Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-1239-2019.pdf
PDF · 98.88 KB
Case nature
Subarea
8Ek/1239/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Information Market S.A., Legnicka 46/10, 536 74 Wroclaw, IČO: 932650021, zast. JUDr. Wieslaw Firla, Májová 1319, 022 01 Čadca, IČO: 42 055 521 proti povinnému: PRVÁ SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., SNP 1301, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 057 673, zast. IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, 040 01 Košice - Sever IČO: 36 588 041, o vymoženie 1 036,91 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom L.. T. R., so sídlom exekútorského úradu W. XX, XXX XX Q. Q., I.: XX XXX XXX, pod sp.zn. XXXEX XXX/XX o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
III. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24. 07. 2019, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1 036,91 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Wroclaw, sp. zn. IV GC 45/13, zo dňa 02. 07. 2013.
2. Poverením zo dňa 12. 12. 2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora L.. T. R., so sídlom exekútorského úradu W. XX, XXX XX Q. Q., (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp.zn. XXXEX XXX/XX.
3. Súdny exekútor vydal dňa 17. 12. 2019 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 19. 12. 2019. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 07. 01. 2020 bol spolu s prílohami: „Plnomocenstvo zo dňa 30. 12. 2019 a Osvedčenie o registrácii pre DPH“, doručený súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky dňa 07. 01. 2020.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie navrhuje, aby exekučný súd podľa ust. § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastavil a zamietol uznanie a výkon exekučných titulov, čo odôvodňuje tým, že exekučnými titulmi na vykonanie predmetnej exekúcie sú rozhodnutia justičných orgánov Poľska, t. j. cudzie exekučné tituly (rozsudok č. k. IV GC 45/13 zo dňa 2. 7. 2013, vydaný Sad Rejonowy dla Wroclawia - Fabrycznej Wydzial IV Gospodarczy, rozsudok č. k. IV GC 45/13, OZ 31/13, zo dňa 16. 1. 2014, vydaný Sad Rejonowy dla Wroclawia - Fabrycznej Wydzial IV Gospodarczy, - uznesenie č. k. IV GC 45/13, zo dňa 17. 1. 2014, vydaný Sad Rejonowy dla Wroclawia - Fabrycznej Wydzial IV Gospodarczy), pričom o týchto rozhodnutiach poľských justičných orgánov nemá žiadnu vedomosť, nakoľko mu doposiaľ neboli doručené, nezúčastnil sa konania, resp. konaní, v ktorých mali byť vydané a teda mu ani nebola doručená písomnosť, ktorou sa predmetné nachádzacie (základné) konanie, resp.
konania začali. Keďže z upovedomenia nevyplýva, že by išlo o rozhodnutia justičných orgánov vydaných podľa osobitných nariadení orgánov Európskej únie (napr. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), povinný vychádza z toho, že sa v prejednávanej veci postupuje podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel I bis), pričom cituje článok 45 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I bis, v zmysle ktorého „Uznanie rozsudku sa na návrh zainteresovaného účastníka zamietne v prípade, že bol rozsudok vydaný bez účasti žalovaného v konaní, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť“, čl. 46 nariadenia Brusel I bis „Výkon rozsudku sa na návrh osoby, proti ktorej sa žiada o výkon, zamietne, ak sa preukáže existencia niektorého z dôvodov uvedených v článku 45“ a ďalšie ustanovenia uvedeného nariadenia č. 1215/2012 z 12. decembra 2012. Ďalej povinný žiada, aby oprávnený preukázal, že sa povinný zúčastnil základného konania vedeného pred poľským justičným orgánom, že mu bola doručená písomnosť, ktorou sa konanie začalo a že v ňom mohol uplatňovať jemu patriace procesné práva, napríklad podať proti rozhodnutiam opravné prostriedky. Povinný tiež uvádza, že taký záväzok, ako sa voči nemu uplatňuje v tomto exekučnom konaní neeviduje v účtovníctve a popiera tak existenciu nároku. Vzhľadom na uvedené povinný navrhuje, aby exekučný súd v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1215/2012 zamietol uznanie exekučných titulov, zamietol výkon exekučných titulov a exekúciu zastavil, pričom žiada priznať voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania.
