Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-93-2010.pdf
PDF · 143.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-3T/93/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mihaľákovej a prísediacich Lucie Fraňovej a Margity Tragalovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. 8. 2020 v Košiciach takto
rozhodol:
obžalovaný
E. E., nar. X. XX. XXXX v R., trvale bytom F. XXX, t.č na neznámom mieste v E. L. H. R. a L., proti ktorému sa vedie konanie ako proti ušlému, obžalovaný B. T., nar. XX. XX. XXXX v R., bytom R. 7, R.
s ú v i n n í , že
po predchádzajúcej dohode s doposiaľ nestotožnenými spolupáchateľmi nezisteným spôsobom získali
- falšované splnomocnenie C.. N. W. zo dňa 24. 2. 1998, podľa ktorého mal mať oprávnenie konať za majiteľov nehnuteľnosti a to kaštieľa s príslušenstvom zapísaného na liste vlastníctva č. 990 katastrálneho územia L.- H.,
- falšované splnomocnenie C.. N. W. zo dňa 24. 2. 1998, podľa ktorého ho mal obž. B. T. v plnom rozsahu zastúpiť pri prevode predmetnej nehnuteľnosti, na ktorom bola falšovaná aj úradná pečať notára C.. N. A. o overení pravosti podpisov C.. N. W. a obž. B.a T.,
- falšovaný znalecký posudok znalca z odboru stavebníctva Ing. C. R. č. XXX/XX zo dňa 26. 1. 1998 o ocenení predmetnej nehnuteľnosti,
- falšovanú kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 17. 2. 1998 s jej dodatkom zo dňa 24. 2. 1998 s falšovaným podpisom C.. N. W., pričom uvedené falšované písomnosti predložili ako pravé dňa 24. 2. 1998 na katastrálnom odbore Okresného úradu L. II na ul. I. č. X v L. , na základe čoho došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 15 miliónov Sk na kupujúceho spol. Y. spol. s r.o. so sídlom R., R. č. XX, IČO: XX XXX XXX, za ktorú konal obž. E. E. ako jej konateľ, a to povolením vkladu do katastra nehnuteľností dňa 25. 2. 1998, čím spôsobili majiteľom predmetnej nehnuteľnosti poškodeným G. W., H. U., C. D. a T. W. škodu vo výške 19 811,301 Sk (657 614,71 eur), pričom následne toho istého dňa 25. 2. 1998 obž. E. E., ako konateľ spol. Y. spol. s r.o. so sídlom R., R. č. XX, IČO: XX XXX XXX, predmetnú nehnuteľnosť odpredal na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 24. 2. 1998 za 15 miliónov Sk spol . A. B., a.s. so sídlom R., O. č. XX, IČO: XX XXX XXX a vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu L. II dňa 25. 2. 1998,
teda
- spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
- spoločným konaním použili falšovanú verejnú listinu ako pravú a takým činom spôsobili značnú škodu,
tým spáchali
- trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona č . 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania činu (ďalej už len „Tr. zákon“),
- trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 176 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.
Za to im ukladá :
obž. E.ovi E.ovi
Podľa § 250 ods. 4, § 35 ods. 1, § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
obž. B.ovi T.
Podľa § 37 Tr. zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2, pretože má za to, že súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 6T 69/2008 zo dňa 10. 2. 2011 za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, je dostatočný.
odôvodnenie:
V prejednávanej trestnej veci rozhodoval v pôvodnom konaní Krajský súd v Bratislave, ktorého odsudzujúci rozsudok sp. zn. 7T 2/2003 zo dňa 23. 8. 2004 zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2To 12/2005 zo dňa 19. 4. 2005 a vrátil vec prokurátorovi na došetrenie.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal novú obžalobu na Okresný súd Košice II dňa 27. 10. 2010.
Podnet predsedníčky senátu na odňatie predmetnej trestnej veci a jej prikázanie niektorému z okresných súdov v obvode Krajského súdu Bratislava z dôvodu urýchlenia konania a hospodárnosti, pretože obžalovaní a prevažujúca časť svedkov mala bydlisko, resp. pracovisko v regióne Bratislavy a jeho blízkosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Ndt 12/2011 zo dňa 26. 7. 2011 neakceptoval (na rozdiel rovnakého podnetu Krajského súdu v Košiciach v r. 2003).
Priebeh a dĺžku trestného konania významne ovplyvnila skutočnosť, že na oboch obžalovaných pre neúčasť na hlavnom pojednávaní museli byť vydané príkazy na zatknutie a u obž. E. E. aj európsky zatýkací rozkaz. Po jeho realizácii v r. 2015 príslušné orgány E. L. H. R. a E. L. odmietli vydať obž. E. E. na trestné konanie na E.. Po získaní adresy bydliska obž. E. E. v zahraničí v súvislosti s extradičným konaním, bol z nej neúspešne predvolávaný na hlavné pojednávanie, na základe čoho súd následne prijal dňa 11. 1. 2017 opatrenie o vykonaní trestného konania proti nemu ako proti ušlému.
Súd následne vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom sa uskutočnilo dokazovanie prečítaním výpovede obž. E. E. z prípravného konania a z konania pred Krajským súdom Bratislava, rovnako boli prečítané všetky výpovede obž. B. T., ktorý využil právo nevypovedať a až v neskoršom štádiu hlavného pojednávania zmenil svoje rozhodnutie a k veci vypovedal. Súd vypočul svedkov, ktorých svedecké výpovede sú uvedené v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku, prečítal zápisnice o výpovediach svedkov a oboznámil listinné dôkazy.
Na základe takto vykonaného dokazovania, po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej nadväznosti, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, súd alebo niektorá procesná strana, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 5 S 8/1998 zo dňa 18. 3. 1999 potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice II katastrálneho odboru č.k. OK-1/1998 zo dňa 6. 8. 1998, ktorým bolo zrušené rozhodnutie, ktorým bolo dňa 25. 2. 1998 pod č. V 378/98 rozhodnuté o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy medzi kupujúcim Y. spol. s r.o. a predávajúcimi G. W., H. U., C. D. a T. W.. Rozhodnutie o vklade do katastra bolo zrušené z dôvodu podozrenia, že kúpna zmluva nebola podpísaná konajúcimi osobami na strane predávajúcich, teda bola neplatná ex tunc, jednalo sa od začiatku o absolútne neplatný právny úkon.
