Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-19-2020.pdf
PDF · 91.69 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, konajúc Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovanej: K. H., U.. XX.XX.XXXX, R. I. A. XX/XX, XXX XX Š., o zaplatenie 754,86 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou z upomínacieho konania tunajšiemu súdu dňa 12.05.2020 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 754,86 eur s príslušenstvom. Podľa tvrdenia žalobcu, pôvodný veriteľ žalovanej a žalovaná uzavreli dňa 29.01.2007 zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Postupca dňa 17.12.2018 postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Postupca podaním zo dňa 11.05.2018 odstúpil od zmluvy. Žalovaná ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 1396,33 eur, ktorá pozostávala z istiny 754,86 eur, z riadneho úroku 367,17 eur, úroku z omeškania 187,30 eur a poplatkov 87 eur. Žalovaná po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonala žiadne úhrady. Žalobca si v tomto konaní uplatnil len istinu vo výške 754,86 eur, ako aj úrok z omeškania 5% ročne počnúc dňom 18.12.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky a náhradu trov konania.
2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanej do vlastných rúk (dňa 29.04.2020, čl. 107) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. 3. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, svoju neprítomnosť žalobca ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v ich neprítomnosti. 4. Pričom súd rešpektujúc aj ustanovenie § 295 CSP vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä konštatovaním žalobného návrhu, zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo 17.12.2018, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, zmluvou o bežnom účte z 29.01.2007 (čl. 14 a nasl.), odstúpením od zmluvy z 11.05.2018, všeobecnými obchodnými podmienkami, dodatkom č. 6 k VOP (čl. 29), osobitnými obchodným podmienkami Slovenskej sporiteľne (čl. 33), Sadzobníkom poplatkov a náhrad (čl. 39), výzvou zo 14.08.2015 (čl. 58), mimoriadnou splatnosťou a výzvou na úhradu dlhu z 12.09.2018 (čl. 59), oznámením o postúpení pohľadávky z 03.01.2019, stanoviskom žalobcu z 12.05.2020 (čl. 109), platobnou históriou (čl. 113 - 185), a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Predmetom žalobcom predloženej zmluvy z 29.01.2007 (čl. 14) bolo vedenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bankou pre majiteľa účtu - žalovanú. Uvedenou zmluvou nebolo dohodnuté prečerpanie účtu, až už vôbec nie za akých podmienok v zmysle vtedy platných zákonných ustanovení. Na predpripravenom formulári tejto zmluvy je síce uvedené v bode 2 záverečných ustanovení, že sa majiteľ účtu oboznámil so súčasťami zmluvy, ktorými sú VOP s účinnosťou od 01.08.2002, obchodnými podmienkami s účinnosťou od 01.02.2006 a ďalšími. Z týchto dokumentov však nie je možné zistiť, aké podmienky o prečerpaní účtu, resp. úveru mali byť dohodnuté medzi zmluvnými stranami a už vôbec nie že by mali byť dohodnuté individuálne. 6. Výzvou zo dňa 14.08.2015 (čl. 58) banka oznámila žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku 31.07.2015 vo výške 73,97 eur, ktorú mala žalovaná zaplatiť do 15 dní od doručenia. 7. Banka listom z 11.05.2018 odstúpila od zmluvy s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia. Pričom výška pohľadávky bola v sume 1362,97 eur. Táto pohľadávka zahŕňa aj nesplatenú pohľadávku banky z povoleného prečerpania/kontokorentného úveru poskytnutého k účtu, ak takáto pohľadávka existuje.(?) 8. Výzvou z 12.09.2018 (čl 59) banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky, z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky banky. Výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky je ku dňu 12.09.2018 vo výške 1377,31 eur. 9. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1057/2018/CE zo 17.12.2018, vyplýva, že došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - Slovenskej sporiteľne a.s. na žalobcu. Túto skutočnosť banka oznamovala žalovanej listom z 03.01.2019 (čl. 60). Na základe takto ustáleného skutkového stavu posúdil sporovú vec súd takto: 10. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 11. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20060413.html>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). 13. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 14. Podľa § 8 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (s účinnosťou od 01.07.2006 do 30.06.2007, teda v čase uzavretia zmluvy, ďalej len „zákon č. 634/1992 Zb.“) Nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. 15. Podľa § 12 ods. 1 prvej vety zákona č. 634/1992 Zb. Predávajúci je povinný jednoznačne informovať spotrebiteľa o cene predávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb platnej v okamihu ponuky. 16. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (účinnej od 01.07.2006 do 31.12.2007, v čase uzavretia zmluvy, ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu inak je neplatná. 17. Podľa § 4 ods. 2 písm. c), g), i) Zákona č. 258/2001 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20060701.html>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
