Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/74/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu URBAN TRENDS - SK, s.r.o., so sídlom Nová 132, Považská Bystrica, IČO 44 304 331, zastúpeného Mgr. Marcelom Fandákom, LLM., advokátom Kováčska 40, Košice, proti žalovanému SV Engineering, s.r.o., so sídlom Štefánikova 814, Púchov, IČO 47 192 542, zastúpenému spoločnosťou M&M Legal s.r.o., so sídlom Drieňová 27, Bratislava, o zaplatenie 11 241,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -218 zo dňa 30. apríla 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výroku, v ktorých uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11 241,77 eur, paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky 40 eur, úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 4 708,79 eur od 26.12.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 452,82 eur od 4.2.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 632,16 eur od 17.6.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1 117,80 eur od 27.5.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 506,40 eur od 2.5.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1 278,88 eur od 23.4.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1 314,88 eur od 22.7.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1 230,04 eur od 15.10.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník a uložil žalovanému povinnosť nahradiť Ministerstvu vnútra SR znalečné v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške znalečného, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11 241,77 eur, paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky 40 eur, úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 4 708,79 eur od 26.12.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 452,82 eur od 4.2.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 632,16 eur od 17.6.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1 117,80 eur od 27.5.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 506,40 eur

od 2.5.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1 278,88 eur od 23.4.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1 314,88 eur od 22.7.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1 230,04 eur od 15.10.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, druhou výrokovou vetou výroku žalobu vo zvyšku zamietol, treťou výrokovou vetou výroku rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník, a štvrtou výrokovou vetou výroku uložil žalovanému povinnosť nahradiť Ministerstvu vnútra SR znalečné v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške znalečného, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

2. Podanú žalobou, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal uloženia povinnosti, ktorou súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 11 241,77 eur s príslušenstvom a paušálnej náhrady 40 eur, odôvodnil tým, že dňa 1.1.2014 ako poskytovateľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o poskytovaní servisných služieb Service Level Agreement (SLA), predmetom zmluvy bolo poskytovanie servisných služieb súvisiacich so zabezpečením prevádzky a rozvoja komunikačno- technologickej infraštruktúry v správe žalovaného s tým, že konkrétny popis služieb poskytovaných žalobcom žalovanému je uvedený v Prílohe č. 1 Zmluvy. Za poskytnuté služby sa žalovaný zaviazal žalobcovi platiť paušálnu odmenu vo výške 513,31 eur bez DPH mesačne s tým, že rozpis služieb zahrnutých v paušálnej odmene žalovaného je uvedený v Prílohe č. 2 Zmluvy. Žalobca poskytoval služby žalovanému počas celého roku 2014. V priebehu poskytovania služieb oznámil zamestnanec žalovaného M. H.alobcovi, že odo dňa 1.9.2014 zodpovedá za riadenie a kontrolu IT služieb u žalovaného, ktorým žalobca komunikoval pri poskytovaní služieb na základe Zmluvy. Dňa 4.12.2014 zaslal žalobca žalovanému na odsúhlasenie súpis poskytnutých služieb za rok 2014, v ktorom konkretizoval jednotlivé služby a tiež cenu so žiadosťou o odsúhlasenie najneskôr do 10.2.2015. M. H. dňa 8.12.2014 svojím podpisom odsúhlasil poskytnutie služieb za rok 2014 a v súlade so súpisom poskytnutých služieb vystavil žalobca vyfakturoval žalovanému 4 708,79 eur za služby poskytované v mesiacoch