Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_61Ek-1350-2018.pdf
PDF · 122.7 KB
Case nature
Subarea
61Ek/1350/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653 proti povinnej C.. L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Dr. X. XXX/XX, XXX XX G., o vymoženie 213.935,37 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Luciou Uliankovou, Exekútorský úrad Zvolen, Námestie SNP 30, 960 01 Zvolen, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/1350/2018 zo dňa 05.02.2020 takto
rozhodol:
Sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/1350/2018 zo dňa 05.02.2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 61Ek/1350/2018 zo dňa 05.02.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Rozhodnutie bolo vydané potom ako predchádzajúce rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 61Ek/1350/2018 zo dňa 05.03.2019, ktorým návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, bolo uznesením súdu sp. zn. 61Ek/1350/2018 zo dňa 19.08.2019 zrušené.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že exekúcia je neprípustná, keďže je vedená na základe exekučného titulu, ktorý do dnešného dňa nenadobudol právoplatnosť, ani vykonateľnosť. Exekučným titulom má byť posledné citované uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, voči ktorému podala dovolanie, o ktorom do dnešného dňa nebola vyrozumená. Vymáhaný nárok oprávneného je vymáhaný duplicitne, nakoľko oprávnený si svoju pohľadávku uplatnil ako zabezpečenú pohľadávku v konkurznom konaní na spoločnosť V.T.C. v konkurze. Vzhľadom k tomu, že jej bolo doručené len Upovedomenie o začatí exekúcie, namietala oprávnenosť súdneho exekútora, či v tejto konkrétnej veci skutočne bol poverený na vykonanie vzhľadom k tomu, že jej nebolo zaslané poverenie na vykonanie exekúcie č. 6118336094 z 09.10.2018. V závere povinná navrhla zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.
3. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil, keď vo vyjadrení uviedol, že exekučný titul je právoplatný a vykonateľný, čo preukazujú tak vyznačené doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, ako aj procesná obrana povinnej spočívajúca v podaní dovolania, ktoré je mimoriadnym opravným prostriedkom smerujúcim proti právoplatnému rozhodnutiu. Ďalej vymáhaný nárok je v súlade so sumou priznanou exekučným titulom, keďže nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní je nižší ako suma priznaná exekučným titulom. Dôvodom poníženia sumy vymáhanej v tomto exekučnom konaní oproti sume priznanej exekučným titulom sú úhrady pohľadávky zo Zmluvy o úvere realizované po vydaní exekučného titulu, ktoré sú evidované bankovým informačným systémom. Oprávnený poprel tvrdenia povinnej, že vymáhaný (zmenkový) nárok je vymáhaný duplicitne a tvrdil, že povinná je jedinou osobou, od ktorej si tento zmenkový nárok môže vymáhať, keďže vyplýva zo zmenky, ktorej vystaviteľ bol
oddlžený a jedinou ďalšou zmenkovo zaviazanou osobou je povinná. Oprávnený tiež tvrdil, že exekútor bol riadne poverený vykonaním exekúcie. V závere vyjadrenia oprávnený navrhol, aby súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Súd o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie rozhodol uznesením sp. zn. 61Ek/1350/2018 zo dňa 05.03.2019 tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedla, že s napadnutým uznesením sa nestotožňuje a má za to, že uznesenie je nesprávne, toto v plnom rozsahu napáda ako aj postup súdu považuje za nesprávny. Svoju sťažnosť odôvodňuje tým, že nakoľko sa domáha zrušenia celého konania vedeného voči jej osobe o vymoženie 213.935,37 eur s prísl., preto je podaná žaloba na obnovu konania, ktorým konaním by sa malo podľa nej rozhodnúť v jej prospech. V ďalšom svoju sťažnosť odôvodňuje aj nesprávnym postupom súdu, keďže nerozhodol o celom jej návrhu na zastavenie exekúcie z 15.11.2018, nakoľko v ňom žiadala aj o odklad vykonateľnosti. Súd však rozhodol len o čiastočnom návrhu, keďže o návrhu na odklad vykonateľnosti nerozhodol. Vôbec súd nerozhodol, či jej návrh na odklad vykonateľnosti zamietol alebo nie, prípadne až mienil zamietnuť tak ho ani neodôvodnil.
