Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7Csp/64/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: E. F., X.. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, P. proti žalovanému: J. M. R., R..K..S.., J. XX, L., A.: XX XXX XXX, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, o uloženie povinnosti žalovanému, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o určenie, že úvery sú bez úrokov a bez poplatkov, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.05.2015 je neplatná.

II. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.05.2015 je neplatná.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou a doplnenými podaniami domáhal, aby: a) mu žalovaný zaplatil sumu 147,32 eur titulom bezdôvodného obohatenia; b) aby súd určil obe dohody o zrážkach zo mzdy za neplatné; c) uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy; d) aby súd určil zmluvné podmienky za neprijateľné (a neplatné); e) aby súd určil, že oba spotrebiteľské úvery sú bez úrokov a bez poplatkov a priznať mu plnú náhradu trov konania.

2. Súd na návrh žalobcu vydal uznesením č. k. X M.-XX B. XX.XX.XXXX ( právoplatné XX.XX.XXXX) neodkladné opatrenie, ktorým: 1) uložil povinnosť žalovanému zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX plynúcej z Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revol. typu č. XXXXXXXXXX B. XX.XX.XXXX u zamestnávateľa žalobcu SKAND Skalica, spol. s r.o. na úkor žalobcu; 2) uložil povinnosť žalovanému zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX plynúcej z Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revol. typu č. XXXXXXXXXX z 25.05.2015 u zamestnávateľa žalobcu SKAND Skalica, spol. s r.o. na úkor žalobcu; 3) uložil povinnosť zamestnávateľovi žalobcu SKAND Skalica, spol. s r.o. zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného uhrádzaných žalovanému ako splátky vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revol. typu č. XXXXXXXXXX z 25.05.2015 a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revol. typu č. XXXXXXXXXX z 25.05.2015 - vo všetkých troch bodoch až do právoplatného skončenia konania vedeného na súde pod sp. zn. X M..

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril s žalovaným dňa 25.5.2015 dve Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revol. typu a to č.: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX ( ďalej len „zmluvy o spotrebiteľskom úvere“). Obe zmluvy považuje za spotrebiteľské odkazujúc na ,, . Podľa žalobcu zmluvy uzatvoril na základe nekalých obchodných praktík a neprijateľných zmluvných podmienok z dôvodu, že ich musel podpísať v celku, bez možnosti si ich prečítať, pochopiť, oboznámiť sa s nimi a ovplyvniť ich obsah. Žalovaný ho mal z obsahom zmlúv oboznámiť ešte pred ich podpísaním. Dodávateľ mu neposkytol odbornú starostlivosť pri uzavretí zmluvy. 3.1. Ďalej žalobca tvrdí, že zmluva obsahuje ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda sú to neprijateľné podmienky. K Zmluvám o spotrebiteľskom úvere doložil rozhodcovské zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy a podľa jeho názoru týmito listinami preukazuje úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť už pri uzatváraní zmlúv. Žalobca tvrdí, že on ako spotrebiteľ nevedel, prečo má tieto ďalšie listiny podpísať a naľakal sa. Tvrdí, že ak by uvedené listiny nepodpísal, tak by úver nedostal. S odkazom na žalobca tvrdí, že je neplatná spotrebiteľská zmluva obsahujúca zmluvné podmienky ako „je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu“. 3.2. Ďalej žalobca v žalobe odkázal na , , Smernicu Rady 93/13/EHS, o spotrebiteľských úveroch. Poskytnuté úvery považuje za bezúročné a bez poplatkov , lebo nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), , , a lebo je v zmluvách nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov ( ďalej len „RPMN“) v neprospech spotrebiteľa. Skutkovo žalobca k veci uviedol, že mu bola schválená výška každého úveru 1500 eur, ale reálne dostal 2 krát po 1350 eur, lebo žalovaný si strhol pri každom úvere poplatok za úver 150 eur, čo považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z tohto dôvodu aj žalobca tvrdí, že úvery už zaplatil, preplatil a to úver č. XXXXXXXXXX zaplatil v sume 1423,66 eur a úver č. XXXXXXXXXX zaplatil v sume 1423,66 eur. Žalovaný použil ním podpísané dohody o zrážkach zo mzdy a poslal ich jeho zamestnávateľovi za účelom vykonávania zrážok zo mzdy, pritom tieto dohody sú podľa názoru žalobcu v rozpore s unijným právom. Tiež tvrdí, že zo strany žalovaného došlo k úžere. Samotné Zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú náležitosti aj v zmysle z. č. , zmluvy boli typové a žalovaný úmyselne zahmlieval skutočnú výšku úrokov a RPMN. Podľa žalobcu úvery platil do doby, kedy sa dozvedel o nečestnosti žalovaného. Ďalej tvrdí, že mu bolo vnútené uzatvorenie revolvingového úveru, ktorý bol vopred vpísaný v texte zmlúv a v tom vidí aj nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán s odkazom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX.

4. Žalobca na podanej žalobe trval.