január 2014 až november 2014. Faktúru na 4 708,79 eur s DPH zaslal žalobca žalovanému dňa 8.12.2014 poštou a opätovne aj dňa 19.1.2015. V súlade s odsúhlaseným súpisom poskytnutých služieb za rok 2014 vyfakturoval žalobca sumu 452,82 eur za december 2014, ktorú zaslal žalovanému dňa 19.1.2015 mailom. Skutočnosť, že žalovaný súhlasil s uhradením odplaty za poskytnuté služby preukazuje tiež zápis zo dňa 2.3.2015, v ktorom sa uvádza, že faktúry za poskytnuté servisné služby za rok 2014 (VS10140116, VS10140103) budú zaradené do účtovníctva žalovaného za rok 2014. Žalovaný sumu 5 161,61 eur žalobcovi neuhradil. V roku 2014 žalobca dodal žalovanému do prevádzky žalovaného v Y. kamerový systém a pred jeho dodaním predložil žalovanému mu cenovú ponuku č. 24. Následne vystavil žalobca preddavkovú faktúru č. 20140010 na 1 676,08 eur, ktorú žalovaný uhradil dňa 16.4.2014. Kamerový systém v Y. dodal žalobca žalovanému riadne a včas, na základe čoho vystavil žalobca faktúru č. 10140053 zo dňa 26.5.2014 na sumu vo výške 632,16 eur. Na základe požiadavky žalovaného dodal žalobca žalovanému tiež kamerový systém priamo do jeho sídla. Aj v tomto prípade zaslal žalobca žalovanému cenovú ponuku č. 25 a následne vystavil preddavkovú faktúru č. 20140012 zo dňa 8.4.2014 na 1 710,86 eur. Preddavkovú faktúru na 1 710,86 eur žalovaný uhradil dňa 16.4.2014. Kamerový systém v sídle žalovaného dodal žalobca riadne a včas, na základe čoho žalovanému vyfakturoval 1 117,80 eur. V rámci spolupráce medzi účastníkmi dodal žalobca žalovanému tiež kameru D-link DCS-6113/E dňa 27.4.2015, za ktorú žalovanému vyfakturoval 506,40 eur. Túto sumu žalovaný nezaplatil. Počas obchodnej spolupráce uzatvorili účastníci Dodatok č. 1 k Zmluve zo dňa 1.1.2015, na základe ktorého sa upravil rozsah poskytovaných služieb v zmysle Prílohy č. 1 a tiež sa znížila paušálna mesačná odplata za poskytované služby, ktorá bola špecifikovaná v Prílohe č. 2. V súlade s Dodatkom žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 1 278,88 eur za služby poskytnuté v I.Q 2015 a tiež cestovné náklady. Žalovaný v rámci mailovej komunikácie dňa 10.6.2015 oznámil žalobcovi, že „poskytnuté služby za prvý kvartál budú uhradené“. V zmysle Dodatku poskytoval žalobca žalovanému tiež služby v mesiacoch apríl 2015, máj 2015 a jún 2015, po skončení daného obdobia zaslal žalobca žalovanému záznam zo servisnej činnosti za dané obdobie a v súlade s Dodatkom vystavil žalobca žalovanému faktúru na 1 314,88 eur s DPH za služby poskytnuté v II.Q 2015 a s nimi spojené cestovné náklady. Žalobca poskytoval pre žalovaného služby v zmysle Dodatku v období mesiacov júl 2015, august 2015, september 2015 a od 1.10.2015 do 7.10.2015, kedy došlo k ukončeniu spolupráce medzi účastníkmi

Zmluvy. V zmysle Dodatku vystavil žalovaný žalobcovi faktúru na sumu vo výške 1 230,04 eur s DPH. Nakoľko mal žalovaný požiadavku, aby žalobca odpočítal služby, ktoré nemali fungovať, vykonal žalobca odpočet nefunkčných služieb v rozsahu 2 mesiacov poplatok za internetové pripojenie a telefón pre pracovisko žalovaného v Y., čo žalovaný odsúhlasil. Medzi účastníkmi Zmluvy prebehli viaceré stretnutia, počas ktorých sa žalobca snažil vyriešiť celú záležitosť mimosúdnou cestou. Za týmto účelom žalobca predkladal žalovanému grafy o činnosti, ktorú pre neho vykonával, protokoly o funkčnosti systému, analytické správy a pod, čoho dôkazom je tiež vypracovanie a zaslanie protokolov o poskytnutí konzultácie. Tieto skutočnosti však žalovaný neakceptoval bez uplatnenie akákoľvek relevantná reklamácia poskytnutých služieb. Dňa 27.10.2015 uzatvorili zmluvné strany Zmluvu o urovnaní. V zmysle vzájomnej dohody sa mala Zmluva o urovnaní podpísať dňa 26.10.2015, kedy sa konateľ žalobcu V. S. dostavil do sídla žalovaného a priniesol dve vyhotovenia tejto Zmluvy, pričom jedno z nich obsahovalo jeho notársky overený podpis ako konateľa spoločnosti žalobcu. Zo strany V.. D. C. mu bolo oznámené, že konateľ žalovaného V.. I. C. musí teraz urgentne odísť a preto Zmluvu o urovnaní zatiaľ podpíše bez toho, aby svoj podpis overoval, pričom Zmluva o urovnaní s úradne overeným podpisom konateľa žalovaného bude žalobcovi doručená v poobedňajších hodinách. V.. D. C. zobral počas rokovania jedno vyhotovenie Zmluvy o urovnaní a odišiel s ním do vedľajšej kancelárie, v ktorej sa mal nachádzať konateľ žalovaného V.. I. C., pričom sa následne vrátil s podpísanou Zmluvou o urovnaní zo strany žalovaného, ktorú odovzdal konateľovi žalobcu V. S.. Žalobcom označené dôkazy uviedol súd prvej inštancie v odseku 2. odôvodnenia rozsudku. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1. odôvodnenia a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2. odôvodnenia.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť s tvrdením, že Zmluva o poskytovaní servisných služieb Service Level Agreement (SLA) je neplatná, nakoľko žalovaný pri podpise každej zmluvy parafuje každú stranu a pridáva odtlačok pečiatky spoločnosti, a to i na prílohy. Prílohy nie sú vôbec parafované. Takto je podpísaný i Dodatok č. 1 k tejto zmluve, ktorý predložil žalobca. V predmetnej zmluve je na strane 4 a strane 5 uvedené 2x článok VI, parafa v pravom dolnom rohu každej strany je len žalobcova a z uvedeného vyplýva, že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k manipulácii so zmluvou. M. H. mal na starosti iba technickú stránku projektu, nie však rozhodovanie o výške odmeny za služby. Všetky zápisy z porád žalovaného (ide o vnútorné dokumenty žalovaného) boli podpisované všetkými zúčastnenými osobami; zápis z porady zo dňa 28.9.2014 ale parafovaný nie je, jediným parafovaným zápisom z porady je zápis zo dňa 2.3.2015. Tento zápis ale nehovorí nič o rozsahu služieb, položiek a cien služieb a odkazuje len na faktúry bez bližšej špecifikácie rozsahu faktúr a týka sa interných vecí žalobcu vo veci účtovníctva. Predložené súpisy prác nie sú odsúhlasené žalovaným a žalovaný ich teda považuje za irelevantné, žalobca služby podľa zmluvy neposkytoval. Vybavenie, hardware a sfunkčnenie celého systému, na ktoré mali byť služby poskytované, nebol nikdy v celosti dodaný a funkčný (okrem kamerového systému Y.) a logicky nie je možné poskytovať služby na niečo, čo nie je funkčné, ani vykonávať na tomto systéme servis a údržbu. Žalobca musí uniesť dôkazné bremeno, že mal v čase vystavenia faktúry platný záväzkový vzťah a následne oprávnenie vystaviť faktúru. Kamerový systém v prevádzke Y. nebol sfunkčnený na 100 %, o čom svedčí tá skutočnosť, že kamerový systém musel byť prevádzkovaný inou spoločnosťou. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že uhradením preddavkovej faktúry č. 20140010 vystavenej na sumu 1 676,08 eur je celková suma za komplet dodanie a sprevádzkovanie systému. Cenovú ponuku žalovaný neakceptoval a je v rozpore s dohodou medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca uviedol vo faktúre č. 20140012 chybne položku 3x Ubiquiti AIRCAM v počte 3 ks. Išlo o 3 kusy systému s 3 kamerami, pričom dohoda žalobcu a žalovaného bola na 1 ks systému s 3 kamerami. Následne sa žalobca a žalovaný dohodli, že nakoľko ide o duplicitnú položku vo faktúre, tento rozdiel mal byť zo strany žalobcu vydobropisovaný. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že uhradením preddavkovej faktúry č. 20140012 vystavenej na sumu 1 710,86 eur je celková suma za komplet dodanie a sprevádzkovanie systému. Podstatnou náležitosťou dodania systému bolo i dodanie licencií na používanie napr. kamerového systému, ktoré mali byť vlastnené priamo žalovaným, aby nimi disponoval a mohol systémy aktívne využívať. Žalobca si licencie evidoval na seba ako fyzickú osobu, žalovanému tieto licencie neodovzdal, hoci ich žalovanému fakturoval a žalovaný ich uhradil. Kamera D-link DCS-6113/E bola súčasťou preddavkovej faktúry č. 20140010, ktorá bola žalovaným uhradená ako súčasť dodávky kamerového systému Y.. Nakoľko táto kamera bola vadná, žalovaný ju bol nútený vymeniť. Po výmene mal predložiť dodací list č. 15002. Tak bolo i urobené. Faktúra č.