5. Ďalší procesný postup súdu napáda aj v tom, že taktiež v uvedenom návrhu z 15.11.2018 žiadala, aby si súd pripojil celý spisový materiál týkajúci sa vydania zmenkového platobného rozkazu, ďalej tiež aby bol pripojený konkurzný spis okresného súdu č. k. 2R/9/2009. V napadnutom rozhodnutí sa vôbec neuvádza, žeby súd tieto spisové materiály bol pripojil, resp. vôbec sa týmto návrhom nezaoberal a ani neodôvodnil, ako sa s týmito návrhmi súd vysporiadal. Súd neuviedol, či ňou navrhovaný dôkaz zamietol alebo mu vyhovel a až ho zamietol, tak neodôvodnil že z akého dôvodu. Na základe týchto tvrdení sa súd nezaoberal uvedenými dôvodmi na zastavenie exekúcie. Poznamenáva, že súd mohol pred svojím rozhodnutím o zastavení exekúcie v zmysle § 61 ods. 2 Exekučného poriadku nariadiť vypočutie určitej osoby. Je toho názoru, že súd mohol vypočuť ju ako povinnú, keďže ani si nepripojil ňou navrhované dôkazy a práve z týchto dôkazov mohol mať súd za preukázané jej tvrdenie, že je tu dôvod na zastavenie exekučného konania, resp. tak mohol urobiť a vypočuť ju. Musí podotknúť, že do dnešného dňa konkurzné konanie voči právnickej osobe, za ktorú ručila vlastnými zmenkami, nebolo ukončené. Ešte stále nebol speňažený celý majetok, ktorý patrí úpadcovi. Jeden z poskytnutých úverov tejto spoločnosti bol splatený ešte pred vyhlásením konkurzu a majetok, ktorý spoločnosť vlastnila pred vyhlásením konkurzu, postačoval na splatenie druhého úveru. Je tu reálny predpoklad, že sa po speňažení celého majetku zmenková suma ešte zníži, resp. zostane nárok oprávneného vysporiadaný celkom. Predpokladom je, že bude konkurzné konanie zákonným spôsobom ukončené. Opätovne tvrdí a má zato, že vymáhaná suma v exekúcii je vymáhaná duplicitne. Odklad exekúcie by mal byť odložený až do doby ukončenia konkurzného konania. V prvom rade bol poskytnutý úver právnickej osobe a táto ručila zaň reálnym svojím majetkom založeným v prospech oprávneného ako záložného veriteľa. Ona ako fyzická osoba bola až v treťom rade, a to avalistom zmenky. Je nesporné, že ako fyzická osoba nedisponuje takouto hodnotou majetku, v čase keď boli donútení samotnou bankou podpísať zmenky ako fyzické osoby ako ručiteľ a avalista, boli vlastníkmi akcií tejto akciovej spoločnosti. Po vyhlásení konkurzu ako fyzické osoby o tieto akcie prišli, čím aj hodnota ich majetku rapídne klesla a stala sa súčasťou konkurznej podstaty. Vlastníkom a disponentom týchto akcií sa stal oprávnený. Má zato, že oprávnený nezapočítal hodnotu týchto akcií do svojho uspokojenia z výťažku, i napriek tomu, že by tak mal urobiť, resp. urobí pri konečnom rozvrhu výťažku. Trvá na tom, že je neetické požadovať od nej ako jedinej fyzickej osoby, keďže ručiteľ týchto zmeniek prešiel osobným konkurzom, sumu vo výške takmer 300 tis. eur. Chce žiť svoj život slušným spôsobom a tiež mať vysporiadané spory z obdobia spred 10 rokov, preto to musí riešiť cez obnovu konania zmenkového súdneho procesu. Má zato, že sú to nové dôkazy, ktoré jej ustanovený obhajca nepoužil v zastupovaní jej osoby. Svojím konaním ju poškodil v značnej miere a nemôže sa s tým stotožniť. V tejto súvislosti pokiaľ súdu nebudú zrejmé všetky na seba nadväzujúce skutočnosti tak navrhuje, aby ju k objasneniu jej sťažnosti, resp. k vybaveniu jej návrhu na zastavenie exekúcie vypočul. Z vyššie uvedeného preto žiada, aby napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. 61Ek/1350/2018 z 05.03.2019 bolo v plnom rozsahu zrušené a aby bolo rozhodnuté tak, že súd povolí odklad exekúcie a súčasne zastaví exekúciu voči povinnej Ing. Janke Dobrockej vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Uliankovou pod č. k. 325EX 429/18 o vymoženie sumy 213.935,37 eur s príslušenstvom.