Obž. E. E. vo veci vypovedal nasledovné.
Pri výsluchu v súvislosti s návrhom prokurátora na jeho vzatie do väzby dňa 21. 7. 1998 uviedol, že spol. Y. spol. s r.o. bola na neho prepísaná bez toho, aby ju odkúpil . Pečiatku firmy mu odovzdával advokátsky koncipient JUDr. G. p. G. vtedy, keď sa mal robiť nejaký obchod. Spolu cestovali do L., po návrate mu pečiatku vrátil. Pri ďalšom výsluchu už bol prítomný jeho obhajca JUDr. C.. Uviedol, že začiatkom mesiaca marec 1998 ho telefonicky oslovil dovtedy neznámy obž. T., že má zaujímavú ponuku, stretli sa v reštaurácii. Išlo o pozemky a kaštieľ, listiny zobral k JUDr. G. , ktorý povedal, že ich overí a že si spomína na T., že už s ním robil nejaký obchod. Keď sa JUDr. G. vyjadril, že je to v poriadku a že má kupca, skontaktoval sa s T., ktorý mal zabezpečiť ostatné záležitosti. Dohodli sa, že si zriadi sejf, do ktorého vloží 1 milión Sk, tieto peniaze po návrate z L. odovzdal T.. S predávajúcim p. W. neprišiel do osobného kontaktu, všetky doklady zabezpečil T., vrátane splnomocnenia JUDr. W. na prevod nehnuteľnosti. Listiny konzultoval s JUDr. G.om, kúpnu zmluvu zo dňa 17. 2. 1998 podpísal u notára. Druhý znalecký posudok, ktorý bol použitý pri následnom odpredaji nehnuteľnosti, doniesol p. G., ktorý bol konateľom kupujúcej spoločnosti. Medzi ním ako predávajúcim a spoločnosťou A. B., a.s. ako kupujúcou bola dohoda na kúpnej cene 15 miliónov Sk. Prečo táto zmluva nebola podpísaná v R., nevedel vysvetliť. Do L. cestoval s G.m, na katastri, kde sa stretol s T., bol sám. Pretože v zmluve bola nejaká chyba, stretli sa o dva dni opäť na katastri, T. doniesol „opravené papiere“, obdržal list vlastníctva. U notárky v L. bol s G.m, tam podpísal doklady, v ktorých už vystupoval ako predávajúci a potvrdenie, že prevzal kúpnu cenu za kaštieľ. (Podľa osvedčovacej knihy boli overené podpisy obž. E. a JUDr. G.ho na kúpnych zmluvách a na návrhoch na vklad na notárskom úrade JUDr. G. L. - čl. 215-218.) Spoločne odišli na kataster, kde odovzdal listiny pre ďalší list vlastníctva, ktorý mal byť vyhotovený na druhý deň. Od G.ho prevzal kufrík s peniazmi a podľa dohody sa stretol s T., ktorý mu navrhol už predtým, že ho zoberie autom späť do R.. Asi po 20 km však prestúpil do iného vozidla a jeho kamaráti Q. R. a F. E. ho priviezli do bydliska v F., urobil tak z obavy, pretože T. poznal len krátko. (Na hlavnom pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave vysvetlil skutočnosť, že sa nekontaktoval na predávajúceho, jednal len s T. a že nepreveroval pravosť dokumentov tým, že T. dôveroval - čl. 304 a čl.434). Kufrík s peniazmi uložil v sejfe u svojho známeho A. H.. Asi o 3 dni sa stretol s T., ktorý neprišiel s predávajúcim, preto mu odovzdal len 1 milión Sk ako odmenu za sprostredkovanie kúpy kaštieľa, boli to jeho vlastné finančné prostriedky. JUDr. G. mu poskytol výzvu pre predávajúceho na oznámenie čísla účtu, ktorú odoslal listom a pretože ho nikto nekontaktoval, peniaze požičal svojmu známemu H. za 4 % úrok. Pri tomto výsluchu (7. 8. 1998) obžalovaný uviedol, že kedykoľvek odovzdá peniaze predávajúcemu, ak si to uplatní. (Na hl. pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave dňa 13. 5. 2004 uviedol, že JUDr. G. a G. poznali H. a reagovali „normálne“ na to, že mu požičal 15 miliónov Sk - čl. 358). Na hlavnom pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave v r. 2004 už uvádzal, že Y., spol. s r.o. odkúpil za 100 000,- Sk (tento zásadný rozpor v jeho výpovedi nebol na hlavnom pojednávaní odstraňovaný). Po predložení kúpnych zmlúv potvrdil, že sú na nich jeho podpisy. Skutočnosť, že nehnuteľnosť odkúpil a aj odpredal za 15 miliónov Sk a ako províziu zaplatil T. 1 milión Sk, vysvetlil tak, že s G.m mal dohodu, že z následného odpredaja kaštieľa alebo „z rozbehnutej reštaurácie“ dostane 7-10 % zo zisku. Oproti prvej výpovedi (21. 7. 1998) uvádzal so zdôvodnením, že na neho bol vyvíjaný nátlak, ohľadne pečiatky spol. Y. spol. s r.o. už iné, a to, že ju mal iba on, nemal dôvod ju odovzdať G.mu. Počas väzby ho informoval obhajca JUDr. C., že H. sa spojil so spol. A. B., a.s. a „finančne sa vysporiadali“. Uvádzal rozdielne od predchádzajúcich výpovedí, že kúpnopredajnú cenu chcel odovzdať T., ktorý však nedvíhal telefón, oznámil to v kancelárii JUDr. G. a cez kanceláriu sa pokúšali T. zastihnúť (tento rozpor vo výpovediach nebol odstraňovaný).
Obž. B. T. vo výpovediach, ktoré boli na začiatku hl. pojednávania prečítané, uvádzal nasledovné.
