Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/93/2006

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Hilti Slovakia spol. s r.o., IČO: 31 344 445, so sídlom: Galvaniho 7, 821 04 Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Bollardt, advokát, so sídlom: Šoltésovej 18, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: TECHNOLOGYR Nitra, spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 36 539 805, so sídlom: Fraňa Mojtu 1, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 613,03 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje. II. Súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 25.08.2005 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 613,03 eura (18.468,- Sk) s príslušenstvom. 2. V priebehu konania Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. -43 zo dňa 12.06.2006, právoplatným dňa 09.08.2006, konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. . Konanie bolo prerušené v zmysle o konkurze a vyrovnaní, nakoľko bolo zistené, že Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. -55 zo dňa 12.12.2005, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 255/2005 dňa 15.12.2005, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2006, vyhlásil na majetok dlžníka - žalovaného konkurz. Zároveň správca žalovaného nedal súhlas na pokračovanie v konaní. 3. Listom doručeným správcovi žalovaného dňa 12.02.2020 a žalovanému (dlžníkovi) dňa 13.02.2020, súd vyzval správcu konkurznej podstaty aj žalovaného na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalovaný v 30-dňovej lehote návrh na pokračovanie v konaní nepodal. Dňa 17.02.2020 bolo doručené podanie správcu žalovaného, v ktorom uviedol, že žalobca si svoju pohľadávku v konkurze neprihlásil, preto nemohla byť predmetom preskúmania. Zároveň správca navrhol súdu, aby zvážil, či prerušené konanie zastaví a či takéto zastavenie konania nebolo zapríčinené správaním sa žalobcu. 4. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. 5. Podľa , v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční

spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. 6. Podľa , konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020. 7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 8. Keďže boli splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia , teda správca v určenej lehote nevyjadril s pokračovaním v konaní súhlas a zároveň pokračovanie v konaní nenavrhol ani dlžník - žalovaný, mali tieto skutočnosti za následok, že nastali účinky späťvzatia žaloby. Súd preto postupoval v súlade s cit. ust. a konanie zastavil. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj k záverom Krajského súdu v Banskej Bystrici v odôvodnení Uznesenia č. k. - 127 zo dňa 12.05.2020, podľa ktorých „nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom má v zmysle účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia , ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen podľa znenia ust. , ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie.“ 9. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 11. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 12. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval procesné zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania a dospel k záveru, že zavinenie nemožno pripísať ani jednej zo strán sporu. Súd opätovne poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. - 127 zo dňa 12.05.2020, ktorý v odôvodnení k otázke náhrady trov konania uviedol, že „v dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože inak by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť . Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze, a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom ako už bolo uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii , pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.“ Súd sa s odôvodnením súdu vyššej inštancie v plnom rozsahu

stotožňuje a má za to, že zmena zákonnej úpravy, v dôsledku ktorej dôjde k zastaveniu konania je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí náhradu trov konania priznať žiadnej zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).