Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/74/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu ECOWA, a.s. so sídlom Včelárska 1, Prievidza, IČO 35 968 346, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o. so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO 47 233 419 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101863070/2019 zo dňa 2. augusta 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 101863070/2019 zo dňa 2. augusta 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100372457/2019 zo dňa 05.02.2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 1 800 000 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2015.

2. V správnej žalobe žalobca poukázal na to, že bol ukrátený na svojich právach v týchto prípadoch: a) Začiatok daňovej kontroly pôvodne určený na deň 09.01.2018 správca dane zmenil na deň 17.01.2018 iba telefonicky (údajne na základe telefonátu s účtovníčkou žalobcu zo dňa 04.01.2018) bez riadneho upovedomenia žalobcu. So žalobcom, ktorý sa v pôvodne určený termín 9. januára 2018 dostavil k začiatku daňovej kontroly, nebola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní a táto skutočnosť bola zápisnične podchytená až pri najbližšom ústnom pojednávaní dňa 17. januára 2018. Úradný záznam č. 100104451/2018 o údajnom telefonáte s účtovníčkou žalobcu zo dňa 4. januára 2018 bol v rozpore s daňovým poriadkom spísaný týždeň po tejto udalosti až dňa 11. januára 2018, pričom tento úradný záznam nie je ani podpísaný. b) Z obavy z manipulácie so spismi v súbežne prebiehajúcich daňových kontrolách požiadal žalobca správcu dane o vrátenie zapožičaných dokladov ako aj o nahliadnutie do spisu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie december 2015 a o nahliadnutie do súvisiaceho spisu daňovej kontroly dane z príjmu za zdaňovacie obdobie rok 2015 s návrhom termínu dňa 17. januára 2019 o 10,00 hod. v priestoroch správcu dane, pričom správca dane z dôvodu prípravy spisu k nahliadnutiu navrhol termín 18 januára 2019, s čím žalobca, keďže inú možnosť nemal, súhlasil, avšak pri nahliadnutí do spisu zo dňa 21. januára 2019 zistil, že v úradnom zázname správcu dane č. 100204570/2019 zo dňa 16. januára 2019 bol v rozpore so skutočnosťou uvedený dôvod „v termíne 17.01.2019 už majú iné stránky“, teda iný dôvod.

c) K Protokolu z daňovej kontroly č. 102592868/2018 zo dňa 13.12.2018 sa žalobca dňa 25. januára 2019 podrobne vyjadril a označil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, avšak správca dane vyjadrenie žalobcu k protokolu posúdil tak, že žalobca sa v zmysle § 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku nevyjadril v lehote určenej správcom dane vo výzve. Vo vyjadrení zo dňa 25. januára 2019 k protokolu č. 102592868/2018 zo dňa 13.12.2018 žalobca vzniesol taktiež námietku zaujatosti proti všetkým zamestnancom správcu dane, vrátane všetkých vedúcich oddelení daňovej kontroly a ich zástupcov. Dňa 4. februára 2019 správca dane zaslal žalobcovi Oznámenie č. 75947/2019, podľa ktorého námietka zaujatosti bola podaná po zákonom stanovenej lehote a súčasne nespĺňala ďalšie náležitosti podľa § 60 ods. 4 Daňového poriadku, a to označenie zamestnanca, proti ktorému námietka zaujatosti smerovala a skutočnosť, pre ktorú mal byť tento zamestnanec vylúčený a preto nebolo možné na ňu prihliadať. d) Rozhodnutie žalovaného č. 101863070/2019 zo dňa 2. augusta 2019 je nezákonné z dôvodov:

- vychádza z nesprávneho právneho posúdenia skutočností, tvoriacich predmet daňovej kontroly DPH,

- je vydané na základe nedostatočne a neúplne vykonaného dokazovania,

- je nezákonné vzhľadom na porušenie , keď žalovaný nedodržal a konal nad rámec ,

- rozporu s európskou judikatúrou a zásad neutrality DPH, ktorá je konkretizovaná v judikatúre týkajúcej sa článku 167 a nasl. smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme DPH a dotknutými smernicami Finančnej správy SR ako aj príslušnými záväznými predpismi a smernicami EÚ,

- porušenia základných zásad správy daní,

- je nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov,

- zákonným spôsobom neviedol dokazovanie; v prípade rozporov v predložených dôkazných prostriedkoch nevyužil ďalšie možnosti, ktoré mu zákon poskytuje, napr. vykonaním konfrontácie medzi žalovaným a svedkom, resp. zabezpečením svedeckej výpovede,

