno považovať za primeraný, spravodlivý a dostatočný tak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie s prihliadnutím k individuálnemu posúdeniu nielen osoby obžalovanej a jej pomerov a možnosti nápravy ale aj okolností daného prípadu. Súd dodáva, že vzhľadom k tomu, že obžalovaná sa dopustila spáchania trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd neopomenul ani ustanovenie § 61 Trestného zákona upravujúce trest zákazu činnosti a preto skúmal či u obžalovanej je potrebné ukladať popri peňažnom treste aj tento trest. V zmysle § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť, ale nemusí a to v prípadoch, v ktorých sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou, na rozdiel od ustanovení, kde je uloženie trestu zákazu činnosti obligatórne. Ukladanie trestu zákazu činnosti je tak v zmysle § 61 ods. 2 Trestného zákona fakultatívnou možnosťou zo strany súdu. Súd by mal pritom zvažovať, či okrem iného aj vzhľadom na okolnosti spáchania trestného činu, spôsob jeho spáchania a jeho následky, osobu obžalovaného a jeho predchádzajúci život je uloženie tohto trestu nevyhnutné s ohľadom na zásadu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. V tomto prípade súd dospel k záveru, že okrem argumentácie uvedenej v predchádzajúcom odseku, na ktorú súd odkazuje, aj pri rozhodovaní o treste zákazu činnosti, uloženie peňažného trestu bez trestu zákazu činnosti dostatočne napĺňa účel trestu z pohľadu ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň takéto rozhodnutie je i v súlade s ustanovením § 34 ods. 3 Trestného zákona (zásadou personality trestu), kedy trest má postihovať páchateľa tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Súd v tomto smere zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná
má dve maloleté deti vo veku 3 roky a mladšie 9 mesiacov, pričom motorové vozidlo nevyhnutne potrebuje k zabezpečeniu základných potrieb a chodu domácnosti ako aj pre zabezpečenie potrieb pre deti a ich starostlivosti s prihliadnutím aj na nutnosť voziť deti aj k lekárovi (pravidelné návštevy lekára nefrológa v Myjave so starším dieťaťom, neskôr Skalica) pri prihliadnutí aj k tomu, že manžel obžalovanej robí denné zmeny a nemôže vždy adekvátne zabezpečiť danú detskú starostlivosť. Okrem toho súd zvýrazňuje, že potreba nápravy obžalovanej práve v súvislosti s vedením motorového vozidla sa nejaví ako nevyhnutne potrebná, keďže obžalovaná sa od spáchania skutku do dňa vyhlásenia rozsudku, teda už viac ako tri roky nedopustila spáchania žiadneho priestupku na úseku dopravy a vedie teda presne rovnaký bezúhonný život ako tomu bolo aj pred dopravnou nehodou, pričom uvádzala, že auto používa takmer každý deň. Možno záverom uviesť, že niekoľkosekundové zaváhanie, resp. nepozornosť obžalovanej pri vykonávaní otáčacieho manévra ku ktorému došlo v čase keď bola tehotná, možno považovať za absolútne ojedinelý exces, teda výnimku z inak vedenia riadneho života. Z uvedených dôvodov súd obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá neukladal. Vzhľadom na uvedené súd uložený trest považuje nielen za zákonný a spravodlivý ale aj v súlade so zásadou individualizácie trestu, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. S trestným konaním bolo spojené konanie o náhrade škody, ktorý nárok si uplatnil tak poškodený W. B. ako aj Všeobecná zdravotná poisťovňa. V tomto smere nebolo medzi stranami sporné, že nároky poškodených budú uspokojované z povinného zmluvného poistenia k čomu obžalovaná uviedla, že v rámci komunikácie s poisťovňou táto čaká na právoplatné rozhodnutie, z ktorého dôvodu súd odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces, pričom tak súd urobil aj s prihliadnutím k tomu, že poškodený W. B. na hlavnom pojednávaní dňa 8.4.2019 uviedol, že si uplatňuje škodu na majetku a zdraví, ktorej výšku presne nevie uviesť s tým, že je uvedená v znaleckom posudku, avšak podľa názoru súdu, pri hodnotení výšky škody (zdraví i majetku) u poškodeného B. je nevyhnutné zohľadniť aj mieru spoluzavinenia spočívajúcu v prekročení maximálnej povolenej rýchlosti, pričom pri rešpektovaní maximálnej dovolenej rýchlosti by mohlo dôjsť k výrazne menším následkom tak na zdraví ako aj majetku, ktoré dokazovanie prekračuje potreby trestného konania, pričom výška škody na majetku ani nebola hodnoverne preukázaná a preto súd poškodených s ich nárokom na náhradu škody v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na civilný proces, kde si môžu svoje nároky voči obžalovanej uplatniť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.