Pri výsluchu v súvislosti s návrhom prokurátora na vzatie do väzby dňa 14. 9. 2002 uviedol, že pre drogovú trestnú činnosť bol od 25. 3. 1998 do 12. 9. 2002 vo výkone trestu odňatia slobody v F.. Pána E. nepozná a nebol v kontakte so žiadnou firmou, ktorá sa uvádza v uznesení o vznesení obvinenia. Obžalovaný vypovedal až na hlavnom pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave dňa 25. 3. 2004. Uviedol, že v r. 1994 - 1995 pracoval pre JUDr. G., chodieval v súvislosti s prevodmi bytov a domov na ich obhliadky, JUDr. G. to dával „právne dokopy“. Od r. 1996 mal realitnú kanceláriu, od klientov získal informáciu, že je na predaj kaštieľ v L.. Skontaktoval sa s p. W., pretože mal záujemcu z burzy cenných papierov v R.. S W. mali asi 4 stretnutia a bol aj v jeho byte v lete 1997, p. W. zaslal dokumenty k nehnuteľnosti na burzu cenných papierov. Pôvodný záujemca odstúpil, potom mal ďalšieho a to p. L., ktorý nesúhlasil s požiadavkou predávajúceho ohľadne zálohy 200 000,- Sk. Vo februári 1998 mu p. W. ako bývalá kolegyňa z realitnej kancelárie oznámila, že o kúpu kaštieľa má záujem JUDr. G.. Na jej požiadanie následne robil už len kuriéra. Potom, ako mu doručila doklady, odcestoval do L., na katastri sa stretol s osobou, ktorá sa síce predstavila ako E., ale nebola to tá osoba, ktorá je teraz na pojednávaní ako obž. E., a odovzdal jej doklady. Pracovník katastra JUDr. M. oznámil, že je v nich chyba a vyzval ho, aby podpísal splnomocnenie. Osoba vystupujúca ako E. telefonovala JUDr. G. a následne spolu telefonovali JUDr. M. a JUDr. G.. Vrátil sa do R., doklady odovzdal W., dostal obálku s novými dokladmi, vrátil sa do L., na katastri bol opäť domnelý E., konanie prebehlo opäť u JUDr. M.a, G.ho v L. nevidel. Cestou späť zobral aj E., ktorý stretol za L. známych a presadol do ich auta. Túto službu kuriéra urobil zadarmo pre bývalú kolegyňu W.. Pri konfrontácii obž. T. zotrval na tvrdení, že obž. E. nepozná. Obž. E. trval na svojej výpovedi s tým, že sa obaja stretli v R. a v L.. Na hl. pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave dňa 13. 5. 2004 doplnil svoju výpoveď o tvrdenie, že plnú moc, ktorá bola datovaná dňa 24. 2. 1998, podpisoval na katastri v Košiciach za prítomnosti JUDr. M.a dňa 25. 2. 1998. Na ďalšom hl. pojednávaní uviedol, že má poznatky, že počas výkonu trestu odňatia slobody v F. boli bez jeho vedomia na neho prevedené viaceré obchodné spoločnosti. (Podľa listinných dôkazov na čl. 223-224 bol obž. T. vo väznici v F. minimálne v dobe od 7. 4. 1998 do 26. 2. 1999). Obž. I. T. sa na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Košice II dňa 13. 9. 2018 rozhodol, že bude vypovedať. Uviedol, že s JUDr. W. sa zoznámil prostredníctvom nejakého známeho, vzťah opísal slovami, „bral ho ako svojho syna, nemal s ním žiadne problémy“. V súvislosti s predajom kaštieľa bol u neho asi 2-3krát, s jeho príbuzným p. U. bol na jeho obhliadke. JUDr. W. ponúkal kaštieľ asi 25 realitným kanceláriám. V r. 1994 - 1996 pracoval v realitnej kancelárii JUDr. G., ktorý mu nevyplatil sľúbenú províziu 250 000,- Sk, preto odišiel a založil si vlastnú realitnú kanceláriu V. A. s E. W., milenkou JUDr. G.. Dodatočne zistil, že s ním spolupracovala, aby získavala informácie, aby ho mohli obrať o majetok, čo sa aj stalo. Aj napriek tomu, keď ho požiadala, aby bol kuriérom a odniesol do L. na kataster dokumenty, urobil to, bol za tým JUDr. G. a Ing. Q., bol pod ich „drobnohľadom“, musel konať. Aby mal pokoj od skupiny Ukrajincov pod Ing. Q.m, ktorí mu vybili 6 zubov, vydával sa za ťažkého alkoholika. Trestné oznámenie nepodal, pretože JUDr. G. mal enormné známosti. Ako kuriér JUDr. G. bol donútený preniesť vedome drogy do F., vo väzení strávil 4 a pol roka. Za hlavných aktérov prejednávaného prípadu označil JUDr. G. a Ing. Q., pod ktorého tlakom konal spoluobžalovaný E., ktorý, aby sa vyhol osudu bielych koní, ušiel do H. R.. V kancelárii JUDr. G. boli už dva týždne pred 17. 2. 1998 vypracované zmluvy na dvojprevod nehnuteľnosti v priebehu jednej hodiny, na čom sa podieľal zamestnanec JUDr. G., ktorý potvrdil, že JUDr. M. na katastri v L. za to obdržal úplatok 50 000,- Sk. Vďaka tomuto dvojprevodu spol. A. B., a.s. navýšila svoj majetok o 34 milíónov Sk. Len na základe výzvy JUDr. M.a, ktorý kontroloval listiny v zalepenej obálke, omylom podpísal splnomocnenie na konanie v mene JUDr. W., neuvedomil si to, pretože mal iba doručiť doklady, o iné sa nestaral.