10150040 na sumu 506,40 eur, ktorú vystavil žalobca, je teda irelevantná, nakoľko dodaná kamera bola už uhradená. Podpis na dodacom liste nie je žalovaného, ale je podpisom otca žalovaného, ktorý však nebol oprávnený konať za spoločnosť žalovaného. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že žalobca dodá len novú funkčnú kameru a vymení tým vadnú kameru a predloží dodací list. Žalobca sa odvoláva na dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 1.1.2015, ale predložil dodatok č.1, ktorý je však ku zmluve zo dňa 1.1.2014. Žalovaný sa teda nevie relevantne vyjadriť, o akú zmluvu ide. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že žalobca mal odovzdať komplexný a hlavne funkčný systém, po viacerých urgenciách a nefunkčnosti systému, do marca 2015. Z uvedeného dôvodu bol dodatok č. 1 podpísaný, aby žalobca mohol funkčný systém servisovať a zabezpečovať jeho funkčnosť. Dodaná bola len minoritná časť systému na prevádzke žalovaného Y.. K predloženým emailom žalovaný uvádza, že emaily žalovaného nefungovali, žalovaný dokonca k nim nemal prístup a žalovaný nemá vedomosť, že text mailu, kde údajne uviedol „Začiatkom Apríla bolo u nás rozhodnuté, že poskytované služby budú uhradené.“ Podstatnou skutočnosťou je, že žalobca mal prístup ku všetkým e-mailom, žalovanému nikdy prístupové heslá neodovzdal, dokonca všetky emaily žalovaného vymazal, znemožnil prístup žalovaného do emailovej schránky. Žalobca si všetky domény zaregistroval na svoju osobu, pričom dohoda bola taká, že majiteľom domény bude žalovaný, že žalovaný bude mať prístup ku svojim e-mailom, bude mať administrátorské heslá, napr. z dôvodu kontroly práce zamestnancov žalovaného. Ohľadom 1. kvartálu roka 2015 žalovaný uviedol, že prehľad poskytnutých služieb nebol žalovaným akceptovaný. Taktiež systém, ktorý mal dodať žalobca nefungoval, žalobca si svoju povinnosť nesplnil. Nie je možné spravodlivo požadovať od žalovaného, aby uhradil za údajné služby, ktoré ani nemohli byť poskytnuté. Ohľadom služieb za „Urbár“ žalovaný uviedol, že tieto nemajú so žalovaným nemajú nič spoločné, absentuje tu pasívna legitimácia žalovaného, pretože tieto údajné služby neboli žalovanému poskytnuté. Faktúra č. 10150064 na sumu 1 314,88 eur je vystavená bez právneho dôvodu, nakoľko nie je možné servisovať a zabezpečovať údržbu neexistujúcej veci. Pokiaľ ide o služby za 3. kvartál 2005 žalovaný uviedol, že jediným funkčným prvkom systému bol Y.. Za irelevantnú považoval žalovaný aj faktúru č.10150078 na sumu 1 203, 04 eur z dôvodu, že žalobca mal vykonávať servis nefunkčného systému, a teda fakturoval služby, ktoré nemohol reálne vykonávať. Záznam z rokovania zo dňa 15.7.2015 nie je nepodpísaný zmluvnými stranami a žalovaný ho považuje za záznam, ktorý nezohľadňujúci realitu a je v rozpore s obsahom stretnutia. Dohodu o urovnaní zo dňa 27.10.2015 žalovaný nikdy nepodpísal, hoci je jeho podpisová doložka na dohode uvedená. Pravdepodobne bola podpísaná otcom žalovaného, hoci žalobca si bol vedomý, že žalovaný sa v čase podpisu nachádzal v kancelárii. Dohoda je absolútne neplatná. Žalovaný nikdy nepodpísal ani predložené protokoly a tieto považuje za právne irelevantné. Na prezentácii, ktorú predložil sám žalobca, je uvedený ako dodávateľ spoločnosť IT Visions, s.r.o. Žalobca mal dodať komplexný systém skladajúci sa viacerých prvkov integrujúci emailové schránky, web, kamerový systém, telefóny, fax, správu a zálohovanie dát, prístup na internet a iné. Vlastníkom systému, vlastníkom domén, licencií, zmluvnou stranou s dodávateľmi internetu mal byť priamo žalovaný. Skutočnosť bola taká, že žalobca si licencie napísal na seba ako fyzickú osobu, vlastníkom domény bol žalobca, prístup k e-mailom a webu mal len žalobca. Jediným funkčným prvkom bol Y.. Žalobca odoprel prístup k e-mailom žalovaného, dokonca mu ich vymazal. Žalovaný má podozrenie z manipulácie s emailami, zmluvnou a účtovnou dokumentáciou žalovaného, nakoľko žalobca mal prístup ku všetkým dokumentom. Väčšia časť e-mailov smeruje na otca žalovaného a nie priamo na štatutára žalovaného. E-maily boli zasielané z e-mailovej adresy spoločnosti IT Visions, s.r.o, pričom žalobcom v tomto konaní je iná spoločnosť žalobcu. Všetky e-maily adresované žalovanému, resp. jeho otcovi, boli zo spoločnosti vo vlastníctve žalobcu, konkrétne a@b.c Uvedené dokazuje skutočnosť, že dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že hardware, teda techniku dodá spoločnosť žalobcu URAN TRENDS - SK, s.r.o. Služby budú poskytované inou spoločnosťou žalobcu - IT Visions s.r.o. Žalovaný disponuje viacerými patentmi a iným dôležitým know-how, spolupracuje s partnermi z celého sveta a disponuje ochrannou