Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/64/2020

Uznesenie

Okresný súd Bardejov, v právnej veci žalobkyne: U. B., O.. XX.X.XXXX, T. X, XXX XX V. právne zastúpená: JUDr. Ivan Savčák, advokát, Partizánska 45, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, 2. NsP Sv. Jakuba, n. o. Bardejov, Sv. Jakuba 21, 085 01 Bardejov, IČO: 36 167 908, o nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e sa toto neodkladné opatrenie:

a) Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 22.11.2013, a to do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa.

b) Žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 22.11.2013, a to do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa.

II. Žalobkyni ukladá, aby do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala voči žalovanému v 1. rade návrh na začatie konania o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa.

III. Žalobkyni voči žalovanému v 1. rade priznáva nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným 6.8.2020 sa žalobkyňa voči žalovanému v 1. rade domáhala uloženia povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 22.11.2013 (ďalej len „zmluva“), a voči žalovanému v 2. rade povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa označenej Dohody o zrážkach zo mzdy, to všetko do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa, ktorý mieni podať v lehote do 60 dní od právoplatnosti uznesenia o navrhovanom neodkladnom opatrení. Súčasne sa žalobkyňa domáhala aj náhrady trov konania o nariadení neodkladného opatrenia a to len voči žalovanému v 1. rade.

2. Tento svoj návrh žalobkyňa odôvodnila skutočnosťou, že od žalobcu čerpala úver vo výške 2 200,- Eur a ku dňu podania tohto návrhu mu vrátila sumu 6 573,- Eur. V dôsledku neuhradenia niekoľkých mesačných splátok v dohodnutej výške však mal žalovaný v 1. rade pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žiadosťami z 10.12.2019 a z 18.2.2020 doručenými žalovanému v 2. rade ho žalobca požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom žalovaný v 2. rade tieto zrážky začal realizovať napriek skutočnosti, že toho času je vo finančných schopnostiach žalobkyne dohodnuté mesačné splátky uhrádzať bez potreby vykonávania zrážok zo mzdy. Ďalej poukázala na to, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve, pričom žalovaný v 1. rade výšku dlhu jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza Súdny dvor Európskej únie, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). Tvrdila, že zo strany žalovaného v 1. rade nebola žiadnym spôsobom osobitne upozornená na podpisovanie Dohody o zrážkach zo mzdy a ani s jej obsahom, resp. s dôsledkami, ktoré jej podpísaním pre navrhovateľku vznikajú. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 1. rade nekonal s odbornou starostlivosťou, tak ako sa to od neho zvlášť pri uzatváraní spotrebiteľských kontraktov vyžaduje. Navrhovateľka taktiež dáva do pozornosti, že Dohoda o zrážkach zo mzdy ani nebola vyhotovená ako samostatný dokument tak, aby s ňou žalobkyňa mohla osobitne súhlasiť. Samotná úverová zmluva má viacero nedostatkov spočívajúcich v absencii o spotrebiteľských úveroch požadovaných náležitostí, predovšetkým neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy [ zákona], predpoklady pre výpočet RPMN [ zákona], naproti tomu vnucuje navrhovateľke ako dlžníčke poistenie úveru a povinnosť platiť poplatok za poistenie, čo možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 25.9.2013, č.k. a z 28. septembra 2011 č. k. . Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. V ostatnej časti svojej argumentácie žalobkyňa poukazovala aj na právo Európskej únie.

3. K návrhu žalobkyňa pripojila zmluvu z 22.11.2013, z ktorej súd zistil nedostatky v náležitostiach vyžadovaných o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“) a to napríklad náležitosť podľa zákona, z ktorého vyplýva povinnosť pravdivo uviesť všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN predpokladali výšku mesačnej splátky v sume 58,10 Eur, zatiaľ čo dohodnuté zmluvné podmienky predpokladali splátku vo výške 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- Eur, čo pri plnom vyčerpaní úverového rámca 600,- Eur znamená splátku len v sume 30,- Eur mesačne. Takéto splátky však vylučujú splatenie úveru v rovnomerných 12-tich mesačných splátkach, ako to je uvedené v týchto dodatočných predpokladoch pre výpočet RPMN. Na základe toho sa súdu javí, že aj výška ročnej percentuálnej miery nákladov vypočítaná na základe týchto nesprávnych dodatočných predpokladov pre jej výpočet musí byť vypočítaná nesprávne a v neprospech spotrebiteľa (pozri napríklad rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. z 23.6.2020). V zmluve absentujú aj údaje o počte splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorá náležitosť musí byť v zmluve obsiahnutá podľa . Uvedené platí aj keď ide o revolvingový úver, ktorý môže byť opakovane čerpaný, z povahy veci totiž nie je vylúčené, aby na začiatku zmluvného vzťahu bol v zmluve určený počet splátok pre prípad jednorazového čerpania úveru do výšky úverového rámca (v danom prípade do 600,- Eur) a aká suma z každej splátky úveru sa započítava na istinu, aká suma na úrok a aká suma na poplatok. Skutočnosť, že aj zmluva o revolvingovom úvere musí v zmysle obsahovať výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov bola všeobecnými súdmi notoricky judikovaná (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 25.6.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 23.9.2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 18.2.2016, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.17Co/1001/2015 zo dňa 20.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. dňa 31.3.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 29.3.2016). Už len uvádzané nedostatky zmluvy signalizujú záver o bezúročnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru a to na podklade a .

4. Zo súčasne predložených listov žalovaného v 1. rade z 10.12.2019 a z 18.2.2020 bolo zistené, že žalovaný v 1. rade si u žalovaného v 2. rade uplatňoval svoje právo vyplývajúce z napadnutej Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve z 22.11.2013 s odkazom na jej obsah a .