5. Oprávnený vo svojom podaní zo dňa 27. 01. 2020 označenom ako „Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie“, poukázal na právo povinného ako účastníka konania nahliadať do slovenských a poľských súdnych spisov. Oprávnený ďalej uvádza, že konanie na základe, ktorého bol vydaný exekučný titul bolo Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pričom cituje ustanovenia predmetného nariadenia so zvýraznením Čl. 22 ods. 2 „V členskom štáte výkonu sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vecná stránka rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu“. Oprávnený ďalej uvádza, že nemá povinnosť dokazovať, že povinný sa zúčastnil konania vedeného pred poľským justičným orgánom, že mu bola doručená písomnosť, ktorou sa konanie začalo, a že mohol uplatňovať jemu patriace procesné práva, nakoľko túto povinnosť podľa vyššie uvedeného nariadenia nemá. Na základe uvedeného žiada aby súd návrh na zastavenie exekúcie odmietol. Dňa 21. 02. 2020 predložil súdny exekútor podanie oprávneného zo dňa 17. 02. 2020 označené ako „Vyjadrenie oprávneného k Návrhu povinného na zastavenie exekúcie - DOPLNENIE“, v ktorom oprávnený zotrval na svojich doterajších písomných podaniach a ako prílohu predložil z poľského súdneho spisu č.k. IV GC 45/13
- Wezwanie przedsadowe do zaplaty s doručenkou (preklad: Predžalobná výzva s doručenkou); doručenku, ktorou bola zasielaná žaloba z poľského súdu povinnému (povinný si žalobu prevzal v 4/2013); potvrdenie, ktorým poľská pošta potvrdzuje, že došlo k doručeniu dokumentu 7/2013, zároveň je priložená doručenka (pozn. išlo o doručenie rozhodnutia). Predmetnými listinami preukazuje oprávnený, že povinný vedel, že v Poľsku prebieha konanie s nízkou hodnotou sporu. Oprávnený má za to, že zo strany povinného ide o účelový návrh na zastavenie exekúcie.
6. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a doplnenie vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 17. 12. 2019 spolu elektronickými doručenkami preukazujúcimi doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (dňa 19. 12. 2019) a doručenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi (dňa 07. 01. 2020). Súdny exekútor vo svojom podaní uviedol, že „...poverený súdny exekútor dňa 17. 12. 2019 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie 367EX 748/2019, ktoré bolo povinnému doručené dňa 19. 12. 2019... Dňa 07.01.2020 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie povinného (právneho zástupcu povinného)... Návrh na zastavenie exekúcie nebol zo strany povinného súdnemu exekútorovi doručený v zákonnom ustanovenej 15 dňovej lehote“.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14. Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 17. 12. 2019 bolo doručené povinnému do jeho elektronickej schránky dňa 19. 12. 2019. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 07. 01. 2020 doručil prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdnemu exekútorovi do jeho elektronickej schránky dňa 07. 01. 2020. Súd mal v tomto bode preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. po uplynutí 15-dňoch odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné návrh povinného na zastavenie exekúcie posudzovať v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku ako návrh na zastavenie exekúcie, ktorý nemá odkladný účinok, a v ktorom mohol povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými
skutočnosťami. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie. Okrem návrhu na zastavenie exekúcie do uplynutia 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, môže povinný podávať návrhy na zastavenie exekúcie aj neskôr, až do okamihu zastavenia, resp. ukončenia exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie.
15. Na základe uvedeného súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že námietky v ňom obsiahnuté sa týkajú dôvodov, ktoré nastali pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a preto s prihliadnutím na kogentnosť § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, povinný týmto návrhom mohol právne relevantným a účinným spôsobom namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd tieto povinným namietané skutočnosti vyhodnotil ako nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
16. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, Súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
17. Podľa § 53 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku Súd postupuje podľa odseku 1 aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu na výkon ktorého sa podľa osobitného predpisu vyžaduje osvedčenie.
