Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/12/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci obžalovaných 1) Bc. U. A., nar. XX.X.XXXX v T., bytom D., H. XX/X, trestne stíhanej pre prečin výtržníctva podľa , 2) T. A., nar. X.X.XXXX v T., trvale bytom D. nad D., U. XXX/XX a 3) K. J., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom D., H. XX/X, trestne stíhaných pre zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa k , , s poukazom na , v spojení s v súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa k , na verejnom zasadnutí dňa 19. augusta 2020 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp. zn. zo dňa 2. októbra 2019 a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 2. októbra 2019, sp. zn. bolo rozhodnuté nasledovne:

„Obžalovaní:

1/ Bc., X.. U. A., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom D., H. č. XX/X, zamestnaná, slobodná,

2/ T. A., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom D. nad D., U. č. XXX/XX, zamestnaný, ženatý,

3/ K. J., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom D., H. č. XX/X, zamestnaný, slobodný,

sa podľa spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske pod č.k. Pv/177/17/3305-29 zo dňa 11.01.2018 na skutkovom základe, že

dňa 16.04.2017 v čase okolo 10:30 hod. obžalovaní T. A., K. J. a Bc. U. A. spoločne prišli bez upovedomenia poškodeného Bc. S. J., na motorovom vozidle zn. N. XXXX k rodinnému domu č. XXX majiteľov O. a S. U. v obci J. R. C. pre maloletú dcéru obžalovanej, N. K. nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa spoločne s jej otcom Bc. S. J. a jeho priateľkou S. U. zdržiavali na návšteve v uvedenom dome, následne obžalovaná Bc. U. A. zavolala k vozidlu jej maloletú dcéru N.K., ktorá sa hrala na dvore, usadila ju do auta, po čom cez neuzamknutú bráničku vošla do dvora rodinného domu č. XXX a zabúchala na vchodové dvere, kde požiadala poškodenú O. U., aby poslala za ňou otca mal. dcéry N.K., Bc. S. J. a odišla von pred oplotenie dvora rodinného domu, pričom následne ako prišiel k vozidlu poškodený Bc. S. J. a chcel ísť k mal. dcére N.K., v ceste mu stála obžalovaná Bc. U. A., ktorú odsotil a dcéru vybral z vozidla, na čo reagoval obžalovaný T. A., ktorý chytil poškodeného Bc. S. J. rukou za krk a držal ho, pričom druhou rukou zovretou v päsť mu naznačoval úder do tváre, na čo ku nim pristúpil obžalovaný K. J., ktorý chytil poškodeného Bc. S. J. za tričko a spolu s obžalovaným T. A. ho začali mykať, na čo z rodinného domu č. XXX vybehla poškodená S. U., ktorá sa ich snažila oddeliť od seba, avšak obžalovaná Bc. U. A. ju odstrčila, triasla ňou, po čom poškodená S. U. spadla na zem do predklonu tak, že sa rukami dotýkala zeme, kde ju obžalovaná oboma rukami udierala po chrbte, pričom poškodenému Bc. S. J. sa podarilo vymaniť zo zovretia obžalovaného T. A. a odstrčiť obžalovanú Bc. U. A. od poškodenej S. U., maloletá N.K. medzi tým vošla do dvora rodinného domu č. XXX a následne do chodby rodinného domu za vstupné dvere, kde sa nachádzala poškodená O. U., ako aj jej manžel S. U. a syn poškodenej S. U., mal. M.S.W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý začal plakať, následne obžalovaná Bc. U. A. vošla cez neuzamknutú bráničku na pozemok domu a do chodby rodinného domu, kde si vzala na ruky plačúcu dcéru mal. N.K. a vyšla z domu na dvor a ulicu, pričom obžalovaný T. A. opäť chytil ľavou rukou pod krk poškodeného Bc. S. J. a následne neoprávnene vstúpil na dvor predmetného rodinného domu tak, že ho zatlačil cez vstupnú bránu a dvor až ku vchodovým dverám, kde ho oprel o zárubňu a držal, pričom pravou rukou zovretou v päsť sa mu zaháňal na tvár naznačujúc úder, následne do dvora a potom do chodby rodinného domu neoprávnene vošiel aj obžalovaný K. J., ktorý v chodbe rodinného domu oboma rukami strčil do hrude poškodenej O. U. tak, že spadla na zadok na schody v chodbe rodinného domu, pričom obaja obžalovaní boli poškodenými O. U., S. U. a S. U. opakovane vyzývaní, aby opustili rodinný dom, že tam nemajú čo robiť, avšak na tieto výzvy obžalovaní nereagovali a poškodená O. U. po tom ako vstala, vystrčila z chodby rodinného domu von na dvor obžalovaného K. J. a opäť vyzvala obžalovaného T. A., aby odišiel preč, nerobil zle a mal rozum, na čo obžalovaný odišiel z dvora rodinného domu na ulicu, následne zobrala poškodená O. U. telefón a volala na číslo XXX, kde oznámila skutok, pričom počas tohto obžalovaná Bc. U. A. posadila svoju maloletú dcéru N.K. do osobného motorového vozidla a sadla si s ňou na zadné sedadlá, po čom k vozidlu pristúpil poškodený Bc. S. J., otvoril si zadné dvere s tým, že sa chcel rozlúčiť so svojou dcérou, po čom k nemu pristúpil obžalovaný T. A. a ako poškodený Bc. S. J. stál v priestore medzi otvorenými zadnými dverami a vozidlom, viac krát v snahe zavrieť dvere nimi udrel poškodeného Bc. S. J., ktorý nakoniec od dverí odstúpil, po čom obžalovaní spoločne na predmetnom motorovom vozidle z miesta odišli, pričom uvedeným konaním obžalovaný T. A. spôsobil poškodenému Bc. S. J. zmliaždenie krku s podkožnými krvnými výronmi hlavne vpravo, obžalovaná Bc. U. A. spôsobila poškodenej S. U. podvrtnutie bedrovokrížovej chrbtice a obžalovaný K. J. spôsobil poškodenej O. U. pomliaždenie bedrovokrížovej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie menovaných poškodených a uvedeným konaním obžalovaní T. A. a K. J. zároveň porušili domovú slobodu poškodených S. U., O. U., S. U. a mal. M.S.W., nar. XX.XX.XXXX,

