Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-25-2020.pdf
PDF · 99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1T/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v konaní proti ušlému - obžalovanému P. Y. J., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.08.2020 v Ružomberku, takto
rozhodol:
obžalovaný
P. Y. J., nar. XX.XX.XXXX v U.?J. - X.?s, G. N., naposledy bytom Q. XXX/XX, S. T., t.č. na neznámom mieste, v konaní proti ušlému,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
hoci je podľa § 62 Zákona o rodine a na základe rozsudku Okresného súdu Ružomberok číslo konania 5P/12/2012-48 zo dňa 12.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 08.06.2012, povinný počnúc dňom 01.02.2012 prispievať na výživu jeho maloletých dcér S. J., narodenej XX.XX.XXXX, a S. J., narodenej XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným vo výške 60,- Eur mesačne na S. J. a vo výške 50,- Eur mesačne na S. J., vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám ich matky a jeho bývalej manželky S. M., rodenej J., narodenej XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko v S. T., Q. XXX/XX, okres N., prechodné bydlisko v N., R. XXX, Slovenská republika, keď pôvodne mu bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu N. číslo konania 9C/36/2010-84 zo dňa 29.11.2010, podľa ktorého bol povinný počnúc dňom 17.12.2010, kedy citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť, platiť výživné na S. J. vo výške 50,- Eur mesačne a na S. J. vo výške 45,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám ich matky S. M., rodenej J., napriek tomu si od 17.12.2010 až do 24.03.2020 v G. republike, v E., v F., vo T. U. a všade tam, kde sa v uvedenom období zdržiaval, tieto vyživovacie povinnosti úmyselne vôbec neplnil, keď za celé toto obdobie matke nezaplatil žiadne výživné a na výchovu a výživu jej maloletých dcér ani žiadnou inou formou neprispel, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 12.050,- Eur k rukám S. M., rodenej J., pričom obvinený ako otec počas žalovaného obdobia neprejavil žiadny záujem o výchovu a výživu svojich maloletých dcér, s ktorými sa vôbec nekontaktoval ani ich nenavštevoval, k rodičovstvu pristupoval nezodpovedne, keďže je zdravý a práceschopný, bolo v jeho možnostiach počas pobytov v zahraničí pracovať a z dosiahnutého príjmu riadne a pravidelne platiť výživné,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
odôvodnenie:
Dňa 24.03.2020 podala Okresná prokuratúra Ružomberok na tunajšom súde obžalobu na P. Y. J. pre podozrenie zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby zo dňa 23.03.2020. Zároveň prokurátor navrhol, aby súd vykonal konanie proti ušlému.
Po doručení obžaloby súd postupoval v zmysle ustanovení § 238 a 240 Trestného poriadku. Následne postupom podľa § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku nariadil vo veci hlavné pojednávanie. Vzhľadom k tomu, že prokurátor už v podanej obžalobe navrhol vykonať konanie proti ušlému, súd zabezpečil zverejnenie obžaloby, ako aj termín hlavného pojednávania na úradnej tabuli Okresného súdu Ružomberok a zároveň uvedené skutočnosti boli zverejnené na elektronickej stránke tunajšieho súdu.
Podľa § 358 ods. 1 Trestného poriadku, konanie podľa ustanovení tohto dielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva (ďalej „ušlý“).
Podľa § 359 Trestného poriadku, obvinený musí mať v konaní proti ušlému vždy obhajcu. Ten má rovnaké práva ako obvinený.
Podľa § 360 Trestného poriadku, konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto dielu na návrh prokurátora, ktorý ho môže podať už v obžalobe alebo i bez takého návrhu na základe opatrenia predsedu senátu.
Podľa § 361 ods. 1, 2 Trestného poriadku, všetky písomnosti určené obvinenému sa doručujú iba obhajcovi. Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie sa tiež vhodným spôsobom uverejní. Hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie sa potom vykoná aj v neprítomnosti obvineného, a to bez ohľadu na to, či sa obvinený o tom dozvedel.