18. Čo sa týka dôvodov uvedených v návrhu povinného na zastavenie exekúcie, keď povinný navrhuje zastaviť exekúciu podľa ust. § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, a to z dôvodu podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, pričom podľa povinného týmto osobitným predpisom je v zmysle poznámky pod čiarou k ust. § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku aj nariadenie Brusel I bis, súd pre úplnosť veci poznamenáva, že povinný vychádza a celú svoju argumentáciu stavia na predpoklade, že v predmetnej veci je potrebné postupovať podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel I bis). Uvedený predpoklad povinného je však nesprávny, nakoľko exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 45 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike, ktorý sa uznáva a vykonáva v inom členskom štáte bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu, a to rozsudok Okresného súdu Wroclaw, sp. zn. IV GC 45/13, zo dňa 02. 07. 2013, ku ktorému bolo dňa 16. 01. 2014 vydané súdom pôvodu osvedčenie o rozsudku vydanom v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa prílohy č. IV nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Cudzí exekučný titul, osvedčený ako rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd postupuje s poukazom na § 53 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku výlučne podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku a ustanovenie § 54 Exekučného poriadku sa neuplatní, ako výslovne z tohto ustanovenia vyplýva (porovnaj formuláciu § 54 ods. 1 Exekučného poriadku, cit.: „....a nejde o prípad podľa § 53 ods. 2,...“).
19. Ku tvrdeniam povinného, že exekučné tituly boli vydané v konaní, ktoré od začiatku, až po jeho právoplatné skončenie, prebiehalo bez účasti povinného a o celom konaní nemal žiadnu vedomosť súd uvádza, že uvedené skutočnosti nie sú v prebiehajúcej exekúcii relevantné, nakoľko exekučný súd nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom preskúmavať procesný postup, či doručenie cudzieho exekučného titulu, ktorý bol osvedčený súdom (štátom) pôvodu ako rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie výslovne v článku 22 ods. 2 zakazuje akékoľvek skúmanie vecnej stránky rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu príslušným súdom v členskom štáte výkonu, teda exekučným súdom. Exekučný súd tak nie je oprávnený preskúmavať procesný postup súdu, ktorý exekučný titul vydal. Uvedené má za následok, že zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie
(a teda z obdobných dôvodov zastaviť exekúciu) v prípade exekučného titulu, ktorý je osvedčený ako rozsudok vydaný v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu, možno len v prípadoch výslovne uvedených v článku 22 ods. 1 nariadenia. Ako vyplýva z ustanovenia článku 13 ods. 1 nariadenia, dokumenty sa doručujú poštovou službou doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia. Pokiaľ súd pôvodu exekučného titulu dospel k záveru, že ním vydané rozhodnutie bolo vydané v súlade s pravidlami upravujúcimi doručovanie dokumentov, ktoré stanovuje nariadenie a svoje rozhodnutie osvedčil ako rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, exekučný súd nie je akýmkoľvek spôsobom oprávnený tento jeho záver preskúmavať. Preto tvrdenia povinného o nemožnosti oboznámiť sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, či exekučným titulom nie sú spôsobilými privodiť zastavenie exekúcie. Súd k predmetnému ešte poznamenáva, že oprávneným bolo predložené potvrdenie, ktorým poľská pošta potvrdzuje že došlo k doručeniu dokumentu pod sp.zn. IV GC 45/13 povinnému a to v mesiaci júl 2013.
20. Súd na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku konštatuje, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť. Povinný nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu, ktorý by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku mohol byť podkladom pre zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
25. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie nárokoval náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. S poukazom na skutočnosť, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, povinnému náhradu týchto trov nepriznal tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia. Súd uvádza, že základným predpokladom pre priznanie náhrady trov povinnému je úspech vo veci. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi. V posudzovanom prípade však bol úspešný oprávnený, keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Neúspech povinného v konaní sa teda zároveň premieta aj do náhrady trov exekúcie, a to tak, že povinnému ako neúspešnému účastníkovi náhrada trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní nepatrí.
26. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na
náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.