- riadil sa úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch. e) Správca dane od začiatku daňovej kontroly úmyselne manipuloval s dôkazmi a opakovane, v úvode daňovej kontroly i v jej závere zmenil kontrolnú dvojicu, pričom pôvodná kontrolná dvojica preverovala predmet kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie december 2015 už v roku 2016 bez nálezu. Novozaložená kontrolná dvojica začala daňovú kontrolu dňa 16.01.2018 a túto vykonávala tak, že dôkazy sama nevykonávala, ale ich preberala výlučne z iných spisov, pričom tie z nich, ktoré boli v prospech žalobcu zámerne ignorovala. Správca dane konkrétne zámerne odignoroval zistenia vyplývajúce z daňovej kontroly dane z príjmu za zdaňovacie obdobie rok 2015. Správca dane taktiež nepodchytil zápisnične všetky žalobcom uvádzané podrobné vysvetlenia k predmetnému zdaniteľnému plneniu, ani vyjadrenia a vysvetlenia k dokladom predloženým k daňovej kontrole, ale zápisnične podchytil iba odpovede na vlastné otázky. Správca dane úplne odignoroval predloženú výstupnú, bezmála tristo stranovú dokumentáciu spoločného investičného zámeru, ktorá vznikla výlučne na základe splnenia záväzkov troch účastníkov združenia. Správca dane si mnohé informácie žalobcu len vypočul a nezaznamenal ich do zápisnice ako napríklad skutočnosti ohľadne predchádzajúceho obchodného pôsobenia Ing. Arch. X. a jeho problémoch. Na vyjadrenia k zisteniam poskytoval správca dane žalobcovi neprimerane krátku lehotu v dĺžke len osem dní. Postup správcu dane sa realizoval ako nátlak pri systematickom obťažovaní žalobcu časovo náročnými obhajobami vecí, ktoré neboli pravdivými, ale správca dane ich vyhlasoval za vlastné dôkazy a fakty. f) Pracovníci správcu dane nedokázali pochopiť základné súvislosti nimi kontrolovanej problematiky, napriek tomu žalobca na opakované odborne úplne nezmyselné otázky správcu dane odpovedal a trpezlivo, žiaľ úplne bezvýsledne, ich vysvetľoval. Záver správcu dane a žalovaného, že žalobca nesplnil zákonné predpoklady pre odpočet DPH podľa , , , keď deklarované zdaniteľné plnenie od dodávateľa Silicate World s.r.o. Lučenec relevantnými dokladmi nepreukázal, považuje žalobca za nesprávny. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením správcu dane o fiktívnosti predmetných obchodoch a ich formálnosti, resp. o ich ekonomickej neopodstatnenosti a umelom vytvorení. Žalobca ozrejmil, že on ako aj jeho dodávateľ Silicate World s.r.o. Lučenec boli členmi združenia o spolupráci, kde dohodou členov bolo určené, čo ktorý člen bude vykonávať, pričom výsledkom I. etapy prípravných prác bola len štúdia využiteľnosti slovenskej technológie ako možného dispozičného a technologického usporiadania objektov s tým, že pod pojmom „projekt“ treba chápať nie projektovú dokumentáciu, ale veľkú, možnú budúcu zákazku. Žalobca zdôraznil, že spoločné dielo bolo produktom všetkých účastníkov združenia a výsledok aktivít jednotlivých členov bol kumulovaný do výsledných dokumentov vo finálnej forme investičného zámeru. Zmluva o dielo bola podriadená zmluve o združení, celý proces administrácie vrátane protokolov o prevzatí diela vychádzal z doložky administrácie zúčtovania služieb, ktorá je súčasťou spoločného investičného zámeru, pričom zväčša išlo o duševný charakter služieb. Navyše, fakturáciou dokončených