ktorý bol právne posúdený u obžalovanej 1/ Bc., X.. U. A. ako prečin výtržníctva podľa a u obžalovaných 2/ T. A. a 3/ K. J. ako zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa k , , s poukazom na , v spojení s v súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa k , o s l o b o d z u j ú, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa súd poškodených Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., Ondavská 3, 825 21 Bratislava, IČO: 35937874 a poškodenú S. U., nar. XX.XX.XXXX v T., bytom J. R. C. XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.“

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor proti nemu podal odvolanie v neprospech všetkých obžalovaných do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Prokurátor odvolanie dodatočne písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania poukázal na to, že na obžalovaných podal obžalobu a na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Proti uvedenému rozsudku prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 2.10.2019 odvolanie čo do výroku o vine v neprospech obžalovaných 1/ až 3/, pretože predmetný rozsudok považoval za nezákonný, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchali ho obžalovaní 1/ až 3/ spôsobom uvedeným v obžalobe. Mám za to, že prvostupňový súd sa pri hodnotení vykonaných dôkazov nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, starostlivo neuvážil všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne, v dôsledku čoho vykonané dôkazy vyhodnotil nesprávne a jednostranne v prospech obžalovaných, čím došlo k porušeniu .

Samosudca Okresného súdu Partizánske v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že nebola preukázaná vina obžalovaných 1/ až 3/ za trestné činy kladené im obžalobou za vinu, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaná A. prišla na miesto udalosti, aby realizovala výkon svojho práva, pričom jej v tom bolo bránené zo strany poškodeného J., ktorý strčil do obžalovanej, čím došlo z jeho strany k útoku na obžalovanú. Preto následne konanie obžalovaného A., ktorý chytil poškodeného J. pod krkom bolo z hľadiska trestného· práva potrebné hodnotiť ako konanie v nutnej obrane, pričom konať v nutnej obrane môže aj ten, voči komu útok priamo nehrozil. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že obžalovaný A. a následne i obžalovaný J. poškodeného J. v podstate len spacifikovali takým spôsobom, aby nemohol pokračovať v útoku na obžalovanú A. a zároveň, aby jej tak nebránil vo výkone jej práva. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že v tomto štádiu sa do celého priebehu deja zapojila aj poškodená S. U., ktorá prišla von a chcela rozbraňovat' obžalovaného A. od poškodeného J.. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že medzi poškodenou S. U. a obžalovanou A. došlo k vzájomnému kontaktu, pričom boli produkované dve verzie, keď podľa výpovede poškodenej S. U. a poškodeného J. bola poškodená S. U. napadnutá obžalovanou A., ktorá ju udierala oboma rukami po chrbte a podľa druhej verzie uvádzanej obžalovanými 1 / až 3/ bola prvá napadnutá obžalovaná A. poškodenou S. U.. V tejto súvislosti súd poukazuje i na závery znaleckého posudku MUDr. W. a jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, ktorý ohľadne zranení poškodenej S. U. uviedol, že pri jej ošetrení dňa 16.04.2017 ako diagnostický záver bolo uvedené podvrtnutie bedrovokrížovej chrbtice, pričom podľa názoru znalca išlo o subjektívne posúdenie, pokiaľ tam aj podvrtnutie chrbtice bolo, toto bolo len minimálne, keďže sa poškodená na chrbticu i lieči, teda v zmysle záverov znalca sa nejaví pravdepodobná verzia, aby obžalovaná útočila na poškodenú spôsobom, ako to popísali poškodená U. s J. s ohľadom na zistené závery pri ošetrení. Zároveň súd poznamenal, že i túto konfrontáciu obžalovanej s poškodenou S. U. je možné posúdiť ako konanie v nutnej obrane a zároveň aj ako výkon jej rodičovského práva, kedy obžalovaná A. chcela zabrániť, aby poškodená U. zmarila spacifikovanie poškodeného J.. V podstate i zásah poškodenej S. U. bol teda postupom, ktorým táto bránila obžalovanej A. realizovať výkon jej rodičovského práva. Ďalej skutok prebiehal tak, ako to zhodne popísali obžalovaní 1/ až 3/ i poškodení J. a S. U., že maloletá R. vošla do domu, kam si ju prišla vziať obžalovaná A., ktorá vošla do domu za vstupné dvere. Spolu s obžalovanou A., vstúpili na pozemok rodinného domu č. XXX i obžalovaný A. a obžalovaný J., pričom obžalovaný A. držal poškodeného J. pod krkom, pritlačeného k