6. Následne vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí konštatoval, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre
posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
7. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinnou je podanie dovolania voči rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 43CoZm/30/2014-360 zo dňa 30.10.2014. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
8. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mala povinná voči oprávnenému neuhradený dlh v sume 213.935,37 eur s prísl. v zmysle spomínaného právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinná nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jej návrh na zastavenie exekúcie dôvodný. Podanie dovolania nemá samo o sebe žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Podanie dovolania nemá suspenzívny účinok a teda nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Skutočnosť, že povinná iniciovala podanie mimoriadneho opravného prostriedku, konkrétne dovolania, nemá vplyv na platnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, čím teda rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Zm/29/2010-54 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 43CoZm/30/2014-360 zo dňa 30.10.2014 nestráca vlastnosti exekučného titulu.
9. K tvrdeniu povinnej, že exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, vyšší súdny úradník uviedol, že na rozsudkoch okresného a krajského súdu sú vyznačené doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. A rovnako aj procesná obrana povinnej spočívajúca v podaní dovolania, ktoré je mimoriadnym opravným prostriedkom smerujúcim proti právoplatnému rozhodnutiu. Rovnako súd nesúhlasil s tvrdením povinnej, kde namieta oprávnenosť súdneho exekútora, či bol skutočne poverený na jej vykonanie, vzhľadom k tomu, že jej nebolo zaslané poverenie na vykonanie exekúcie. Tunajší súd poukázal na skutočnosť, že dňa 09.10.2018 vydal súdnej exekútorke poverenie na vykonanie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia. Súd teda nemá zo zákona povinnosť doručovať poverenie na vykonanie exekúcie povinnému.
10. K tvrdeniu povinnej, že súd nerozhodol o celom jej návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 15.11.2018, nakoľko v ňom žiadala aj o odklad vykonateľnosti, exekučný súd uviedol, že podaním zo dňa 15.11.2018 povinná nežiadala o žiaden odklad vykonateľnosti, ale sa domáhala iba zastavenia exekúcie z dôvodov uvedených v podaní. Zároveň musí súd podotknúť, že do právomoci exekučného súdu ani nepatrí povoľovať odklad vykonateľnosti exekučného titulu, čo vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, v ktorom sa uskutočňuje nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, resp. práva priznaného vykonateľným rozhodnutím, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu,
že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní.
11. Rovnako sa súd zaoberal aj námietkou povinnej, že súd mal pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nariadiť vypočutie určitej osoby. Z citovaného ustanovenia § 61l ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že súd nemá povinnosť vypočuť povinnú pred rozhodnutím o návrhu na zastavenie exekúcie.
