Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/30/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci navrhovateľa Ing. K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, F., zastúpeného JUDr. Kristína Malá Piovarčíová, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice a manželky Ing. D. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, F., zastúpenej GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Kováčska 53, Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: R. K., nar. XX.X.XXXX a R. K., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce soc. vecí a rodiny Košice takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov Ing. K. K. a Ing. D. K. rod. Č.C. uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Staré Mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v nasledovnom znení :

Mal. R. K., nar. XX.X.XXXX a mal. R. K., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia ich budú z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť ich majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. R. K., nar. XX.X.XXXX sumou 300 Eur mesačne a mal. R. K., nar. XX.X.XXXX sumou 350 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky a to od právoplatnosti rozsudku.

Styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 9.3.2020 sa domáhal rozvodu manželstva, nakoľko neplní spoločenský účel.

2. V prípade rozvodu manželstva navrhol schváliť rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej by maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. R. sumou 300 Eur mesačne a mal. R. sumou 350 Eur mesačne. Styk navrhol neupraviť.

3. Manželka s návrhom na rozvod manželstva súhlasila.

4. V prípade rozvodu manželstva navrhla schváliť rodičovskú dohodu.

5. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí navrhol schváliť dohodu rodičov, nakoľko je v ich záujme.

6. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Staré Mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú maloleté deti a to R., nar. XX.X.XXXX a R., nar. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali Y. F. X. F.S. XXXX/XX.

7. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že s manželkou sa zoznámili počas vysokoškolských štúdií, nadviazali spolu vzťah. Spoločnú domácnosť začali viesť v roku 1999 v Bratislave. Po návrate do Košíc v roku 2000 z lásky uzatvorili manželstvo. Po uzatvorení začali viesť spoločnú domácnosť v jeho rodičovskom dome spočiatku s jeho matkou, ktorá sa neskôr odsťahovala do bytu, aby mali súkromie. Narodili sa dve deti, pričom použitie ohodnotila ako harmonické a šťastné približne do roku 2014. S manželkou mali diametrálne odlišné názory na výchovu, či hospodárenie, intímne spolu nežili. Názorové rozdiely sa spočiatku snažili vyriešiť a dohodnúť sa, pričom manželke ustupoval v záujme zachovania pokojného rodinného prostredia pre detí. Hádali sa často, neskôr rezignoval. Posledné tri roky manželke opakovane avizoval, že nie je v manželstve šťastný, preto chcel ísť do manželskej poradne a riešiť uvedený stav. O ich partnerských problémoch vedela celá manželkina i jeho rodina. Manželka odbornú pomoc odmietala, pritom v roku 2016 absolvoval tri individuálne konzultácie u psychológa, ktorých záver bol ten, že síce psychológ s ním môže pracovať, ale pokiaľ nepríde manželka, tak to nebude mať význam, lebo vzťahový problém je problém dvoch ľudí. Manželka partnerský problém riešiť odbornou konzultáciou nechcela, nevidela a neuznávala svoj podiel na rozpade vzťahu. Tvrdila, že je chorý keď ju prestal ľúbiť, že to pokazil. Každý z nich mal iné životné priority a uznával iné hodnoty, čo sa až časom jasne prejavilo a doposiaľ je to zdrojom záujmu z nezhôd. S manželkou majú úplne iné vízie do budúcnosti, pričom požadoval ušetriť financie na neočakávané výdavky, či šetrením aj investíciami vytvoriť deťom finančnú rezervu do budúcnosti. Manželkinou prioritou bolo ušetriť a smerovať financie každoročne do dovoleniek. Necítil z jej strany žiadnu podporu aj v čase keď ostal nezamestnaný a začínal podnikať nedôverovala v jeho schopnosti, nepodporovala ho v ich plánoch. Od manželky dlhé roky necítil lásku ani záujem o neho ako manžel a otec rodiny dostával minimálnu starostlivosť. Spoločné dovolenky absolvovali len kvôli deťom, lebo mal záujem o udržanie úplnej rodiny.

8. Dlhodobo neriešené problémy v rodine a z toho prameniaci stres sa prejavili aj na zdraví a pri preventívnej prehliadke na jar 2017 mu diagnostikovali diabetes typu 2, vysoký cholesterol, vysoký tlak, na ktorý je dodnes medikamentózne liečený. V leto roku 2017 aj po vzájomnej debate so svokrou ešte videl na záchranu vzťahu, niekoľko týždňov sa nehádali, žili spolu ako spolubývajúci debatovali o bežnom chode domácnosti a starostlivosti o deti. Čas plynul, manželka pomoc psychológa naďalej odmietala a k zlepšeniu vo vzťahu nedošlo. Preto na jeseň 2018 manželke oznámil svoje rozhodnutie ukončiť spolužitie a odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti, o čom bol pevne rozhodnutý. Inicioval sedenie u psychologičky Mgr. Y. Š., ktoré s manželkou absolvovali začiatkom roka 2019 s cieľom riešiť už len to ako uľahčiť deťom rozchod, akým spôsobom mu to oznámiť a dohodnúť formu starostlivosti o deti po jeho odchode zo spoločnej domácnosti.