známkou. Žalovaný poskytol žalobcovi obchodnú príležitosť, aby naštartoval svoje podnikanie. Výsledkom bolo to, že žalobca systém nesfunkčnil, okrem Y., znemožnil žalovaného komunikáciu s obchodnými partnermi, zasahoval do e-mailov, znefunkčnil ich, licencie si napísal na svoju osobu, internetové pripojenia boli napísané na žalobcu a nie na žalovaného. Žalobca svojím konaním spôsobil škody na reputácii žalovaného voči obchodným partnerom, nakoľko tí sa domnievali, že e-maily posielajú žalovanému, ale žalovaný sa k nim nikdy nedostal. Taktiež žalobca mal prístup ku know-how žalovaného, ku zmluvným dokumentom, účtovným dokumentom a mal k dispozícii scan podpisu štatutára žalovaného. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použil

skutkové tvrdenia uvedené v odseku 4. odôvodnenia a ako dôkaz označil výsluch konateľa žalovaného a navrhol znalecké dokazovanie znalcom v odbore kriminalistika.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami. Preukázané skutočnosti uviedol súd prvej inštancie v odsekoch 6. - 10. odôvodnenia rozsudku. Žalobca ako poskytovateľ dňa 1.1.2014 uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o poskytovaní servisných služieb. V tejto zmluve sa žalobca zaviazal, že žalovanému bude poskytovať profylaktické práce, rozšírenú technickú podporu, nadštandardný servis a odstraňovanie porúch, riešenie a odstránenie problémových situácií, kontrolu a audit systémov, konzultačné práce a benchmarking servisných činností. Za poskytovanie servisných služieb sa žalovaný zaviazal platiť 513,31 eur bez DPH/mesačne. Strany sa dohodli na tom, že pojem „profylaktické práce“ zahŕňa odstraňovanie chýb v softwari, inštaláciu nových verzií, nasadzovanie nových verzií programového vybavenia, ladenie a optimalizáciu výkonnosti pracovných staníc, obnovu aplikačného softwaru, rekonfiguráciu parametrov systému, priebežné monitorovanie chodu, testovanie komplexnej funkčnosti, poskytovanie konzultácií, osobnú podporu pri zabezpečení testovania upravených funkčností, monitorovanie a dohľad prevádzkových postupov. Dohodnutá výška mesačnej odmeny bola súčtom odmien za servis, pripojenie, servis cardschare, balík programov, telefón, fax, Windows Azure Backup, VPN, mailbox, 2 domény, webhosting, zdieľaný kalendár a za kamerový systém. Žalovaný na porade dňa 28.8.2014 skonštatoval, že žalobca má odovzdať žalovanému kompletnú správu o stave IT, previesť všetky prístupové práva, licencie a špecifikácie na žalovaného. Pre žalovaného bolo základnou prioritou zjednodušenie vyhľadania jeho domény vo vyhľadávači. Pracovník žalovaného dňa 1.9.2014 oznámil konateľovi žalobcu, že žalovaný prediskutoval a spísal body, ktoré musia byť nevyhnutne doriešené a že vedenie žalovaného rozhodlo, že žalobca má komunikovať so žalovaným prostredníctvom M. H.. Žalobca dňa 4.12.2014 zaslal žalovanému súpis služieb, ktorý žalovaný využíval v roku 2014 s tým, že za položky, ktoré neboli poskytnuté v plnej kvalite, žalobca účtoval 0 eur. M. H. dňa 5.12.2014 svojím podpisom potvrdil, že žalobca žalovanému poskytol v januári 2014 služby v hodnote 285,65 eur, vo februári 2014 služby v hodnote 305,55 eur, v marci 2014 služby v hodnote 305,55 eur, v apríli 2014 služby v hodnote 334,77 eur, v máji 2014 služby v hodnote 327,61 eur, v júni 2014 služby v hodnote 327,55 eur, v júli 2014 služby v hodnote 359,35 eur, v auguste 2014 služby v hodnote 361,31 eur, v septembri 2014 služby v hodnote 374,35 eur, v októbri 2014 služby v hodnote 377,35 eur, v novembri 2014 služby v hodnote 377,35 eur a v decembri 2014 služby v hodnote 377,35 eur. Žalobca dňa 4.12.2014 vyfakturoval žalovanému 4 708,79 eur, z čoho 225,12 eur bolo cestovné. Žalobca dňa 13.1.2015 vyfakturoval žalovanému 452,82 eur za december 2014. Dňa 2.3.2015 sa strany dohodli na tom, že faktúry č. 10140116 a č. 10140103 budú zaradené do účtovníctva žalovaného, pričom rozdiel v cene medzi poskytnutými a fakturovanými službami sa zohľadní pri úprave fakturácie za rok 2015. Žalobca ako poskytovateľ dňa 1.1.2015 uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dodatok č. 1 zmluve o poskytovaní servisných služieb. Za poskytovanie servisných služieb sa žalovaný zaviazal platiť 337,91 eur bez DPH/mesačne. Žalobca dňa 1.4.2015 vyfakturoval