Svedok JUDr. N. W. (nar. v r. XXXX) vypovedal, že v rámci reštitúcie vybavoval v r. 1992 - 1993 prinavrátenie majetku rodine U.. ktorej členovia sa v r. 1995-1996 rozhodli odpredať kaštieľ s príslušenstvom nachádzajúci sa v L. - H. v hodnote 19,8 milióna Sk. Predaj neriešili cez realitné kancelárie, v auguste 1997 ho kontaktoval B. T., odovzdal mu vizitku realitnej kancelárie , v septembri uskutočnil obhliadku kaštieľa. Po úmrtí jednej zo spoluvlastníčok ho nahováral, aby sa predaj zrealizoval, hoci ešte neprebehlo dedičské konanie, že to vie na katastri v L. vybaviť. V decembri 1997 ho obž. T. navštívil so záujemcom Ing. L.. Mali už vypracovaný koncept kúpnopredajnej zmluvy na kaštieľ, vtedy sa obžalovaný oboznámil s osobnými údajmi spoluvlastníkov nehnuteľnosti a plnou mocou, ktorú mu dali na jej odpredaj. Na jeden deň mu poskytol aj znalecký posudok. Keď zistil, že nehnuteľnosť má byť zaťažená záložným právom, jednanie prerušil a viac sa s týmito osobami nestretol. Dňa 9. 3. 1998 na katastrálnom úrade v L. zistil, že bez vedomia vlastníkov bol kaštieľ prevedený na spol. Y., na listinách
boli falošné podpisy spolumajiteľov ako aj jeho podpis na splnomocnení pre obž. T., pretože nikdy mu splnomocnenie na odpredaj kaštieľa neudelil. Následne od spol. Y. obdržal písomnú požiadavku o zaslanie čísla účtu, po dohode s políciou na list nereagoval. Na hlavnom pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave opoznal obž. T. a popísal stretnutie a jednanie s ním a Ing. L., potvrdil, že im poskytol na jeden deň znalecký posudok a že sa obžalovaný vyjadril, že na katastri v L. „mu žerú z ruky“. Od známeho Ing. W. sa dozvedel, že kaštieľ bol bez ich vedomia odpredaný, po začatí trestného stíhania obdržal list od nejakej firmy podpísaný E.om , aby oznámil číslo účtu, kde má zaslať 15 miliónov Sk. K dokladom súvisiacim s prevodom nehnuteľnosti, ktoré mu boli predložené, uviedol, že sú na nich sfalšované podpisy spolumajiteľov ako aj jeho podpis na splnomocnení pre obž. T., nikdy nebol overovať svoj podpis na notárskom úrade JUDr. A. a že jeho priezvisko sa nepíše „W.“ ale „W.“. V marci v r. 2007 svedok na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava I uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich výpovediach.
Na čl. 183, 184 sa nachádza plnomocenstvo zo dňa 24. 2. 1998, ktorým JUDr. N. „W.“ splnomocnil B. T. v plnom rozsahu pre prevod nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania. Toho istého dňa bola na notárskom úrade JUDr. N. A. overená pravosť podpisov na plnomocenstve, teda JUDr. N.a W. a B. T.. Na čl. 88 je evidované plnomocenstvo G. W.ovej, H. U., C. D. a T. V. pre JUDr. N.a „W.“ zo dňa 24. 2. 1998 na zastupovanie pri prevode predmetnej nehnuteľnosti. Na notárskom úrade JUDr. N. A. mali byť toho istého dňa overené podpisy uvedených osôb. Na čl. 155 je kúpna zmluva zo dňa 17. 2. 1998, podpis splnomocneného zástupcu predávajúcich JUDr. N.a „W.“ mal byť overený na notárskom úrade JUDr. N. A. dňa 17. 2. 1998 a podpis návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 24. 2. 1998 JUDr. N.a „W.“ dňa 24. 2. 1998.
Svedok JUDr. N. A. vypovedal, že podpisy na uvedených osôb neoveroval, na okrúhlych pečiatkach jeho notárskeho úradu chýbajú čísla a osvedčovacie doložky majú nesprávne uvádzané tie isté čísla.
Svedok H. U. zomrel 8. 11. 1999, žil v L.. V júli 1998 v prípravnom konaní vypovedal, že 12. 9. 1995 splnomocnil manžela svojej sestry JUDr. N.a W. na odpredaj kaštieľa v L. - H., pretože ho na to splnomocnili aj jeho dve sestry. Mal informáciu o nejakom záujemcovi ešte v r. 1995, o Ing. L. a obž. T. v r. 1997 nemal žiadnu vedomosť. V marci 1998 mu anonym telefonicky oznámil, že došlo k podvodnému odpredaju kaštieľa, vec si preveril na katastri, kde už bola nehnuteľnosť blokovaná. K predloženému splnomocneniu uviedol, že sa nejedná o jeho podpis a nikdy nebol overovať svoj podpis u notára v R..
Svedkyne G. W.ová, C. D. a T. W., ako manželka a dcéry JUDr. N.a W. potvrdili, že ho splnomocnili na odpredaj kaštieľa v L. - H. a že ich podpisy na splnomocneniach a kúpnopredajných zmluvách, ktoré im boli predložené na polícii, boli sfalšované a nikdy neboli overovať svoje podpisy na notárskom úrade v R.. Rovnako vypovedali aj v neskoršom štádiu trestného konania na hlavnom pojednávaní, resp. po vrátení veci prokurátorovi na príslušnom oddelení polície. Svedkyňa W.ová objektivizovala svedectvo svojho manžela, že obž. T. a záujemca pôsobili vierohodne a že od manžela mal obžalovaný k dispozícii znalecký posudok ako aj osobné údaje spolumajiteľov predávanej nehnuteľnosti.
Z prečítanej výpovede svedka Ing. arch. C. L. vyplynulo, že sa pri vybavovaní úveru náhodne zoznámil s obž. T.. So spoločníkom chceli otvoriť autoumyvárku v R.. Nechcel kúpiť nehnuteľnosť, hľadal nehnuteľnosť, na ktorú by mohlo byť zriadené záložné právo a tak získať bankový úver 3-4 mil. Sk. Obž. T. mu ukázal fotografie kaštieľa, spolu navštívili opakovane majiteľa, ktorému by za ručenie platil z podnikania ročnú odmenu. Muž, s ktorým jednali, požadoval, aby preukázal svoju solventnosť, ukázal mu 200 000,- Sk. Pretože sa vybavovanie záložného práva predlžovalo a nemohol čakať, upustil od ďalšieho jednania.