12. Súd sa rovnako zaoberal aj tvrdením povinnej, že vymáhaný nárok oprávneného je vymáhaný duplicitne, teda oprávnený si svoju pohľadávku uplatnil ako zabezpečenú pohľadávku v konkurznom konaní na spoločnosť V.T.C., a.s. „v konkurze“. Súd si preto vyžiadal celú spisovú dokumentáciu od Okresného súdu v Banskej Bystrici, konkrétne spis č. 10CbZm/13/2010 a spis č. 2R/9/2009, aby si overil duplicitnosť vymáhaného nároku. Z tohto dôvodu súd dňa 17.01.2020 vyzval oprávneného, aby mu oznámil, v akom rozsahu bol oprávnený uspokojený v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/9/2009. Dňa 03.02.2020 bolo doručené do spisu vyjadrenie oprávneného k výzve súdu zo dňa 17.01.2020, v ktorom oprávnený uviedol, že povinná je avalistom na zmenke. Dôvodom avalu povinnej na zmenke bola jej personálna prepojenosť s vystaviteľom zmenky (vtedajším manželom) a dlžníkom zo zmluvy o úvere (povinná bola členom štatutárneho orgánu dlžníka zo zmluvy o úvere v čase vystavenia zmenky). Na základe vyššie uvedeného nemožno povinnú považovať za spotrebiteľa. Oprávnený už nie je oprávnený vyžadovať splnenie vymáhaného nároku zároveň od osôb odlišných od povinnej, keďže vystaviteľ zmenky bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/79/2017 zo dňa 21.06.2017 zverejneným v OV č. 122/2017 zo dňa 27.06.2017 oddlžený a vymáhaný nárok je vylúčený z uspokojenia v konkurze podľa 4. časti ZKR, t. j. považuje sa voči vystaviteľovi zmenky za nevymáhateľný. Oprávnený vo vyjadrení oznámil, že ako veriteľ zistenej pohľadávky bol v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/9/2009 uspokojený v rozsahu 561.065,17 eur a to prostredníctvom dvoch rozvrhov výťažku vo výškach 371.939,21 eur a 189.125,96 eur. Súd vyzval rovnako aj správkyňu konkurznej podstaty Mgr. Radku Longauerovú, aby sa vyjadrila k vyjadreniu oprávneného, ktorá potvrdila, že uvedené sumy oznámené oprávneným zodpovedajú údajom SKP v spise. Súd po podrobnom preštudovaní celej spisovej dokumentácie Okresného súdu v Banskej Bystrici, najmä spisu 2R/9/2009, ktorý sa týka konkurzného konania spoločnosti V.T.C., a.s. zistil, že vymáhaná suma v exekúcii nie je vymáhaná duplicitne, ako to tvrdila povinná. Suma vyplývajúca z výroku zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Zm/29/2010 zo dňa 23.06.2010, vykonateľného dňa 01.12.2014 po odpočítaní sumy, v ktorom bol oprávnený uspokojený v konaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 2R/9/2009, zodpovedá súčasne vymáhanej sume od povinnej.
13. Na záver súd uviedol, že tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže samotné podanie dovolania na súd nie je inou skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, vyšší súdny úradník v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
14. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61l ods. 1, § 61l ods. 2 a § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
15. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedla, že s napadnutým uznesením sa nestotožňuje a má za to, že uznesenie je nesprávne, toto v plnom rozsahu napáda ako aj postup súdu považuje za nesprávny. Trvá na tom, že jej boli odňaté práva na vypočutie, nakoľko žiadala, aby bola vypočutá v zmysle § 61l ods. 2 Exekučného poriadku a to ešte pred rozhodnutím súdu. Súd sa touto jej žiadosťou vôbec nezaoberal a ani vo svojom uznesení z 05.02.2020 vôbec neodôvodnil, že z akého dôvodu sa touto jej žiadosťou nezaoberal, len stroho uviedol, že: „súd nemá povinnosť vypočuť povinnú pred rozhodnutím o návrhu zastavenie exekúcie.“ Žiadosť o vypočutie odôvodňovala tým, že sa v tomto prípade jedná o výnimočnú situáciu, kde je od fyzickej osoby požadovaná tak vysoká suma. Taktiež uviedla, že hodnota jej majetku v čase podpisovania ako avalistu zmenky vo výške 791 tisíc eur bola krytá hodnotami akcií akciovej spoločnosti V.T.C., a.s. Taktiež bola táto suma krytá majetkom ručiteľa C.. arch. L. Y.. V súčasnosti nastali tak rozhodné zmeny, kedy sa akciová spoločnosť, kde boli
