Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-9C/17/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. U. P., Z. XX, Y. Y., t. č. bytom W., I. X, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Skalica, Potočná 85, proti žalovanej: P. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. U. P., A. XXB/ XX, Y. Y., právne zastúpená: JUDr. Ján Pekar, advokát so sídlom Skalica, Potočná 191/39, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.5.2019 domáha, aby súd určil, že nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie W., a to pozemky registra C, parc. č. XXXXX/X - ostatné plochy vo výmere XXXX m2 a parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalobca v podiele 1/2 a žalovaná v podiele 1/2, sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu v podiele 1/1. Žalobu odôvodnil tým, že manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozhodnutím súdu ku dňu 18.12.2013, odkedy sa k nemu žalovaná začala správať obzvlášť hrubým spôsobom. Žalovaná podľa jeho názoru dlhodobo zneužíva žalobcov nepriaznivý zdravotný stav, a to za účelom získania majetkového prospechu na úkor žalobcu. Po tom, ako získala nehnuteľnosť v Y., začala sa správať k žalobcovi spôsobom odporujúcim dobrým mravom, žalobcu opätovne napádala, pričom niekoľkokrát bolo nevyhnutné k incidentom privolať aj policajnú hliadku. Uviedol, že konanie žalovanej presiahlo akúkoľvek únosnú mieru, pričom jej fyzické a psychické útoky sa voči nemu neustále opakujú a stupňujú, čo nepriaznivo vplýva na jeho aj tak zlý zdravotný stav. Žalovaná sa správa spôsobom, ktorým hrubo porušuje dobré mravy nielen k žalobcovi, ale aj k jeho otcovi, ktorému poškodila motorové vozidlo. Odmietol, že by mala byť žalovaná k nevhodnému správaniu vyprovokovaná ním samým. Žalobca uvádza, že žalovaná na neho slovne útočí a ničí jeho majetok. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovaná bráni mimosúdnej dohode a zneužíva svoje postavenie podielovej spoluvlastníčky k predmetným nehnuteľnostiam, aby mohla znepríjemňovať život žalobcovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je žalobca toho názoru, že mu vzniklo právo na vrátenie daru podľa , a to z dôvodu správania sa žalovanej spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, výpisom z listu vlastníctva, darovacou zmluvou, rozhodnutím správy katastra, písomným vyjadrením žalovanej, replikou žalobcu, kúpnou zmluvou, záznamom z rokovania, prevodným príkazom, dohodou účastníkov, osvedčením o vysporiadaní, oznámením, správou od obvodného oddelenia PZ, úradným záznamom o preverení

oznámenia, uznesením obvodného oddelenia PZ, spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. a zistil tento skutkový stav veci:

3. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 21.2.2012 darovaciu zmluvu, ktorou žalobca ako darca daroval žalovanej ako obdarovanej spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie W., a to k pozemkom parc. registra C č. XXXXX/X a č. XXXXX/XX. Rozhodnutím Správy katastra W. zo dňa 24.2.2012 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čím sa žalobca a žalovaná stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, každý v podiele 1/2. Z Osvedčenia o vysporiadaní vydaným Okresným súdom I. v Y. dňa 9.3.2015 vyplýva, že strany sporu sa okrem iného dohodli, že nehnuteľnosť I. 9, XXX XX W. bude užívaná tak ako doteraz stranami sporu na základe vzájomnej dohody, pričom v prípade potreby sa dohodnú na novej úprave užívania. Zároveň sa dohodli, že predmetná nehnuteľnosť nebude do konca roka 2015 scudzená ani zaťažená. Od začiatku roka 2016 budú oprávnení požiadať o súdne zrušenie spoluvlastníctva (žaloba o rozdelenie).

4. Z úradného záznamu Obvodného oddelenia PZ Skalica súd zistil, že dňa 13.7.2019 bolo preverené oznámenie v W. na ulici I. č. X, kde malo prísť k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu s výsledkom, že napriek výzve a súdnemu rozhodnutiu žalobca nevpustil žalovanú do rodinného domu, následkom ktorého konania bolo na obvodnom oddelení PZ spísané trestné oznámenie z podozrenia spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Uznesením Obvodného oddelenia PZ Skalica zo dňa 29.11.2019 bolo zastavené trestné stíhanie za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že trestné stíhanie za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia bolo dokumentované ako prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru. Z predmetného rozhodnutia súd zistil, že nemohlo prísť k naplneniu skutkovej podstaty predmetného prečinu, nakoľko žalovaná užíva riadne byt, má svoje trvalé bývanie, avšak obe strany sa nevedia dohodnúť ohľadne vysporiadania sa s ich spoločným majetkom, čo je v kompetencii súdu.