18. Podľa § 4 ods. 3 písm. b), d) Zákona č. 258/2001 Z.z., Zmluva ďalej obsahuje b) sankcie za porušenie zmluvy, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy. 19. Podľa § 4 ods. 4 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. 20. Podľa § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 21. V tomto konaní ide bezo sporu o spotrebiteľskú vec, pričom štát dbá na zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, nerovnomernosti znalostí a z ekonomickej neúmernosti zdrojov. Systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS, ktorý bol prebratý aj do Občianskeho zákonníka vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho vyjednávacej sily, z hľadiska úrovni informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vytvoreným predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V spotrebiteľskom práve je teda dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje, a preto okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovnosti prostriedkov možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej rovine poctivo. 22. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 23. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 24. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 25. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. 26. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 27. Podľa § 154 prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 28. Civilný sporový poriadok prináša procesné inštitúty, cieľom ktorých je zachovanie kontradiktórnosti civilného sporového konania, teda zásady tzv. súperenia strán sporu. Ide o prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré bude možné uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. 29. Žalobca nereagoval na výzvu súdu, aby uviedol či zmluvné strany osobného účtu mali dohodnuté prečerpanie účtu, či zmluvné strany mali dohodnuté zosplatnenie prečerpania prostriedkov na osobnom účte, kedy malo dôjsť k zročnosti nesplnenej splátky, či boli pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy dodržané zákonom dané náležitosti. 30. Je potrebné uviesť, že povinnosťou strán sporu v civilnom sporovom konaní je uviesť relevantné skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“ skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť strán sporu. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe a jej doplnení. 31. Z predložených listín však nebolo možné zistiť, najmä zo zmluvy o bežnom účte, že by bol poskytnutý úver, alebo že mal byť prevedený z roku 2003, ani, že bolo dohodnuté povolené prečerpanie účtu a za akých podmienok, tiež že by zosplatnenie úveru mal právny predchodca žalobcu so žalovanou dohodnuté. V žalobe na uvedené podmienky žalobca ani nepoukázal. Ani z obsahu spisu nevyplývajú podmienky prečerpania zostatku bežného účtu s konkrétnymi podmienkami, ani podmienky mimoriadneho zosplatnenia úveru, resp. prečerpania účtu. Na výzvu súdu žalobca podaním z 12.05.2020 uviedol, že banka pôvodne uzavrela so žalovanou zmluvu o kontokorentnom úvere dňa
03.09.2003 s úverovým rámcom vo výške 20.000 Sk. Takúto zmluvu však nepredložil. V ďalšom odseku uvádza, že pohľadávka mala vzniknúť z povoleného prečerpania v celkovej výške 1.396,33 eur. K uvedenému tiež nepredložil zmluvu, ani dodatok k zmluve, hoc naň bol vyzvaný súdom. Preto súd ani nemohol zistiť, či vôbec spotrebiteľská zmluva mohla mať náležitosti v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z., napr. RPMN, ktorý bol povinným údajom, pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. 32. Z uvedeného vyplýva, že žalobca jednak neopísal rozhodujúce skutočnosti na preukázanie jeho nároku, a ani nepredložil v tomto smere listinu. Vzhľadom na vyššie citované právne ustanovenia ide v danom prípade o zakotvenie tzv. povinnosti tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. 33. Navyše žalobca na výzvu súdu reagoval dňa 12.05.2020 a zároveň predložil výpis účtu a bolo zistené, že žalovaná čerpala finančné prostriedky v sume 10.091,01 eur, pričom na splátkach zaplatila 10.445,02 eur. Neuvedenie RPMN, podľa § 4 ods. 2 písm. g) spôsobuje dôsledok sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru, prípadne iné sankcie. Keďže však žalovaná zaplatila vyššiu sumu na splátkach ako vôbec čerpala, žaloba teda z uvedeného dôvodu s odkazom na ust.§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č 258/2001 Z.z. nie je dôvodná. 34. Súd prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. 35. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala v konaní plný úspech, a však nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej trovy konania nevyplývajú, súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).