5. Žalovaný s žalobou nesúhlasil, vzniesol námietku premlčania, žiadal žalobu zamietnuť, uplatnil si trovy konania.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomnými vyjadreniami strán sporu, žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX B. XX.XX.XXXX, žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX B. XX.XX.XXXX, dohodami o poskytnutí služieb č. XXXXXXXXXX B. XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX B. XX.XX.XXXX, oznámením veriteľa o schválení úveru č. XXXXXXXXXX z 25.5.2015 a č. XXXXXXXXXX B. XX.X.XXXX, výpismi z účtu na vyplatenú sumu 2 krát 1350 eur, dokladmi preukazujúcimi platby žalobcu na účet s VS č.: XXXXXXXXXX C. XXXXXXXXXX listami žalovaného z 13.09.2019 adresovaný zamestnávateľovi žalobcu, dohodou o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX B. XX.XX.XXXX, dohodou o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX B. XX.XX.XXXX, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

7. Žalovaný ako právnická osoba uzatvoril podľa predložených listinných dôkazov s dlžníkom ako spotrebiteľom E. F. dňa 25.05.2015 dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej len „zmluvy o spotrebiteľskom úvere“) č. XXXXXXXXXX C. Č. XXXXXXXXXX. Na základe predmetných zmlúv boli žalobcovi poskytnuté dva úvery vo výške 1500 eur ( takéto sumy sú uvedené v samotných zmluvách; sú na čl. 11 a 56 spisu). Zmluvné strany si dohodli pri oboch zmluvách: mesačnú splátku (vrátane úrokov) 52,88 eur, počet splátok 36, RPMN za úver 26,21 %, ročnú úrokovú sadzbu 17,45 %, celková čiastka na splatenie dlžníkom (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) v sume 2053,68 eur.

8. Z obsahu oznámení žalovaného o schválení úveru dlžníkovi z 25.5.2015 (k zmluve č. 8500114998 na čl. 29 spisu, k č. XXXXXXXXXX X. Č.. XX) súd zistil, že predmetné oznámenia sú podpísané len žalovaným. Neoddeliteľnou súčasťou oboch zmlúv o spotrebiteľskom úvere ( č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX) boli Zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej „zmluvné dojednania“), keď tieto zmluvné dojednania nie sú stranami podpísané, predstavujú formulárové tlačivo žalovaného. V oboch oznámeniach je jasne definovaná výška schváleného úveru 1500 eur, poplatok za poskytnutie úveru 150 eur, dátum splatnosti splátky vždy k 1. dňu, dátum prvej splátka 1.7.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky 1.6.2018.

9. Z výpisu z účtu žalobcu v Tatra banke, a. s. z 30.5.2015 ( čl. 31 spisu) mal súd preukázané, že dňa 26.5.2015 boli na účet žalobcu poukázané dva krát sumy 1350 eur od žalovaného, s variabilnými číslami totožnými s vyššie uvádzanými číslami zmlúv spotrebiteľských úverov.

10. Žalobca súdu preukázal potvrdeniami z banky ČSOB, a.s. a výplatnými páskami od zamestnávateľa za rok 2015 ( Č.. XX C. XX; XX C. XX R.) platby mesačných splátok pre žalovaného nasledovne: a) s VS: XXXXXXXXXX: sumu 87,17 eur dňa 30.6.2015.2015, sumu 87,17 eur dňa 31.07.2015, sumu 87,17 eur dňa 31.08.2015, sumu 84,34 eur v septembri 2015, sumu 37,57 eur dňa 19.10.2015, sumu 50 eur dňa 13.10.2015, sumu 174,34 eur v novembri 2015 eur ( 87,17 eur na č. XXXXXXXXXX a 87,17 eur na č. XXXXXXXXXX), sumu 174,34 eur v decembri 2015 eur ( 87,17 eur na č. XXXXXXXXXX a 87,17 eur na č. XXXXXXXXXX), sumu 174,34 eur v januári 2016 eur ( 87,17 eur na č. XXXXXXXXXX a 87,17 eur na č. XXXXXXXXXX), v februári 2016 sumu 2 x 87,17 eur (č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX), v marci 2016 sumu 2 x 28,94 eur ( 28,94 eur na č. XXXXXXXXXX a 28,94 eur na č. XXXXXXXXXX), sumu 87,17 eur dňa 31.3.2016, sumu 87,17 eur dňa 29.04.2016, sumu 87,17 eur dňa 31.05.2016, sumu 87,17 eur dňa 18.7.2016, sumu 87,17 eur dňa 24.8.2016, sumu 87,17 eur dňa 21.9.2016, sumu 87,17 eur dňa 16.11.2016.; b) s VS: XXXXXXXXXX: sumu 87,17 eur dňa 31.7.2015, sumu 87,17 eur dňa 31.8.2015, sumu 50 eur dňa 13.10.2015, sumu 37,57 eur dňa 19.10.2015, sumu 87,17 eur dňa 30.6.2015, sumu 87,17 eur dňa 31.3.2016, sumu 87,17 eur dňa 29.4.2016, sumu 87,17 eur dňa 31.5.2016, sumu 87,17 eur dňa 18.7.2016, sumu 87,17 eur dňa 24.8.2016, sumu 87,17 eur dňa 21.9.2016, sumu 87,17 eur dňa 16.11.2016. 10.1. Z dokazovania uvedeného v bode 10. vyplýva, že žalobca splatil na zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX celkovo sumu 1249,72 eur a č. XXXXXXXXXX celkovo sumu 1421,23 eur .

11. Žalovaný ako právnická osoba uzatvoril s žalobcom ako spotrebiteľom dňa 25.05.2015 aj rozhodcovské zmluvy č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX (Č.. XX C. Č.. XX R.). Predmetné zmluvy sú predtlačeným formulárom, do ktorého sa vpisovali len údaje osoby zastupujúcej žalovaného, údaje o dlžníkovi (meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko). Ostatné ustanovenia zmluvy boli konštantné bez možnosti voľby dlžníka prejaviť s nimi nesúhlas či možnosť individuálne ich upraviť.

12. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z 25.05.2015 ( Č.. X R.) a Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z 25.05.2015 ( Č.. XX R.) (ďalej len „Dohody o zrážkach zo mzdy“) uzatvorených k zmluvám o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX C. Č.. XXXXXXXXXX medzi stranami sporu mal súd preukázané, že celé dohody sú urobené formou predtlačeného formulára, pričom sa do nej dopisovali len údaje: osoba zastupujúca žalovaného, číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, údaje o dlžníkovi ( meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo, suma na uhradenie zo strany dlžníka, výška mesačnej splátky na zrážanie zo mzdy zamestnávateľom dlžníka, dátum, podpisy. V bode II. dohôd je uvedené, že dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše.

13. Z listu datovaného 13.9.2019 (čl. 7 spisu) označeného ako „Zrážky zo mzdy - Jozef Kovács - uvedené konkrétne rodné číslo“ mal súd preukázané, že žalovaný ako veriteľ žiadal zamestnávateľa žalobcu (SKAND Skalica, spol. s r.o.), aby vykonával zrážky zo mzdy žalobcu v maximálnej možnej miere. V žiadosti je uvedené, že veriteľ sa domáha zaplatenia zrážkami celkovej sumy 2576,36 eur ( suma určená k 13.9.2019). Z listu datovaného 13.9.2019 (čl. 49 spisu) označeného ako „Zrážky zo mzdy - Jozef Kovács - uvedené konkrétne rodné číslo“ mal súd preukázané, že žalovaný ako veriteľ žiadal zamestnávateľa žalobcu (SKAND Skalica, spol. s r.o.), aby vykonával zrážky zo mzdy žalobcu v maximálnej možnej miere. V žiadosti je uvedené, že veriteľ sa domáha zaplatenia zrážkami celkovej sumy 2576,36 eur ( suma určená k 13.9.2019).

14. Z vyjadrenia žalobcu mal súd preukázané, že doposiaľ mu zamestnávateľ nezrazil žiadnu sumu zo mzdy na základe listov žalovaného z 13.9.2019 ( špecifikované v ods. 11 odôvodnenia rozsudku), lebo bolo vydané neodkladné opatrenie.

15. Žalovaný sa k v veci písomne vyjadril a zároveň vzniesol námietku premlčania ohľadom zaplatenia sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Vychádzal z toho, že od vykonania poslednej úhrady žalobcom do podania žaloby na zaplatenie 147,32 eur uplynuli viac ako 2 roky, preto došlo k premlčaniu v subjektívnej premlčacej dobe.

15.1 Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach popiera tvrdenie žalobcu, že by mu boli poskytnuté úvery po 1350 eur z dôvodu, že v zmysle čl. 2, bod 2.5. zmluvných dojednaní Zmlúv o spotrebiteľskom úvere bol poplatok za poskytnutie úveru splatný v deň uzavretia týchto zmlúv. Podľa čl. 10 bod. 10.1. bol tento poplatok uhradený započítaním so sumou úveru a len rozdiel súm bol vyplatený žalobcovi. Pri svojej argumentácii ohľadom spôsobu úhrady poplatku sa odvolal na rozsudok NS SR sp. zn. Obdo V 47/2001 ( ZSP 8/2004). Žalovaný tvrdí, že žalobcovi poskytol úvery 2 x 1500 eur. V súvislosti s tvrdením žalobcu o nesprávnom uvedení údaju o RPMN sa odvolal na ust. § 2 písm. g), h) z. č. 129/2010 z. z. tvrdiac , že do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou. Ďalej uviedol, že platba v zmysle dohody o poskytnutí služby nie je súčasťou celkových nákladov a ani súčasťou RPMN odvolávajúc sa na rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp. zn. XXCoR/X/XXXX. Pritom dohoda o poskytnutí služby nebola ani podmienkou na získanie úveru a žaloba ani netvrdil, že by nemal o také služby záujem. 15.2 Žalovaný popiera, že by boli úvery bez úrokov a bez poplatkov pre absenciu údaja o konečnej splatnosti v zmluvách. V zmluve z čl. 4., ods. 4.5. zmluvných dojednaniach vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru. V rámci argumentácii sa odvolal aj na uznesenie NS SR sp. zn. X M.. Požiadavku uvedenia konečnej splatnosti úveru v zmluvách splnil jednak tým, že je to určené podľa dátumu splatnosti splátok v mesiacoch a počtom mesačných splátok. A druhý spôsob určenia vyplýva z čl. 4., ods. 4.5. zmluvných dojednaní. 15.3 Ďalej k žalobe uviedol, že ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane „priemerného spotrebiteľa“. Toto chápanie zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty aj pre dodávateľa, ktorá má byť vlastná aj spotrebiteľským právnym vzťahom. Spotrebiteľa nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie ( C - 453/10, Pereničová a Perenič). Nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosti spotrebiteľa nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá zmluvná strana legitímny nárok. Ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá.

