Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/121/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. W., A. T. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - P.. C. W., A. T. XX.XX.XXXX, S. W.: A. XX, F., S. Č. W.: D. X, W. (F. I.), zastúpená: Záhradníkova.SK, s.r.o., so sídlom: Štefanovičova 12, Bratislava a otec - P.. P. W., A. T. XX.XX.XXXX, W.: F. Q. X, W., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 26. júna 2020, č. k. -18, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. -18 zo dňa 26.júna 2020 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 26.06.2020, č.k. -18 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 08.06.2020 sa matka maloletého Viktora domáhala dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že tento bude zverený do jej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého sú manželia a v krátkosti popísala ich spolužitie a niektoré skutočnosti, ktoré z jej pohľadu toto spolužitie negatívnym spôsobom ovplyvnili. Poukázala na to, že s otcom a maloletým žili do 02.05.2020 v spoločnej domácnosti na adrese F. Q. X, W. - Nové Mesto. Matka sa z tohto bytu už odsťahovala do prenajatého bytu na adrese Landererova 6, Bratislava, pričom s otcom sa nevedia dohodnúť v otázke pobytu maloletého a vo veci úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností. Maloletý sa zdržoval s matkou v mieste jej nového bydliska, avšak dňa 05.06.2020 si ho otec bez jej vedomia a informovania vyzdvihol v škôlke a matka nemá vedomosť o tom, kedy ho vráti späť do jej starostlivosti. Z dôvodu nefunkčného manželstva a eskalácie konfliktov medzi rodičmi maloletého bolo nevyhnutné, aby došlo k ukončeniu ich spolužitia. Život v spoločnej domácnosti s otcom maloletého už bol nepredstaviteľný, a to hlavne z dôvodu opakovaných agresívnych verbálnych útokoch a aj fyzického útoku voči osobe matky. K odchodu zo spoločnej domácnosti a zmene bydliska bola z poukazom na vyhadzovanie zo spoločnej domácnosti donútená a odsťahovanie bolo nevyhnutné. Otec maloletého však uviedol, že on chce striedavú osobnú starostlivosť, inak matka nikam so synom neodíde. Požiadavka otca matku prekvapila, nakoľko dovtedy nikdy fakticky neparticipoval na starostlivosti o neho a počas svojich dlhých pracovných ciest sa ani nezaujímal o to, ako sa maloletý má a čo robí. Matka prirodzene trvala na tom, že maloletý bude v jej starostlivosti, ktorú od jeho narodenia vykonávala a maloletý je na matku citovo naviazaný, vo svojom veku potrebuje stabilné prostredie a jeden výchovný prístup. Verila, že s otcom maloletého bude možné dohodnúť sa a že si uvedomí, že jeho požiadavky nie sú v záujme maloletého. Matka v tejto súvislosti súhlasila aj s návštevou mediátora, nakoľko chcela celú záležitosť zmierne vyriešiť. Manželova prednesená požiadavka na striedavú osobnú starostlivosť nie je v záujme maloletého a otec nemá v zásade žiadne skúsenosti so zabezpečovaním bežnej každodennej osobnej starostlivosti o maloletého. Taktiež má absolútne nevhodné výchovné