akcionármi, dostala do konkurzu vplyvom hospodárskej krízy v roku 2008, kedy ako akcionári o akcie prišli v celom rozsahu. Taktiež v roku 2018 bol C.. arch. L. Dobrocký oddlžený. Týmito skutočnosťami a zhodami okolností bez vplyvu a možného jej osobného zásahu, sa stala jediná fyzická osoba, ktorá má ručiť za vystavenú zmenku vlastným majetkom. Je nemožné a absurdné, aby mohla vlastniť majetok takejto hodnoty ako fyzická osoba. Pri výklade slova aval sa uvádza, že ním môže byť len solventný subjekt, inak vlastne ani nemá zmysel. V jej prípade pri podpise zmenky ako avalista disponovala majetkom, ktorý už v tomto čase nemá. Je pozoruhodné, že o dvoch výťažkoch z konkurzu správkyňa uviedla dve sumy výťažkov, neuvádza hodnotu akcií, z čoho vychádza, že správkyňa pravdepodobne ešte nespeňažila celý majetok, ktorý akciovej spoločnosti patril. Preto stále zastáva názor, že táto exekúcia je vedená ako nezákonná a predčasná, keďže ešte stále nebol speňažený celý majetok akciovej spoločnosti, za ktorú boli zmenky vystavené. Taktiež chce poukázať na to, že ako si súd vyžiadal vyjadrenia od oprávneného aj od správkyni konkurznej podstaty, tak mohol vypočuť aj ju, nakoľko si myslí, že jej výpoveďou by ozrejmila viac skutočností, ktoré v krátkosti uviedla vyššie a ktoré súvisia s týmto exekučným konaním. Je pravdou, že zákon dáva možnosť vypočuť určité osoby a nie povinnosť, ale je toho názoru, že v tejto veci pre správne rozhodnutie súdu bolo potrebné ju vypočuť.
16. Svoju sťažnosť odôvodňuje tým, že nakoľko sa domáha zrušenia celého konania vedeného voči jej osobe o vymoženie 213.935,37 eur s prísl., preto je podaná žaloba na obnovu konania, ktorým konaním by sa malo podľa nej rozhodnúť v jej prospech. V ďalšom svoju sťažnosť odôvodňuje aj nesprávnym postupom súdu, keďže nerozhodol o celom jej návrhu na zastavenie exekúcie z 15.11.2018, nakoľko v ňom žiadala aj o odklad vykonateľnosti. Súd však rozhodol len o čiastočnom návrhu, keďže o návrhu na odklad vykonateľnosti nerozhodol. Vôbec súd nerozhodol, či jej návrh na odklad vykonateľnosti zamietol alebo nie, prípadne až mienil zamietnuť tak ho ani neodôvodnil.
17. Ďalší procesný postup súdu napáda aj v tom, že taktiež v uvedenom návrhu z 15.11.2018 žiadala, aby si súd pripojil celý spisový materiál týkajúci sa vydania zmenkového platobného rozkazu. V prílohe prikladá podanie na Úrad špeciálnej prokuratúry vo veci Oznámenia o podozrenia zo spáchania trestných činov, čo je zároveň súčasťou žaloby na obnovu konania. Zároveň informuje súd, že súčasne podáva Návrh na odklad exekúcie súdnemu exekútorovi. Z vyššie uvedeného preto žiada, aby napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. 61Ek/1350/2018 z 05.02.2020 bolo v plnom rozsahu zrušené a aby bolo rozhodnuté tak, že súd zastaví exekúciu.
18. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinnej uviedol, že je vlastníkom zmenky znejúcej na zmenkovú sumu 791.144,04 eur vystavenej vystaviteľom C.. arch. L. Y., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Dr. X. XX, XXX XX G. dňa 18.12.2007 v Bratislave na rad oprávneného s doložkou bez protestu splatnej dňa 22.12.2009 s miestom platenia Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 6, Bratislava s avalom povinnej. Okresný súd Banská Bystrica uložil povinnej povinnosť zaplatiť mu zmenkovú sumu 791.144,04 eur spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy 791.144,04 eur od 23.12.2009 do zaplatenia, s trovami konania vo výške 33.193,50 eur spočívajúcimi v zaplatenom súdnom poplatku a vo výške 4.793,46 eur spočívajúcimi v trovách právneho zastúpenia, a to zmenkovým platobným rozkazom č. k. 16Zm/29/2010-54 zo dňa 23.06.2010. Proti platobnému rozkazu podala povinná námietky, o ktorých rozhodol Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 10CbZm/13/2010-325 zo dňa 18.02.2014 tak, že platobný rozkaz ponechal v platnosti v celom rozsahu. Proti rozsudku podala povinná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 43CoZm/30/2014 zo dňa 30.10.2014 tak, že rozsudok potvrdil. Platobný rozkaz, rozsudok OS aj rozsudok KS nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.12.2014 a predstavujú exekučný titul.
