Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40P/74/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka F.. F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. O. XX, K., a otec A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. O. XX, K., toho času V. C. XX/A, K., o návrhu otca na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje povinnosť matky prispievať na výživu maloletého T. zo sumy 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 40 Eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je matka povinná uhrádzať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám otca, odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. - 45 zo dňa 20.11.2017 v časti výživného.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 04.12.2019 sa otec domáhal zvýšenia výživného k maloletému dieťaťu zo sumy 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, na sumu 250 Eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. - 45 zo dňa 10.04.2017 súd zaviazal matku prispievať na výživu syna sumou 28 Eur mesačne, Od tejto úpravy výživného uplynulo viac ako 2 roky a za túto dobu sa podstatne zmenili pomery. Maloletý syn navštevuje už 1. ročník základnej školy a úmerne jeho veku sa zvýšili náklady na jeho výživu, ošatenie a pod. Jeho zárobok sa od rozsudku znížil na 650 Eur v čistom a životné náklady sa značne zvýšili. Matka je na invalidnom dôchodku, dosahuje mesačný príjme okolo 480 Eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

2. Matka sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.

3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom v neospravedlnenej neprítomnosti matky po oboznámení sa s návrhom otca vykonal dokazovanie výsluchom otca, výsledkami lustrácie príjmu otca a matky v Sociálnej poisťovni, vyjadrením procesného opatrovníka, spisovým materiálom tunajšieho súdu sp. zn. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci. 4. Otec na pojednávaní vypovedal, že nevie presne koľko má matka invalidný dôchodok, ale už vtedy mala cca 460 Eur. Matka dieťaťa neprispieva na výživu maloletého dieťaťa výživným asi 11 mesiacov. Nevie, prečo prestala platiť, nie sú v kontakte. Od posledného rozhodnutia súdu menil trikrát zamestnávateľa a zostal od 17.10.2018 zamestnaný u zamestnávateľa, kde má príjem pod 1000 Eur v hrubom preto, že keď zostali so synom sami, potreboval prácu, aby nepracoval na zmeny. Teraz má

prácu od 07.00 hod do 15:30 hod. Ráno dá syna do školy, ide na siedmu, keď ide z roboty, tak si ho zoberie zo školy. Je to za menej peňazí, ale vyhovuje mu to, aby sa mohol o syna starať. Za posledný rok mal od zamestnávateľa ako mzdu vyplatenú viackrát nulu, pretože bol na ošetrovnom s maloletým dieťaťom asi 10 týždňov (COVID - 19), teraz bol dva mesiace (júl, august 2020) práceneschopný pre kríže. Ošetrovné mal cca 470 Eur, nemocenské cca 314 Eur. V pondelok 24.08.2020 nastúpi do práce, ukončuje pnku. Keď pracoval, v čistom mal cca 714 max. 720 Eur. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa otec uviedol, že syn nemá krúžky ani zdravotné komplikácie. Nevie, koľko dávam mesačne na jeho stravu. Ošatenie mu nekupuje, dáva mu ho sestra. Mesačne počas korony dával asi 150 Eur na stravu pre nich oboch, stravujú sa aj u mamy (pozn. súdu babky maloletého dieťaťa). Myslí si, že matka nemá veľké výdavky, platí si iba elektrinu. Žiadal zvýšiť výživné od právoplatnosti rozsudku.

5. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že bol v auguste 2020 prešetriť pomery u matky a zistil, že matka má stále invalidný dôchodok, má nezhubné nádory na mozgu, v čase šetrenia bola dosť zmätená. Nevedela sa sústrediť, jej dôchodok je 395,80 Eur. Nevedela si na veľa vecí spomenúť, veľa vecí si nepamätala. Pôsobila zmätene, stále opakovala, že nechce ísť do nemocnice. V domácnosti býva už sama, matka býva vedľa u brata vo vedľajšom dome. Uviedla, že na pojednávanie sa zrejme nedostaví, nevie, či by to zvládla.

6. Zo spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. , najmä zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.11.2017 vyplýva, že v čase posledného rozhodovania súdu dňa 20.11.2017 bola matka poberateľkou invalidného dôchodku priznaného Sociálnou poisťovňou v sume 367,60 Eur mesačne, bývala v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Vlastnila rodinný dom, v ktorom bývala, nič iné (vyššej hodnoty) nevlastnila. V súvislosti s jej zdravotným stavom nemala zvýšené výdavky. Otec dosahoval príjem cca 750 Eur v čistom, s maloletým dieťaťom mal len bežné výdavky v sume cca 150 Eur mesačne. Nemali žiadne osobitné výdavky, náklady na bývanie boli 260 Eur mesačne. Už v tej dobe mu so starostlivosťou o syna pomáhala babka maloletého, navarila, vyzdvihovala ho zo škôlky.

7. Z lustrácie matky v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že matka je poberateľkou invalidného dôchodku, aktuálne vo výške 395,80 Eur. Iný príjem nemá.

8. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že otec od posledného rozhodnutia súdu menil trikrát zamestnanie, pričom aktuálne je od 17.10.2018 zamestnaný v F. s. r. o., so sídlom v K. s príjmom od 740 Eur do 927 Eur v hrubom, čo v čistom činí max. 720 Eur mesačne. Iný príjem nemá.

9. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

12. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

14. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje spolu s vyživovacou povinnosťou medzi manželmi dva základné piliere celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je vymedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo

sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery dieťaťa a podobne. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť. Pri určovaní výživného súd vychádza z pomerov, aké tu sú v čase podania návrhu, najneskôr však z pomerov, aké sú v čase vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Je zrejmé, že postupom času sa v dôsledku rôznych okolností tak na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby reálne podmienky odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto ak dôjde k zmene pomerov na jednej, prípadne na oboch stranách, z dôvodov subjektívnych alebo objektívnych, je na mieste iniciovať konanie za účelom zmeny súdneho rozhodnutia v dôsledku zmeny rozhodujúcich kritérií v porovnaní so stavom zisteným súdom v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že od posledného rozhodovania súdu v roku 2017 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, konkr. v nákladoch na jeho výživu (strava) a ošatenie. Od posledného rozhodnutia súdu uplynuli takmer tri roky, maloletý T. ukončil prvý ročník základnej školy. V období mesiacov apríl a máj 2020 bol otec na ošetrovnom, kedy poberal od štátu tzv. „pandemickú očr“ pre uzavretie prevádzky školských zariadení. Z toho dôvodu si ustálil, že mesačné nevyhnutné náklady na stravu, ktorú zabezpečoval v potrebnom rozsahu v tomto období, predstavovali cca 150 Eur na nich oboch, čo predstavuje pri ideálnom podiele 75 Eur na jednu osobu. Súd mal nesporované a nepochybné, že takéto náklady sú u Xročného dieťaťa dôvodné. Okrem toho sa stravovali u babky maloletého dieťaťa. Príjem otca v tomto období pozostával výlučne z ošetrovného.

16. K schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom matky: z vykonaného dokazovania porovnaním pomerov matky v roku 2017 a v čase rozhodovania súdu o návrhu otca na zvýšenie výživného mal súd preukázané, že matka je poberateľkou invalidného dôchodku aktuálne v sume 395,80 Eur, k inej zmene pomerov na jej strane nedošlo.

17. K schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca: z vykonaného dokazovania porovnaním pomerov otca v roku 2017 a v čase rozhodovania súdu vyplynulo, že otec od 17.10.2018 pracuje u F. s. r. o. so mzdou cca 714 - 720 v čistom pri plnom pracovnom úväzku. V čase posledného rozhodovania súdu otec dosahoval príjem cca 750 Eur v čistom. Následne menil niekoľkokrát zamestnanie v snahe nepracovať viac na viaczmennej prevádzke tak, aby mohol riadne vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Preto mal súd za preukázané, že u otca nedošlo k podstatnej zmene jeho zárobkových pomerov, keď zmeny s ohľadom na príjem otca sú nepatrné.

18. Zhodnotením odôvodnených potrieb maloletého T., zhodnotením schopností, možností a majetkových pomerov matky, a zhodnotením schopností, možností a majetkových pomerov otca maloletého T., po porovnaní s pomermi v roku 2017, kedy súd naposledy rozhodoval o povinnosti matky prispievať na výživu maloletého T., došiel súd k záveru, že tu je priestor na zvýšenie súdom určeného výživného v prospech maloletého T., aj keď nie v takej výške ako navrhol otec maloletého T., nakoľko bolo potrebné zohľadniť infláciu cien tovarov a služieb. Povinnosťou každého rodiča je niesť zodpovednosť za splodenie dieťaťa a po jeho narodení podieľať sa na výžive svojho potomka do doby nadobudnutia objektívnej spôsobilosti dieťaťa samé sa živiť. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. - 45 zo dňa 20.11.2017 súd schválil dohodu rodičov, ktorým sa maloletý T. zveril odo osobnej starostlivosti otca sa matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého T. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie predstavovalo 27,32 Eur. Toho času s účinnosťou od 01.07.2020 zodpovedá tejto povinnosti suma 29,42 Eur. Súd mal preukázané, že len na stravu maloletého dieťaťa vynakladá otec 75 Eur mesačne, ostatné náklady ako na bývanie zostali zachované (260 Eur mesačne pre nich oboch). Pri zhodnotení možností matky ako invalidnej dôchodkyne, ktorá posledných 11 mesiacov neprispieva na výživu svojho syna, súd dospel k záveru, že je dôvodným určiť výživné vyššou sumou, keď v dôsledku rastu dieťaťa rastú aj náklady na jeho stravu a ošatenie a nejde už o dieťa predškolského veku, ale o dieťa, ktoré si plní povinnú školskú dochádzku vo veku X rokov. Preto súd zvýšil povinnosť matky prispievať na výživu maloletého dieťaťa zo sumy 29,42 Eur na sumu 40 Eur mesačne odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, keď otec nežiadal priznať zročné výživné od podania návrhu, procesný opatrovník s prihliadnutím na pomery u matky vyjadril súhlas s touto úpravou a súd považoval takto upravenú zvýšenú vyživovaciu povinnosť matky za

sociálne spravodlivú tak k maloletému dieťaťu ako aj k matke, keď výživné v sume 40 Eur nedosahuje ani 11 % z príjmu matky ako odporúčané výživné u detí od nula do päť rokov dieťaťa.

19. O nároku a výške náhrady trov konania súd rozhodol podľa v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, od ktorej generálnej klauzuly mimosporového konania súd nevidel žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa sa odkloniť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie tých účastníkov, ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva na odvolanie do zápisnice súdu.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.