16. Žalobca v rámci písomných vyjadrení k tvrdeniam žalovaného uviedol, že v zmluvách absentujú obligatórne náležitosti v zmysle , , z. č. a preto sú úvery bez úrokov a bez poplatkov podľa citovaného zákona. Podľa tvrdenia žalobcu mu boli poskytnuté úvery celkovo 2 700 eur a on zaplatil spolu na oba úvery 2847,2 2 eur. Rozdiel týchto dvoch súm vo výške 147,32 eur žiada od žalovaného vydať titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa žalobcu bola v zmluvách nesprávna výška RPMN, lebo pri splátkach 52,88 eur x 36 mesiacov ide o sumu 1903,68 eur a výšku 26,68 %, ale pri mesačnej splátke 94,55 eur x 36 mesiacov ide o sumu 3403,80 eur, čo je 105,84% RPMN. Ďalej uviedol, že ročná úroková sadzba pri úhrade 1903,68 eur za 1096 dní predstavuje 41 % a pri úhrade 3403,80 eur ide podľa žalobcu o 152,13 %. Výška odplaty je potom buď 70,92 % alebo 39,65 % a ide civilnoprávnu úžeru.

16.1. Žalobca tvrdí, že zmluvné dojednania neboli individuálne dojednané, nebol zrozumiteľne informovaný o dôsledkoch podpísania listín ( zmlúv), musel ich podpísať v celku bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Žalovaný používa neprijateľné a nekalé podmienky. Taktiež tvrdí, že rozhodcovská zmluva, Dohoda o poskytovaní služby a Dohoda o zrážkach zo mzdy vrátane poplatkov a sankcií v zmluvách „ boli voľným okom nečitateľné“. Taktiež nebolo individuálne dohodnuté započítanie poplatku za poskytnutie úveru. Žalobca neuznáva ani námietku premlčania žalovaného, lebo žiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy.

16.2. Žalobca sa k veci vyjadril aj na pojednávaniach. V prvom rade uviedol, že žalobu mu písala známa a k právnej stránke sa nevyjadril. Od žalovaného nič nechce, len nech ho neotravuje, lebo on peniaze vrátil. Má učňovské vzdelanie, je vyučený automechanik. O pôžičku požiadal cez žalovaného, lebo všade v bankách ho odmietli. Na začiatku vyjadrenia uviedol, že keď si zmluvy čítal, tak tomu rozumel a rýchlo to podpísal, len aby získal peniaze. Skutočným účelom čerpania pôžičky bolo vyplatenie dlhu po manželke. Pôžičky aj splácal, ale podľa jeho tvrdenia ich prestal splácať až na radu sudkyne OS Dunajská Streda, ktorá ho rozvádzala a tá mu mala povedať, aby vrátil len toľko, koľko si požičal. K skutkovým okolnostiam podpísania zmlúv o spotrebiteľských úverov a ostatných listín uviedol, že počas jeho prestávky v práci prišla za ním pracovníčka žalovaného, dala mu podpísať všetky listiny a nepovedala akú sumu predstavuje výška pôžičky. On bol v tom čase v núdzi a bál sa, že príde o dom. Podpisoval listiny formou, že pracovníčka od žalovaného držala všetky listiny v rukách a listovaním odkrývala len miesta, kde bolo treba dať podpis. On nekontroloval podpisované listiny. Pani mu nič nevysvetľovala. Žalobca ďalej uviedol, že až v druhý či tretí mesiac po čerpaní pôžičky zistil, že „ s ním vybabrali“, lebo on pôvodne žiadal o pôžičku v celkovej ume 3000 eur, ale podpísal dve zmluvy po 1500 eur. Na pojednávaní dňa 2.7.2020 žiadal určiť za neplatné aj obe Dohody o zrážkach zo mzdy a aj určiť, že oba úvery sú bez úrokov a bez poplatkov ( súd pripustil zmenu- rozšírenie petitu osobitným uznesením).

16.3. Z obsahu rozsudku OS Dunajská Streda č. k. XXC/XXX/XXXX-XX B. XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že manželstvo žalobcu s manželkou bolo rozvedené a predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2016.

17. Podľa ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

19. Podľa , v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. 20. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 21. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 22. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 23. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 24. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 25. Podľa , prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 26. Podľa , pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

27. Podľa , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

28. Podľa , nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

29. Podľa , obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody.

30. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

32. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. sa ustanovenie vety tretej, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

33. Podľa , , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa , ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

35. Podľa , , ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

36. Podľa ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

37. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

38. Podľa ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

39. Podľa ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

40. Podľa § čl. 3 ods. /EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou je podmienka, ktorá napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Žiada sa dodať, že slovenské znenie smernice používa pojem “nekalosť”, ktorý bol v rámci transpozície do slovenského právneho poriadku preformulovaný na “neprijateľnosť”. Preto je možné vychádzať z toho, že ide o synonymické pojmy.

41. Podľa , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv, (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

42. Podľa , , , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

43. Podľa , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a , v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

44. Predmetom konania je : a) uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 147,32 eur titulom bezdôvodného obohatenia; b) určiť, že dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) sú neplatné; c) uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy; d) aby súd určil neprijateľné zmluvné podmienky ( pritom presne nešpecifikoval, ktoré žiada určiť za neprijateľné); e) aby súd určil, že oba úvery sú bez úrokov a bez poplatkov. Čiže žalobca sa žalobou domáhal určovacích výrokov, pritom všetky odvodzovala od uzavretej zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu a zaplatenia sumy.

45. Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo zmluva bola uzatváraná s fyzickou osobou ako spotrebiteľom. Žalovaný v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca ako spotrebiteľ, ktorá nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Spotrebiteľské úvery mu boli poskytnuté na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade boli uzatvorené dve formulárové spotrebiteľské zmluvy. Text zmlúv bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

46. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že žalobcovi ako dlžníkovi boli oba úvery poskytnuté jednorázovo a nevyužil revolving, súd si obe predmetné zmluvy vyhodnotil ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

47. Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvami o spotrebiteľskom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je o spotrebiteľských úveroch ako i a nasl. , má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

48. Ide tu o právo žalobcu vyplývajúce (skutkovo sa odvodzuje) zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv, pri ktorých s prihliadnutím na všetky okolnosti žalobca ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvnil. Zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v ako aj nepriameho účinku smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES, 98/7/ES. Pri tzv. spotrebiteľských zmluvách t. j. právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je úmyslom zákonodarcu chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.

49. Súd posudzujúc predmetné zmluvy podriadil ich podľa obsahu hlavných záväzkov účastníkov z právneho hľadiska pod zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle Na základe každej zmluvy ( č. 8500114998 a č. 8500114999 ) žalovaný žalobcovi prisľúbil každý úver vo výške 1500 eur, reálne poskytol nižšiu výšku úveru ( dňa 26.5.2015 dvakrát po 1350 eur) celkovo vo výške 2700 eur . Žalobca sa v každej jednej zmluve zaviazal splatiť každý úver v 36 mesačných splátkach po 52,88 eur, so splatnosťou splátky vždy k 1. dňu v mesiaci. Z vykonaného dokazovania ( súd odkazuje na ods. 10 odôvodnenia tohto rozsudku) vyplýva, že žalobca splatil pri zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8500114999 celkovo sumu 1249,72 eur a pri zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8500114998 celkovo sumu 1421,23 eur. Celkovo reálne vyčerpal titulom úverov ( keď vychádzame z tvrdení žalobcu) sumu 2700 eur a celkovo splatil sumu 2670,95 eur. Čiže žalobca nesplatil ani sumu, ktorú reálne vyčerpal.

50. Súd sa najprv vyporiadal s uplatneným nárokom na zaplatenie sumy titulom bezdôvodného obohatenia a primárne námietkou premlčania uplatnenou žalovaným v súvislosti s týmto nárokom:

50.1 Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

50.2 Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

50.3 Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa , keď k nemu došlo.

50.4 Súd sa obligatórne zaoberal ako predbežnou otázkou námietkou premlčania pri uplatnenom nároku na bezdôvodné obohatenie uplatnenou žalovaným. Pri inštitúte bezdôvodného obohatenia platí kombinovaná premlčacia doba, subjektívna (dvojročná) a objektívna (trojročná). Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa žalobca ako oprávnený dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Súd dospel k záveru vychádzajúc z vyjadrenia samotného žalobcu, že žalobca sa o týchto skutočnostiach ( teda že sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť) dozvedel najskôr dňa 10.06.2016, kedy bol žalobca prítomný na pojednávaní vo veci jeho rozvodu sp. zn. XXC/XXX/XXXX a na radu sudkyne prestal úvery splácať (mal zaplatiť len reálne vyčerpanú sumu). Súd vychádzal z toho, že dvojročná premlčacia lehota môže plynúť len v rámci trojročnej objektívnej premlčacej lehoty a premlčanie pri bezdôvodnom obohatení môže skončiť najneskôr uplynutím objektívnej premlčacej lehoty. Subjektívna dvojročná premlčacia lehota uplynula dňa 10.6.2018, pritom žalobca podal žalobu na súd dňa 22.10.2019, preto aj vyhodnotil námietku premlčania žalovaného za dôvodnú s odkazom na uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty. To je aj dôvod, prečo súd zamietol žalobu žalobcu v časti zaplatenia sumy 147,32 eur a ďalej sa inštitútom bezdôvodného obohatenia nezaoberal. Súd však dodáva, že aj pokiaľ by nárok premlčaný nebol, mal preukázané, že žalobca reálne vyčerpal 2700 eur a doposiaľ splatil celkovo len 2670,95 eur.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že konanie žalovaného formou bezdôvodne sa obohatiť pri uzatváraní zmluvy bolo úmyselné, preto súd zaujal stanovisko, že v tomto prípade nemožno aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu.

51. Ďalej sa súd vyporiadal so žalobou v časti domáhania sa vydania určovacích výrokov ( uvedené v ods. 44 pod písm. b), d), e) odôvodnenia tohto rozsudku):

52. Podľa písmeno c) (ďalej len „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

53. Vyslovenie neplatnosti právneho úkonu je v zmysle súdnej praxe rozhodnutím ultima ratio (napríklad nález Ústavného súdu SR z 1.4.2015, sp. zn. í. Ú. XXX/XXXX), preto má prichádzať do úvahy ako posledné riešenie, nie ako prvé.

54. Súdna prax ustálila, že určovacou žalobou sa možno domáhať aj platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov. Súd sa preto v prvom rade zaoberal ako s predbežnou otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ako nevyhnutnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby. Pri posudzovaní žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu súd vychádzal vo všeobecnosti z toho, že žalobca je povinný preukázať súdu aký má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov, resp. čo by dosiahol v prípade vyhovenia jeho žalobe vo všetkých ním navrhnutých petitoch ( rozsudok NS SR, sp . zn. X M. XXX/XXXX). Žaloba bola podaná na súde v čase platnosti a účinnosti , podľa ktorého možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi sporovými stranami je sporný, jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a je tu potreba odstrániť túto neistotu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Súd v každom štádiu konania musí mať preukázanú existenciu takéhoto záujmu. Či tento záujem existuje u žalobcu, súd skúmal ex offo. Čiže naliehavý právny záujem je daný, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť a nezáleží na to, ako táto neistota vznikla (rozsudok X. R. B. XX.XX.XXXX, R.. B.. X M. XX/XX, J. J. K. X/XXXX).