19. Zmenku, spôsob a podmienky jej doplnenia si oprávnený, povinná a vystaviteľ zmenky dohodli v zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 18.12.2007, v súlade s ktorou zmenka zabezpečovala pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. 285/AU/CC/2002 zo dňa 16.01.2003 v znení neskorších dodatkov uzatvorenej medzi oprávneným a spoločnosťou V.T.C., a.s. „v konkurze“. Zmluva o úvere nebola spotrebiteľskou zmluvou, keďže bola uzatvorená medzi podnikateľmi, ktorí pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinná je avalistom na zmenke, dôvodom avalu povinnej bola jej personálna prepojenosť s vystaviteľom zmenky (vtedajším manželom) a dlžníkom zo Zmluvy o úvere (povinná bola členom štatutárneho orgánu dlžníka zo Zmluvy o úvere v čase vystavenia zmenky). Na základe uvedeného nemožno povinnú považovať za spotrebiteľa a tento názor je podporený aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 18/2017 z 09.11.2017, na ktorý oprávnený poukazuje.
20. Ďalej oprávnený uviedol, že už nie je oprávnený vyžadovať splnenie vymáhaného (zmenkového) nároku zároveň od osôb odlišných od povinnej, keďže vystaviteľ zmenky bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/79/2017 zo dňa 21.06.2017 zverejnenom v OV č. 122/2017 zo dňa 27.06.2017 oddlžený a vymáhaný nárok je vylúčený z uspokojenia v konkurze podľa 4. časti ZKR, t. j. považuje sa voči vystaviteľovi zmenky za nevymáhateľný. Z uvedeného dôvodu navrhol a exekučný súd poveril súdneho exekútora JUDr. Luciu Uliankovú na vykonanie exekúcie v zmysle exekučného titulu len voči povinnej. Na výzvu súdu oznámil, že ako veriteľ zistenej pohľadávky bol v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/9/2009 uspokojený v rozsahu 561.065,17 eur, a to prostredníctvom dvoch rozvrhov výťažku vo výškach 371.939,21 eur a 189.125,96 eur a naďalej trvá na to, aby súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
21. Podľa jeho názoru povinná v sťažnosti neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o právnej či vecnej nesprávnosti uznesenia. Súd ju nebol povinný vypočuť pred vydaním uznesenia. V konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/9/2009 bol speňažený celý majetok úpadcu V.T.C., a.s. „v konkurze“. Nemá vedomosť o tom, že by povinná podala žalobu na obnovu konania a vzhľadom na to, že objektívna lehota na podanie takejto žaloby uplynula ešte roku 2017, má za to, že prípadná žaloba na obnovu konania musela byť podaná oneskorene a preto musela byť odmietnutá. S prihliadnutím na uvedené oprávnený navrhuje, aby súd sťažnosť povinnej zamietol.
22. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
23. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
24. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
25. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
26. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
27. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
28. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
29. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná.