Svedok Ing. C. R. vypovedal, že na základe požiadavky JUDr. W. vypracoval znalecký posudok na hodnotu kaštieľa v L. -H.. Prvýkrát vypracoval posudok pre dedičské konanie po úmrtí jedného zo spolumajiteľov, druhýkrát v súvislosti s jeho odpredajom. Na hl. pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave mu bol predložený znalecký posudok, po nahliadnutí skonštatoval, že jeho pôvodný posudok bol upravený spôsobom, ktorý svedčil o tom, že to urobila osoba v tomto smere zbehlá. Ním stanovená cena 19 miliónov Sk bola navýšená na 29 miliónov Sk, na pečatidle nebol jeho podpis a v znaleckej doložke nebolo správne číslo jeho evidencie.
Na čl. 121 je zadokumentovaný znalecký posudok č. 320/97, ktorý dňa 20. 11. 1997 vypracoval Ing. C. R., ktorým stanovil cenu nehnuteľnosti pre prevod medzi tuzemskými fyzickými osobami na 19 811 301,- Sk.
Na čl. 164 je zadokumentovaný znalecký posudok č. 116/97, ktorý mal vypracovať Ing. C. R. na totožnú nehnuteľnosť dňa 26. 1. 1998 a stanoviť jej cenu na 33 420 520,- Sk. Na čl. 133 je znalecký posudok pod tým istým číslom a s tým istým dátumom vyhotovenia, ktorý stanovil cenu danej nehnuteľnosti na 22 852 600,- Sk.
Svedok JUDr. F. H. vylúčil, že by na jeho notárskom úrade boli pracovníkmi vedome osvedčené rozdielne kópie originálu znaleckého posudku a po predložení znaleckého posudku na čl. 133 uviedol, že evidenčné číslo v pravom hornom rohu nezodpovedá jeho úradu.
Svedkyňa Y. W. vypovedala, že pracovala dva roky ako sekretárka u JUDr. G., mala s ním „bližší vzťah“, tu sa v r. 1996 zoznámila s obž. T.. „Spravila“ si s ním firmu, trvalo to len 3-4 mesiace, pretože si „nesadli“. Dozvedela sa, že obžalovaný chodí do L., bol šťastný, že získal plnú moc na odpredaj kaštieľa, pretože bol veľmi zadlžený a získa nejaké peniaze. Či to riešil s JUDr. G.om, nevedela, pretože jednali za zatvorenými dverami. Požiadal ju, aby zriadila sejf v pobočke VÚB v D., prekvapilo ju, že sa tam nachádzal obž. E., ktorého len raz videla v kancelárii a predpokladá, že on dostal kľúč a prístupový kód. Či niečo do sejfu ukladal, nemala vedomosť. Vylúčila, že by obž. T. požiadala o doručenie písomností na kataster do L., na istý čas zmizol, nikto nevedel, kde je, stretli sa až po 20 rokoch na ulici. Vzťah obž. T. a JUDr. G. nebol založený na priateľstve, ešte pred jej príchodom robil pre advokáta administratívne práce, predtým bol čašníkom. Priateľské vzťahy mal JUDr. G. s Ing. Q.m a JUDr. C.om, ktorí ho často navštevovali.
Svedok JUDr. C. G. vypovedal, že s obž. T. spolupracoval pred 20 rokmi na realitách, obž. E. spoznal v súvislosti s prejednávaným prípadom. S Ing. Q.m bol akcionárom spol. A.V. B., a.s., z predstavenstva si pamätal JUDr. G.ho, ktorý bol koncipientom v jeho advokátskej kancelárii. Z kúpy kaštieľa si pamätal už len to, že sa s ním malo ďalej podnikať. Keďže mal aj iné aktivity a iné spoločnosti, nepamätal sa, či financie na kúpu, 15 miliónov Sk, zabezpečoval on alebo Ing. Q., pripustil, že kúpna zmluva mohla byť vypracovaná v jeho advokátskej kancelárii. K osobe p. G. uviedol, že pre neho robil nejaké právne úkony, či od jeho firmy G. dostal pôžičku 15 miliónov Sk, nevedel odpovedať. K dvojprevodu nehnuteľnosti uviedol, že sa tak stalo preto, lebo nemal dôveru voči obž. T., podozrieval ho ohľadne viacerých podvodov. Či získala spol. A. B., a.s. bankový úver, ako to vyplynulo zo správy auditu zo 6. 5. 1999 na základe ručenia kaštieľom, nevedel odpovedať. Nepamätal sa ako akcionár, či v r. 1998 sa zvyšovalo základné imanie spol. A. B., a.s. K osobe C. E., ktorý zomrel v r. XXXX, uviedol, že patril medzi jeho klientov. Nepamätal sa na to, že táto osoba bola od r. 1991 do septembra 1997 spoločníkom spol. Y., s.r.o., ktorej konateľom sa stal obž. E. dňa 13. 1. 1998. Na tvrdenie obž. T., že vo veci konal len z obavy o svoju bezpečnosť, lebo mu inak hrozila likvidácia zo strany Ing. Q., resp. aj jeho, svedok reagoval slovami, že „je to hajzel nad hajzel“, a označil to za holý nezmysel. Ako dôvod ukončenia ich 1-2 ročnej spolupráce uviedol, že prišli Albánci, vyložili na stôl pištole s tým, že hľadajú obž. T., lebo im tvrdil, že robí pre neho.
