Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-216-2019.pdf
PDF · 88.54 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/216/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne V. W., Y. J. D., D. Č.. XXXX/XX, proti žalovanému G. W., Y. J. G., G. Č.. XXX/X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 12. 02. 2019 č.k. 18C/756/2017-147 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal rodinný dom v hodnote 75.000 eur, osobné motorové vozidlo v hodnote 6.000 eur, hnuteľné veci v hodnote 700 eur a zároveň zaviazal žalovaného splácať úver poskytnutý ČSOB a.s. vo výške zostatku 17.550,47 eura a žalobkyni zaplatiť titulom vyporiadania sumu 32.074,77 eura. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 108,15 eura a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.
3. Rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za to, že obaja účastníci rovnako prispeli k nadobudnutiu veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, avšak po opustení spoločnej domácnosti žalobkyňou, táto sa viac nijako nepodieľala na hradení výdavkov a zveľaďovaní spoločného majetku a na splátkach hypotéky. Skutočnosti, ktoré tvrdila žalobkyňa, pre ktoré sa odsťahovala, súd vyhodnotil ako účelové a nepreukázané. Podľa názoru súdu žalobkyňa tiež nepreukázala dôvody, pre ktoré by mohla výlučne v spornej nehnuteľnosti doopatrovať svojich rodičov a nemohla im potrebnú starostlivosť poskytnúť v ich dome, resp. v byte, kde býva, prípadne v inej nehnuteľnosti. Hnuteľné veci
- kuchynskú linku, sedaciu súpravu, drevenú posteľ a záhradnú súpravu tiež prikázal súd žalovanému, a to z dôvodu, že sa nachádzajú v nehnuteľnosti, ktorú mu prikázal, kde sa po zániku BSM využívali, užívali a opotrebovali užívaním žalovaným a deťmi. Vzhľadom na to, že prikazovaná nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom, ktoré zabezpečuje úver z ČSOB, súd zaviazal žalovaného splácať aj tento úver. Celková hodnota aktív je podľa súdu 81.700 eur a pasív 17.550,47 eura. Čistý podiel strany sporu je 32.074,77 eura. Vzhľadom na to, že súd prikázal žalovanému všetky aktíva aj pasíva, patriace do BSM, zaviazal ho zároveň na vyplatenie vyrovnávacieho podielu žalobkyni vo výške 32.074,77 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný bez právneho dôvodu zasielal na účet žalobkyne od mája 2017 o 5,15
eura viac, než bola splátka úveru, toto súd vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie na strane žalobkyne a zaviazal ju na jeho vyplatenie v celkovej sume 108,15 eura.
4. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 257 C.s.p. majúc za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania stranám sporu nepriznal a to, že konanie bolo uskutočnené v prospech a v záujme oboch strán sporu.
5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. V odvolaní uviedla, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 27 považuje za nedostatočné, nespĺňajúce kvalitatívne požiadavky, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie právna teória. Ďalej uviedla, že už v samotnej žalobe popísala dôvody, pre ktoré musela z rodinného domu odísť, pričom nebolo to jej dobrovoľné a slobodné rozhodnutie, ale prinútili ju k tomu okolnosti a životná situácia. Žalovaný jej ubližoval a bola v neustálom strese, vypätí a nervozite, ktorá sa odzrkadľovala na jej psychike. V tejto súvislosti poukázala na agresívne správanie žalovaného, ktoré riešila aj cestou polície a to oznámením o priestupku zo dňa 17. 09. 2015 a zo dňa 22. 11. 2015 a v jednom prípade bol žalovaný aj uznaný vinným a bola mu uložená poriadková pokuta. Väčšinu podobných incidentov len potichu pretrpela a nehlásila ich polícii a žalovaný sa jej dokonca vyhrážal zabitím a potom, ako ju zabije, vraj zabije aj seba a z domu tak odišla pod nátlakom. Nie je preto zrejmé, prečo súd na tieto okolnosti vôbec neprihliadol. Ide pritom o okolnosť podstatnú pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Taktiež uviedla, že súdu predložila výpisy z banky, z ktorých je zrejmé, že sa podieľala na úhradách spojených s vlastníctvom bytu. Napriek tomu súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že žiadnym spôsobom neprispievala na splátky hypotéky, čo je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Ďalej je toho názoru, že súd dôsledne neuplatnil základnú zásadu, podľa ktorej pri rozhodovaní treba zvážiť aj to, ktorý z manželov sa zaslúžil o nadobudnutie rodinného domu, nakoľko už viackrát uvádzala, že do domu investovali svoje peňažné prostriedky jej rodičia. Bez nich by dom neboli kúpili. Rodičia jej dali tieto peňažné prostriedky z jediným želaním, a to, aby ich v tomto dome dochovala. To im spolu so žalovaným sľúbili, čo žalovaný potvrdil aj vo svojej výpovedi. Pretože jej rodičia potrebujú opateru na dennej báze, je práve predmetný dom najlepším riešením, nakoľko pracuje v Medzeve, a teda by im vedela byť nablízku. Totiž v dome, ktorý vlastnia jej rodičia nie je zavedený, plyn a kúrenie je na tuhé palivo, s ktorým je potrebná stála manipulácia. Súd teda úplne opomenul prihliadnuť na to, že to boli práve jej rodičia, ktorí dali zálohu na dom. Ďalej uviedla, že k domu má silný citový vzťah, pretože žila tam spolu so svojimi deťmi, s rodinou a viaže ju k nemu veľa pekných spomienok. O tieto sny ju pripravil žalovaný, ktorý ju v podstate z domu vyhnal a neumožnil sa jej do domu vrátiť. Súd nevysvetlil, prečo jej tvrdenie považoval za účelové a neozrejmil ani to, z akého dôvodu neprihliadol na správy polície, lekárske správy jej rodičov, a to aj fakt, že jej rodičia dali peňažné prostriedky ako príspevok na kúpu domu. Odôvodnenie rozhodnutia v bode 27 rozsudku je podľa jej názoru nedostatočné a nedáva odpoveď na dôležité skutočnosti, ktoré boli v konaní prezentované. Má za to, že súd napriek vykonaniu dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom, na ktoré následne nesprávne aplikoval právnu normu.