31. Zákon taxatívne uvádza dôvody, pre ktoré súd môže exekúciu zastaviť. Všetky dôvody, ktoré uvádza povinná, nie sú relevantnými dôvodmi na zastavenie exekúcie a neumožňujú postup súdu podľa § 61k Exekučného poriadku. Pokiaľ povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že
voči exekučnému titulu podala dovolanie, resp. v sťažnosti že podala žalobu na obnovu konania (ktorej podanie súdu ani nepreukázala), vyšší súdny úradník správne uviedol, že podanie dovolania nemá samo osebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu. V predmetnej veci zo strany povinnej nedošlo k dobrovoľnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného priznanej právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím a oprávnený bol oprávnený pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia. Samotné podanie dovolania, resp. žaloby na obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku nemá vplyv na prebiehajúce exekučné konanie, ktoré je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený, ani zmenený. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/2004 zo dňa 19.05.2004, v zmysle ktorého: „Podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosti exekučného titulu.“ a ktorým sa Ústavný súd v rovine princípu legality podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy zhodol, že nižšiemu súdu neprislúcha judikovať to, o čom koná a rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podanie dovolania, resp. žaloby na obnovu konania teda nijakým spôsobom nezasahuje do existentnosti judikovaného nároku. Takýto vplyv na exekúciu má len jedine právoplatný výsledok konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorým bolo vyhovené podávateľovi tohto procesného úkonu. Podaním dovolania, resp. žaloby na obnovu konania nemožno očakávať, že im bude vyhovené, byť akokoľvek subjektívne sa to môže zdať povinnej. Prijatie názoru povinnej, že podaním dovolania, resp. žaloby na obnovu konania možno očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku zrušenia alebo zmeny exekučného titulu, by nútilo exekučný súd zaoberať sa otázkou rozhodnutia vydaného v inom konaní, resp. zaoberať sa otázkou, na ktorú nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.
32. Pokiaľ povinná v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti poukazovala na okolnosti vystavenia a podpisu zmenky, exekučný súd uvádza, že z doslovného výkladu ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý najviac zodpovedá skutočnému obsahu interpretovanej právnej normy, vyplýva, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky existencie alebo obsahu záväzkového vzťahu. Exekučný súd nemá vôbec žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných súdnych rozhodnutí, resp. posudzovať činnosť súdov v základnom konaní. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Exekučný súd teda nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Pokiaľ teda povinná uvádza okolnosti vystavenia a podpisu zmenky, ide o okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a povinná mala možnosť ich namietať v nachádzacom (pôvodnom) konaní zákonom stanoveným spôsobom. Návrh na zastavenie exekúcie nie je ďalším opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní (existencia záväzku voči oprávnenému). Keďže povinná povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnila (čo povinná ani nepopiera), mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.
33. Pokiaľ povinná namieta, že nárok je vymáhaný duplicitne a exekúcia je predčasná, túto obranu nemôže vziať súd na zreteľ, nakoľko aj keď oprávnený má nárok na jedno plnenie, môže viesť exekúciu voči viacerým povinným z toho istého nároku na základe rôznych exekučných titulov s tým, že plnenie jedného sa musí zohľadniť vo vymáhaní v rámci iného exekučného konania. To platí aj v prípade, ak na jedného z dlžníkov z hmotnoprávneho nároku sa vedie konkurzné konanie, ktoré je vo svojej podstate generálnou exekúciou. Z tohto pohľadu pokiaľ dôjde k plneniu z majetku druhého dlžníka pre oprávneného v rámci konkurzu, táto skutočnosť sa musí zohľadniť so zreteľom k druhému dlžníkovi, resp. povinnému. Samotná existencia konkurzu voči druhému dlžníkovi sama osebe nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, ale je len dôvodom na to, aby súdny exekútor pri vymáhaní zohľadnil plnenia
z iných konaní. V predmetnej exekúcii bol v rámci konkurzu voči spoločnosti V.T.C., a.s. „v konkurze“ vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/9/2009 získaný pre oprávneného výťažok v celkovej výške 561.065,17 eur, ktorý oprávnený zohľadnil už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie a v tomto konaní si uplatňuje len doposiaľ neuhradený zvyšok pohľadávky vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Zm/29/2010-54 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10CbZm/13/2010-325 zo dňa 18.02.2014 a rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 43CoZm/30/2014-360 zo dňa 30.10.2014.