postupy, ktoré sú odlišné od toho, ako maloletého od narodenia vychováva matka. Otec je k maloletému až patologicky prísny, preto s ním aj maloletý trávil málo času a dokonca sa v prítomnosti maloletého vyjadruje negatívne o osobe matky a opomína fakt, že v prvom rade by sa ako rodičia mali rešpektovať a maloletého neovplyvňovať. Povaha otca maloletého, ktorý nemá žiadnu trpezlivosť, je často krát nevrlý, egocentrický a k synovi sa správa neadekvátne, nie je vhodným osobnostným predpokladom na zabezpečovanie starostlivosti o dieťa, ktoré okolnosti matka podrobnejšie popísala vo svojom návrhu. V deň sťahovania otec odmietol po jeho prehnanej a neadekvátnej reakcii na celú situáciu maloletého matke odovzdať a zabránil mu v odchode. Celá situácia bola veľmi napätá a matku ju nechcela ešte eskalovať, keďže už reakcia otca musela byť pre maloletého dosť stresujúca. Odišla preto v sobotu, ale v nedeľu sa vrátila, aby bola s maloletým, otec maloletého ju však bezdôvodne vyhodil z domu, ktoré konanie bola nútená oznámiť aj na polícii, keďže dochádzalo k zamedzovaniu kontaktu matky s maloletým. V utorok dňa 05.05.2020 mali rodičia stretnutie u mediátora. Za účelom toho, aby jej otec odovzdal maloletého matka na stretnutí u mediátora pod tlakom celej situácie súhlasila s tým, že ak jej otec odovzdá po mediácii syna, ktorý u nej zostane 10 dní, bude následne syn u otca 7 dní a opätovne 7 dní u matky. Išlo predbežnú dohodu, len na toto krátke obdobie a matka s ňou súhlasila, len s ohľadom na mimoriadne okolnosti. Pre mimoriadnu situáciu v súvislosti so šírením nebezpečnej ľudskej nákazy COVID - 19, syn nechodil do škôlky a otec pracoval z domu. Počas týždňa, kedy bol otec so synom matka vnímal, že maloletý je po príchode k matke iný, nebol sám sebou a trvalo mu dlhšiu dobu, kým prišiel do svojho prirodzeného správania. Na ďalšom stretnutí na mediácii nebolo možné sa s otcom dohodnúť, keďže absolútne v rozpore s potrebami, vekom, doterajšou starostlivosťou o 6 ročného syna a jeho citovou naviazanosťou na matku, nepripúšťa nič iné ako striedavú osobnú starostlivosť. Matka mala za to, že s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné vytvoriť maloletému stabilné zázemie a bezodkladne upraviť pomery tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti, ktorú doteraz aj zabezpečovala. Potrebu zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti odôvodnila matka aj výhradami voči prístupu otca k maloletému a spôsobu zabezpečovania jeho starostlivosti o maloletého.