Preskúmaním predloženého spisového materiálu súd zistil, že dňa 18.05.2011 podal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podnet na začatie trestného stíhania podľa § 207 Trestného zákona. Dňa 20.06.2011 matka maloletých detí do zápisnice o trestnom oznámení o. i. uviedla, že jej manžel si vyživovaciu povinnosť, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, č.k. 9C/36/2010 zo dňa 29.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2010, neplní. Z trestného oznámenia tiež vyplynulo, že matka detí bola s bývalým manželom naposledy v kontakte v júli 2010, kedy sa spolu telefonicky bavili o rozvode a taktiež o tom, že bude musieť platiť výživné na dievčatá, pričom obžalovaný tvrdil, že nemá peniaze.
Následne poverený príslušník OOPZ Liptovská Teplá uznesením ČVS:ORP-325/LT-RK-2011 zo dňa 23.06.2011 začal trestné stíhanie a súčasne vzniesol obvinenie Y. J. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Dňa 22.02.2013 prokurátor podal na tunajší súd návrh na vydanie príkazu na zatknutie, kedy Okresný súd Ružomberok dňa 05.03.2013 pod č.k. 0Tp/9/2013-80 vydal na Y. J. príkaz na zatknutie.
Okresná prokuratúra Ružomberok dňa 04.10.2013 požiadala o právnu pomoc príslušné kompetentné orgány Albánskej republiky.
Výsledkom tejto právnej pomoci (ako to vyplynulo z oznámenia Generálnej prokuratúry republiky Albánsko, prokuratúre pri súde prvého stupňa v Tirane zo dňa 19.03.2015) bol výsluch otca obvineného Z. J.. Z výsledku právnej pomoci tiež vyplynulo, že Y. J. žil po dobu piatich rokov na Slovensku, kde sa oženil s občiankou Slovenskej republiky a mali spolu dve deti, dve dievčatá. Istý čas žili aj v Albánsku, po nejakej dobe sa vrátili späť na Slovensko a neskôr išli žiť do Grécka. Po nejakej dobe sa jeho syn vrátil do Albánska sám a od neho sa dozvedel, že od manželky a dcér odišiel, on ako rodič bol ustarostený a kvôli tomu sa s ním aj pochytil a hovoril synovi, že mal pri manželke a pri dcérkach ostať. Od tých čias so synom nemá žiaden kontakt. Následne prokuratúra opätovne požiadala príslušné orgány republiky Albánsko o právnu pomoc, výsledkom ktorej bolo oznámenie, že občan P. J. v októbri 2016 opustil územie Albánskeho štátu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyšetrovateľka ORPZ, OKP Ružomberok dňa 13.12.2019 opatrením ČVS:ORP-340/OVK-RK-2011 vydala opatrenie, na základe ktorého sa proti Y. (P.ovi) J. začalo konanie proti ušlému, ktorému dňa 19.12.2019 sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Ružomberok opatrením sp. zn.0Tp/187/2019-6 ustanovil obhajcu.
Z trestného spisu súd zistil, že matka maloletých detí bola opakovane vypočúvaná v prípravnom konaní (19.08.2011, 29.09.2011, 10.04.2012, 29.04.2013, 08.01.2014, 18.11.2015, 23.01.2017 - v tomto prípade už so zmenením menom S. M. - a naposledy 21.01.2020).
Z týchto dôkazov môže súd vyvodiť záver, že opatrenie, ktorým vyšetrovateľka na pokyn dozorujúceho prokurátora začala proti obvinenému konanie proti ušlému, bolo dôvodné.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletých detí, za súhlasu strán bola prečítaná výpoveď starého otca maloletých detí J. J. a bol oboznámený aj kompletný spisový materiál týkajúci sa dôkazov, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní.