55. Z obsahu žaloby a hlavne vyjadrenia žalobcu mal súd preukázané, že predmetom konania po zamietnutí žaloby v časti uplatneného bezdôvodného obohatenia nie je už nárok na peňažné plnenie, ale len určenie dohôd o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) za neplatné, určenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve za neplatné a určenie úverov za bezúročných a bez poplatkov. Žalobcovi ide o to, aby mu žalovaný dal pokoj a nežiadal cez jeho zamestnávateľa operujúc dohodami o zrážkach zo mzdy realizovať splátky z jeho mzdy. Žaloba žalobcu je nesporne určovacou žalobou v zmysle , keďže jej predmetom je určenie neplatnosti dojednaní v právnom vzťahu. V zásade je preto pre procesnú prípustnosť a úspešnosť takejto určovacej žaloby nevyhnutné, aby žalobca preukázal svoj naliehavý právny záujem na takomto určení. V čase uzavretia zmlúv medzi stranami sporu a aj v čase podania žaloby zo žiadneho z dotknutých citovaných zákonných ustanovení nemožno vyvodiť, že by bol prezumovaný zo zákona. S účinnosťou od 1.1.2018 včas sa môže spotrebiteľ domáhať určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa o spotrebiteľských úveroch čo znamená, že v takom prípade nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a tento sa predpokladá. Z dôvodu, že zákonodarca nestanovil osobitnú výnimku pre spotrebiteľské vzťahy, súd musí vždy ex offo skúmať naliehavý právny záujem spotrebiteľa na požadovanom určení ( t.j. určení neprijateľnosti zmluvných podmienok), pričom v tomto konkrétnom prípade žalobca takýto naliehavý právny záujem neodôvodnil a nepreukázal.

56. Z gramatického i logického výkladu vyššie citovaných zákonných ustanovení si súd ustálil, že spotrebiteľ sa môže domáhať vyslovenia neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, prípadne tak môže urobiť súd i bez návrhu vtedy, ak sa v podanej žalobe zároveň domáha ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv, resp. žalobou sa dodávateľ oprávnene domáha od spotrebiteľa plnení na základe neplatných neprimeraných zmluvných podmienok. Súd je toho názoru, že žalobca ako individuálny spotrebiteľ nemôže mať ale naliehavý právny záujem výlučne na určení ( konkrétne určení zmlúv za bezúročné a bezpoplatkové), ktoré je predmetom tohto konania bez toho, aby sa zároveň domáhal |ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv pozostávajúcich z nároku na plnenie, t.j. oprávnené vydanie bezdôvodného obohatenia, škody alebo zaplatenia primeraného zadosťučinenia tak, ako to stanovuje citovaný . Súd preto aj vychádzal z myšlienkového pochodu, že vyhovením žalobcovi ako individuálnemu spotrebiteľovi výlučne určovacej žalobe v časti určenia zmluvných podmienok za neprijateľné a neplatné, v časti určenia úverov za bezúročných a bezpoplatkových by sa naplno nevyriešil stav neistoty jeho právneho postavenia, ohrozenie jeho práva by tým nebolo odstránené a rozhodnutie o danej určovacej žalobe by neznamenalo úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu medzi daným dodávateľom a spotrebiteľom. Takáto určovacia žaloba by neslúžila potrebám praktického života, spornosť vzťahu medzi daným spotrebiteľom a dodávateľom by neodstránila a pravdepodobne by musel nasledovať ďalší spor, súdne konanie o plnenie. Súd je toho názoru, že pre žalobcu ako individuálneho spotrebiteľa nemá žiaden význam určovacia žaloba v jeho žiadaných výrokoch (uvedená v ods. 1 písm. d), e) odôvodnenia tohto rozsudku) tak ako ju podal, lebo nijakým spôsobom už neovplyvní jeho právne postavenie, môže mať význam len vo vzťahu ku kolektívnej ochrane práv spotrebiteľov a to do budúcnosti ( ).

57. Pokiaľ žalobca vyvodzuje prezumovanie jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bez toho, aby sa zároveň domáhal konkrétneho plnenia (t.j. uplatnenia alebo obrany svojich spotrebiteľských práv napr. podľa ), podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, tu podľa súdu nejde o zákonné ustanovenie, z ktorého možno vyvodiť naliehavý právny záujem každého spotrebiteľa na abstraktnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. Účelom tohto ustanovenia zákona je zdôrazniť všeobecne posilnenú úroveň ochrany spotrebiteľa, čo je možné vyvodiť i zo samotného odkazu pri tomto ustanovení na až 54 , ktoré zakotvujú právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

58. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti a to, že žalobca presne nešpecifikoval, ktoré konkrétne zmluvné podmienky žiada určiť za neplatné ( len uvádzal, ktoré on považuje za neplatné pre neprijateľnosť), si súd ustálil, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení presne nešpecifikovaných zmluvných podmienok za neprijateľné ( a neplatné), preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd podporne dodáva, že v zmysle až 306 je upravené osobitne konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve , pritom takúto žalobu môže podať proti dodávateľovi iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu. Z toho súdu vyplýva nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pri žalobe v časti určenia nekonkretizovaných zmluvných podmienok za neprijateľné ( a neplatné) a to je sekundárnym dôvodom, prečo súd žalobu v tejto časti zamietol. Je pravdou, že od 1.1.2018 je možné domáhať sa žalobou takéhoto určenia, avšak z hľadiska hmotnoprávneho je potrebné vychádzať z času uzatvorenia zmluvy. Zmluvy boli uzatvorené medzi sporovými stranami 25.05.2015, preto bolo potrebné aplikovať ustanovenia právnych predpisov účinných v tom čase.