2. Súd prvej inštancie požiadal v konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia orgán sociálnoprávnej ochrany detí v Bratislave, aby prešetril pomery na strane maloletého Q. a oboch jeho rodičov, o čom Úrad založil do súdneho spisu písomnú správu zo dňa 17.06.2020. Na strane oboch rodičov bolo vykonané šetrenie pomerov a taktiež i pohovor, pričom bolo zistené, že obaja majú vytvorené vhodné podmienky pre výkon osobnej starostlivosti o maloletého. Z obsahu pohovorov s rodičmi je zrejmé, že majú na situáciu v rodine a riešenie úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému diametrálne odlišné, argumentačne podporené, postoje. Obaja rodičia boli v rámci šetrenia vyzvaní, aby začali spolu opätovne komunikovať, bolo im odporučené, aby navštívili detského psychológa, ktorý by im pomohol nastaviť vhodný model starostlivosti o maloletého, a taktiež boli odkázaní na obnovenie mediačného procesu.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom návrhu matky, správou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a obsahom spisu sp. zn. (návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia) dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný. Uviedol, že je nepochybné, že medzi rodičmi sú napäté vzťahy, prameniace z ich nedoriešených vzťahových otázok, ktorých intenzitu a dôsledky vníma každý z nich odlišne. Ale namiesto toho, aby sa rodičia pokúsili uvedené riešiť medzi sebou, obaja sa rozhodli ísť cestou riešenia situácie prostredníctvom maloletého, a to úpravou výkonu rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa však nie je automaticky riešiť problémy medzi rodičmi, týkajúce sa výkonu ich rodičovských práv a povinností súdnou cestou a „odbremeniť“ tak rodičov od ich rodičovskej zodpovednosti, ktorá je nielen ich právom, ale predovšetkým povinnosťou. Rovnako tak následkom ukončenia spolužitia rodičov dieťaťa nie je automaticky nariadenie neodkladného opatrenia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie uviedol, že nespochybňuje žiadne tvrdenia uvádzané matkou v jej návrhu a ani nezľahčuje ich význam a závažnosť, avšak je nutné uviesť, že kontext jednotlivých situácií nie je súdu známy, pričom môže byť významným hľadiskom ich posudzovania a vyhodnocovania. Za účelom ustálenia skutkového stavu veci preto požiadal orgán sociálnoprávnej ochrany detí o prešetrenie pomerov na strane rodičov a maloletého Viktora a z jeho správy je zrejmé, že rodičia vnímajú situáciu diametrálne odlišne, pričom argumentujú rôznymi okolnosťami a situáciami, ktoré sa odohrali. Uvedená skutočnosť je podporená už samotným popisovaním situácie ohľadom odchodu matky zo spoločnej domácnosti (otec tvrdí, že bez jeho vedomia a súhlasu) a údajné odmietnutie maloletého presťahovať sa s matkou, ktoré však matka kategoricky popiera s odôvodnením, že otec jej zabránil, aby si maloletého vzala. Rovnako rodičia vo svojich