Poškodená S. M. pred súdom uviedla, že od roku 2012 s obžalovaným nemá žiaden kontakt. Aj v tomto období s ňou a s deťmi komunikoval len prostredníctvom sociálnych sietí. V súvislosti s vymáhaním výživného sa obrátila aj na Centrum medzinárodnej ochrany detí a mládeže, avšak doposiaľ sa nepodarilo vymôcť žiadne výživné. Práve od tejto inštitúcie sa dozvedela, že obžalovaný sa má zdržiavať vo Veľkej Británii. Podľa svedkyni obžalovaný sa pôvodne volal Y., ale pravdepodobne počas doby, ako bol hľadaný políciou, si meno zmenil na meno P.. Uvedenú skutočnosť jej potvrdila aj bývalá švagriná, s ktorou v minulosti komunikovala a ktorá sa zaujímala aj o deti svojho brata. Podľa svedkyne po uzavretí manželstva s obžalovaným krátku dobu žili na území Slovenskej republiky, následne odišli bývať do Albánska, neskôr spolu žili aj v Grécku. Tento pobyt mimo územia Slovenskej republiky mohol predstavovať dobu 3,5 roka. Bývalý manžel, ako aj jeho rodina sú moslimského vierovyznania; jej manžel bol sklamaný v súvislosti s narodením detí, nakoľko očakával syna. V dôsledku toho, že sa jeho očakávania nenaplnili, zmenilo sa aj jeho správanie.
Na otázku prokurátora svedkyňa pred súdom uviedla, že pokiaľ sa týka platenia výživného, bývalý manžel, akoby stále neveril, že ona sa s ním rozvedie, tak sa aj k vyživovacej povinnosti staval vlažne. Pri jej poslednej komunikácii s obžalovaným jej tento oznámil, že pokiaľ sa dostane do zahraničia, výživné si bude plniť, dôvodil to aj tým, že on sa musí starať o svojich rodičov, pričom podľa jeho vyjadrenia ona má svojich rodičov a títo jej majú pomôcť.
Z prečítanej svedeckej výpovede J. J. (starého otca maloletých detí) o. i. vyplynulo, že tento so sobášom svojej dcéry s cudzincom nesúhlasil, napriek tomu vynaložili maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť riadnu výchovu a výživu maloletých detí.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalej dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní, ktorými sú najmä výsledky právnej pomoci, prehľad platenia výživného, rodné listy maloletých detí, potvrdenia o návšteve školy, správy Mesta Ružomberok, obce Liptovská Štiavnica, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, ktoré sa týkali poskytovania náhradného výživného, ako aj ostatné doklady týkajúce sa matky maloletých detí.
Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 9C/36/2010 zo dňa 29.11.2010 bolo zistené, že manželstvo navrhovateľky S. J. a odporcu Y. J. bolo rozvedené. Maloleté deti S. a S. sa na čas po rozvode zverili do
osobnej starostlivosti matky. Otcovi detí bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu vo výške 50,- euro na maloletú S. a vo výške 45,- euro na maloletú Liljanu. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia o. i. vyplynulo, že toto konanie prebehlo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol zastúpený opatrovníkom, a to obcou Liptovská Štiavnica. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.12.2010.
Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 5P/12/2010-48 zo dňa 12.04.2012 vyplynulo, že súd zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 9C/36/2010-84 zo dňa 29.11.2010 v časti o určení výživného, a to tak, že uložil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na výživu maloletej S. výživným vo výške 60,- euro mesačne a na výživu maloletej Liljany vo výške 50,- euro mesačne vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí počnúc dňom 01.02.2012. Zároveň súd rozhodol aj o povinnosti otca zaplatiť k rukám matky maloletých detí zameškané od 01.02.2012 do vyhlásenia rozsudku. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.06.2012.
Súčasťou spisu sú aj hlásenie Národnej ústredne SIRENE týkajúce sa pátrania po obžalovanom, posledné správy nasvedčovali tomu, že obžalovaný sa zdržiava vo Veľkej Británii. Tieto správy sa týkajú aj zistenia Národnej ústredne INTERPOL o zmene mena obžalovaného (z mena Y. na meno P.). Národná ústredňa INTERPOL dňa 06.10.2014 vyšetrovateľke oznámila, že žiadosť o preverenie pobytu obžalovaného na území Veľkej Británie nebude vybavená, nakoľko zanedbanie povinnej výživy nie je vo Veľkej Británii trestným činom.
