Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/38/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: C.. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom O. Dr. R. F. XXXX/XX, XXX XX G. U.-X.-O., právne zastúpeného JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 42 239 265, proti žalovanému: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom I. XXXX/X, XXX XX P., zastúpeného Sylviou Wilgovou, nar. 12.06.1975, bydliskom Moyzesova 34, 080 01 Prešov, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konaní o zaplatenie 14.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. -107 zo dňa 15.05.2020, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.: ,,N a r i a ď u j e sa zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech k žalobu na týchto nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného:

- byt č.X o celkovej podlahovej ploche XX m2 na 1. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, stojaceho na pozemku parc. reg. C KN č. XXXX v P. ul. I., vchod číslo 2, evidovaného v kat. nehnuteľností na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P., okres P., pod B5 v X/X, t.j. v celosti,

- s ním nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXXX, evidovaný v kat. nehnuteľností na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P., okres P., pod B5 vo veľkosti XX/XXXX k celku,

- spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku par. reg. C KN č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2 evidovaný v kat. nehnuteľností na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P., okres P., vo veľkosti XX/XXXX k celku,

za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 14.000,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.000,00 Eur od 02.04.2017 do zaplatenia (priznanej t.č. neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 5.5.2020 č. k. -96).“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že z návrhu, ako aj z pripojených dôkazov je nepochybné, že žalobca má voči žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 14.000,00 eur, a to na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 05.01.2017, kde žalovaný doposiaľ žalobcovi predmet pôžičky, ktorý mu bol odovzdaný v hotovosti, nevrátil aj napriek tomu, že doba splatnosti bola určená na deň 01.04.2017. Ďalej uviedol, že v danom spore bol vydaný aj platobný rozkaz Okresným súdom Banská Bystrica dňa 02.08.2018, č. k. -0. Žalovaný zostal počas celého konania pasívny, neurobil vo veci žiadne podanie, či vyjadrenie vo veci samej. Vo veci bolo rozhodnuté o nároku žalobcu rozsudkom zo dňa 5.5.2020, č.k. -96. Z predloženého výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to byt č.X o celkovej podlahovej ploche XX m2 na 1. poschodí