59. Súd si ustálil vzhľadom už na vyššie uvádzanú argumentáciu ( ods. 45 až 59 odôvodnenia tohto rozsudku), že žaloba je podaná dôvodne len v časti žaloby o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy. Žalobca predmetné dohody označil ako tie, ktoré doložil k žalobe. Z obsahu spisu a príloh k žalobe vyplýva, že sú to konkrétne tieto dve dohody: dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.05.2015 a dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.05.2015. Žiadne iné dohody o zrážkach zo mzdy sa v celom spise ako dôkazy od žalobcu nenachádzajú. Súd v snahe vyhnúť sa prílišnému formalizmu, berúc do úvahy status žalobcu ako spotrebiteľa si ustálil, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti práve týchto vyššie uvádzaných dohôd o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva ďalej vyhodnocoval medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti ( ) vo svetle princípu proporcionality ( SR) a dbal na to, aby sa práva nezneužívali. V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musel zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého ustanovenia dohôd o zrážkach zo mzdy a vyvodiť z nich primerané následky. Ani legitímne očakávania žalovaného (veriteľa) nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve formuloval.

60. Ide tu o právo žalobcu vyplývajúce zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv, pri ktorých s prihliadnutím na všetky okolnosti žalobca ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňoval a teda súd prihliadal na to, či uzavreté zmluvy neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v ako aj nepriameho účinku smerníc XX/XX/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch XX/XXX/ES, XX/XX/ES, XX/X/ES. Pri tzv. spotrebiteľských zmluvách t.j. právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je úmyslom zákonodarcu chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.

61. Súd posudzujúc predmetné zmluvy podriadil ich podľa obsahu hlavných záväzkov účastníkov z právneho hľadiska pod zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle Súd aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd posudzoval zároveň pojem „značnej nerovnováhy“ s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmlúv nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. ( rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Aziz/9/). Slovenský zákonodarca vymedzil v jednak všeobecné kritéria posudzovania neprijateľnosti klauzuly vo forme generálnej klauzuly, ale v normoval taktiež osobitný zoznam, demonštratívny výpočet určitých klauzúl, ktoré majú byť považované za neprijateľné. Vzhľadom na zákonné vyjadrenie ide o čierny zoznam klauzúl, a preto nie je v prípadoch klauzúl uvedených v demonštratívnom výpočte potrebné skúmať ešte aj predpoklady generálnej klauzuly. Klauzuly uvedené v sa považujú za neprijateľné a teda za absolútne neplatné. Z týchto dôvodov súd skúmal, či dohody o zrážkach zo mzdy, ktorých neplatnosti sa žalobca domáhal obsahujú niektorú z klauzúl z .

62. Súd vychádzal z toho, že vo všeobecnosti možno za dobré mravy považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Znenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy so širokého dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovnej neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie alebo ust. je vždy potrebné urobiť opatrne a po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

63. Súd mal objektívne preukázané, že sa žalovaný sa odvolal na dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté pri uzavretí zmlúv o spotrebiteľskom úvere pri žiadosti na zamestnávateľa žalobcu zrážať mu splátky zo mzdy, až do výšky 2576,36 eur (pozn. súdu: oba úvery boli poskytnuté podľa zmluvy vo výške 1500 eur ( avšak reálne podľa výpisu z účtu po 1350 eur). Nakoľko sa žalovaný ako veriteľ preukázateľne domáhal splácania u zamestnávateľa žalobcu titulom dvoch dohôd o zrážkach zo mzdy , ktorých neplatnosti sa žalobca domáha. Súd podporne vychádza z toho, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je síce legitímny zabezpečovací prostriedok, ale umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok ( porovnaj rozsudok F. Y. J. R.. B.. XCo/XX/XXXX; K. M.-XXX/ XX R.).

64. Ďalej sa súd zaoberal otázkou namietanej platnosti dohôd o zrážkach zo mzdy. Súd staval na tom, že obe dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Je to legitímny zabezpečovací prostriedok, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

65. Súd vychádzal z toho, že pre dohodu o zrážkach zo mzdy platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( a nasl. ). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy podľa názoru súdu neobsahovala.

