Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1To-38-2020.pdf
PDF · 78.44 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/38/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 18. augusta 2020 prejednal odvolanie podané obžalovaným E. Q., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/119/2017 z 27.11.2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. Q. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/119/2017 z 27.11.2019 bol obžalovaný E. Q. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa 5.3.2017 asi o 16.00 hod. na Dubovej ulici v Liptovskom Mikuláši fyzicky napadol C. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, okres S., tak, že ju chytil za tričko, následne udrel päsťou do oblasti tváre, na čo ho opľula, odišla si sadnúť do motorového vozidla zn. Peugeot 106, červenej farby, ev.č. LM 093 CY, z ktorého ju E. Q. vytiahol a 2 až 3-krát udrel päsťou do oblasti tváre, viackrát udrel aj do oblasti pliec, hrudníka a pravej časti tela, čím jej údermi a ťahaním spôsobil zranenia - pohmoždenie pravej strany tváre so zakrvácaním, pohmoždenie pravej strany hrudníka a prsníka, podvrtnutie kĺbu palca pravej ruky, pohmoždenie pravého kolenného kĺbu s obmedzením v obvyklom spôsobe života od 5.3.2017 do 24.3.2017.
Za to mu súd podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 1 rok.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú C. J., nar. XX.X.XXXX, s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného. Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Miloslava Hricka (č.l. 292-299 spisu). Odsudzujúci rozsudok okresného súdu označil za nezákonný. Skutok uvedený v rozsudku sa nestal. Obžalovaný sa ďalej podrobne zaoberal skutkovými okolnosťami stíhaného trestného činu. Súd mal v predmetnom konaní postupovať podľa zásady „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného. V ďalšej časti poukázal na skutočnosť, že privolanej hliadke polície na miesto činu nikto nehlásil bitku ani ublíženie na zdraví. V tejto súvislosti zvýraznil obsah výpovedí zakročujúcich príslušníkov polície. Ďalej uviedol, že poškodená nejavila známky fyzického napadnutia, pričom nemala spôsobené viditeľné zranenia, resp. poškodenia odevu. Ošetrenie poškodenej bolo vykonané po dlhšej
dobe od údajného spáchania trestného činu. Obžalovaný zvýraznil aj tú skutočnosť, že v minulosti nikdy nebol trestne stíhaný ani odsúdený. Nedopustil sa ani nedbanlivostného trestného činu. Svoju osobu označil za bezúhonnú. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania zvýraznil tú skutočnosť, že v čase incidentu s poškodenou sám privolal hliadku polície a poškodenej zabránil, aby z miesta činu ušla. Namietal taktiež nesprávny postup orgánov polície a súdu, ktorí odmietli vykonať doplnenie dokazovania výsluchom jeho dcéry. Takýmto výsluchom malo dôjsť k podrobnému objasneniu skutkových okolností stíhaného trestného činu. Znalecké dokazovanie znalca z odboru zdravotníctva označil za nepostačujúce na prijatie záveru o jeho vine. Zhrnutím týchto skutočností, ako aj rozporuplnými výpoveďami svedkyne T. a I. Q. dospel k záveru, že stíhaného trestného činu sa nedopustil. Súd nekriticky akceptoval tvrdenia poškodenej bez toho, aby prihliadol na vážne rozpory v jej výpovediach. Výsledky vykonaného dokazovania odôvodnili jeho oslobodenie spod podanej obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a obžalovaného spod obžaloby podľa vyššie označeného zákonného ustanovenia oslobodil.
Na verejnom zasadnutí intervenujúci prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné. Obžalovaný zotrval na dôvodoch podaného odvolania a taktiež poukázal na zrejmý nepomer medzi trestom, ktorý mu bol uložený zrušeným trestným rozkazom, a trestom, ktorý mu bol uložený rozsudkom na hlavnom pojednávaní. Krajskému súdu navrhol, aby bol spod podanej obžaloby prokurátora oslobodený.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o vine, uloženom treste a výroku o náhrade škody.
Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými a vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patria výpovede zainteresovaných svedkov, znalecké dokazovanie a listiny dôležité pre trestné konanie. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou napadnutého rozhodnutia, okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom.
