Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-85-2020.pdf
PDF · 73.85 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/85/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci odsúdeného J. M., za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 18. augusta 2020, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno sp. zn. 0T/39/2016 zo dňa 11.06.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. M. zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením sp. zn. 0T/39/2016 zo dňa 11.06.2020 samosudca Okresného súdu Brezno podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený J. M., nar. XX.XX.XXXX sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 1,5 roka z trestného rozkazu sp. zn. 0T/39/2016 zo dňa 21.07.2016, právoplatného dňa 21.07.2016, vykoná. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol odsúdený na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 11.06.2020 sťažnosť, ktorú zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 10.07.2020. S uznesením okresného súdu sa nestotožnil, označil ho v celom rozsahu za nezákonné a nedôvodné. Namietal, že súd môže rozhodnúť o neosvedčení sa odsúdeného v dvojročnej lehote podľa § 50 ods. 6 Tr. zák. len vtedy, ak sa proti nemu vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin. Postup súdu nepovažoval za správny, pričom akcentoval ust. § 10 ods. 15 Tr. por., v zmysle ktorého je trestným konaním konanie podľa tohto zákona (bez akejkoľvek zákonnej výnimky) a aj v prípade trestného stíhania sa musí jednať o trestné stíhanie podľa slovenského Trestného poriadku. Konajúci súd potom s poukazom na zákonnú dikciu ust. § 10 ods. 15 Tr. por. nemohol nariadiť trest, keď trestné stíhanie bolo počas skúšobnej doby vedené voči jeho osobe podľa rakúskeho Trestného poriadku. Trestné stíhanie v inom členskom štáte počas skúšobnej doby nie je prípustné zohľadniť, na čom nič nemení ani ust. § 7b ods. 2 Tr. zák., ktoré sa týka zohľadnenia právoplatného odsúdenia súdom iného členského štátu EÚ v slovenskom trestnom konaní. Ďalej uviedol, že ani skutočnosť, že sa nachádzal v zahraničí sama o sebe nebránila tomu, aby uplynula jednoročná lehota podľa § 50 ods. 5 Tr. zák. Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná.
Odsúdený J. M. bol trestným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. 0T/39/2016 zo dňa 21.07.2016 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Tr. zák. a bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 1,5 roka, pričom výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2,5
roka. Uložením uvedeného trestu súd sledoval, či odsúdený počas pobytu na slobode spôsobom svojho života preukáže, že je schopný žiť riadnym životom. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.07.2016, pričom táto udalosť bola určujúca pre začatie plynutia skúšobnej doby. Skúšobná doba uplynula dňom 22.01.2019.
Ako krajský súd zistil, J. M. bol následne právoplatne odsúdený rozhodnutím Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň sp. zn. 013Hv 35/2018m zo dňa 13.04.2018, právoplatným dňa 17.04.2018, za trestný čin úmyselného spôsobenia ujmy na zdraví, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Uvedené skutku sa dopustil dňa 12.03.2018, t.j. v súdom skúmanom období pre účely posúdenia podmienok upravených v ust. § 50 ods. 4 Tr. zák. Na uvedené odsúdenie okresný súd správne prihliadol v súlade s ust. § 7b ods. 2 Tr. zák., keďže ide o čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Ďalej mal za preukázané, a to nielen odpisom z Registra trestov SR, ale aj z vyžiadaných rozhodnutí rakúskych súdov, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dopustil majetkovej protiprávnej činnosti, za ktorú bol odsúdený rozhodnutím Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň sp. zn. 044E HV 82/15x zo dňa 03.05.2017 (skutky zo dňa 25.11.2016 a 10.10.2016) a rozhodnutím Okresného súdu Leopoldstadt sp. zn. 7U 107/10d zo dňa 08.02.2018 (skutky zo dňa 26.08.2017 a 18.10.2017). Tu je nevyhnutné uviesť, že uvedené skutky, v Rakúskej republike kvalifikované ako trestný čin krádeže, nespĺňajú zákonnú podmienku obojstrannej trestnosti pri zohľadnení právoplatných odsúdení súdom iného členského štátu EÚ v zmysle § 7b ods. 2 Tr,. por. v tomto trestnom konaní, a to s poukazom na výšku spôsobenej škody. Na uvedenom nič nemení, že súd na uvedenú protiprávnu činnosť odsúdeného mohol prihliadnuť v jeho neprospech pri hodnotení okolností vedenia riadneho života.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. veta prvá, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná.