66. Súd dospel k záveru, že samotné obe Dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali predovšetkým označenie pohľadávky, lebo súd zastáva názor, že súčasťou jej označenia má byť obligatórne aj výška pohľadávky ( resp. spôsob jej určenia), ktorá má byť zabezpečená („spoločnosť bude mať - má voči dlžníčke pohľadávku, ak vznikla“), opisuje len možné spôsoby jej vzniku. V oboch dohodách je rovnako vymedzená zabezpečovaná pohľadávka takto: „úver vo výške 1500 eur vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých Dlžníkovi, príslušenstvo úveru ( revolvingov), náklady preukázateľne vzniknuté pri vymáhaní uvedených pohľadávok voči dlžníkovi, ďalšie prípadné pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/ vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami“. Súd má za to, že takáto špecifikácia pohľadávky je neurčitá a teda neplatná podľa . Jedným z dôvodov, prečo súd hodnotí takto špecifikovanú pohľadávku za neurčitú je to, že v deň podpísania oboch zmlúv podpisujúc aj dohody o zrážkach zo mzdy bol len poskytnutý úver a pritom dlžník už mal súhlasiť so zrážkami okrem iného aj celej výšky úveru. Neurčitosť súd vidí aj v tom, že ostatné zložky pohľadávky sa uvádzajú len všeobecne bez konkrétnej číselnej špecifikácie či odkazu na zmluvu, kde by sa konkrétna suma nachádzala. Preto si súd ustálil, že dlžník (žalobca) podpísala len akúsi „bianco“ pohľadávku. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Z toho súdu vyplynulo, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX B. G. XX.XX.XXXX C. Č.. XXXXXXXXXX B. G. XX.XX.XXXX predstavujú formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Pri uzatváraní oboch dohôd dlžník- spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 1500 eur v bode IV. každej Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru. 67. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohodách o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok (rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy). Podľa dohôd ( č. V. ), ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu, a to na najvyššiu prípustnú výšku podľa všeobecne právnych predpisov a to do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Nakoľko táto časť textu o možnom zvýšení splátky je súčasťou jednoliateho textu dohody bez akéhokoľvek zvýraznenia, súd to hodnotí aj ako nekalú obchodnú praktiku. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobcu poučil o následkoch uzavretia dohôd o zrážkach zo mzdy. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Mostaza ClaroC-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. /EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. 68. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto skutočnosť súd musí brať zreteľ. 69. Súd mal objektívne preukázané, že žalovaný ako veriteľ si uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobcu na realizovanie zrážok zo mzdy vychádzajúc z dohôd o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX C. Č.. XXXXXXXXXX B. G. XX.XX.XXXX. S poukazom na uvedené, žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti týchto dohôd o zrážkach zo mzdy. Súd mal preukázané, že zamestnávateľovi žalobcu bolo reálne zamedzené vykonával zrážky zo mzdy cez vydané neodkladné opatrenie ( špecifikované v ods. 2 odôvodnenia tohto rozsudku). Bez určenia neplatnosti týchto dohôd by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie so svojou mzdou. 70. V poslednom rade sa súd vyporiadal s žalobou v časti uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. Z obsahu záväzkového právneho vzťahu medzi sporovými stranami vyplýva, že žalovaný je v pozícii veriteľa a žalobca v pozícii dlžníka. Vo všeobecnosti platí, že v prípade neplnenia si povinnosti dlžníkom splácať úver má veriteľ právo domáhať sa plnenia buď súdnou cestou, formou uplatnenia platnej dohody o zrážkach zo mzdy u konkrétneho platiteľa mzdy alebo iným zákonným spôsobom. Samotné oprávnenie vykonávať zrážky zo mzdy patrí však do kompetencií zamestnávateľa žalobcu resp. organizácii, ktorá vypláca žalobcovi mzdu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný žalobcovi žiadnu mzdu ani iný príjem nevypláca. Z tohto následne vyplýva, že žalobca sa domáha uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy voči žalovanému ako subjektu, ktorý nie je v tejto časti žaloby pasívne vecne legitimovaným. Túto povinnosť uložil súd už skôr zamestnávateľovi žalobcu formou neodkladného opatrenia ( je citované v ods. 2 odôvodnenia tohto rozsudku). Na základe týchto dôvodov aj súd zamietol žalobu v časti uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. 71. Na základe týchto všetkých skutočností súd určil predmetné dohody o zrážkach zo mzdy za neplatné a vo zvyšku žalobu zamietol . 72. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne argumentmi a dôkazmi strán sporu (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Argumenty žalobcu ohľadom neprijateľných podmienok, ktoré len všeobecne takto označil a presne ich nešpecifikoval v žalobe či ďalšie ňou uvádzané skutočnosti nemali význam pre rozhodnutie súdu vzhľadom na druh sporu , obsah žaloby a predložené listinné dôkazy, preto sa súd nimi nezaoberal.

73. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

74. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

75. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

76. Podľa , ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

77. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z , Súd vychádzal z toho, že žalobca sa domáhal žalobou neplatnosti dvoch dohôd o zrážkach zo mzdy, určenia zmluvných podmienok za neprijateľné ( a neplatné), určenia úverov za bezúročných a bez poplatkov, uloženie povinnosti žalovanému a plnenia titulom bezdôvodného obohatenia. Súd si subsumoval uplatnené nároky na určenie zmluvných podmienok za neprijateľné ( a neplatné) a určenie úverov za bezúročných a bez poplatkov pod jeden nárok z dôvodu, že predpokladom na určenie úverov za bez úročných a bez poplatkových by bolo práve vyhodnotenie zmluvných podmienok za neprijateľné (neplatné). Žalobca sa takto preto domáhal štyroch nárokov a úspešný bol len v jednom. Z toho si súd ustálil, že žalobca bol úspešná v 1-ne, t.j. v a žalovaný v 3-nách, t.j. 75 %. Čiže žalovaný bol úspešný v 75%, žalobca v 25 % a z toho čistý úspech žalovaného predstavuje 50 % (75-25).Takýmto výpočtom súd dospel k záveru, že strany sporu mali rovnaký pomer úspechu a neúspechu a preto aj rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

78. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).