návrhoch namietajú výchovné prostredie u druhého rodiča a výchovný prístup vo vzťahu k maloletému, ktorý vzájomne označujú za nevhodný a neadekvátny. Na základe uvedeného preto nemožno ani prijať záver, že by nariadenie neodkladného opatrenia sledovalo záujem maloletého Viktora, a že by bola splnená podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle návrhu matky. Obaja rodičia vo svojich návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia síce odkazovali na snahu vyriešiť vec zmierlivo a dospieť k dohode, čo bolo demonštrované návštevou mediátorky, avšak táto bola zo strany súdu prvej inštancie vyhodnotená ako nedostatočná, a to i s ohľadom na to, že obaja rodičia zotrvávali výlučne na svojich postojoch, bez náležitej snahy o kompromisné riešenie a následne mediačný proces ukončili. Obom rodičom tiež bolo odporúčané, aby navštívili detského psychológa a odkomunikovali s ním modely starostlivosti o maloletého a vychádzali aj z jeho odporúčaní. Z týchto dôvodov vyhodnotil súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako predčasný, nemajúci podklad v okolnostiach, ktoré by odôvodňovali potrebu urýchlene konať a autoritatívnym rozhodnutím dočasne upraviť výkon rodičovských povinností v zmysle jej návrhu.

4. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka včas odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ). Zároveň matka v odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozhodol aj o úprave styku otca s maloletým, a zároveň v súlade s ust. nariadil otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Súd prvej inštancie podľa matky dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak mal za to, že matka navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia ako následok ukončenia spolužitia rodičov. Dôvodom pre podanie návrhu bolo, že rodičia sa po ukončení spolužitia nedokážu dohodnúť v otázke starostlivosti o maloletého a je medzi nimi konflikt. Kým dôjde k vyriešeniu tohto konfliktu medzi rodičmi (aj za prípadnej pomoci odborníkov), je potrebné zastabilizovať pomery medzi rodičmi v záujme maloletého dieťaťa. Fakt, že súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a pomery k maloletému nie sú medzi rodičmi upravené, ešte viac prehĺbilo konflikt medzi rodičmi a maloletý sa tak naďalej nachádza v nestabilnom a neistom výchovnom prostredí. Matka v odvolaní poukázala na to, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že nie len matka, ale aj otec sa domáhal dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu prostredníctvom neodkladného opatrenia a vo svojom návrhu žiadal, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 26.06.2020, č.k. -20. Otec vo svojom návrhu uviedol pritom skutočnosti, ktoré sa vôbec nezakladajú na pravde. Otec nikdy nezabezpečoval starostlivosť o maloletého rovnocenne a rovnomerne ako matka. Starostlivosť o maloletého od jeho narodenia vykonávala len matka, a to po všetkých stránkach. Otec sa o starostlivosť o maloletého začal zaujímať až po tom, kedy reálne navrhol matke striedavú osobnú starostlivosť, z dôvodu jej plánovaného odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti s maloletým. Maloletý nie je zvyknutý na starostlivosť zo strany otca, a najmä jeho výchovný prístup, kedy sa maloletý otca až bojí. Tvrdenia otca, že by maloletý odmietol ísť s matkou, sa nezakladajú na pravde. Opätovne je potrebné poukázať na to, že matku viedlo k rozhodnutiu odsťahovať sa to, že otec ju vyhadzoval zo spoločnej domácnosti, a preto ďalšie spolužitie bolo vylúčené. Otec maloletého v deň sťahovania odmietol po jeho prehnanej a neadekvátnej reakcii na celú situáciu maloletého dať matke, aby mohol ísť s ňou a zabránil maloletému v odchode. Celá situácia bola veľmi napätá a matka ju kvôli maloletému nechcela eskalovať, keďže už reakcia otca musela byť pre neho dosť stresujúca. Matka sa nasledujúci deň vrátila, aby bola s maloletým, zahrala sa s ním a zobrala si ho so sebou, avšak otec maloletého ju bezdôvodne vyhodil z domu. Takéto konanie matka oznámila aj na polícii. V prípade, ak otec uvádzal vo svojom návrhu, že matka komunikuje direktívne a podriaďuje potreby maloletého svojim potrebám bez ohľadu na prospech a záujmy maloletého, však zodpovedá popisu konania otca, ktorý zamedzil kontinuálnej starostlivosti matky o maloletého, pokojnému odchodu zo spoločnej domácnosti, čo preukazuje direktívne konanie otca a nie matky. Tvrdenie otca týkajúce sa konzumácie alkoholu vo zvýšenej miere, či jej agresívne a emocionálne nestabilné správanie sú klamlivými a účelovými tvrdeniami otca. Kým súd prvej inštancie rozhodoval o návrhoch rodičov v otázke zverenia maloletého, maloletý sa nachádzal v zásade v starostlivosti matky, pričom otec kontaktoval matku dvakrát so záujmom stretnúť sa s maloletým, matka sa s ohľadom na jeho predchádzajúce konanie obávala, že opätovne bude zadržiavať maloletého u seba a odmietne jej ho odovzdať. Ako náhle sa realizovalo stretnutie otca s maloletým, matka požiadala otca, aby jej maloletého vrátil v nedeľu, otec reagoval, že nemá rozhodnutie súdu, že maloletý jej nebol zverený a komunikáciu zo strany matky označil za obťažovanie. Matka kontaktovala psychológa