Svedok JUDr. G. G. vypovedal, že pracoval v r. 1995 - 1998 v advokátskej kancelárii JUDr. G. ako koncipient, členstvo v predstavenstve spol. A., a.s. mu ponúkol JUDr. G., spolu s Ing. Q.m boli jej akcionármi. Medzi klientov JUDr. G. patril aj C. E., pripustil, že vedel, že cca len mesiac pred predajom kaštieľa nastala zmena v jeho spol. Y., s.r.o. a že sa jej spoločníkom a konateľom stal obž. E., vtedy to neriešil. O všetkom rozhodovali akcionári, ako predseda predstavenstva iba podpísal zmluvy a vycestoval do L., aby dohliadol na prevod vlastníckeho práva na katastri a odovzdal kúpnu cenu obž. E.ovi, peniaze mal v taške, o hotovostnej forme úhrady rozhodli akcionári, v tom čase to bolo bežné. Až neskôr sa dozvedel, že s prevodom mal niečo spoločné obž. T., s ktorým nemal dobré skúsenosti, inak by bol ostražitejší. Poprel, že by pracovníkovi katastra, s ktorým jednal pri prevode, poskytol nejaký úplatok. Z advokátskej kancelárie JUDr. C. G. „odišiel, aby sa mu lepšie spalo“.
Svedok JUDr. C. E. vypovedal, že bol koncipientom v advokátskej kancelárii JUDr. G. a stal sa členom dozornej rady spoločnosti, ktorej štatutárom bol starší koncipient JUDr. G. a ktorá kupovala kaštieľ v L., jedným z dvoch akcionárom bol JUDr. G.. O kúpe sa dozvedel z činnosti v advokátskej kancelárii, na príprave dokumentov sa nepodieľal, na veci nemal osobný ani majetkový záujem. Na úkonoch v L. sa
mal zúčastňovať JUDr. G.. Len zo spisu sa dozvedel, že boli robené dva prevody, či boli rozdielne ceny, na to sa nepamätal. Pre obž. E. v advokátskej kancelárii zakladali alebo predávali obchodné spoločnosti, až po začatí trestného stíhania sa dozvedel, že „tam niekde figuroval“. Potvrdil, že robil takéto úkony v súvislosti s jeho osobou, aj pokiaľ ide o spol. Y., s. r.o. , ktorej pôvodným majiteľom bol klient kancelárie C. E.. O obž. T. vie len z počutia, chodil do kancelárie predtým, než tam nastúpil v septembri 1997. Y. W. ako klientka chodila do advokátskej kancelárie často, najskôr kvôli nehnuteľnostiam. K osobe Ing. Q. uviedol, že bol klientom advokáta JUDr. G., s ktorým zrejme mal spoločné obchodné aktivity, bol trestne stíhaný pre viaceré majetkové trestné veci.
Svedok JUDr. C. M. vypovedal, že v inkriminovanom čase „bežal realitný biznis“, bežne sa robili dvojprevody, stránky mu stávali pred dverami, aby sa mohli objednať, v danej veci sa nepamätal, či konal na nejaký pokyn. Keďže spisový materiál bol po obsahovej stránke v poriadku a po vizuálnej stránke aj podpisy, povolil vklad vlastníckeho práva. Pretože výška poplatku sa riešila v závislosti od hodnoty nehnuteľnosti na podateľni, nevenoval pozornosť znaleckým posudkom, či sú tam nejaké rozdiely. Na návrh prokurátora bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 30. 7. 1998, ktorú potvrdil. V nej uvádzal, že okolo 22. 2. 1998 sa k nemu dostavil mladý muž JUDr. G. a informoval sa na možnosť vykonania vkladu v súvislosti s prevodom kaštieľa v priebehu nasledujúceho dňa, pretože v peňažnom ústave majú pripravený úver, ktorého výber je časovo limitovaný. Súhlasil, pokiaľ budú potrebné podklady v poriadku. Nasledujúci deň prišiel so E.om a ďalším mužom, ktorý ostal na chodbe. Predložili mu kúpnopredajnú zmluvu a splnomocnenie , ktoré bolo potrebné doplniť, pretože chýbalo splnomocnenie pôvodných vlastníkov pre p. W.. Uviedli, že letia do R. a na druhý deň sa vrátia s doplnenými dokladmi. Dňa 25. 2. 1998 prišli E. a T., doniesli upravené podklady pre uskutočnenie prevodu nehnuteľnosti, boli overené notárom v R.. Asi o dve hodiny si prevzali obaja doklady, T. pre pôvodných majiteľov a E. pre spol. Y., s.r.o. Po krátkom čase prišli do kancelárie E. a JUDr. G. a predložili podklady na ďalší vklad, ktoré boli overené notárom, a to z Y.u, s.r.o. na A., a.s. E. uviedol, že už cestuje, preto doklady prevezme JUDr. G., ktorý prišiel na nasledujúci deň a prevzal ich pre obe spoločnosti. Pri odchode mu ukázal dve fotografie a pýtal sa, ktorý kaštieľ kúpili, že dúfa, že ten, ktorý bol v lepšom stave.
Okresný úrad Košice, katastrálny odbor oznámil (čl. 1596), že z informačného systému ani z evidencie katastra nie je možné zistiť, keďže to nie je predmetom vykazovania činnosti odboru, či v rokoch 1997
- 1999 boli realizované v priebehu jedného dňa dva vklady vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti.
Svedok JUDr. C. C. bol vypočutý v prípravnom konaní po vrátení veci prokurátorovi na došetrenie na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Na tomto hl. pojednávaní bola prečítaná jeho výpoveď z r. 2006. Vypovedal, že okolo r. 1997- 1998 bol asi jeden rok formálnym členom dozornej rady spol. A. B., s.r.o., ktorej akcionármi boli Ing. Q. a JUDr. G.. Nepamätal sa, že by počas jeho členstva dozorná rada zasadala a o niečom rozhodovala. Nemal vedomosť o zmluve so spol. G., a.s. a ani o splácaní pôžičky. Akciovú spoločnosť riadili akcionári a predstavenstvo, ktoré tvorili spolupracovníci a priatelia JUDr. G.. V dozornej rade sa neprejednávala činnosť E. v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti, o celej záležitosti sa dozvedel, až keď prevzal jeho zastupovanie v trestnom konaní. Po odsudzujúcom rozsudku Krajského súdu Bratislava sa obž. E. na neho nahneval, odvolal mu plnú moc a začal na neho vypisovať osočujúce listy.