5. Žalovaná považuje žalobu za nedôvodnú, nakoľko sa v nej nenachádzajú žiadne konkrétne údaje o správaní sa žalovanej voči žalobcovi resp. voči členom jeho rodiny, ktoré by malo byť v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Naopak uviedla, že k žalobcovi sa správala vždy slušne. Poukázala pritom na skutočnosť, že žalobca sa správa hrubo voči nej, keď jej dlhodobo bráni vo vstupe do ich spoločného rodinného domu, pričom jej aj vulgárne nadával, ako to vyplýva z konania vedeného Okresným súdom Skalica sp. zn. . Takisto odmietla, že by žalobcu niekedy napadla. Tvrdenie žalobcu, že odmietala mimosúdnu dohodu na vyporiadanie spoločného majetku, je podľa nej nepravdivé. Uviedla, že so žalobcom sa vždy snaží dohodnúť, tento však dohody odmieta. Z uvedených dôvodov navrhla žalobu zamietnuť.

6. Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. mal súd preukázané, že žalobca sa voči žalovanej domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre obec a k. ú. W. ako rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele registra C č. XXXXX/XX a na LV č. XXXX pre obec a k. ú. W., pozemok parcela registra C č. XXXXX/X - ostatné plochy vo výmere XXXX m2 a pozemok parcela registra C č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2.

7. Výsluchom svedka A. Q. (otca žalobcu) vyplýva, že bol asi päťkrát prítomný pri tom, ako si žalovaná prišla k rodinnému domu v W. pre svoje osobné veci, pričom pri viacerých z nich mala synovi vulgárne nadávať a chovať sa neslušne. O nadávkach sa dozvedel sprostredkovane od svojho syna, osobne bol prítomný len pri jednej situácii, keď mala žalovaná nadávať synovi do „blbcov“ a „ko...“. Takisto samotného svedka mala označiť ako „starého ko...“, o čom sa dozvedel neskôr od syna, t.j. osobne pri tomto nebol prítomný. Tiež nebol prítomný ani pri ďalších incidentoch, ktoré mala vyvolať žalovaná (rozkopať dvere na hosťovskej izbe, zničiť trdlá).

8. Výsluchom svedka W. Q. (spoločného syna strán sporu) súd zistil, že sa nikdy nestalo, že by pred ním žalovaná ako ani žalobca používali vulgarizmy, hoci je pravda, že sa nikdy nevedeli dohodnúť, vždy sa to skončilo hádkou. Nevedel však uviesť, kto hádku začal. Takisto sa snažil držať mimo konfliktov rodičov, z ktorého dôvodu mu nie je známe, ako sa žalobca správa k žalovanej.

9. Podľa (ďalej len ) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

10. Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

11. Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

12. Podľa darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

13. Podľa darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 14. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyhodnotil žalobu za nedôvodnú, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by boli naplnené požiadavky vyžadované ustanovením na vrátenie daru, t.j. súd vyhodnotil, že správanie žalovanej voči žalobcovi nemožno posúdiť ako správanie hrubo porušujúce dobré mravy. Práve otázku opodstatnenosti nároku žalobcu na vrátenie daru bolo potrebné posúdiť ako predbežnú. Z výkladu citovaného ustanovenia ako aj z judikatúry vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale len také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. V zmysle judikatúry hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie (R 88/1998), pričom právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (R 31/1999). Zároveň za právne relevantné sa považuje len také správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo, pričom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997).