a už absolvovala aj stretnutie. Otec maloletého však odmieta spolupracovať, matke nechce uviesť, či volal so psychológom, či sa s ním dohodol na stretnutí. Komunikácia s otcom maloletého a akákoľvek dohoda je priam nemožná, nakoľko snahu matky o nastavenie pravidiel a otázky zo strany matky ohľadom maloletého označuje ako obťažovanie. Odmietanie spolupráce zo strany otca, s tým súvisiaci konflikt medzi rodičmi, nemožnosť dohodnúť sa v otázke starostlivosti/styku a nájsť efektívne riešenie vzniknutej situácie, nastavenie pravidiel po odsťahovaní sa matky s maloletým zo spoločnej domácnosti je s ohľadom na prístup otca nemožný. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrh matky vyhodnotil ako predčasný, nemajúci podklad v okolnostiach, ktoré by odôvodňovali potrebu urýchlene konať. Matka podávala návrh v čase, kedy otec bez jej vedomia, bez dohody s ňou vyzdvihol maloletého zo škôlky a odmietol jej uviesť, kedy jej maloletého vráti späť do starostlivosti. Takéto autoritatívne konanie zo strany otca pretrváva. Otec nerešpektuje faktickú osobnú starostlivosť matky o maloletého, ktorú matka dovtedy vykonávala, a ktorú kým žili v spoločnej domácnosti nenamietal (od narodenia maloletého sa výrazne nezapájal do starostlivosti o maloletého) a až teraz autoritatívne presadzuje výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloletého bez ohľadu na citovú naviazanosť maloletého na matku, potrebu stabilného výchovného prostredia maloletého, a ako aj dovtedajší faktický výkon osobnej starostlivosti, do ktorej sa nezapájal. Situácia, v akej sa nachádza maloletý, predstavuje pre neho nestabilitu a neistou a konflikt medzi rodičmi naďalej pretrváva. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby boli dočasne upravené pomery, kým súd nevykoná dokazovanie vo veci samej, alebo sa rodičia nedohodnú za pomoci odborníkov, ako im odporúča súd. Matka v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla výhrady a nevhodnosť prístupu otca k maloletému a je zjavné, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že predstavy rodičov o výchove maloletého sú odlišné a medzi rodičmi je konflikt, ktorý vylučuje spoločnú starostlivosť o maloletého formou striedavej osobnej starostlivosti, ktorej sa otec domáha autoritatívne. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezobral do úvahy to, že s ohľadom na osobnosť otca a jeho neadekvátne prejavy, autoritatívny prístup k maloletému dieťaťu, emočnú nestabilitu, patologickú prísnosť impulzné a konfliktné prejavy (čo všetko negatívne vplýva na maloletého), diametrálne odlišný výchovný prístup otca, je nevyhnutné dočasne upraviť pomery tak, aby bol maloletý zverený matke. Napriek tomu súd prvej inštancie zamietol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dočasná úprava starostlivosti o maloletého je nevyhnutná, nakoľko otec svojim autoritatívnym konaním vytvára stav, ktorá je pre maloletého nevyhovujúci a môže mať negatívny dopad na jeho ďalší vývoj a výchovu. Matka v samotnom návrhu poukazovala na zmeny správania maloletého. Maloletý Q. nastúpi v septembri na povinnú školskú dochádzku. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nevzal do úvahy fakt, že pri takejto zmene v živote maloletého je nevyhnutné, aby mal maloletý vytvorené podmienky na rozvoj a napredovanie, a to v zastabilizovaných pomeroch pri jednotnom výchovnom prístupe. Matka v odvolaní uvádza aj, že vyzvala otca k tomu, aby jej prispieval na výživu maloletého, nakoľko jeho príjem je oveľa vyšší, ako príjem matky a matka bola nútená odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti, čím sa jej zvýšili podstatným spôsobom náklady. Otec maloletého však odmietol prispievať matke na výživu maloletého a finančne sa podieľať na výchove maloletého a hradí len náklady maloletého v čase, kedy je maloletý s ním. Vzhľadom k tomu, že otec dobrovoľne neprispieva na výživu maloletého a nie je možné predpokladať, že tak začne robiť po tom, čo bude maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky (najmä s ohľadom na konflikty medzi rodičmi), matka navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadi neodkladné opatrenia, ktorým zverí maloletého dočasne do osobnej starostlivosti matky, a zároveň nariadi neodkladné opatrenie, ktorým uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého aspoň v nevyhnutnej miere. Vzhľadom k priznanému príjmu otca minimálne vo výške 