Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12Csp/38/2020

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v právnej veci žalobcu: G. E., H.. XX.XX.XXXX, X. K. Q., C. E. XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, Košice proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e s a neodkladné opatrenie tohto znenia :

Žalovaný nie je dočasne oprávnený požadovať vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej ako súčasť Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

II. Žalobcovi s a u k l a d á povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podal proti žalovanému na súde žalobu vo veci samej - o určenie neplatnosti právneho úkonu.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 21.07.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť nepožadovať výkon zrážok zo mzdy, pričom v súlade s ustanovením ), a na základe ustanovenia ) poslednej vety žalobca žiadal súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu bez uloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej. Svoj návrh odôvodnil tým, že neodkladným opatrením môže dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, pretože už v tomto konaní je potrebné preskúmať všetky nároky strán, ktoré by inak boli preskúmavané opätovne aj v konaní vo veci samej. Ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenie tak nie je potrebné, ba dokonca by takéto konanie bolo až neúčelné a v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Ak by po nariadení neodkladného opatrenia sa o tých istých nárokoch rozhodovalo aj v konaní vo veci samej, čím by sa vynakladali finančné prostriedky na konanie o „niečom, o čom už by bolo rozhodnuté.“ Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že právny predchodca žalovaného - spoločnosť S. C., B.. K.., uzavrela so žalobcom ako spotrebiteľom dňa 22.03.2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy o úvere mali byť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 8.000,- Eur. Žalobca ako dlžník bol povinný vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou za poskytnutie úveru v pravidelných 120 - ich mesačných splátkach vo výške 126,80 Eur. Dňa 20.12.2018 došlo zo strany spoločnosti S. C., B.. K.. k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., na základe čoho všetky práva a povinnosti veriteľa vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy prešli na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s.. Súčasne s uzavretím predmetnej zmluvy o úvere bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená aj dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka (inkorporovanej do čl. 2 bod 8 predmetnej úverovej zmluvy), na základe ktorej spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. pristúpila k výkonu zrážok zo mzdy žalobcu. Listom zo dňa 23.10.2019

(výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy) požiadala zamestnávateľa žalobcu o začatie výkonu zrážok zo mzdy žalobcu za účelom uspokojenia údajnej pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy, ktorá ku dňu 23.10.2019 mala dosahovať hodnotu 12.400,87 Eur. Žalovaný sa domáha u zamestnávateľa žalobcu, ktorým je L. A. K., K. M., výkonu zrážok z jeho mzdy, na základe žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 23.10.2019, ktorú doručil na mzdové oddelenie zamestnávateľa žalobcu spolu so samotnou úverovou zmluvou, súčasťou ktorej je aj samotná dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobca popiera dôvodnosť uspokojovaného nároku i platnosť samotnej dohody o zrážkach zo mzdy. Predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná () ) a zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemal možnosť žalobca odmietnuť, považuje za neplatné (v zmysle ) ). Zároveň žalobca poukázal na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom v zmysle ustanovenia ) , pretože neuvádza presnú výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje (keďže táto dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje okrem istiny a odplaty za poskytnutie úveru domáhať sa aj zaplatenia rozličných sankčných plnení a iných plnení v neurčitej výške), čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. ak by súd neodkladné opatrenie nevydal, bude tak aj naďalej dochádzať k neoprávneným zásahom do práv navrhovateľa prostredníctvom zrážok zo mzdy, a tak aj k prípadnému bezdôvodnému obohacovaniu sa na strane odporcu na úkor navrhovateľa. Žalobca zároveň zdôraznil, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by vo veci konajúci súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy by mohlo dôjsť dokonca k trvalej úprave pomerov medzi stranami. Žalovaný by bez predloženia akejkoľvek platne uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy ďalej nemohol vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a na základe toho by nebolo prakticky možné, aby na strane žalovaného dochádzalo k prípadnému bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor žalobcu, k neoprávneným zásahom do majetku žalobcu a teda k porušeniu jeho garantovaného práva na majetok ani k znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb žalobcu i jeho rodiny. Žalobca sa domnieva, že žalovaný inštitút dohody o zrážkach zo mzdy využíva najmä z toho dôvodu, že zamestnávateľ žalobcu (dlžníka) nie je oprávnený skúmať výšku a zákonnosť vymáhanej pohľadávky. Naopak ak by sa v prejednávanom prípade žalovaný domáhal uspokojenia pohľadávky súdnou cestou, jeho nároky by boli podrobované súdnej kontrole a je dosť pravdepodobné, že tieto nároky by sa ukázali ako neopodstatnené. Nariadením neodkladného opatrenia žiadnej zo strán nevznikne škoda, ba práve naopak, ak by vo veci konajúci súd toto neodkladné opatrenie nenariadil, škoda by mohla vzniknúť minimálne na strane žalobcu, pretože žalovaný zjavne nezákonným výkonom zrážok zo mzdy žalobcu bude zasahovať do jeho majetku, bezdôvodne sa na jeho úkor obohacovať a spôsobovať mu tak značné finančné ťažkosti. Na základe uvedeného nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, keďže len nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu sa zabezpečí, že žalovaný nebude môcť neoprávnenými zásahmi do majetku žalobcu porušovať základné práva žalobcu.

2. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami a niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

5. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

6. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

7. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania, alebo po ukončení konania. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o nutnosti neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie môže v odôvodnených prípadoch konečným rozhodnutím, ale jeho hlavnou funkciou je rýchla, i keď dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia

vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Základnou podmienkou vydania neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu, vedúceho k jeho nariadeniu. Ide o taký stav právnych, nielen faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktoré bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu úpravu. Súd musí skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, vzhľadom na naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pri tom opiera o výsledky urýchleného dokazovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.

8. V danom prípade navrhované neodkladné opatrenie má zabezpečiť úpravu práv a povinností žalobcu a žalovaného ako zmluvných strán na základe uzatvorenej Zmluvy o úvere a zamestnávateľa žalobcu ako osoby realizujúcej výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným do rozhodnutia o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej ako súčasť Zmluvy o úvere.

9. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a s ním súdu predložených listín súd dospel k záveru, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa , bol podaný dôvodne, pretože žalobca osvedčil existenciu právneho vzťah medzi ním a žalovaným, založeného Zmluvou o úvere, za základe ktorej bola uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom namietol platnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

10. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na spoločné závery Komisie Ministerstva spravodlivosti SR na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich a Slovenskej obchodnej inšpekcie, v zmysle ktorých dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu je v rozpore s ustanovením , aby spotrebiteľ už v čase vzniku právneho vzťahu nemal inú možnosť, pokiaľ chcel získať úver, než spolu s úverovou zmluvou pristúpiť aj na vopred formulovanú dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií ani verifikácii primeranosti. Spotrebiteľ môže byť neraz vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Tento typ zabezpečenia pohľadávky umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa, vyplácal časť týchto platieb priamo dodávateľovi momentom, keď mu bude táto dohoda predložená. Je pravdou, že všeobecná úprava v nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Tým sa vytvára výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

11. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká žalobcovi škoda či iná ujma, prípadne mu takáto ujma hrozí. Žalobca v konaní dostatočným spôsobom osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k jeho nároku, ktorému sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana. Hroziaca ujma v danej veci spočíva v pokračujúcom vykonávaní zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená súčasne so Zmluvou o úvere, pričom žalobca namietol platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Povinnosťou žalovaného je nerealizovať oprávnenie požadovať vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

12. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov do rozhodnutia vo veci samej s poukazom na predpoklad dosiahnutia trvalej úpravy pomerov medzi stranami. S poukazom na výsledky doteraz vykonaného dokazovania nemá súd za to, že môže konštatovať možnosť trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a preto žalobcovi uložil povinnosť v zmysle podať v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej. Nariadeným neodkladným opatrením sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov žalovaného, pretože ide o neodkladné opatrenie, ktoré má len dočasný charakter a zanikne pri výskyte okolností uvedených v ustanovení a nasl. a to najneskôr rozhodnutím vo veci samej. Pohľadávka žalovaného proti žalobcovi zostáva aj po nariadení neodkladného opatrenia zachovaná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.