zárubni, aby nemohol brániť obžalovanej A. vo voľnom odchode s maloletou. I obžalovaný J. išiel podľa názoru súdu dovnútra za obžalovanou, aby jej pomohol realizovať výkon jej práva. Tu podľa dokazovania došlo k stretu medzi obžalovaným J. a poškodenou O. U., čo potvrdili vo svojich výpovediach poškodený S. U. a poškodená O. U. a pripustil to aj obžalovaný J., avšak poškodení tiež potvrdili, že to bol stret neúmyselný. I podľa záverov znalca MUDr. W. nebolo zranenie poškodenej O. U. až také závažné, keďže poškodená išla k obvodnému lekárovi až za dva dni. Tu súd zároveň poukázal na okolnosť vyplývajúcu z obžaloby prokurátora, keď prokurátor v obžalobe vstup obžalovanej A. na pozemok a do rodinného domu č. XXX neposúdil ako trestný čin (v danom prípade zločin porušovania domovej slobody), avšak u obžalovaných A. a J. ich vstup do obydlia poškodených kvalifikoval ako zločin porušovania domovej slobody, čo súd vyhodnotil ako správny postup. V danom prípade však podľa názoru súdu bolo rovnako potrebné u obžalovaných A. a J. ich konanie podradiť pod okolnosť, ktorá vylučuje protiprávnosť ich konania, keďže tak obžalovaný J. ako aj obžalovaný A. vstúpili do obydlia poškodených len z dôvodu toho, aby zabezpečili nerušený výkon práva (rodičovského) obžalovanej A., pred jeho prípadným narušením zo strany poškodeného J., ktorý tak i skôr učinil. Vo vzťahu k prokurátorom posúdenej právnej kvalifikácii konania obžalovaných A. a J. i ako zločinu porušovania domovej slobody podľa (na chránenej osobe - dieťati) súd uviedol, že obžalovaný A. a J. zhodne uviedli, že nemali vedomosť o tom, že sa maloletý K. nachádzal v dome. Zistili to, až keď už odchádzali. Obžalovaná A. pripustila, že ho videla, keď vošla po maloletú dovnútra, bolo to však len nakrátko. Poškodený J. uviedol, že maloletý mohol vidieť incident, keďže bol v dome. Poškodená S. U. tiež uviedla, že incident maloletý K. videl, avšak len cez okno. Poškodená O. U. tiež uviedla, že maloletý bol počas incidentu vo vnútri. Poškodený S. U. síce uviedol, že maloletý K. mu vybehol von, avšak túto okolnosť nik iný neuvádzal. Za týchto okolností súd preto nemal pochybnosti o pravdivosti výpovedí obžalovaných A. a J., že nemali vedomosť, že sa maloletý K. nachádza vo vnútri predmetného rodinného domu, a že to zistili až po incidente. Toto ich tvrdenie je v zhode s výpoveďou poškodených J., S. U. a O. U., ktorí neuvádzali, že by bol maloletý K. vyšiel von počas incidentu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto podľa názoru súdu vo vzťahu k obžalovaným A. a J. nebolo preukázané zavinenie, ako obligatórny znak skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej slobody (spáchanie na chránenej osobe - dieťati), a to ani v nedbanlivostnej forme v zmysle písm.

b/ . Pokiaľ ide o ďalší priebeh skutku z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po tom, ako bola maloletá obžalovanou A. usadená do autosedačky v aute, poškodený J. sa domáhal kontaktu s maloletou. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že medzi poškodeným J. a obžalovaným A. došlo pri aute ku kontaktu, keď obžalovaný A. poškodeného J. stojaceho v priestore otvorených zadných dverí auta týmito dverami viackrát buchol v snahe zavrieť dvere, pričom boli produkované dve verzie, keď podľa výpovede poškodenej S. U. a poškodeného J. sa poškodený J. len chcel rozlúčiť s maloletou a podľa výpovede obžalovaných 1 / až 3/ chcel poškodený J. maloletú vybrať z auta. Hodnotiac priebeh celého skutku od počiatku až do tejto fázy možno konštatovať, že obžalovaný A. dôvodne predpokladal, že poškodený J. chcel svojím príchodom k motorovému vozidlo brániť v pokojnej realizácii výkonu rodičovského práva obžalovanou A., preto jeho počínanie je možné subsumovať pod konanie v nutnej obrane, nakoľko po predchádzajúcej skúsenosti a dovtedajšom priebehu odovzdávania maloletej mohol dôvodne považovať konanie poškodeného J. za pokračujúci útok voči právu obžalovanej A. realizovať ich ústnu dohodu s poškodeným J.. Vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti a posudzujúc celý priebeh udalosti i so zameraním sa na čiastkové konania súd skonštatoval, že obžaloba na obžalovaných 1/ až 3/ nebola podaná dôvodne, nakoľko konanie obžalovaných nenapĺňalo obligatórny znak, ktorým je protiprávnosť, keďže obžalovaní konali za okolností, ktoré vylučujú protiprávnosť činu, pričom obžalovaná A. konala v rámci výkonu jej práva a povinnosti ( ) a tiež aj v nutnej obrane ( ) pri strete s poškodenou S. U. a obžalovaní A. a J. konal v nutnej obrane ( ).

Okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom na opätovné konanie a rozhodnutie na hlavnom pojednávaní dňa 02.10.2019 konal v neprítomnosti obžalovaného 3/ K. J., nakoľko boli splnené podmienky na takýto postup v zmysle a doplnil dokazovanie výsluchom obžalovanej Bc. X.. U. A.. Obžalovanú však vypočul na návrh obhajoby iba k okolnostiam, ktoré nastali až po skutku, teda pri rozhodovaní súd vychádzal z výpovedí vykonaných na hlavnom pojednávaní dňa 18.04.2018, 13.06.2018 a 01.08.2018. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu nesúhlasím s tvrdením súdu, že obžaloba v uvedenej trestnej veci nebola podaná dôvodne. Vina obžalovaných je preukázaná najmä výpoveďami svedkov - poškodených Bc. S. J., S. U., O. U. a S. U., ktorí podrobne a v podstate zhodne popísali konanie obžalovaných. Poškodený Bc. S. J. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ako aj počas prípravného konania uviedol, že po tom, ako odstrčil U. A., ktorá mu bránila ísť za dcérou, z auta vystúpil pán A. a hneď ho chytil pod krk a mieril na neho päsťou, ďalej popísal, ako obžalovaná Bc. U. A. napadla S. U., ktorá mu prišla na pomoc, pričom ju obžalovaná mala biť po chrbte. Z výpovede poškodeného Bc. J. tiež vyplýva, že ako maloletá R. vbehla do vnútra, znovu bol atakovaný obžalovaným A., ktorý ho držal pod krk, mieril na neho päsťou a pritlačil ho k bráničke a potom sa dostali až ku vchodovým dverám, ktoré boli otvorené a tam ho tlačil na pravú stranu zárubne. Poškodený Bc. J. obžalovaného J. registroval aj medzi dverami, avšak nevie, či bol celým telom vnútri, čo je však z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty žalovaného zločinu bezpredmetné, pokiaľ už sa obžalovaný nachádzal na dvore predmetného rodinného domu, kam vošiel spoločne s obžalovaným A. v úmysle násilím zabrániť poškodenému v jeho obydlí v akomkoľvek kontakte s maloletou. Poškodený tiež uviedol, že počas celého incidentu boli obžalovaní vyzývaní, aby opustili pozemok, že bola volaná polícia, a to S. rodičmi a tiež ich vyzývala aj S.. Takéto konanie obžalovaných, najmä s prihliadnutím na okolnosti spáchaného skutku (obžalovaní napadli poškodeného v jeho obydlí a v prítomnosti chránenej osoby - dieťaťa), a tiež s prihliadnutím na jeho intenzitu (obžalovaný A. držal poškodeného pod krkom, mieril na neho päsťou a pritlačil ho k bráničke, pričom sa dostali až ku vchodovým dverám, kde ho tlačil na pravú stranu zárubne), nemožno vyhodnotiť ako konanie v nutnej obrane, nakoľko poškodený na takéto konanie zo strany obžalovaných svojím správaním nezadal žiaden dôvod. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodený Bc. S. J. síce najskôr odstrčil obžalovanú U. A., avšak iba z dôvodu, že menovaná mu bránila v kontakte s dcérou, ktorú ihneď po príchode posadila do auta, teda argumentácia súdu, že poškodená realizovala svoje rodičovské práva za pomoci obžalovaných nie je na mieste, nakoľko rovnako poškodený má rovnaké · právo realizovať svoje rodičovské práva k svojej dcére ako obžalovaná, čomu však obžalovaní „preventívne" zabránili a sami iniciovali konflikt s poškodenými. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením súdu, že obžalovaní konali v nutnej obrane, nakoľko priamo hrozil nejaký útok poškodeného voči obžalovanej, nakoľko okrem jediného odstrčenia obžalovanej sa poškodený Bc. J. voči nej nedopustil žiadneho ďalšieho konania, ktoré by zdôvodňovalo zákrok obžalovaných.