žalovanému sumu 1 278,88 eur za servisné služby poskytnuté v 1. kvartáli 2015. Konateľ žalobcu dňa 2.4.2015 zaslal žalovanému zoznam servisnej činnosti za 1. kvartál 2015 s tým, že počet servisných hodín bol 22,5. Dňa 25.5.2015 konateľ žalobcu požiadal žalovaného o finančné plnenie aspoň za 1. - 3. mesiac s tým, že žalobca plní rôzne úlohy vyplývajúce zo zmluvy na vlastné náklady a že za žalovaného platí rôzne poplatky tretím stranám. Konateľ žalobcu dňa 1.7.2015 žalovanému poslal záznam zo servisnej činnosti za apríl až jún 2015 s tým, že servisné práce boli v rozsahu 29,3 hodiny. Žalobca dňa 1.6.2015 vyfakturoval žalovanému 1 314,88 eur za servisné služby poskytnuté v 2. kvartáli 2015. Žalobca dňa 23.9.2015 vyfakturoval žalovanému 1 230,04 eur za servisné služby poskytnuté v 3. kvartáli 2015 a za servisné služby poskytnuté od 1.10.2015 do 7.10.2015. Konateľ žalobcu dňa 26.9.2015 informoval konateľa žalovaného, že všetky licencie sú písané priamo na žalovaného, čo si vo väčšine prípadov môže overiť priamo v online nástrojoch. Konateľ žalovaného dňa 20.9.2015 oznámil konateľovi žalobcu, že mu ide o to, aby nová faktúra za 3. kvartál vychádzala zo skutočného výkonu služieb zrealizovaných v 3. kvartáli, t.j. ak boli niektoré systémy odpojené, servis sa ani reálne robiť nemohol. Konateľ žalovaného na záver uviedol, že v Y. už ide internet aj kamery cez iPad. Konateľ žalobcu dňa 29.9.2015 oznámil žalovanému, že súhlasí s odpočtom ceny internetového pripojenia a poplatkov za telefón pre Y.. Konateľ žalovaného dňa 29.9.2015 poslal konateľovi žalobcu e-mail s textom: „Ďakujem za ústretový krok a potvrdzujem upravenú tabuľku.“ Pokiaľ ide o faktúru č. 10140045, žalovaný túto faktúru uviedol v kontrolnom výkaze DPH za 5/2014 a uplatnil právo na odpočítanie dane. Spoločnosť eD system Slovakia dňa 4.7.2013 vyfakturovala žalobcovi 943 eur za rôzny hardware, okrem iného za laserovú tlačiareň MFC 9970. I. W. požiadal o prístup k WES. Žalobca dňa 28.10.2014

dobropisoval žalovanému 509 eur za Cross - podvojné účtovníctvo. Žalobca vypracoval cenovú ponuku na kamerový systém Y., pričom cena IP kamery a ďalšieho hardwaru bola navrhnutá na 1 396,73 eur, cena za 12 hodín prác bola navrhnutá na 486 eur a cestovné náhrady boli navrhnuté na 40,80 eur. Dňa 1.4.2014 žalobca preddavkovou faktúrou vyfakturoval žalovanému 1 676,08 eur za 2 IP kamery a ďalší hardware. Dňa 16.4.2014 žalovaný na účet žalobcu zaplatil sumu 1 676 eur s tým, že ako variabilný symbol žalovaný uviedol „20140010“. Dňa 26.5.2014 vyfakturoval žalovanému 632,16 eur za 6 hodín sieťových a elektroinštalačných prác, za 4 hodiny konfigurácie IP kamier, za 2 hodiny konfigurácie TCIP a cestovné za 3 cesty Považská Bystrica - Y. a späť. Strany dňa 7.9.2014 podpísali protokol o odovzdaní systému pozostávajúceho zo 4 IP kamier do prevádzky. Konateľ žalobcu dňa 22.4.2015 požiadal žalovaného, aby prešiel odovzdávací protokol na kamerový systém v Y.. Žalovaný dňa 23.4.2015 oznámil žalobcovi, že Y. potvrdzuje za uzavretý a funkčný a že bude daný na zaplatenie. Žalobca vypracoval cenovú ponuku na kamerový systém, pričom cena 3 kamier a ďalšieho hardwaru bola navrhnutá na 1 425,72 eur a cena za 23 hodín prác bola navrhnutá na 1 035 eur. Žalobca dňa 8.4.2014 preddavkovou faktúrou vyfakturoval žalovanému 1 710,86 eur za 3 kamery a ďalší hardware. Dňa 16.4.2014 žalovaný na účet žalobcu zaplatil sumu 1 710,86 eur s tým, že ako variabilný symbol žalovaný uviedol „20140012“. Žalobca dňa 5.5.2014 vyfakturoval žalovanému 1 117,80 eur za 8 hodín sieťových a elektroinštalačných prác, za 8 hodín konfigurácie IP kamier, za 3 hodiny prác na RTSP protokole a za 4 hodiny prác na riešení kompatibility siete. Žalovaný dňa 27.4.2015 prevzal od žalobcu sieťovú kameru D-link DCS-6113 v hodnote 506,40 eur. Žalobca dňa 24.4.2015 vyfakturoval žalovanému 506,40 eur za sieťovú kameru D-link DCS-6113. Znaleckým posudkom č. PPZ- KEU-BA-EXP-2018/11318 mal súd prvej inštancie za preukázané, že všetky hárky papiera tvoriace listiny sú druhovo zhodné, že sú vyhotovené zhodným typom písma, pričom na listine 2 je použitý rozdielny typ písma. Z uvedeného vyvodil, že nie je možné potvrdiť ani vylúčiť, či na vyhotovenie listín bolo použité jedno a to isté zariadenie.