2.600,- eur mesačne, vzhľadom k veku maloletého, ktorý nastupuje v septembri do školy, suma 200,- eur zodpovedá podľa matky výživnému v nevyhnutnej miere. S poukazom na podanie matky, ako aj podanie otca, kedy navrhujú iné formy starostlivosti a pričom otec deklaruje svoje právo na neobmedzený prístup k maloletému, je nevyhnutné, aby bol upravený aj styk otca s maloletým. Otec svoje právo na neobmedzený prístup k maloletému aplikuje miesto dohody s matkou na tom, aby si dohodli, od kedy do kedy bude so synom, ako právo kedykoľvek bez dohody si maloletého vziať a vrátiť ho matke, keď to uzná on za vhodné. Na otázky matky, kedy jej prinesie maloletého, odpovedá: „neviem", resp. ju odkáže na to, že nemá žiadne súdne rozhodnutie. S poukazom na to matka navrhuje, aby zároveň odvolací súd upravil aj styk otca s maloletým, a to v párny kalendárny víkend od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. Je potrebné zastabilizovať výchovné prostredie maloletého a vytvoriť mu pravidelný režim. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadňuje v prvom rade záujem maloletého, rešpektujúc aj právo otca na styk s maloletým.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s argumentáciou uvedenou v odvolaní matky nesúhlasí v plnom rozsahu. Má za to, že ak by odvolací súd vyslovil súhlas s návrhom neodkladného opatrenia v predloženom znení, nedošlo by k naplneniu najlepšieho záujmu maloletého. Naopak, došlo by k poškodeniu jeho práv, ako aj k ujme na právach otca, keďže by jeho rola rodiča bola degradovaná na tzv. víkendového otca v trvaní 4 dni mesačne, čo považuje za neakceptovateľné, diskriminačné a ponižujúce. Otec poukázal na to, že je plne spôsobilý riadne sa starať o maloletého, ktorý má vytvorený pevný citový vzťah voči obom rodičom. Navyše, nachádza sa v citlivom období nástupu na povinnú školskú dochádzku. Návrh matky pokladá za nedôvodný a predčasný, osobitne v situácii, keď navštevujú v súlade s odporúčaním orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, detskú psychologičku Mgr. Máriu Tóthovú Šimčákovú, z MTS Consult, Panónska cesta 34, Bratislava, za účelom nastavenia vhodného modelu striedavej starostlivosti o maloletého. Otec má za to, že najlepší záujem maloletého bude naplnený len dialógom rodičov, mediáciou, psychologickým poradenstvom a následným uzavretím rodičovskej dohody. Uviedol, že je naďalej pripravený aktívne napomáhať dosiahnutiu tohto cieľa. Otec sa ohradil voči tvrdeniu matky, že starostlivosť o maloletého od jeho narodenia vykonávala len matka, a to po všetkých stránkach, a že sa otec o maloletého začal zaujímať až po tom, kedy reálne navrhol matke striedavú starostlivosť, že maloletý nie je zvyknutý na starostlivosť otca, a že sa maloletý otca až bojí. Tvrdenie, že maloletý dňa 30.4.2020, resp. 1.5.2020 odmietol odísť s matkou do prenajatého bytu v Panaroma City je pravdivé. Maloletý nemal motiváciu dobrovoľne opúšťať miesto svojho obvyklého pobytu a prostredie, s ktorým bol identifikovaný (pocit domova, vlastná izba, hračky...) a v ktorom sa cítil, napriek nezhodám jeho rodičov, bezpečne. Otec ďalej uvádza, že matka mu v období 29.5. až 5.6. a následne 14.6. až 10.7.2020 bez akéhokoľvek právneho titulu bránila v osobnom styku s maloletým, vrátane dňa jeho narodenín. Jedinou možnosťou realizácie priameho kontaktu s maloletým bolo jeho vyzdvihnutie z materskej školy, čo aj vykonal dňa 5. 6. 2020, resp. 10. 7. 2020 a bezodkladne a preukázateľne (SMS a správami v aplikácii WhatsApp) o tom matku informoval spolu s uvedením domácej adresy, na ktorej sa maloletý v danom čase nachádzal. Otec upresnil aj, že maloletému kupuje oblečenie, obuv, hračky, zabezpečuje mu voľnočasové aktivity, trávi s ním dovolenky (naposledy 1. -15.8. 2020). V súvislosti so žiadaným výživným dal súdu do pozornosti nájomné vo výške 1.200,- eur mesačne za luxusný byt v Panorama City, v ktorom sa matka od 30.4.2020 po svojvoľnom opustení spoločnej domácnosti zdržiava. Otec má za to, že finančné pomery matky sú napríklad aj vzhľadom na jej výlučné vlastníctvo luxusnej nehnuteľnosti v centre Piešťan, podstatne lepšie, než sú aktuálne jeho pomery. Na ilustráciu osobnostného profilu a psychického stavu matky priložil otec k vyjadreniu kópiu jej mailovej komunikácie s portálom www.ciernamagia.sk, ku ktorej sa dostal náhodne dňa 5.4.2020, tzn. v období, keď sa pripravovala na opustenie spoločnej domácnosti.

6. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. , 66 a túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (, ).

8. Podľa ust. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

9. Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Podľa na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením, či ohrozením. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené

všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

13. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky ako nedôvodné. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa riadne zaoberal návrhom, vyhodnotil všetky skutočnosti a predložené dôkazy a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že nie je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia, absentuje tu potreba neodkladnej a rýchlej úpravy. Vychádzajúc z vyjadrení oboch rodičov, vyplýva, že matka sa odsťahovala aj s maloletým zo spoločnej domácnosti. Nezhody vznikajú medzi rodičmi v podstate ohľadom stretávania sa maloletého s otcom. Z vyjadrenia otca nevyplýva, že by namietal voči tomu, že maloletý po odsťahovaní býva s matkou. Nezhody sú v tom, že otec chce byť s maloletým častejšie, respektíve sa snaží o dohodu s matku tak, aby bol jeho kontakt s maloletým rovnocenný, čo mu nemožno dať na ťarchu, navyše v situácii, keď sa matke javí ako dostačujúce stretávanie sa otca s maloletým 4 dni v mesiaci, ako navrhuje, aby súd rozhodol. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie a zhodne aj s názorom otca uvedenom v jeho vyjadrení má za to, že v situácii, keď rodičia začali navštevovať psychológa na odporučenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde s odborníkom sa snažia dospieť k usporiadaniu ich rodičovských práv a povinností, by bol zásah súdu predčasný, keď prioritu má mať rodičovská dohoda, pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Tvrdenia matky uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré otec vo vyjadrení k odvolaniu v podstate vyvrátil, si nemôže súd osvojiť a na ich základe nariadiť matkou žiadané neodkladné opatrenie. V danej veci je zrejmé, že rodičia majú od rozchodu narušený vzájomný vzťah, je prítomná medzi nimi konfliktná atmosféra, čo však bez iného nezakladá ihneď potrebu okamžite riešiť neodkladným opatrením zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matke. Navyše zo šetrenia kolíznym opatrovníkom vyplýva, že obaja rodičia sú spôsobilí sa o maloletého postarať. V danej veci sa ako problematické javí správanie rodičov, ktorí si svoje vzájomné nezhody riešia prostredníctvom maloletého a tohto vťahujú do svojich konfliktov, čo rozhodne nie je na jeho prospech. Nevyplýva z návrhu, že je v záujme maloletého, aby bol neodkladne zverený len do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým bol obmedzený na 4 dni v mesiaci. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na riešenie problémov, ktoré majú rodičia medzi sebou, ale má v prvom rade hájiť záujem maloletého dieťaťa. Za daného stavu a predložených dôkazov nie je možné dospieť k záveru, že je potrebné neodkladne zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke.

14. Odvolací súd sa musel vysporiadať aj s návrhom matky na určenie vyživovacej povinnosti v nevyhnutnom rozsahu a úpravy styku otca s maloletým, ktorý matka podala až v rámci odvolania, poukazujúc na ust. a . Odvolací súd dospel k záveru, že nemá vecnú príslušnosť konať o tomto návrhu, keď nie je možné v rámci odvolacieho konania podávať nové návrhy. V danom prípade nejde o zmenu návrhu. Odvolací súd má za to, že návrh na určenie výživného a úpravu styku mal byť uskutočnený počas prvoinštančného konania, aby sa potom mohol týmto v rámci odvolacieho konania zaoberať odvolací súd. Počas prvoinštančného konania sa matka nedomáhala ani určenia výživného, ani úpravy styku, preto súd prvej inštancie sa týmito nárokmi vôbec nezaoberal. Takýto návrh matky podaný až v rámci odvolania nemožno považovať za návrh na zmenu návrhu, ale nový návrh s odlišnými nárokmi, ako sa domáhala v pôvodnom návrhu. Nové nároky, ktoré žiada nekorešpondujú s predmetom pôvodného návrhu, kde sa riešila len otázka okamžitého zverenia do osobnej starostlivosti matke. Podľa ust. , na ktorý matka poukazuje v súvislosti s novými nárokmi, ktoré žiada, odvolací súd rozhoduje v prvej inštancii len o návrhoch na neodkladné opatrenie, ktoré boli podané v rámci odvolacieho konania, ktoré prebieha vo veci samej. Pri inom výklade, by dochádzalo k obchádzaniu dvojinštančného konania, keď účastník by podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zámerne len do úpravy napríklad styku a v odvolacom konaní by žiadal aj výživné. Takýmto postupom sa potom druhému účastníkovi, v prípade uloženia vyživovacej povinnosti odníma možnosť podať odvolanie. Aj napriek tomu, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, nemožno pripustiť výklad, že sa účastník môže v rámci odvolania domáhať nových nárokov, ktoré neboli predmetom konania pred súdom prvej inštancie. Svedčí tomu práve aj ust. , ktoré umožňuje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť odvolaciemu súdu v prvej inštancii iba výnimočne a to v prípade, ak prebieha odvolacie konanie vo veci samej. Navyše odvolací súd poukazuje i na to, že matka vôbec neodôvodnila, v čom vidí potrebu neodkladne uložiť otcovi platiť výživné a upraviť styk v rozsahu len 4 dni do mesiaca.

15. Zároveň odvolací súd musí apelovať na rodičov maloletého, aby sa k sebe správali korektne a slušne, lebo práve to je v záujme maloletého. Je potrebné, aby si obaja uvedomili dôležitosť role matky a tak aj otca v živote maloletého, rešpektovali navzájom svoje rodičovské práva a povinnosti. V tomto smere je vhodné pokračovať v začatom psychologickom poradenstve.

16. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadala matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (, ).

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).