Okolnosť, že poškodeného J. držal pod krkom obžalovaný A. potvrdila vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní aj obžalovaná Bc. U. A.. Rovnako obžalovaný T. A. vo svojej výpovedi uviedol, že chytil poškodeného pod krk a tlačil ho o futrá, aby mohla obžalovaná prejsť s maloletou von. Nielen z výpovedí poškodených, ale rovnako aj z výpovedí samotných obžalovaných vyplýva, že napriek viacerým výzvam poškodených obžalovaní neopustili pozemok rodinného domu poškodených, teda neoprávnene nielen vnikli do obydlia poškodených, ale tam tiež neoprávnene zotrvali a uvedeného konania sa dopustili násilím a tiež voči chránenej osobe - dieťati, maloletému K., ktorý sa v čase skutku v predmetnom rodinnom dome preukázateľne nachádzal. Hoci obžalovaný A. a J. zhodne uviedli, že nemali vedomosť o prítomnosti maloletého K. v dome (s čím sa súd nedôvodne stotožnil), ich tvrdenie je vyvrátené práve výpoveďou obžalovanej A., ktorá pripustila, že K. videla hneď, keď vošla pre maloletú do vnútra rodinného domu.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že medzi poškodenou S. U. a obžalovanou A. došlo k vzájomnému kontaktu, pričom súd napriek výpovediam poškodenej S. U. a poškodeného J., ktorých pravdivosti nasvedčujú aj závery znaleckého posudku MUDr. W. nedôvodne akceptoval iba verziu obžalovanej a bagatelizoval zranenia poškodenej S. U. a následne i túto konfrontáciu obžalovanej s poškodenou posúdil ako konanie v nutnej obrane a zároveň aj ako výkon rodičovského práva obžalovanej, ktorá chcela zabrániť, aby poškodená U. zmarila spacifikovanie poškodeného J.. S uvedenou argumentáciou súdu sa nemožno stotožniť z dôvodu, že poškodená U. preukázateľne konala iba v snahe zabrániť napádaniu poškodeného Bc. J. zo strany obžalovaného A.. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že po tom, ako bola maloletá obžalovanou A. usadená do autosedačky v aute, poškodený J. sa domáhal kontaktu s maloletou, čomu však opäť celkom neadekvátne zabránil obžalovaný A. tým spôsobom, že poškodeného J. stojaceho v priestore otvorených zadných dverí auta týmito dverami viackrát buchol v snahe zavrieť dvere. Takéto konanie obžalovaného nemožno vyhodnotiť ako konanie v nutnej obrane, nakoľko poškodený neodvracal žiaden útok zo strany poškodeného, pretože poškodený sa iba domáhal kontaktu so svojou dcérou.

Podľa môjho názoru sa preto nemožno stotožniť so záverom súdu, že konanie obžalovaných nenapĺňalo obligatórny znak, ktorým je protiprávnosť, keďže obžalovaní konali za okolností, ktoré vylučujú protiprávnosť činu, pričom obžalovaná A. konala v rámci výkonu jej práva a povinnosti ( ) a tiež aj v nutnej obrane ( ) pri strete s poškodenou S. U. a obžalovaní A. a J. konali v nutnej obrane ( ) a naopak je potrebné konštatovať, že obžalovaná Bc. U. A. naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa Tr. zákona a obž. T. A. a K. J. spoločne naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa k , , Tr. zákona s poukazom na , Tr. zákona v spojení s Tr. zákona a prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa k Tr. zákona po subjektívnej i objektívnej stránke, pričom všetci obžalovaní z hľadiska subjektívnej stránky konali formou priameho úmyslu.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa zrušil rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. -401 zo dňa 02.10.2019 a aby podľa vec vrátil Okresnému súdu Partizánske, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrili obžalovaní prostredníctvom obhajcu. V písomnom vyjadrení obhajoba uviedla nasledovné:

„Okresný súd Partizánske rozsudkom sp. zn. -401 zo dňa 2.10.2019 oslobodil obž. 1/ X.. U. A. spod obžaloby pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a) Tr. zák. a obž. 2/ T. A. a 3/ K. J. spod obžaloby pre spolupáchateľstvom spáchaný zločin porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods.1, 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a pre spolupáchateľstvom spáchaný prečin výtržníctva podľa § 20 k § 364 ods.1 písm. a) Tr. zák. a to z dôvodu podľa § 285 písm. b) Tr. zák. teda preto, že skutok popísaný v obžalobe nie je ani u jedného z nich trestným činom. Z odôvodnenia oslobodzujúceho rozsudku vyplýva, že v rozsahu v akom bolo spáchanie skutku obžalovaným preukázané, nie sú za toto trestne zodpovední, keďže konali v rámci výkonu práva a povinnosti a tiež v nutnej obrane.

Prokurátor v odvolaní namieta záver súdu, že obž. U. A. iba realizovala svoje rodičovské práva za pomoci ďalších dvoch obžalovaných, keďže pošk. J. mal rovnaké právo realizovať svoje rodičovské práva k dcére. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením súdu, že obžalovaní konali v nutnej obrane, keďže pošk.