Podľa § 50 ods. 5, ods. 6 Tr. zák., ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 <. bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil. Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 <. bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe.
Vedenie riadneho života v skúšobnej dobe znamená, že odsúdený rešpektuje právny poriadok, neporušuje právne normy, plní si svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti, nezneužíva svoje práva a nedopúšťa sa trestnej činnosti či priestupkov a iných deliktov. Ak koná spôsobom opačným, svedčí to o tom, že podmienečné odsúdenie u neho nesplnilo svoj cieľ a je potrebné, aby odsúdený za účelom dovŕšenia svojej nápravy podmienečne odložený trest vykonal.
Krajský súd po preskúmaní veci a oboznámení sa s obsahom spisového materiálu nezistil žiadne pochybenia alebo nedostatky takej povahy, ktoré by odôvodňovali iné závery ako tie, ku ktorým dospel okresný súd. V rámci riadne uskutočneného konania boli zabezpečené a vykonané dôkazy v rozsahu nevyhnutnom pre spoľahlivé rozhodnutie vo veci. I keď okresnému súdu možno vytknúť zohľadnenie protiprávnej majetkovej činnosti odsúdeného v Rakúskej republike (odsúdenia Krajinským súdom pre trestné veci Viedeň sp. zn. 044 EHV 82/15x zo dňa 03.05.2017 a Okresným súdom Leopoldstadt sp. zn. 7U 107/10d zo dňa 08.02.2018) postupom podľa § 7b ods. 2 Tr. por., tento nedostatok nemal dopad na vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia. S postupom a závermi okresného súdu sa preto stotožnil.
Nad rámec uvedeného krajský súd zdôrazňuje, že ods. J. M. neviedol riadny život, keď bol odsúdený súdom iného členského štátu EÚ v zmysle §7b ods. 2 Tr. zák. za skutok, obojstranne trestný, ktorého sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Namiesto toho, aby sa odsúdený v určenej skúšobnej dobe správal v súlade s právnymi normami, tieto nerešpektoval, pričom na území iného členského štátu EÚ sa dopustil viacerých protiprávnych konaní rôznorodej povahy. Predovšetkým ďalšie právoplatné odsúdenie v skúšobnej dobe je dôkazom toho, že podmienečné odsúdenie u
odsúdeného nesplnilo svoj účel a odsúdený tak vlastným zavinením vytvoril zákonné podmienky pre nariadenie výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. Preto bolo potrebné stotožniť sa s právnym záverom okresného súdu, že ide o hrubé porušenie pravidiel vedenia riadneho života odsúdeným, ktoré odôvodňuje vyslovenie záveru, že v skúšobnej dobe neviedol riadny život a vykonanie trestu je v jeho prípade nevyhnutné. Odsúdeného pre výkon tohto trestu správne zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia s poukazom na ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
Pokiaľ ide o námietky odsúdeného založené na polemike o legálnej definícií pojmu „trestné konanie“ a „trestné stíhanie“ v zmysle § 10 ods. 15 Tr. por. pri zohľadnení právoplatného odsúdenia súdom iného členského štátu EÚ, výklad ust. § 7b ods. 2 Tr. zák. ponúknutý sťažovateľom by bol v rozpore s cieľom tohto ustanovenia, ktorým je prihliadnuť na cudzozemské právoplatné odsúdenia v EÚ, napr. aj ako v tomto konaní, v prípade hodnotenia okolností vedenia riadneho života odsúdeným. Rovnako nie je dôvodnou námietka o uplatnení zákonnej fikcie podľa § 50 ods. 5 Tr. zák., keďže proti odsúdenému bolo vedené trestné stíhanie, ktorého výsledkom bolo jeho právoplatné odsúdenie (na ktoré bolo zákonné prihliadnuť). Okresný súd potom o neosvedčení sa odsúdeného rozhodol ešte pred uplynutím zákonnej lehoty podľa § 50 ods. 6 Tr. zák., čím zákonná fikcia osvedčenia nevznikla.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného J. M. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.