5. Z fotokópii výplatných pások žalobkyne za mesiace január až jún 2020 bolo zistené, že vo vzťahu k žalobkyni žalovaný v 2. rade vykonával od mesiaca február 2020 zrážky z jej mzdy, najskôr v sume 90,54 Eur, a následne v sume 20,54 Eur.

6. Podľa (ďalej len „”) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. Podľa ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Podľa súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

18. Podľa a , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

19. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, neprejudikujú sa ním práva účastníkov, čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný a v konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre vydanie neodkladného opatrenia je potrebné aspoň osvedčiť (nie dokázať) danosť, existenciu určitého práva a tiež skutočnosti, že toto právo je porušené alebo ohrozené. Pri vydávaní neodkladného opatrenia nemôžu byť vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Miera osvedčenia rozhodujúcich skutočností sa spravuje situáciou, v tej ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočné presvedčivé. Sporové strany nemusia byť vypočuté. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia a teda bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. V rámci osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.

20. Predpokladom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je okrem osvedčenia nároku (resp. práva), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana aj existencia potrebnosti bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán, alebo osvedčenie takých skutočností, ktoré dôvodne vedú k záveru, že v budúcnosti by bol ohrozený výkon rozhodnutia súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu nekalej súťaži, v odporovacom konaní a podobne). Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Samozrejmým predpokladom je určitosť navrhovaného neodkladného opatrenia a súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a navrhovaným rozhodnutím vo veci samej. Zabezpečenie ochrany práva má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Ak by súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez potreby dočasnej úpravy pomerov, tak by vzhľadom na špecifiká tejto úpravy (napr. absencia výsluchu a vyjadrenia protistrany, absencia pojednávania atď.) iste nezákonne obmedzil žalovaného v jeho právach na spravodlivý proces, na riadne prejednanie veci s možnosťou kvalifikovanej právnej obrany.

21. V danom prípade súd posudzujúc navrhované predbežné opatrenie po vecnej stránke považoval za osvedčené, že v rámci zmluvy z 22.11.2013 bola v časti 3. pod bodom 3. uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky veriteľa vzniknutej zo zmluvy o úvere. Žalobkyňa ako klient v nej výslovne a nedovolateľne, aby jeho platca mzdy uskutočňoval mesačné zrážky zo mzdy až do splatenia čerpaného úveru v celom rozsahu vrátane príslušenstva, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet žalobcu.

22. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. ) (rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci ).

23. Z listín, ktoré súdu predložila žalobkyňa na preukázanie dôvodnosti nariadeného predbežného opatrenia vyplýva, že žalovaný v 1. rade vyzval žalovaného v 2. rade ako zamestnávateľa žalobkyne na výkon zrážok z jej mzdy, na základe dohody formulárového charakteru slúžiacej na zabezpečovanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej je žalobkyňa dlžníkom a súčasne spotrebiteľom, pričom plnenie, ktoré by sa týmto spôsobom mohlo dostať do dispozičnej sféry žalovaného v 1. rade, mohlo by vzhľadom na naznačenú absenciu niektorých zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (pozri v spojení s ) viesť k ujme žalobkyne a bezdôvodnému obohateniu žalovaného v 1. rade a to aj v značnom rozsahu. Preukázané tiež bolo, že k takýmto zrážkam zo mzdy žalobkyne už skutočne dochádza a to od mesiaca február 2020.

24. Uvedené skutočnosti nepochybne osvedčujú tvrdenia žalobkyne o nutnosti dočasnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným v 1. rade a to do skončenia konania vo veci určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy Nemožno totiž vylúčiť (a to aj s poukazom na ) nariadenie neodkladného opatrenia, zakazujúce určité konanie, rovnaké ako žaloba o zdržanie sa tohto konania, ak je predpoklad, že by mohli byť zrážky zo mzdy vykonávané neoprávnene. Nejde pritom o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, pretože neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a súd pred jeho nariadením ani nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri rozhodnutí o veci. Rozhodné hľadisko je, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov a tak sa zabránilo vzniku alebo zväčšeniu ujmy dotknutého účastníka, v danom prípade žalobkyne. Preto bolo namieste nariadiť vo veci neodkladné opatrenie, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia.

25. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd uvádza, že článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať neodkladné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

26. Žalovaný v 2. rade ako zamestnávateľ žalobkyne je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Pritom veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Obava, že žalovaný v 1. rade naplní zásah do majetkovej sféry žalobkyne bez preskúmania zmluvných ustanovení súdom, sa reálne naplnila žiadosťami žalovaného v 1. rade z 10.12.2019 a z 18.2.2020 o vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanými žalovanému v 2. rade. Aby sa tento zásah do majetkovej sféry žalobkyne bez súdnej kontroly zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neprehlboval, bolo dôvodné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorému tým vznikne dôvod pre odmietnutie vykonávania zrážok zo mzdy, o ktoré označenou žiadosťou požiadal žalovaný v 1. rade. V prípade odpadnutia týchto dôvodov môže byť na návrh neodkladné opatrenie voči žalovanému v 2. rade aj zrušené ( ).

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Súd v tomto uznesení rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania úspešnej žalobkyne voči žalovanému v 1. rade, pretože len vo vzťahu k nemu sa žalobkyňa domáhala nároku na náhradu trov konania. Vydaním tohto neodkladného opatrenia a nadobudnutím právoplatnosti tohto uznesenia sa totiž konanie o nariadenie neodkladného opatrenia končí a preto bol súd povinný o tomto nároku rozhodnúť v zmysle Keďže bola žalobkyňa voči žalovanému v 1. rade v konaní v celom rozsahu úspešná, súd rozhodol, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade prizná v plnom rozsahu.

30. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Na návrh súd zruší neodkladné opatrenie, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené ( ).