J. okrem toho, že jediný krát odstrčil obž, A. sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by zdôvodňovalo zákrok poškodených. Obžalovaní pritom napadli poškodenú v jeho objekte a to dokonca v prítomnosti chránenej osoby - dieťaťa, pričom vzhľadom na spôsob, akým obž. A. za asistencie obž. J. držal pošk. J. pod krkom, mieril na neho päsťou a pritláčal ho k bráničke a neskôr k zárubni vchodových dverí nie je možné konanie obžalovaných posúdiť ako konanie v nutnej obrane. Obž. J. sa taktiež dostal až medzi dvere rodinného domu v úmysle násilím zabrániť pošk. J. v kontakte s maloletou. Ako konanie v nutnej obrane nebolo možné posúdiť ani konanie obž, A. voči pošk. S. U., keďže táto mala snahu iba zabrániť napádaniu pošk. J. a súd nesprávne bagatelizoval jej zranenia vyplývajúce aj zo záverov znaleckého posudku MUDr. W..

Odvolanie prokurátora nepokladáme za dôvodné, pričom sa plne stotožňujeme s tým, ako vykonané dokazovanie vyhodnotil súd a k akým skutkovým a právnym záverom na základe toho dospel.

Kým sa však dostaneme k podstate odvolania prokurátora, najskôr niekoľko poznámok. Necítime sa pochopiteľne kompetentní hodnotiť prácu prokurátora, myslíme si však, že to ako prokurátor vo výrokovej časti obžaloby popísal skutkový dej, umožňuje iba s dávkou fantázie posúdiť, v ktorej časti pokladá opísané konanie za prečin výtržníctva spáchaný výlučne obž. A., v ktorej časti ho pokladá za spoločným konaním obž. A. a obž. J. spáchaný prečin výtržníctva (najmä keď konanie obž. A., ktoré by takto mohlo byť posúdené, popisuje v čase pred aj po vojdení do dvora) a konečne v ktorej časti ho pokladá za spoločným konaním obž. A. a obž. J. spáchaný zločin porušovania domovej slobody. Rovnako sa vzhľadom na skutkové tvrdenia v obžalobe, že pošk. S. J. a jeho priateľka S. U. boli v rodinnom dome súp. č. XXX iba na návšteve, nedá zistiť dôvod, prečo S. U. a jej mal. syna M.S.W. označuje prokurátor za poškodených aj z titulu porušovania ich domovej slobody.

Ďalšia naša poznámka súvisí s tým, že nepokladáme za správne, ak sa prostriedky trestnoprávnej ochrany zneužívajú na to, aby zvýhodnili niektorého z aktérov konfliktu v oblasti právnych vzťahov, ktoré primárne rieši iné odvetvie práva, pretože sme presvedčení, že celý konflikt bol zo strany poškodených umelo vyprovokovaný a nafúknutý práve preto, aby zvýhodnil pošk. J. ako rodiča maloletej R. v prebiehajúcom spore o výkon rodičovských práv oproti matke maloletej obž. A.. Aj z postoja pošk. J. na poslednom hlavnom pojednávaní (teda po tom, čo ukončil vzťah s S. U.) je zrejmé, že k rozdúchaniu konfliktu medzi rodičmi maloletej R. prispelo predovšetkým konanie S. U., ktorá za asistencie matky O. U. len opakovala scenár, ktorý už v minulosti úspešne požila proti otcovi maloletého K..

To, čo je ale najdôležitejšie pre posúdenie celého konfliktu z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti a čo z obžaloby prokurátora vôbec nevyplýva, je skutočnosť, že v čase konfliktu mala byť maloletá R. podľa dohody rodičov (tá má pre posúdenie, ktorý z oddelene žijúcich rodičov mal dieťa v starostlivosti pri nedostatku súdneho rozhodnutia rovnaký dopad ako súdne rozhodnutie) v starostlivosti matky a konanie obž. A., ktorej pošk. J. dcéru odmietal vydať, bolo konaním smerujúcim k zabezpečeniu výkonu tohto svojho zo Zákona o rodine a z uzavretej dohody jej vyplývajúceho práva. Z vykonaných dôkazov je zjavné, že jej dcéru po tom, čo ju už mala v starostlivosti pred rodinným domom U. súp. č. XXX v J. R. C., pošk. J. bez akéhokoľvek oprávnenia znovu odňal a jej následné konanie bolo riadené výlučne úmyslom svoje právo opätovne získať. Nesporné je aj to, že to mohla urobiť iba tak, že vošla do dvora a následne do rodinného domu U., kde sa po zásahu pošk. J. dcéra R. nachádzala, ale aj to, že jej snaha by preukázateľne skončila nezdarom, pokiaľ by jej neboli pomohli obž. A. - jej otec a obž. J. - jej priateľ. Konanie obžalovaných 2/ a 3/ bolo vedené úmyslom zabezpečiť, aby sa obž. A. spolu s dcérou dostala z rodinného domu a z dvora rodinného domu U. a objekt opustili ihneď po tom, ako sa tento úmysel podarilo realizovať. Svoju fyzickú prevahu voči pošk. J. použili výlučne v rozsahu, aby mu znemožnili zabrániť obž. A. spolu s dcérou odísť a nie v úmysle poškodiť domovú slobodu, ktoréhokoľvek z poškodených. V podrobnostiach pri posúdení konania obžalovaných 1/ a 3/ ako konania inak trestného z dôvodu, že išlo o výkon práva a povinností v zmysle§ 28 Tr. zák., resp. o nutnú obranu podľa § 25 Tr. zák., plne odkazujeme na podrobné dôvody prvostupňového rozsudku, keďže sa s týmito stotožňujeme, ako aj na obsah záverečnej reči nášho obhajcu.