bytového domu so súpisným číslom XXXX, stojaceho na pozemku parc. E.. C KN č. XXXX v P. ul. I., vchod číslo X, evidovaného v kat. nehnuteľností na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P., okres P., ako aj s ním nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXXX, evidovaný v kat. nehnuteľností na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P., okres P., pod B5 vo veľkosti XX/XXXX k celku, ako aj spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku par. Reg. C KN č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2 evidovaný v kat. nehnuteľností na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P., okres P., vo veľkosti XX/XXXX k celku (ďalej len „nehnuteľnosti“). Z výpisu z katastra nehnuteľností ďalej taktiež vyplýva, že na uvedených nehnuteľnostiach je evidovaná plomba, ktorá je vyznačená na základe V - XXXX/XXXX, čo signalizuje, že prebieha konanie o zmenu vlastníka nehnuteľností, a teda je zrejmé, že žalovaný sa týchto nehnuteľností zbavuje tým, že prevádza vlastnícke právo k nim na tretiu osobu. Mal za to, že sú splnené všetky predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadeným záložného práva na uvedené nehnuteľnosti žalovaného, a to s ohľadom na výšku pohľadávky, ktorú žalobca voči žalovanému má, ako aj na konanie žalovaného, ktorý sa zbavuje svojich nehnuteľností prevodom vlastníckeho práva na tretie osoby, a je dôvodné sa domnievať, že sa týmto konaním snaží vyhnúť budúcemu výkonu práva žalobcu prostredníctvom exekúcie, kde by táto mohla byť týmto konaním žalovaného zmarená. Záverom súd uviedol, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v tomto prípade takisto v súlade s princípom proporcionality, nakoľko zabezpečovacie opatrenie samo o sebe princíp proporcionality obsahuje, a to tým, že sa zriaďuje len záložné právo, a teda predmet záložného práva (v tomto prípade nehnuteľnosti žalovaného) neprechádza na žalobcu ako nového vlastníka, ale je možné ho predať, žalobca sa tak uspokojuje len do výšky svojej pohľadávky. Navyše na uvedené nehnuteľnosti žalovaného je už zriadené záložné právo na základe V 95/2017 - Zmluva o zriadení záložného práva č. XXXXXXXXXXXXXXXX pre Prima banka Slovensko a.s.. Z uvedeného má teda súd za to, že zásada proporcionality bude nariadením zabezpečovacieho opatrenia zachovaná. Uzavrel, že žalobca tak osvedčil dôvodnosť, ako aj trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť v konaní ochrana. Nehnuteľnosti, ku ktorým má byť zriadené záložné právo predmetným zabezpečovacím opatrením, sú spôsobilým predmetom záložného práva, ako to vyplýva z predložených výpisov z listov vlastníctva. Bol toho názoru, že nariadením zabezpečovacieho opatrenie nebude neprimerane zasiahnuté do práv žalovaného, nakoľko s výkonom záložného práva môže žalobca začať až vtedy, ak bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na citované zákonné ustanovenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam je dôvodný, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem iného uviedol, že považuje napadnuté uznesenie súdu za predčasné, arbitrárne a nezákonné. Poukázal na tú skutočnosť že dlhodobo pôsobí a pracuje v zahraničí v Nemecku, a aj vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú celosvetovou pandémiou COVID-19 (zatvorené hranice), nebola možnosť a priestor sa so žalobcom skontaktovať, prípadne riešiť ním uplatňované nároky. Namietal tvrdenia žalobcu, že by sa účelovo zbavoval svojho majetku, ktorého je výlučný vlastník, prípadne sa vyhýbal akémukoľvek oprávnenému plneniu vyplývajúceho zo záväzku voči tretím osobám. Ďalej uviedol, že o predaji nehnuteľnosti už dlhodobejšie premýšľal, avšak hlavný podnetom, pre ktorý sa rozhodol uskutočniť tento krok, bola súčasná nie najistejšia globálna situácia a zároveň tá skutočnosti že dlhodobo pracuje a žije so svojou rodinou v Nemeckou (s manželkou a dcérou). Považoval za potrebné uviesť, že predaj nehnuteľností je odplatným právnym úkonom, pri ktorom dochádza k úhrade kúpnej ceny zo strany kupujúceho a tak absolútne na strane žalobcu nemôže existovať obava z ohrozenia jeho nároku, keďže tento si bude môcť v prípade právoplatného rozhodnutia súdu uspokojiť nároky práve z kúpnej ceny. Mal za to, že na to aby súd nariadil sudcovské záložné právo na vyššie uvedené nehnuteľností, musia byť kumulatívne naplnené viaceré zákonné podmienky, ktoré v danom prípade naplnené neboli. Mal za to, že žalobca v konaní hodnoverným spôsobom (žiadnymi dôkazmi) nepreukázal skutočnosti, ktorými by osvedčil existenciu obavy, z budúceho ohrozenia pri vymáhaní súdom ešte právoplatne nepriznaného nároku. Zdôraznil, že súd sa pred nariadení záložného práva vôbec nevysporiadal s primeranosťou žalobcom uplatnenej pohľadávky vo výške 14.000,- eur k ujme žalovaného pri obmedzení jeho dispozičných práv k uvedeným nehnuteľnostiam a cene nehnuteľností. Súd sa pri rozhodovaní o nariadení tak

závažného zabezpečovacieho inštitútu, musí riadiť nosnou zásadou proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva najmä tým, že pohľadávka s príslušenstvom by bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene založenej nehnuteľností Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd pri svojom rozhodovaní sa vôbec nevysporiadal s uvedenou zásadou proporcionality, čím jeho rozhodnutie považuje za arbitrárne a nezákonne. V súvislosti s vyššie uvedeným navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil, tak že návrh žalobcu zamietne.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4. V priebehu odvolacieho konania je procesná obrana žalovaného postavená najmä na tvrdení, že súd prvej inštancie sa pri rozhodnutí, ktorým nariadil zabezpečovacie opatrenie opieral výlučne o tvrdenia a dôkazy, ktoré predložil žalobca, pričom sa vôbec nevysporiadal so zásadou proporcionality.

5. Zabezpečovacie opatrenie je sudcovské záložné právo upravené v a , pričom je nutné aplikovať primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

6. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania alebo po jeho skončení.

7. Dôvodom na jeho nariadenie je zabezpečenie reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania dlžníka (resp. z rozhodnutia povinnej osoby) mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti veriteľa (ako osoby z rozhodnutia oprávnenej) úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu k uplatneniu takejto možnosti.

8. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje na základe dokazovania, ako je tomu v konaní vo veci samej, keďže v tomto štádiu konania nie je na vykonanie rozsiahleho dokazovania časový priestor ( v spojení s ). V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t. j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú však strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( a nasl. ). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a zároveň dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, resp. výkonu súdneho rozhodnutia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda

nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcu, ktorým sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že existuje obava, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, napadnutým uznesením nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na majetok žalovaného.

10. Súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom, pričom mal za preukázané, že žalobca má voči žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 14.000,00 eur, a to na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 05.01.2017, kde žalovaný doposiaľ žalobcovi predmet pôžičky, ktorý mu bol odovzdaný v hotovosti, nevrátil aj napriek tomu, že doba splatnosti bola určená na deň 01.04.2017. Z predloženého výpisu z katastra nehnuteľností mal za preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností (bytu) evidovanej v kat. nehnuteľností na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P., okres P., ako aj s ním nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu evidovaný v kat. nehnuteľností na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P., okres P., ako aj spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku par. reg. C KN č. XXXX evidovaný v kat. nehnuteľností na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P., okres P..

11. Zároveň mal súd prvej inštancie za preukázané, že z výpisu z katastra nehnuteľností ďalej taktiež vyplýva, že na uvedených nehnuteľnostiach je evidovaná plomba, ktorá je vyznačená na základe V - 2794/2020, čo signalizuje, že prebieha konanie o zmenu vlastníka nehnuteľností, a teda je zrejmé, že žalovaný sa týchto nehnuteľností zbavuje tým, že prevádza vlastnícke právo k nim na tretiu osobu.

12. Žalovaný v odvolaní namietal tvrdenia žalobcu, že by sa účelovo zbavoval svojho majetku, ktorého je výlučný vlastník, prípadne sa vyhýbal akémukoľvek oprávnenému plneniu vyplývajúcemu zo záväzku voči tretím osobám, pričom ale uviedol, že o predaji nehnuteľnosti už dlhodobejšie premýšľal, avšak hlavný podnetom, pre ktorý sa rozhodol uskutočniť tento krok, bola súčasná nie najistejšia globálna situácia a zároveň tá skutočnosti že dlhodobo pracuje a žije so svojou rodinou v Nemeckou.

13. Odvolací súd má za to, že žalovaný týmto vyjadrením potvrdil obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie, ktorá je daná tým, že žalovaný začal s predajom svojho majetku.

14. V predmetnom spore o zaplatenie 14.000 eur s príslušenstvom (t.j. pohľadávky, ktorej vymoženie je zabezpečené napadnutým uznesením), bolo rozhodnuté o nároku žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č. k. -96 zo dňa 05.05.2020, ktorý však nie je právoplatný, nakoľko sa žalovaný voči uvedenému rozsudku odvolal, pričom o jeho odvolaní nebolo doposiaľ rozhodnuté.

15. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovaného, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so zásadou proporcionality, odvolací súd uvádza, že súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť.

16. Odvolací súd poukazuje na bod 20 napadnutého uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie záverom uviedol, cit.: ,,nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v tomto prípade takisto v súlade s princípom proporcionality, nakoľko zabezpečovacie opatrenie samo o sebe princíp proporcionality obsahuje, a to tým, že sa zriaďuje len záložné právo, a teda predmet záložného práva (v tomto prípade nehnuteľnosti žalovaného) neprechádza na žalobcu ako nového vlastníka, ale je možné ho predať, žalobca sa tak uspokojuje len do výšky svojej pohľadávky. Navyše na uvedené nehnuteľnosti žalovaného je už zriadené záložné právo na základe V 95/2017 - Zmluva o zriadení záložného práva č. XXXXXXXXXXXXXXXX pre Prima banka Slovensko a.s.. Z uvedeného má teda súd za to, že zásada proporcionality bude nariadením zabezpečovacieho opatrenia zachovaná.“

17. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal aj s princípom proporcionality a nariadením zabezpečovacieho opatrenie nebude neprimerane zasiahnuté do práv žalovaného, nakoľko s výkonom záložného práva môže žalobca začať až vtedy, ak bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

18. Žalobca preukázal existenciu základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. existenciu pohľadávky voči žalovanému a obavu z ohrozenia exekúcie, ktorá je daná tým, že žalovaný začal s predajom svojho majetku. Žalovaný v odvolaní na svoju obranu nepreukázal skutočnosti, kvôli ktorým by sa nariadenie zabezpečovacieho opatrenia javilo byť nedôvodné.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.