34. Pokiaľ povinná až v sťažnosti proti prvému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 19.08.2019, ktoré bolo uznesením súdu zo dňa 05.03.2019 zrušené, žiadala, aby ju súd pred rozhodnutím vypočul, t. j. aby súd vykonal dokazovanie jej výsluchom a jej nevypočutie v novej sťažnosti namietala, exekučný súd postupoval v konaní v zmysle § 61l ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 249 Civilného sporového poriadku a výsluch, ani pojednávanie vo veci nenariadil. V štádiu súdneho konania, ktorým je exekučné (vykonávacie) konanie, nepovažuje súd za potrebné vo veci vypočuť účastníkov konania, resp. nariadiť pojednávanie, keď navrhovaným vypočutím povinná chce riešiť iba otázky, ktoré smerujú k ozrejmeniu skutočností, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, resp. ktoré nemajú súvis s prejednávanou vecou a ku ktorým súd nemôže prihliadať, nakoľko súd rieši otázku, ktorá vyžaduje len právne posúdenie (splnenie podmienok pre vedenie exekučného konania) na základe obsahu spisu, resp. listín, ktoré sú jeho súčasťou a ku ktorým majú a mali prístup i účastníci konania a ktoré poskytujú kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie a vzhľadom na to nie je nevyhnutná osobná účasť účastníkov exekučného konania (oprávneného, ani povinného). Z toho dôvodu súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom strán a vyšší súdny úradník neodňal povinnej žiadne práva, pokiaľ ju pred rozhodnutím nevypočul. Všetky potrebné skutočnosti mal preukázané z predložených vyjadrení účastníkov konania, listinných dôkazov a pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 10CbZm/13/2010 a sp. zn. 2R/9/2009 (v tejto súvislosti neobstojí námietka povinnej, že súd nesprávne postupoval, keďže žiadala, aby súd pripojil celý spisový materiál týkajúci sa vydania zmenkového platobného rozkazu, nakoľko z elektronického súdneho spisu je zrejmé, že vyšší súdny úradník si pred rozhodnutím pripojil spisy tunajšieho súdu vedené pod sp. zn. 2R/9/2009 a sp. zn. 10CbZm/13/2010, v ktorom bol vydaný exekučný titul zmenkový platobný rozkaz), pričom navrhované vypočutie by neviedlo k inému právnemu záveru ako zamietnutiu návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a bolo by iba zbytočným predlžovaním exekučného konania. V neposlednom rade súd nevykonal dôkaz vypočutím povinnej aj so zreteľom ku koncentračnej zásade uplatňovanej podľa novej právnej úpravy exekučného konania pri rozhodovaní o návrhoch na zastavenie exekúcie účinnej od 01.04.2017, v zmysle ktorej všetky relevantné tvrdenia, ako aj dôkazné návrhy musia byť účastníkom včas pod hrozbou neprihliadnutia na ne. Preto sú námietky povinnej o odňatí jej práva bez právnej relevancie.
35. Pokiaľ povinná v sťažnosti namieta, že súd nerozhodol o celom jej návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 15.11.2018, nakoľko v ňom žiadala aj o odklad vykonateľnosti, vyšší súdny úradník správne uviedol, že podaním zo dňa 15.11.2018 povinná nežiadala o žiaden odklad vykonateľnosti, ale sa domáhala iba zastavenia exekúcie z dôvodov uvedených v podaní. K tomu exekučný súd dodáva, že v celom texte návrhu na zastavenie exekúcie ani nie je žiaden návrh povinnej na odklad vykonateľnosti, povinná len v závere svojho podania uvádza cit. „aby exekučný súd exekúciu ....... v plnom rozsahu zastavil s odkladným účinkom.“ Keďže v spore o prípustnosť exekúcie medzi oprávneným a povinným exekučný súd rozhoduje o tom, či exekúcia je vedená oprávnene alebo nie, do jeho právomoci nepatrí povoľovať odklad vykonateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jedná o skutočnosť, o ktorej sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Z tohto dôvodu ani nie je možné, aby súdne rozhodnutie v exekučnom konaní obsahovalo výrok o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, keďže exekučný súd na to nemá decízne oprávnenie. Preto vyšší súdny úradník nepochybil, pokiaľ nerozhodol o návrhu povinnej na odklad vykonateľnosti, keď v bode 20 odôvodnenia aj uviedol, z akých dôvodov o návrhu povinnej nerozhodol a táto námietka povinnej v sťažnosti je bez právnej relevancie.
36. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/1350/2018 zo dňa 05.02.2020 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.