Svedkovia G. N. a JUDr. G. A. boli členmi dozornej rady spol. A., a.s. Svedkyňu oslovili JUDr. G. a JUDr. E., bola sekretárkou, oni boli advokátski koncipienti u JUDr. G.. Tvrdili, že je to len formalita, zodpovednosť je na predstavenstve. Nezúčastňovala sa na žiadnych zasadnutiach, nemala žiadne informácie o činnosti spoločnosti a po predložení zmluvy so spol. G., a.s. zo dňa 20. 2. 1998 vylúčila, že je na nej jej podpis. A ani svedok JUDr. G. A. nemal vedomosť o predmetnej zmluve a o okolnostiach splácania pôžičky, predpokladal, že to riešil niekto z predstavenstva.
Svedok K. G., ktorého výpoveď bola prečítaná, uviedol v októbri 1998, že od r. 1988 pozná pracovne JUDr. G., ktorý ho vo februári 1998 požiadal o pôžičku 15 miliónov Sk. Peniaze v prítomnosti JUDr. G. prevzal G. dňa 20. 2. 1998, kedy uzavreli zmluvu, lehota splatnosti bola 3 mesiace. Pretože došlo k omeškaniu ,bola predĺžená lehota splatnosti do 31. 12. 1998. Na hl. pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave svedok dňa 23. 6. 2004 vypovedal, že obžalovaných nepozná, v klasickom obchodnom vzťahu bol s JUDr. G.om a G.m. O pôžičku 15 miliónov Sk za účelom investície ho požiadal, bez prítomnosti JUDr. G., G., ktorá mu doposiaľ nebola vrátená. Riešil to s JUDr. G.om, ktorý vždy sľuboval, že sa to vyrieši. Jeho firma G., a.s. skrachovala.
Dcéra K.a G., svedkyňa L. G.ová, vypovedala, že s nebohým otcom bola naposledy v kontakte asi v r. 1995, po rozvode rodičov žila od detstva s matkou a bratom. Či jeho firma G., a.s. mohla v r. 1998 poskytnúť niekomu pôžičku 15 miliónov Sk, nemala žiadnu vedomosť.
Podľa zmluvy o poskytnutí finančných zdrojov za obchodným účelom spol. G., a.s. zastúpená A. G.om poskytla dňa 20. 2. 1998 sumu 15 miliónov Sk spol. A. B., a.s. zastúpenej Mgr. G.om G.m a Mgr. C.om E.om. Pôžička mala byť vrátená do 31. 12. 1998, zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o úroku (čl. 196-197).
Podľa výpisu z obchodného registra spol. A. B., a.s. vznikla 5. 12. 1997, mala základné imanie 1 milión Sk, členmi predstavenstva boli Mgr. G. G., Mgr. C. E. a B. U..
Bratranec obž. E., F. E., vypovedal, že ho nevidel 15 rokov, pretože zmizol. Otec ho veľmi skoro vyhodil z domu, hoci nebol problémový, mohol pracovať u stolára K. H. v F., neskôr v niečom podnikal. Nepamätal sa, že by ho vo februári 1998 viezol z L. alebo blízkeho okolia do ich bydliska v F..
Ani svedok Q. R. sa nepamätal na to, že by viezol obž. E. z L.. Poznajú sa, vyrastali spolu v F., nevidel ho 15 rokov, nevie, kde sa zdržiava. Nevie odkiaľ mal peniaze, keď chodili na pivo, lebo „robiť - nerobil nikdy“.
Svedok Dr. G. W. vypovedal, že pozná obž. E., je to jeho rovesník, pochádzajú obaja z okolia E.. Naposledy s ním bol v kontakte asi pred 15 rokmi, teraz je v zahraničí. S otcom nevychádzal dobre, ako tínedžer bol ako ostatní: „ktorému tínedžerovi nešibe?“. Nepamätal sa, že by JUDr. E., ktorý riešil jeho právnu záležitosť po dobu asi 5 rokov, sa vyjadril o obž. E.ovi, že je potrebný na to, aby išiel do väzenia namiesto iných.
Svedok K. H. dňa 29. 10. 1998 vypovedal v prípravnom konaní, že obž. E. pozná, vyrastali od malička v jednej obci. Chodieval k nemu, nikdy si u neho nič neschoval. Na hl. pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave dňa 13. 5. 2004 uviedol, že mal stolársku dielňu, obž. E. mu občas pomáhal. Až v tejto výpovedi sa zmienil o trezore v dielni, patril jeho spoločníkovi, nič v ňom však nebolo. Obž. E. ho nežiadal o úschovu, kto mal kľúč, mohol si trezor otvoriť, ale nevie o tom, že by bolo v trezore uložených 15 miliónov Sk.
K osobe obž. T. vypovedal syn jeho družky C. L., ktorý uviedol, že s nimi žil asi 1 a pol roka v spoločnej domácnosti okolo r. 1998. Podľa jeho rozprávania sprostredkuvával predaje nehnuteľností. V období medzi februárom až aprílom 1998 ho navštívili neznámi muži, po rozhovore s nimi, povedal, že nasledujúci deň odcestuje, aby sa nebáli, že všetko je v poriadku, hoci sa mu zdal nervózny. Asi po 6 týždňoch dostali avízo od jeho sestry alebo p. W. , že sa ozval, že je v A.. Už predtým sa spoznal s p. W., ktorá bola s manželom a jeho matkou a obž. T. na spoločnej dovolenke v H.. Boli u nej aj na návšteve v jej rezidencii pod E.. Raz viezol muža, ktorý podľa rozprávania obž. T. mohol byť JUDr. G..
Z listinných dôkazov boli preukázané nasledovné skutočnosti.
Svedok, splnomocnenec poškodených, JUDr. N. W. pri rekognícii podľa fotoalbumu, ktorá prebiehala v novembri 2002, opoznal obž. T. ako muža, s ktorým prišiel do kontaktu pri predaju kaštieľa.
Podľa prehlásenia o prijatí kúpnej ceny a pokladničných dokladov obž. E. mal prijať od spol. A. B. a.s. sumu 15 miliónov Sk za prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území L. - H.. Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 15. 6. 1998 mal obž. E. ako veriteľ požičať dlžníkovi spol. N. Y., spol. s r.o. zastúpenej D. H.om pôžičku vo výške 15 miliónov Sk so 4 % úrokom m e s a č n e .