výkonov medzi jednotlivými členmi združenia nedošlo k daňovému úniku, ani k zneužívajúcemu konaniu a žiadnemu z členov združenia nepriniesla nijakú daňovú výhodu. Predmetná daň bola u každej jednej vystavenej faktúre účtovaná podľa platných zákonov a v súlade s príslušnými smernicami EÚ, následne aj riadne priznaná a odvedená, čím nadmerný odpočet za všetkých troch účastníkov združenia na vstupe a výstupe DPH u žiadneho člena združenia nevznikol a celkové saldo na vstupe a výstupe DPH nie len u jednotlivých členov ale aj za celé združenie za kontrolované obchody bolo neutrálne. g) Správca dane úplne odignoroval jemu sa evidentne nehodiaci fakt, že iná daňová kontrola, v ktorej túto zákazku žalobcu vykonávanú v rámci združenia ten istý správca dane už preveril, skontroloval a výkony aj náklady vo výške podľa jednotlivých zmlúv o dielo riadne uznal.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal poukázal na to, že žalobca bol účastníkom Združenia založeného podľa na základe Zmluvy o združení a spolupráci zo dňa 15.02.2015 uzatvorenej medzi žalobcom, Silicate World s.r.o. Lučenec a SioTech Global s.r.o., Bratislava pod názvom „Združenie - Výroba a montáž domov progresívnou technológiou“ a za účelom realizácie spoločného investičného zámeru „Príprava, výroba a výstavba montovaných domov na báze progresívnych konštrukčných materiálov“. V danom prípade dodávateľ Silicate World s.r.o. Lučenec na základe Zmluvy o dielo zo dňa 15.02.2015 fakturoval žalobcovi zabezpečenie a sprostredkovanie dodávky Projektu jednoduchých stavieb a vývojovej štúdie spracovanej v rámci posledného výskumu nových technológií zameraných na využitie ekologických materiálov určených pre realizáciu montovaných domov z miestnych zdrojov pre krajiny Južnej Afriky v štátoch Angola a Namíbia (faktúry č. 2015000117 a č. 2015000118 zo dňa 15.12.2015), čo bolo reálnym predmetom dodávky zdaniteľného plnenia však nebolo preukázané. Účastníci zdaniteľného plnenia predmet fakturácie neustáli pozmeňovali a zdaniteľné plnenie nebolo jednoznačne označené. Žalobca navyše nepreukázal, že prijal deklarované služby na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení fakturovaných odberateľovi SioTech Global s.r.o., Bratislava vo faktúrach č. 150020 a č. 150021 zo dňa 15.12.2015. K námietkam uvedeným žalobcom v správnej žalobe, ktorými žalobca odôvodňuje ukrátenie na svojich právach sa žalovaný vyjadril takto: a) Žalobca označil, že správca dane i žalovaný nesprávne používali termíny služba a projekty, ktoré v odbornej terminológii prípravy investičnej výstavby sú diametrálne odlišné. Žalovaný k tejto námietke zdôraznil, že z pohľadu zákona o DPH je dodanie služby vymedzené negatívne, teda je ním každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru, čo znamená, že na účely zákona o DPH je potrebné služby chápať v širšom slova zmysle. b) Správca dane u dodávateľa Silicate World s.r.o. Lučenec preveroval reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia na základe faktúr č. 2015000117 a č. 2015000118 zo dňa 15.12.2015 a vzhľadom na to, že konateľ dodávateľskej spoločnosti bol osobou oprávnenou konať a vyjadrovať sa s dostatočnou kompetenciou a zodpovednosťou k činnostiam, ktoré poskytoval svojim odberateľom, nie je prípustné, aby správca dane dôkazy získané v daňovom konaní pozmeňoval, či vykladal ich obsah práve v intenciách predkladaných žalobcom. c) Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol podstatný obsah zistení, vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, i akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, ako aj posúdil skutkový stav podľa príslušných zákonných ustanovení, ktoré použil a žalovaný ako odvolací orgán vyhodnotil závery správcu dane za správne vzhľadom aj na to, že fakturované služby uvedené vo faktúrach č. 2015000117 a č. 2015000118 zo dňa 15.12.2015 od dodávateľa Silicate World s.r.o. Lučenec neboli žalobcom následne poskytnuté na jeho zdaniteľné plnenie fakturované odberateľovi SioTech Global s.r.o., Bratislava.

4. Žalobca v replike zotrval na svojom názore, že rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo sú nezákonné.

5. Žalovaný v duplike odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako i na svoje vyjadrenie k správnej žalobe a zotrval na závere, že správca dane a žalovaný postupovali v prejednávanej veci v súlade so zákonom.

6. Na pojednávaní dňa 22.07.2020 zotrvali účastníci na svojich návrhoch. K námietke žalobcu, že v rámci daňovej kontroly pre daň z príjmov právnickej osoby za rok 2015, teda za totožné obdobie, boli zo strany správcu dane sporné faktúry akceptované žalovaný uviedol, že daňová kontrola na DPH sa uskutočňuje samostatne v zmysle , a oproti daňovej kontrole na daň z príjmu sa posudzujú iné podmienky. Pri daňovej kontrole na DPH sa konkrétne preveruje splnenie podmienok pre uplatnenie

nároku na odpočítanie DPH. V rámci daňovej kontroly na DPH sa neposudzuje a nevyhodnocuje, či kontrola na daň z príjmu bola urobená bez nálezu. Výsledky z daňovej kontroly na daň z príjmu teda nezasahujú do daňovej kontroly na DPH až v takejto miere.

7. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplynulo: a) Rozhodnutím správcu dane (Daňového úradu Trenčín) č. 100372457/2019 zo dňa 05.02.2019 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 1 800 000 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2015. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie december 2015 úhrnom vo výške 1 800 000 eur od dodávateľa Silicate World s.r.o. so sídlom Maloveská 68, Lučenec, IČO 35 852 941, na základe faktúr nasledovne:

- z faktúry č. 2015000117 zo dňa 15.12.2015, základe dane 7 500 000 eur, 20 % DPH 1 500 000 eur, predmet fakturácie „v zmysle ZoD zo dňa 15.02.2015 čl. III, ods. 1 a Dodatku č. 1 zo dňa 27.08.2015 dohodnutú cenu vo výške“,

- z faktúry č. 2015000118 zo dňa 15.12.2015, základe dane 1 500 000 eur, 20 % DPH 300 000 eur, predmet fakturácie „v zmysle ZoD zo dňa 15.02.2015 čl. III, ods. 1 a Dodatku č. 1 zo dňa 27.08.2015 dohodnutú cenu vo výške“. Správca dane na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania zistil, že podľa Zmluvy o dielo zo dňa 15.02.2015 medzi žalobcom a jeho dodávateľom (Silicate World s.r.o. Lučenec) mal tento dodávateľ žalobcovi zabezpečiť projekt jednoduchých stavieb a vývojovú štúdiu montovaných domov pre krajiny Južnej Afriky Angolu a Namíbiu, reálne uskutočnenie dodania tohto diela (projektu a vývojovej štúdie) však žalobca v daňovom konaní nepreukázal. Správca dane ďalej poukázal na rozpory v predmete dodania, na nejednoznačnú identifikáciu predmetu fakturácie, na skutočnosť, že nedošlo k dodaniu žiadnych plnení voči tretím osobám, že fakturácia medzi spoločnosťami SioTech Global s.r.o., žalobcom a Silicate World s.r.o. prebehla v ten istý deň 15.12.2015 a v rovnakej finančnej hodnote, pričom žalobca nemal k dispozícii peniaze na účte v tak vysokej hodnote, faktúry boli uhradené iba vzájomným zápočtom a vystavenie faktúr v rovnakej hodnote je v rozpore s najzákladnejším princípom fungovania DPH. Na základe vyššie uvedených zistení potom správca dane dospel k záveru, že uskutočnené zdaniteľné plnenie deklarované spornými faktúrami nebolo žalobcom jednoznačne preukázané a ustálil, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre odpočet DPH podľa a a . b) V odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane žalobca poukázal na to, že rozhodnutie správcu dane je nezákonné, pričom nezákonnosť zdôvodnil rovnakými dôvodmi ako správnu žalobu. c) Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane s tým, že v odôvodnení tohto rozhodnutia zopakoval skutočnosti zistené správcom dane a rovnako ako správca dane dospel k záveru, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočet DPH zo sporných faktúr, teda nesplnil zákonné podmienky pre odpočet DPH podľa a a .

8. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní ( S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne ( ) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ( S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom ( v spojení s S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie ( S.s.p.).

9. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

10. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

11. Z citovaného zákonného ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia musia byť uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia. Toto zákonné ustanovenie je potrebné vykladať v spojení s § 3 ods. 3 Daňového poriadku (podľa ktorého správny orgán prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo) tak, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán uviesť všetky významné skutočnosti a s týmito sa náležitým spôsobom i vysporiadať.

12. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

13. Základné zásady ustanovené v § 3 Daňového poriadku platia pre celú správu daní a ako základné pravidlá sú dôležitým prostriedkom pri správnej interpretácii ustanovení zákona o správe daní i ostatných daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z alebo právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo. Tieto zásady, aj keď sú formulované všeobecne, majú svoj konkrétny obsah, sú právne záväzné a podľa nich sa daňová správa riadi v daňovom konaní a aj pri iných činnostiach. Na základe zásady podľa odseku 9 má správca dane uplatňovať pri rozhodovaní taký postup, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, teda aby správca dane nerozhodoval odlišne. Rozhodovanie odlišne v skutkovo zhodných prípadoch je teda neprípustné, inak správny orgán zaťaží svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti.

14. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správne orgány síce vo veci vykonali rozsiahle dokazovanie, vo svojich rozhodnutiach sa však nevysporiadali so všetkými právne relevantnými skutočnosťami, čím v konečnom dôsledku bolo rozhodnutie žalovaného zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Žalobca tvrdil, že v posudzovanom prípade nedošlo k daňovému úniku, keď všetci účastníci reťazca si voči štátu svoju povinnosť odviesť DPH splnili a taktiež žalobca tvrdil, že v rámci daňovej kontroly pre daň z príjmov právnickej osoby za rok 2015, teda za totožné obdobie, boli zo strany správcu dane tieto sporné faktúry (faktúry č. 2015000117 a č. 2015000118 zo dňa 15.12.2015 od dodávateľa Silicate World s.r.o. Lučenec) akceptované. Žalovaný tieto tvrdenia nepoprel.

15. Skutočnosť, že podľa tvrdenia žalobcu v posudzovanom prípade nedošlo k daňovému úniku, keď všetci účastníci reťazca si voči štátu svoju povinnosť odviesť DPH splnili je nepochybne významnou skutočnosťou pre posúdenie, či žalobcovi vznikol nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr, nakoľko ak teda vo vzťahu k štátnemu rozpočtu nedošlo k daňovému úniku, nie je potom krajskému súdu zrejmé, prečo sporné faktúry neboli žalobcovi uznané. V rozhodnutí žalovaného odpoveď na túto otázku absentuje, nakoľko sa touto skutočnosťou žalovaný vôbec nezaoberal. Význam tejto skutočnosti je znásobený tým, že v rámci daňovej kontroly pre daň z príjmov právnickej osoby za rok 2015, teda za totožné obdobie, boli zo strany správcu dane tieto faktúry (faktúry č. 2015000117 a č. 2015000118 zo dňa 15.12.2015 od dodávateľa Silicate World s.r.o. Lučenec) podľa tvrdenia žalobcu akceptované. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa potom krajskému súdu javí, že v rámci týchto dvoch daňových kontrol správca dane posudzoval totožné faktúry (faktúry č. 2015000117 a č. 2015000118 zo dňa 15.12.2015 od dodávateľa Silicate World s.r.o. Lučenec) odlišne, teda v skutkovo zhodnom prípade existujú odlišné rozhodnutia, čo je v rozpore so základnou zásadou uvedenou v Daňového poriadku. Takýto postup je neprípustný a nemôže byť odôvodnený tým, že daňová kontrola na DPH sa uskutočňuje samostatne v zmysle a oproti daňovej kontrole na daň z príjmu sa posudzujú iné podmienky (že pri daňovej kontrole na DPH sa konkrétne preveruje splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH), že v rámci daňovej kontroly na DPH sa neposudzuje a nevyhodnocuje, či kontrola na daň z príjmu bola urobená bez nálezu, a teda že výsledky z daňovej kontroly na daň z príjmu nezasahujú do daňovej kontroly na DPH až v takejto miere.

16. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

17. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a teda že žalobná námietka (žaloba) je v tomto smere dôvodná, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie.

18. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného sa s predmetnou otázkou (neexistenciou daňového úniku a akceptáciou sporných faktúr v daňovom konaní na daň z príjmov právnickej osoby za rok 2015) vysporiadať, opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom je potrebné mať na zreteli, že rovnako ako pri dani z pridanej hodnoty, tak i pri dani z príjmov možno v zmysle aplikačnej praxe uznávať len faktúry, ktoré odrážajú reálne zdaniteľné plnenie, teda z tohto pohľadu je potrebné mať pri ich akceptácii rovnaký prístup.

19. Žalobca v správnej žalobe poukazoval i na ďalšie dôvody, pre ktoré bol ukrátený na svojich právach. Aké konkrétne následky boli žalobcovi spôsobené ním tvrdenou nezákonnosťou správnych orgánov, žalobca v správnej žalobe bližšie neuviedol. Preto sa krajský súd ostatnými námietkami bližšie nezaoberal, čo však v konečnom dôsledku nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci samej, keď žalobca dosiahol ním požadovaný výsledok, a to zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pre úplnosť krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Preto je žalobca povinný tvrdenie o nezákonnom postupe správneho orgánu vyšpecifikovať takým spôsobom, aby bolo zrejmé, že išlo o podstatné porušenie majúce za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Popísanie nezákonného postupu správneho orgánu bez uvedenia konkrétnych závažných následkov z toho plynúcich, je nedostatočné.

20. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).