7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav ak dospel k záveru, že žalobkyňa po opustení spoločnej domácnosti sa nepodieľala na hradení výdavkov a zveľaďovaní spoločného majetku a na splácaní hypotéky, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak prikázal rodinný dom do výlučného vlastníctva žalobcu spolu s hnuteľnými vecami v ňom umiestnenom a zaviazal ho titulom vyporiadania zaplatiť žalobkyni sumu 32.074,77 eura. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
9. K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza z názoru, že súd napadnutým rozsudkom jej neposkytol zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení.
10. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
11. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
12. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne konštatoval, že obaja účastníci rovnako prispeli k nadobudnutiu vecí patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. K námietke žalobkyne, že do ich spoločného rodinného domu investovali peňažné prostriedky aj jej rodičia samo osebe neznamená takú okolnosť, že nemožno vychádzať zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Aj v prípade, ak rodičia jej poskytli za účelom kúpy rodinného domu sumu 300.000 Sk, nemožno konštatovať, aby ich podiely pri vyporiadaní neboli rovnaké, ale je to dôvod na to, aby prípadne požadovala úhradu toho, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok.
13. Možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie aj v tom, že žalobkyňa sa po opustení spoločnej domácnosti nepodieľala na hradení výdavkov a zveľaďovaní spoločného majetku, ani na splácaní hypotéky. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s jej odvolacou námietkou, že uvedené tvrdenie je v rozpore s vykonaným dokazovaním, nakoľko sa podieľa na úhradách spojených s vlastníctvom bytu. K tomu je potrebné uviesť, že žalobkyňa síce od januára 2018 prispievala na svoj peňažný účet vedený v ČSOB sumou 70 eur, avšak tento účet bol od septembra 2016 v debete, preto jej splátky boli použité peňažným ústavom na vyrovnanie tohto debetu, pričom je nesporné, že splátky úveru hradil výlučne žalovaný zo svojho účtu a to vo výške 193,42 eura mesačne.
14. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa dôvodov jej odchodu zo spoločného rodinného domu nemožno považovať za preukázané, že jej rozhodnutie odísť zo spoločnej domácnosti nebolo dobrovoľné a slobodné, ale prinútili ju k tomu okolnosti a životná situácia. Možno súhlasiť s názorom žalobkyne v tom, že podľa rozhodovacej praxe súdov môže mať príčina odchodu jedného z manželov zo spoločnej domácnosti vplyv na posúdenie toho, komu v konečnom dôsledku bude nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva, avšak v prejedávanej veci žalobkyňa takúto príčinu v konaní nepreukázala. Ako príčinu odchodu z rodinných dôvodov uvádzala, že žalovaný jej ubližoval a agresívne správanie žalovaného riešila cestou polície, pričom poukázala na oznámenie o priestupku zo dňa 17. 09. 2015 a 22. 11. 2015. V tejto súvislosti správne konštatoval súd prvej inštancie, že uvedené dôkazy (oznámenia vykonané žalobkyňou na polícii) nepodporuje tvrdenia, že kvôli agresívnemu správaniu žalobcu musela opustiť spoločnú domácnosť, pretože bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa spoločnú domácnosť opustila už dňa 09. 09. 2015, teda pred oznámeniami zo dňa 17. 09. 2015 a 21. 11. 2015, z čoho vyplýva, že tam uvedené prípadné konanie žalovaného nemohlo mať vplyv na odchod žalobkyne zo spoločnej domácnosti.
15. Súd prvej inštancie správne neprihliadal, resp. nehodnotil lekárske správy rodičov žalobkyne, nakoľko ako vyplýva z citovaného § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa neprihliada na potreby iných osôb, ako účastníkov a ich maloletých detí. Samotný prísľub účastníkov rodičom žalobkyne, že ju v spornom rodinnom dome dochovajú, nie je ani právne vynútiteľný, preto nebolo potrebné ani vykonať dokazovanie lekárskymi správami rodičov žalobkyne.
16. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom zistení a následne nesprávnom právnom posúdení veci, preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
17. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 257 C.s.p. vzhľadom na to, že aj odvolací súd je toho názoru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému.
18. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).