Na základe týchto výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sa žalovaný skutok stal, spáchali ho obžalovaní a konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku sa dopustili v spolupáchateľstve trestných činov podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona a falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaní konali vo forme priameho úmyslu podľa § 4 písm. a/ Tr. zákona, ich motívom bola zištnosť. Obžalovaní vinu nepriznali, ich obranu súd vyhodnotil ako účelovú. V prejednávanej veci je absolútne nesporné, že ani jeden z
obžalovaných nekonal v úmysle získať podvodným spôsobom kaštieľ nachádzajúci sa v L. - H. do svojho vlastníctva. Na druhej strane je hodnoverne preukázané, že sa vedome na podvode podieľali, či už za finančnú odmenu alebo z iného dôvodu podmieneného predchádzajúcou „spoluprácou“ s konečným užívateľom plánového prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorým mali byť akcionári spol. A., a.s. JUDr. C. G. a Ing. C. Q.. V inkriminovanom čase mal obž. E. 23 rokov, podľa svedkov z miesta jeho bydliska nemal plnohodnotné rodinné zázemie, občas pracoval v stolárskej dielni a podľa odpisu registra trestov už mal kriminálne aktivity. Takže jeho tvrdenie, že obž. T. poskytol z vlastných finančných prostriedkov štedrú odmenu vo výške 1 milión Sk, neobstojí, tak ako celá verzia jeho obrany. Kým päť mesiacov po čine uvádzal, že bol len formálnym konateľom spol. Y. spol. s r.o. a jej pečiatku mu odovzdával G. len vtedy, keď robili „obchody“, v r. 2004 už na súde tvrdil, že predmetnú spoločnosť odkúpil za 100 000,- Sk. Zásadné rozpory v jeho výpovediach sa týkali aj vzťahu voči obž. T., keď tvrdil, že mu dôveroval ako splnomocnencovi predávajúceho , ale po prevzatí kúpnej ceny 15 miliónov Sk už s ním z obavy necestoval späť do L., vybavil si odvoz, ktorý mu však svedkovia R. a F. E. nepotvrdili. Ani jeho ďalšie tvrdenia o zvláštnom nakladaní s kúpnou cenou 15 miliónov Sk neboli logicky presvedčivé a tobôž podporené objektívnymi dôkazmi.
Pokiaľ ide o obž. T. , aj v jeho obrane sa vyskytujú nezrovnalosti a neakceptovateľné tvrdenia. V prvej výpovedi poprel, že by poznal obž. E. a prišiel do kontaktu so spoločnosťami Y. spol. s r. o. a A. , a.s. . Po dvoch rokoch na súde už opísal svoju spoluprácu s JUDr. G.om, kontakty s JUDr. W., p. W., dokonca spochybnil totožnosť osoby obž. E., ako zástupcu kupujúceho. Na skutku mal účasť len ako kuriér listín z R. do L., robil to zadarmo len na základe požiadavky svojej známej p. W.. Po uplynutí 14 rokov už ale tvrdil, že konal pod nátlakom JUDr. G. a Ing. Q., za ktorými bola skupina Ukrajincov, s ktorými už mal do činenia a prišiel o viac zubov. Dokonca JUDr. G. označil za osobu, kvôli ktorej pre drogy strávil viac ako 4 roky v talianskom väzení. Obž. T. mal v inkriminovanom čase 43 rokov, disponoval pracovnými skúsenosťami z oblasti reštauračných a realitných služieb. Neobstojí jeho obrana, že konal v dobrej viere len ako doručovateľ, pretože z výpovede JUDr. W. nesporne vyplynulo, že sa k potrebným údajom pre sfalšovanie listín z okruhu všetkých osôb, ktoré sú v tomto rozhodnutí uvádzané , dostali len dve osoby a to Ing. L. a obž. T.. Súd neuveril tvrdeniu obž. T., že nemal vedomosť, že pri prevode nehnuteľnosti zastupuje ako splnomocnenec predávajúcich na základe splnomocnenia od JUDr. W.. Tvrdil, že vedel, že sa jedná o prevod kaštieľa v L. - H. pre JUDr. G., s ktorým mal mať už predtým negatívnu skúsenosť. Čo mu bránilo, keďže obálka s listinami sa na katastrálnom úrade tak či tak musela otvoriť, aby cestou z R. do L. sa s jej obsahom z opatrnosti oboznámil a aby tak zistil, že je „bez jeho vedomia“ splnomocnený JUDr. W. na predaj nehnuteľnosti mladému zástupcovi kupujúcej spoločnosti.
Na základe uvedeného a ostatných dôkazov, ktorých obsah je uvedený v predchádzajúcom texte a nesvedčí v prospech obžalovaných, mohol súd dospieť k nepochybnému záveru o ich vine.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie sankcií, prihliadal na okolnosti spáchania trestných činov, osobné pomery obžalovaných a možnosti ich nápravy. V tomto prípade musel súd prihliadnuť aj na objektívnu skutočnosť, že od spáchania trestnej činnosti uplynula doba viac ako 22 rokov. Významnou skutočnosťou v prejednávanej veci je aj to, že napokon reálna škoda nevznikla vďaka včasným a účinným opatreniam poškodených.
Obž. E. E. má v registri trestov za obdobie rokov 1994 - 2008 štyri záznamy o odsúdeniach, z toho dve sa týkajú majetkovej trestnej činnosti, všetky už majú fikciu zahladenia. Obžalovaný sa dlhodobo zdržiava v zahraničí. Súd v jeho prípade aplikoval s ohľadom na celkovú dĺžku trestného konania ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok.
Obž. B. T. má v registri trestov za obdobie rokov 2007 - 2011 dva záznamy a to za tr. čin prevádzačstva a tr. čin podvodu. Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 6T 69/2008 zo dňa 25. 1. 2011 mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, ktorý vykonával v priebehu tohto konania. Súd s prihliadnutím na uvedené upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože skôr uložený trest v uvedenej výmere považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Košiciach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.