15. Žalobca argumentoval tým, že je vystavovaný atakom zo strany žalovanej, ktoré v mnohých prípadoch vyústili do privolania policajnej hliadky a podávania trestných oznámení. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k viacerým konfliktným situáciám, vždy však len slovného charakteru. Súd nemal preukázané, že by zo strany žalovanej došlo k fyzickým útokom na žalobcu. Jediný incident tohto charakteru sa mal podľa tvrdenia žalobcu odohrať v roku 2015, uvedené však bolo vyvrátené oznámením Obvodného oddelenia PZ Skalica. Čo sa týka žalobcom namietaného nevhodného správania žalovanej je súd toho názoru, že nespĺňa požiadavky uvedené v ustanovení , t.j. zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by sa žalovaná voči nemu alebo voči členom jeho rodiny správala spôsobom, ktorým by hrubo porušila dobré mravy. Jednotlivé incidenty možno zo strany žalovanej hodnotiť ako nevhodné alebo neslušné (poškodenie auta, zničenie trdiel), vybočujúce z rámca bežného medziľudského správania, v žiadnom prípade však nie v rozpore s dobrými mravmi. Súd uvádza, že subjektívny pocit žalobcu o charaktere správania nie je rozhodujúci, je nevyhnutné správanie obdarovaného posudzovať objektívne. Z uvedeného hľadiska je súd toho názoru, že nebolo preukázané také správanie žalovanej voči žalobcovi alebo voči členom jeho rodiny, ktoré by sa objektívne prejavilo navonok. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vzájomnosť správania samotného žalobcu, ktoré možno takisto vyhodnotiť prinajmenšom ako nevhodné, keď žalovanej odmieta prístup do rodinného domu, ktorý majú v podielovom spoluvlastníctve. Súd dodáva, že strany sporu majú voči sebe nevraživý, možno až nenávistný vzťah, na naplnenie podmienok na vrátenie daru sa však vyžaduje väčšia intenzita ich porušenia zo strany obdarovaného. V konaní zostal medzi stranami sporu spornou záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keď žalobca tvrdil, že žalovaná sťažuje jeho vyporiadanie, čo však žalovaná poprela. Súd konštatuje, že uvedená sporná skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko samotnú nezhodu strán sporu v danej veci nemožno vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Súd však nad rámec uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná o vyporiadanie spoločného majetku nemala záujem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, z ktorého dôvodu žalobu zamietol.

16. Súd konštatuje, že ani výsluchom svedkov neboli zistené také okolnosti, ktoré by preukázali správanie žalovanej hrubo porušujúce dobré mravy. Spoločný syn žalobcu a žalovanej síce nepoprel, že by medzi rodičmi neprichádzalo k hádkam, nevedel však uviesť, kto ich vyvolal. Takisto odmietol, že by žalovaná používala vo vzťahu k žalobcovi vulgarizmy. Otec žalobcu uviedol, že žalovaná mala žalobcu a jeho rodinu označiť za „blbých dedinčanov“ a jeho samého ako „jednookého blbca“, prípadne „starého ko...“. Z jeho výsluchu však vyplynulo, že o uvedených označeniach sa dozvedel sprostredkovane od svojho syna. Vyjadril sa, že bol prítomný len pri konfliktoch, ktoré sa udiali pred rodinným domom v W., kde ho syn pozval z dôvodu, že nechcel byť sám pri tom, keď si žalovaná príde po svoje osobné veci. Svedok opísal jednotlivé situácie, pri ktorých bol prítomný a pri ktorých sa mala žalovaná vulgárne vyjadrovať voči žalobcovi slovami ako „blbec“ a „ko...“. Vzhľadom na viaceré rozpory výpovede svedka týkajúce sa nevhodnej komunikácie žalovanej voči žalobcovi súd posúdil výpoveď otca žalobcu ako nevierohodnú, keď nedokázal špecifikovať, pri ktorom zo stretnutí malo dôjsť k uvedenému vyjadrovaniu žalovanej. Pôvodne sa vyjadril, že mal byť prítomný len pri tom, ako mala žalovaná žalobcovi nadávať, keď prišli spolu so svojou sestrou na bicykloch, neskôr však uviedol, že vtedy ich rozhovor nepočul, lebo pršalo. Súd zamietol návrh žalovanej na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne Q. G. (sestry žalovanej), nakoľko ho považoval za nadbytočný pre rozhodnutie vo veci. Súd má za to, že ak by aj predmetné slovné útoky žalovanej voči žalobcovi (vyhrážky, vulgárne nadávky a pod.) boli preukázané, podľa názoru súdu ich možno síce vyhodnotiť ako neslušné, bez ďalšieho však nemožno uzavrieť, že by boli v rozpore s dobrými mravmi.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalovanej priznal ich plnú náhradu voči žalobcovi, nakoľko bola v konaní úspešná v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa . Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).