S poukazom na uvedené skutočnosti navrhujeme, aby Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku súdu prvého stupňa podľa zamietol, pretože nie je dôvodné.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry sa stotožnil s písomne podaným odvolaním a jeho písomnými dôvodmi. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle petitu, uvedeného v písomných dôvodoch odvolania s tým, že rozšíril dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku aj podľa ustanovenia Obhajoba navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na podklade podaného odvolania prokurátora podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého oslobodzujúceho rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, ktoré by bez ďalšieho boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodov podľa , pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o oslobodení obžalovaných spod obžaloby, sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Z vyššie citovaného obsahu dôvodov odvolania prokurátora nepochybne vyplýva, že prokurátor namietal spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom pri ustálení skutkového stavu veci, na základe ktorého hodnotenia dôkazov, ktoré podľa názoru prokurátora by malo byť zrejme v rozpore s ustanovením , okresný súd dospel k záveru o nevine obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti skutkom, pre ktorý bola na nich podaná obžaloba. Z dôvodov odvolania vyplýva, že podľa názoru prokurátora okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal vychádzať z verzie, prezentovanej poškodenými, na základe čoho mal dospieť k záveru, podľa ktorého skutok, pre ktorý bola na obžalovaných podaná obžaloba, je trestným činom. Z obsahu písomného odôvodnenia odvolania prokurátora teda vyplýva, že prokurátor primárne namieta chyby napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o vine v zmysle Odvolací súd k prokurátorom namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku okresného súdu, vrátane jeho odôvodnenia (v podstatnej časti opísaného vo vyššie citovaných dôvodoch odvolania prokurátora), na obsah ktorého odôvodnenia rozsudku týmto odvolací súd v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa v podrobnostiach poukazuje, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, úvahy okresného súdu ohľadne skutkových zistení sú úplné, logické, a preto aj súladné s ustanovením upraveným postupom súdu pri hodnotení dôkazov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania správne zistil, že v prejednávanej veci proti sebe stoja dve verzie činu, a to verzia prezentovaná obžalovanými a na druhej strane verzia prezentovaná poškodenými. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež jasne a zrozumiteľne vysvetlil, aké konkrétne skutočnosti a dôvody, majúce reálny podklad vo výsledkoch vykonaného dokazovania, ho viedli k ustáleniu skutkového stavu na podklade verzie, prezentovanej obžalovanými.

Na základe preskúmania argumentácie prokurátora v dôvodoch jeho odvolania, odvolací súd vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v dôvodoch odvolania prokurátora ohľadne zisťovania skutkového stavu veci je poukazované na výpovede poškodených, ktoré podľa názoru prokurátora vyvracajú pravdivosť tvrdení obžalovaných. S takouto argumentáciou sa odvolací súd nemohol stotožniť, nakoľko takýto postup pri hodnotení dôkazov nie je súladný s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď R 6/1970). Preto podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v súlade s ustanovením (a aj v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obvineného“) dospel k správnemu a zákonnému záveru, podľa ktorého pri ustaľovaní skutkových okolností prejednávaného prípadu musí vychádzať z verzie, prezentovanej obžalovanými.

K dôvodom odvolania prokurátora ohľadne hodnotenia dôkazov krajský súd považuje za potrebné uviesť, že prokurátor v tejto svojej argumentácii uvádza, že okresný súd pri ustaľovaní skutkového stavu nemal vychádzať z výpovedí obžalovaných, ale mal vychádzať z výpovedí poškodených a dožaduje sa, aby nápravu v tomto smere zabezpečil odvolací súd. Odvolací súd k takejto požiadavke prokurátora v dôvodoch jeho odvolania uvádza, že ako už bolo vyššie uvedené, takúto právomoc nemá, keďže aj v prípade, ak by v prejednávanom prípade teoreticky nebolo zo strany súdu prvého stupňa postupované pri hodnotení dôkazov v súlade s ustanovením , odvolací súd by mohol upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch by sa malo konanie doplniť, alebo čím by bolo treba znovu zaoberať, nesmel by však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov, teda ani udeľovať okresnému súdu príkazy, z ktorých konkrétnych dôkazov (napr. z výpovedí poškodených) by mal vyvodiť svoje skutkové závery.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého zo správne a v súlade so zákonom zistených skutkových okolností prípadu okresný súd vyvodil aj správne a zákonné právne závery, uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Vzhľadom na správny skutkový záver okresného súdu, podľa ktorého obžalovaní A. a J. nevedeli, že v dome sa mal nachádzať aj mal. M. S. W., okresný súd správne vyvodil, že v ich prípade nemôže byť dané ani zavinenie podľa § 16 písm. b) Tr. zák. (tzv. nevedomá nedbanlivosť) v súvislosti s naplnením pojmových znakov, uvedených v kvalifikovanej skutkovej podstate ustanovenia § 194 ods. 3 písm. a) v spojení s § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Nad rámec uvedených správnych právnych záverov okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné vysloviť tiež právny záver, že vzhľadom na okresným súdom správne zistené okolnosti skutku je vyššie uvedené kvalifikované právne posúdenie veci voči obžalovaným A. a J. vylúčené aj s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zák., pretože okolnosti tohto prípadu nepochybne nemali žiadnu súvislosť s vekom mal. M. S. W.