9. Počas jarných prázdnin 2019 sa presťahovala do bytu svojej sestry, v ktorom doposiaľ žije spolu so svojou matkou. Manželské spolužitie doposiaľ neobnovili, ani o to nemá záujem, nemá už záujem ani o služby manželskej poradne či psychológa. Mimomanželskú známosť nemá. Manželstvo neplní už žiadnu funkciu, manželku neľúbi, intímne sa nestýkajú od roku 2016, netrávia spolu voľný čas, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, nevychovávajú deti. Komunikujú len spolu s ohľadom starostlivosti o deti a spoločných záväzkov. Vzhľadom na to, že vzťahy medzi nimi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom a už neplní svoj účel, navrhuje, aby ho súd rozviedol.

10. Mal. R. je študentkou 2. ročníka evanjelického gymnázia. Je činorodá, spieva v zbore, hrá na gitare, kapele, venuje sa dobrovoľníckym akciám. Je zdravá, nosí okuliare, navštevuje základnú umeleckú školu.

11. Mal. R. je žiakom 5. ročníka základnej školy, je šikovný, v škole sa mu darí. Od roku 2013 je celiatik a má diagnostikovaný diabetes prvého typu s nutnosťou trvale podávaného inzulínu. Kvôli týmto diagnózam majú zvýšené výdavky na lieky, zdravotnícke pomôcky a bezlepkovú (diabetickú stravu a potraviny). Venuje sa futbalu, navštevuje futbalovú prípravku.

12. Navrhovateľ je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Play House s.r.o. s predmetom podnikania online marketing a poradenstvo. V tejto spoločnosti je aj zamestnaný s priemerným čistým zárobkom 900- 1000 Eur. Je aj jedným zo spoločníkov spoločnosti webmeeting video s.r.o., ktorá sa venuje IT technológiám. Táto spoločnosť je v start - up fáze bez zamestnancov zatiaľ bez výraznejších príjmov, resp. ziskov spoločníkov. Žije v štvorizbovom byte spolu so svojou matkou, v ktorom má každé dieťa vlastné detskú izbu. Mesačnosť pravidelného príjmu a úspor uhrádza výdavky spojené s bývaním matky s deťmi v rodinnom dome, krúžky, deti sústredenia, MHD a iné výdavky podľa sumáru predloženého. Okrem toho uhrádza náklady na svoje bývanie a chod domácnosti v sume 300 Eur mesačne, strava 200 Eur mesačne. Jeho matka je starobnou dôchodkyňou, prispieva na bývanie a stravu sumou 100 Eur. Ďalšie výdavky má na lieky a udržanie zdravého životného štýlu cca 60 Eur mesačne. Deťom platí životné a úrazové poistenie pre R. 350 Eur ročne, pre R. 260 Eur ročne. Deťom príležitostne prispieva na odev, obuv, či voľnočasové aktivity.

13. Manželka sa k dôvodom rozpadu manželstva bližšie nevyjadrila, s návrhom na rozvod však súhlasila. Namietala výdavky navrhovateľa vo vzťahu k bytovej otázke, jeho príjmom ako i k nevyhnutným výdavkom. Súčasne špecifikovala mesačné výdavky manžela. Uviedla, že počas manželstva mali oddelené účty, kde platby súvisiace s inkasom, dane, povinné poistenie, krúžky uhrádzal manžel a všetky ostatné výdavky súvisiace so starostlivosťou o deti, domácnosť ako aj oblečenie, obuv, školské potreba, športové potreby, školské poplatky, kozmetika, drogéria, lieky, zvýšené náklady na dezinfekciu, rúška, rukavice, relax pobyty na horách, pri mori, voľnočasové aktivity, kultúrne podujatia, jednorázové platby, bielizeň, nábytok do detskej izby, domáce spotrebiče a podobne financovala výhradne manželka. Náklady manželky boli vždy prioritne určené na zabezpečenie potreby rodiny. Iniciovala uzavretie rodičovskej dohody s navrhovateľom vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

14. Rodičia predložili súdu na schválenie rodičovskú dohodu v znení, že maloleté deti R. K. a R.C.X. K. budú zverené do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je povinný prispievať na výživu mal. R. výživným vo výške 300 Eur mesačne a na mal. R.C.X. sumou 350 Eur mesačne vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk navrhli neurčiť.

15. Kolízny opatrovník s predloženou dohodou rodičov súhlasil, nakoľko je v záujme maloletých detí.

16. Podľa ust. Zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

17. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

18. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

19. Podľa ust. § 22 citovaného zákona, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

20. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

21. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

22. Podľa ust. , Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa ods. 1 (dohodou rodičov) alebo dva (rozhodnutím súdu), súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

23. Podľa ust. , Zákon o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

24. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

27. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18,19), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

30. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak navrhovateľ ako aj manželka odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

32. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľa týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

33. Podľa ust. , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

34. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky.

35. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).

36. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

37. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

38. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

39. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 300,- Eur mesačne na mal. R. a 350,- Eur mesačne na mal. R. je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť rodičov o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti sú školopovinné a vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Pri mal. R. zohľadnil i vyššie výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Ďalej zohľadnil príjmové a majetkové pomery ako i výdavky na strane oboch rodičov.

40. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 300,- Eur mesačne na mal. R. a 350 Eur mesačne na mal. R. je primerané.

41. Z uvedeného dôvodu schválil dohodu rodičov v súlade s § 24 ods. 3 Zákona o rodine, nakoľko je v záujme maloletých detí.

42. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

43. V danom prípade rodičia úpravu styku žiadali neupraviť.

44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti výroku o rozvod manželstva a trovách konania je prípustné odvolanie.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Proti výroku o schválení rodičovskej dohody odvolanie nie je možné podať ( , ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.