Dňa 05.02.2012 Národná ústredňa SIRENE oznámila, že obžalovaný bol lokalizovaný v Grécku, pričom naďalej má evidovaný trvalý pobytu v Albánskej republike (U., U.). Dňa 07.10.2019 bol obžalovaný lokalizovaný na hraničnom prechode medzi Albánskom a Srbskom.
Na základe vyššie zisteného skutkového stavu, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel k záveru, že obžalovaný P. Y. J. svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania teda po dlhší čas.
Vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný mal vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti, nakoľko obidve oprávnené osoby sa narodili ešte v čase, keď s ich matkou žil v spoločnej domácnosti (či už na Slovensku, v Albánsku, Grécku). Bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že od narodenia detí, resp. od doby, kedy matka maloletých detí sa vrátila na územie Slovenskej republiky, si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. Jej plnenie podmienil získaním práce v zahraničí. Vyživovacia povinnosť obžalovaného voči obidvom maloletým deťom bola určená rozsudkami Okresného súdu Ružomberok; je pravdou, že konanie v oboch prípadoch prebehlo v neprítomnosti obžalovaného. Súd sa stotožnil s výškou určeného výživného na základe vyššie citovaných rozhodnutí súdu, keď dospel k záveru, že bolo v možnostiach obžalovaného určené výživné uhrádzať. V tomto smere súd poukazuje na jednu zo správ Národnej ústredne SIRENE a výsledky právnej pomoci, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný využil letecké spojenie pri jeho vycestovaní do zahraničia. Z uvedeného možno jednoducho vyvodiť záver, že pokiaľ mal na úhradu letenky, bolo v jeho možnostiach a schopnostiach uhradiť aspoň minimálne výživné. Navyše z výpovedi matky maloletých detí v prípravnom konaní vyplynulo, že obžalovaný sa živil prácami v oblasti stavebníctva a pomerne dobre sa mu darilo. Tým, že sa nezdržiava v mieste trvalého pobytu republika Albánsko, s pravdepodobnosťou hraničiacou s určitosťou má dostatok finančných prostriedkov na to, aby si svoj pobyt v zahraničí mohol financovať.
Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na riadnom plnení vyživovacích povinností voči maloletým deťom. Z hľadiska subjektívnej stránky ide z jeho strany o konanie úmyselné v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Pravdepodobným motívom jeho konania je jeho ľahostajný postoj k plneniu vyživovacej povinnosti, avšak k tomu je potrebné poukázať aj na odlišnosti pri iných sociálnoekonomických podmienkach obžalovaného (rodinné tradície, preferovanie mužských potomkov a podobne).
Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
Vychádzajúc z charakteru súdenej veci, s prihliadnutím na zásadu kontradiktórnosti konania pred súdom, súd obmedzil dobu neplnenia vyživovacej povinnosti do doby, kým na tunajšom súde nebola podaná obžaloba zo strany Okresnej prokuratúry Ružomberok. Je vecou prokurátora, aby tento aj v zmysle obžalovacej zásady a dôkazného bremena preukázal, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil aj po doručení obžaloby, a preto tento skutok upravil.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pobyt obžalovaného v súčasnej dobe sa nepodarilo zistiť, s najväčšou pravdepodobnosťou sa aktuálne zdržiava vo Veľkej Británii. Na území Slovenskej republiky v registri trestov nemá žiaden záznam, iné skutočnosti o ňom nie sú známe. Skutočnosť, že na území Slovenskej republiky nebol doposiaľ súdom trestaný, mala za následok, že pri ukladaní trestu mu súd priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, keď priťažujúce okolnosti v konaní obžalovaného súdom zistené neboli známe. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností súd obžalovanému ukladal trest v zmysle § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na dobu trvania neplnenia vyživovacej povinnosti, výšku zameškaného výživného, osobu obžalovaného, je na neho potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody, ktorý mu súd uložil v prvej polovici trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov. Súd si je vedomý osobitného spôsobu konania (konanie proti ušlému), no napriek tomu sa spravujúc sa všeobecnými zásadami pre ukladanie trestov (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 1 Trestného zákona), výkon trestu obžalovaného podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Súd považuje takto uložený trest za primeraný, spravodlivý a najmä zákonný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku, odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.