Pokiaľ ide o posúdenie správnosti právnych záverov okresného súdu o okolnostiach vylučujúcich v danom prípade protiprávnosť konania obžalovaných, odvolací súd dospel k záveru, že uvedené závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré týmto odvolací súd v celom rozsahu poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, majú úplnú oporu v správne a zákonným spôsobom zistených skutkových okolnostiach tohto prípadu. Nad rámec správnych úvah okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné rozhodné skutočnosti, podľa názoru odvolacieho súdu podstatné pre správne právne posúdenie veci.

Z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplýva skutkové zistenie, podľa ktorého v prejednávanom prípade existovala dohoda rodičov maloletej N. K., teda dohoda obžalovanej X.. A. a poškodeného Bc. J., podľa ktorej dohody mal poškodený dňa 16.4.2017 o 10.00 hod. (!!!) odovzdať maloletú obžalovanej (túto skutočnosť nespochybňuje žiadna z verzií, vyplývajúcich z vykonaných dôkazov). Z uvedeného a z ďalších okolností tohto prípadu preto vyplýva, že práve bezdôvodné ignorovanie uvedenej dohody zo strany poškodeného viedlo k reťazeniu ďalších udalostí na mieste a v čase činu. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu prakticky isté, že ak by poškodený neignoroval uvedenú rodičovskú dohodu a riadne ju splnil, k udalostiam opisovaným v skutkovej vete obžaloby by nepochybne nedošlo.

Zo zistených skutkových okolností prípadu, vyplývajúcich z oboch v konaní prezentovaných verzií skutku, ďalej nepochybne vyplýva aj to, že skutok sa stal dňa 16.4.2017 až po 10.00 hod., teda v čase, kedy mala byť maloletá podľa dohody rodičov už v opatere obžalovanej. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že predtým, než vyšli poškodení z domu, teda pred samotným fyzickým konfliktom medzi obžalovanými a poškodenými, bola maloletá už v starostlivosti obžalovanej po tom, čo ju obžalovaná zavolala k sebe z dvora domu. Až následne sa poškodený Bc. J. snažil maloletú znovu dostať do svojej moci (podľa svojho tvrdenia len za účelom prezlečenia maloletej). Uvedené okolnosti teda aj podľa názoru odvolacieho súdu len potvrdzujú dôvodnosť obžalovanou prezentovanej obavy z fyzického bránenia poškodeného tomu, aby si obžalovaná prevzala maloletú, pre ktorú obavu vzala so sebou ďalších dvoch obžalovaných.

Z vykonaného dokazovania ďalej nepochybne vyplýva, že po tom, ako obžalovaná prevzala maloletú, ktorá v čase činu, t j. 16.4.2017 „okolo 10.30 hod.“ (ako uvádza obžaloba), mala byť podľa nepochybnej dohody rodičov už v opatere matky, poškodený Bc. J. vyšiel z domu a chcel vziať maloletú k sebe (skutková veta obžaloby konkrétne uvádza, že poškodený prišiel k vozidlu obžalovanej, obžalovanú odsotil a dcéru vybral z vozidla). Zo skutkovej vety obžaloby (a rovnako aj z výsledkov vykonaného dokazovania) tiež bez existencie akýchkoľvek rozporov vyplýva, že až po tomto násilnom fyzickom konaní poškodeného Bc. J. voči obžalovanej došlo k následným fyzickým konfliktom medzi obžalovanými a poškodenými.

Z uvedených nepochybných skutkových zistení teda bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že prvým, kto na mieste a v čase činu použil proti inému fyzické násilie, bol práve poškodený Bc. J., hoci k použitiu takéhoto fyzického násilia nepochybne neexistoval žiadny právny dôvod. Preto aj z uvedených dôvodov odvolací súd považoval závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku o existencii okolností vylučujúcich trestnosť činu, pre ktorý bola na obžalovaných podaná obžaloba, za správne a majúce úplnú oporu v zákonných ustanoveniach, ktoré okresný súd správne aplikoval na prejednávaný prípad (viď právne posúdenie veci v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu).

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.