Pokiaľ sa týka dôvodov podaného odvolania, je potrebné uviesť, že odvolací súd nezistil procesné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozsudku. Obžalovaný bol zo spáchanej trestnej činnosti usvedčený najmä výpoveďou poškodenej C. J.. Poškodená podrobným spôsobom a bez zásadných rozporov vo výpovediach či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní opísala protiprávne konanie obžalovaného tak, ako toto bolo definované v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Poškodená uviedla, že osoba obžalovaného ju v inkriminovanom čase fyzicky napadla, a to po predchádzajúcom nedorozumení vyplývajúcom z kolízneho vedenia motorových vozidiel. Okrem fyzického napadnutia obžalovaným tento použil voči jej osobe, ako aj osobe svedkyne H. T. vulgárne nadávky. Sprostredkovane obžalovaného usvedčovala aj ďalšia svedecká výpoveď, a to svedkyne H. T.. Uvedená svedkyňa v zhode s obsahom výpovede poškodenej opísala skutkové okolnosti stíhaného trestného činu. Uvedená svedkyňa taktiež opísala okolnosti nasledujúce po spáchaní stíhaného trestného činu obžalovaným, a to tak, ako to vo svojom odôvodnení rozsudku uviedol okresný súd. Z obsahu tejto výpovede mal krajský súd jednoznačne preukázané, že poškodená v priebehu trestného stíhania uviedla pravdivé skutočnosti, ktoré navyše korešpondovali so závermi znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva. Závery znaleckého posudku MUDr. Tibora Letka ohľadne zranení poškodenej boli verifikované jeho
výsluchom na hlavnom pojednávaní. Znalec sa podrobným spôsobom vyjadril k mechanizmu vzniku zranení poškodenej a taktiež doby jej práceneschopnosti. Zároveň v znaleckom posudku vylúčil alternatívu vzniku zranení poškodenej tak, ako to uviedol obžalovaný. Zranenia poškodenej vznikli tak, ako to uviedla vo svojej výpovedi poškodená. Takéto závery znaleckého dokazovania potvrdil aj vykonaný vyšetrovací pokus v prípravnom konaní. Tieto dôkazy objektívne ustálili priebeh skutkového deja, o ktorom odvolací súd nemal pochybnosti. Ohľadne skutkových zistení krajský súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval za nadbytočné opakovane rozvádzať argumenty okresného súdu obsiahnuté v odôvodnení odsudzujúceho rozsudku. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli také pochybnosti (in dubio pro reo), ktoré by mohli viesť súd k inému rozhodnutiu o vine obžalovaného. Odvolací súd taktiež nezistil významné rozpory vo výpovediach zainteresovaných svedkov, ktoré by odôvodňovali oslobodenie obžalovaného spod podanej obžaloby. Bezúhonnosť osoby obžalovaného sa v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania krajskému súdu javila ako právne irelevantná. Vedenie predchádzajúceho života nemalo vplyv na tú skutočnosť, že v súčasnom trestnom stíhaní sa dopustil skutku tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ošetrenie poškodenej a jej výpoveď pred orgánmi polície z časového hľadiska nasledovali v krátkom časovom slede po spáchaní trestného činu obžalovaným. Preto ani v tejto časti nedošlo k takým okolnostiam prípadu, ktoré by mali konečný vplyv na trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného. Aj pri zdôvodnení vyššie uvedených záverov krajský súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Krajský súd, ako súd odvolací, preto prijal záver, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania, ktoré bolo správne právne kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru o vine obžalovaného, dôsledne preskúmal aj nadväzujúce výroky napadnutého rozsudku, týkajúce sa uloženého trestu a spôsobu jeho výkonu, ako aj výroku o náhrade škody.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V zmysle citovaných ustanovení Trestného zákona krajský súd vyhodnotil uložený trest obžalovanému, a to najmä vzhľadom na jeho predchádzajúci život, za primeraný a zákonný. Okresný súd obžalovanému ukladal trest za vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. Trest odňatia slobody s podmienečným odkladom dostatočným spôsobom zabezpečí nápravu obžalovaného a tento spĺňa aj požiadavky individuálnej a generálnej prevencie trestu. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému neprávoplatným trestným rozkazom nemal vplyv na zákonnosť uloženého trestu napadnutým rozsudkom okresného súdu. Okolnosti, za ktorých bol uložený trest odňatia slobody napadnutým rozsudkom, vyplynuli z obsahu kontradiktórne vykonaného dokazovania pred súdom. Prvostupňový súd pri ukladaní trestu postupoval zákonným spôsobom, a preto krajský súd trest spolu s jeho výkonom vyhodnotil v celom rozsahu ako zákonný a dôvodný. Trest v potrebnej miere zohľadnil najmä tú skutočnosť, že obžalovaný sa stíhaného protiprávneho konania dopustil voči poškodenej, ktorá v tomto prípade ako žena disponovala výrazne menšími možnosťami sebaobrany.
Výrok rozsudku okresného súdu o náhrade škody krajský súd taktiež vyhodnotil ako zákonný a tento zodpovedá zneniu ustanovenia § 288 ods. 1 Tr. por. Na základe týchto skutočností Krajský súd v Žiline odvolanie obžalovaného E. Q. zamietol v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por., pretože nie je dôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.