5. Súd prvej inštancie uveril, že e-maily sú pravé a pravdivé. Pokiaľ žalovaný v konaní spochybňoval pravosť e-mailov, žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca zasiahol do jeho IT systémov s úmyslom, aby do nich vložil nejaké e-maily, resp. aby v nich uložené e-maily pozmenil takým spôsobom, aby tieto vyzneli v prospech žalobcu. Rovnako súd prvej inštancie uveril, že zmluva o poskytovaní servisných služieb z 1.1.2014 je pravá. Vychádzal z toho, že znalecké dokazovanie potvrdilo iba to, že táto zmluva bola rozšitá a následne zošitá skobou (viď bod 1 záveru znaleckého posudku). Takýto typ manipulácie však jednoznačne nepreukazuje, že text zmluvy predloženej súdu sa odlišuje od textu, ktorý dňa 1.1.2014 strany podpísali. Pokiaľ každá strana horeuvedenej zmluvy nie je parafovaná aj konateľom žalovaného, ani táto skutočnosť nepreukazuje manipuláciu so zmluvou. Žalovaný totiž žiadnym nepreukázal, že skutočne bezvýnimočne pri podpisovaní zmlúv postupuje práve tak, že parafuje a opečiatkuje každú jednu stranu zmluvy. Pokiaľ ide o dodací list č. 150002 (č.l. 40), súd prvej inštancie uveril, že kameru D-link DCS-6113 prevzal žalovaný. Na základe vizuálneho porovnania podpisu na dodacom liste s podpisom V.. I. C. na prehlásení z 22.3.2018 (č.l. 41) možno podľa názoru súdu prvej inštancie dospieť k záveru, že aj podpis na dodacom liste je podpisom V.. I. C.. Pokiaľ ide o prezentáciu s názvom „Servis IT technológii v spoločnosti SV Engineering za obdobie 1/2014 -10/2014 v číslach“ (č.l. 59), jej autorom je výlučne žalobca a takáto prezentácia nemá potenciál preukázať, či služby boli skutočne poskytnuté. Z rovnakého dôvodu (t.j. že autorom je výlučne konateľ žalobcu) ani zápis z rokovania konaného dňa 15.7.2015 (č.l. 63) nemá potenciál preukázať, či služby boli skutočne poskytnuté. Pokiaľ ide o „Zmluvu o urovnaní“, v konaní nebolo preukázané, že túto podpísala osoba oprávnená konať za žalovaného. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal, že podpis na tejto zmluve sa na prvý pohľad (najmä sklonom písma) líši od podpisov na Zmluve SLA a na Dodatku č. 1. Protokoly o poskytnutí konzultácii (č.l. 70, 71, 72, 77) žalovaný nepodpísal a tieto listiny nepreukazujú, že sa konzultácie naozaj uskutočnili. Súd prvej inštancie uveril, že zápis z porady konanej dňa 28.8.201 (č.l. 14) je pravý - sám konateľ žalovaného totiž potvrdil, že pánovi H. bola rozšírená pracovná náplň tak, aby tento kontroloval činnosť pána S. (č.l. 156).

6. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie po právnej stránke podľa , , , , , , za súčasnej aplikácie článku I. 1, článku V. 1, článku I. 1 Dodatku č. 1, článku V. 1 Dodatku č. 1. Podľa nýzoru súdu prvej inštancie je z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalobca ako poskytovateľ dňa 1.1.2014 uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom platnú „Zmluvu

o poskytovaní servisných služieb ...“, na základe ktorej mal žalobca žalovanému poskytovať Servis, Servis Cardshare 50 EUR, balík programov, 3 telefóny, fax, VPN, 3 mailboxy 12GB, 2 domény, webhosting, 3 mailhostingy, zdieľaný kalendár, 2 kamerové systémy, servis v Y.; okrem toho mal žalobca od tretích strán pre žalovaného zabezpečiť 2 pripojenia a službu Windows Azure Backup. V tejto súvislosti zdôraznil preukázanie skutočnosti manipulácie so zmluvou spôsobom, že táto bola rozšitá a následne zošitá skobou (viď bod 1 záveru znaleckého posudku). Takýto typ manipulácie však jednoznačne nepreukazuje, že text zmluvy predloženej súdu prvej inštancie sa odlišuje od textu, ktorý dňa 1.1.2014 strany podpísali a súd preto vychádzal z toho, že predložená zmluva zachytáva vôľu strán. Pokiaľ každá strana horeuvedenej zmluvy nie je parafovaná aj konateľom žalovaného, ani táto skutočnosť nepreukazuje manipuláciu so zmluvou. Žalovaný totiž žiadnym nepreukázal, že skutočne bezvýnimočne pri podpisovaní zmlúv postupuje práve tak, že parafuje a opečiatkuje každú jednu stranu zmluvy. Existenciu dohody strán o tom, že žalobca bude žalovanému za odplatu poskytovať servisné služby potvrdzuje nakoniec aj tá skutočnosť, že žalobca tieto služby žalovanému v roku 2014 skutočne poskytoval, ktorá skutočnosť reálneho poskytovania služieb je preukázaná najmä tým, že pracovník žalovaného M. H. potvrdil, že žalovaný v priebehu roku 2014 odobral od žalobcu s výnimkou faxu, servisu Y., kamerového systému v Y. a pripojenia všetky služby uvedené Prílohe č. 2 predmetnej zmluvy. To, že žalobca reálne poskytoval žalovanému služby, potvrdila aj svedkyňa I. C., ktorá o.i. uviedla, že vedela, že v prípade technických problémov sa má obracať na pána S., že na tohto sa skutočne obracala a že pán S. tieto problémy aj odstránil.

7. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca časť dohodnutých služieb poskytol žalovanému a má nárok na cenu poskytnutých služieb vo výške 3 736,39 eur bez DPH, resp. 4 483,67 eur s DPH. Pokiaľ žalobca okrem 4 483,67 eur vyfakturoval žalovanému aj cestovné celkom 225,12 eur, M. H. žalobcovi nepotvrdil, že skutočne v súvislosti s činnosťou pre žalovaného precestoval 938 km. Napriek tomu súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj tieto cestovné náklady - zo zápisu z 2.3.2015 je totiž zrejmé, že žalovaný žalobcovi oznámil, že faktúru obsahujúcu aj tieto cestovné náklady zaradí do svojho účtovníctva za rok 2014 (viď č.l. 22). Z vyjadrenia Finančného riaditeľstva naviac vyplýva, že žalovaný si z tejto faktúry uplatnil právo na odpočítanie dane. Ak ale faktúra na 4 708,79 € bola žalovanému dostatočne dobrá na to, aby na jej základe znížil svoju daňovú povinnosť voči štátu, je nevyhnutné túto interpretovať takým spôsobom, že žalovaný sa stotožňuje s tým, že žalobca v súvislosti s činnosťou pre neho precestoval 938 km. Žalovaný nepreukázal, že 4 708,79 eur zaplatil žalobcovi, súd prvej inštancie ho zaviazal na uhradenie tejto sumy. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o položku „Servis“ (za ktorú sa žalovaný zaviazal platiť 249 eur mesačne a ktorá je teda hlavnou zložkou dohodnutej ceny), zjavne išlo o takú službu, za ktorú sa platí určitá pevne stanovená suma bez ohľadu na to, či klient v tom - ktorom mesiaci službu využije. V jednom mesiaci sa totiž mohla vyskytnúť napr. iba jedna porucha počítača, kým v nasledujúcom mesiaci mohlo byť takýchto porúch napr. desať. Sumu 249 eur teda žalovaný platí v podstate za to, že žalobca v jeho prospech vyčlenil svoje (najmä ľudské) zdroje na to, aby bol pripravený poskytnúť servis hardwaru a softwaru v prípade, ak vznikne potreba servisného zásahu. Ide tu o obdobu pomerne obvyklej situácie, keď klient telekomunikačného operátora platí mesačne určitú pevne stanovenú sumu za to, že môže pretelefonovať určitý počet minút, pričom aj v prípade, ak klient nepretelefonuje ani jedinú sekundu, musí zaplatiť toľko, ako keby pretelefonoval celý svoj limit. Takéto nastavenie systému odmeňovania potom z hľadiska dôkazného bremena vedie k tomu, že žalobca pre úspech v spore nemusí preukazovať, že službu „Servis“ poskytoval a pre neúspech žalobcu je potrebné, aby žalovaný preukázal, že v prípade žiadosti o servisný zásah žalobca požadované zásahy nevykonal. Nevykonanie servisných zásahov v prípade požiadania o ne však preukázané nebolo a je teda namieste, aby žalovaný splnil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy - t.j. aby zaplatil o.i. 249 eur bez DPH mesačne. Pokiaľ žalobca žalovanému v roku 2014 neposkytoval služby „Fax“, „Zdieľaný kalendár“, „Kamerový systém“ a „Pripojenie“ (hoci strany sa dohodli aj na poskytovaní týchto služieb), súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný (správne má byť žalobca) si tieto služby ani nevyfakturoval.

8. Poverený zamestnanec žalovaného M. H. v súpise odobratých služieb potvrdil aj to, že žalobca od 1.12. 2014 do 5.decembra 2014 žalovanému dodával „Servis“, „Servis Cardshare 50“, „Balík programov“, 3 x telefón, 2 x VPN, 3 x Mailbox 12GB, 2 domény, webhosting, mailhosting, „zdieľaný kalendár“, kamerový systém a Windows Azure Backup. V konaní bolo preukázané, že žalobca časť dohodnutých služieb žalovanému poskytol aj v decembri 2014. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má nárok na cenu poskytnutých služieb vo výške 377,35 eur bez DPH, resp. 452,82 eur s DPH. Pretože však žalovaný nepreukázal, že týchto 452,82 € zaplatil žalobcovi, súd prvej inštancie

ho zaviazal na uhradenie tejto sumy. Hoci súpis služieb podpísaný pánom H. potvrdzuje dodávanie služieb iba do 5. decembra 2014, súd žalobcovi priznal odmenu za celý mesiac. Prihliadol na to, že zo zápisu z 2.3.2015 je zrejmé, že žalovaný žalobcovi oznámil, že faktúru obsahujúcu odmenu za celý december zaradí do svojho účtovníctva za rok 2014 (viď č.l. 22). Z vyjadrenia Finančného riaditeľstva naviac vyplýva, že žalovaný si z tejto faktúry uplatnil právo na odpočítanie dane (č.l. 114). Ak totiž faktúra na 452,82 eur bola žalovanému dostatočne dobrá na to, aby na jej základe znížil svoju daňovú povinnosť voči štátu, je nevyhnutné túto interpretovať takým spôsobom, že žalovaný sa stotožňuje s tým, že žalobca mu svoje služby poskytoval počas celého decembra 2014.

9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný nepreukázal tvrdenie o nefunkčnosti systémov (žalovaný napr. súdu nepredložil ani analýzu vypracovanú treťou osobou, o ktorej analýze tvrdil, že existuje). Žalovaný nepreukázal ani to, že si uplatnil nejaké reklamácie vo vzťahu k činnosti vykonávanej žalobcom. Podľa názoru súdu prvej inštancie samotná skutočnosť, že žalovaný uzatvoril zmluvu so žalobcom, spochybňuje tvrdenie o nefunkčnosti systémov. Bolo by totiž krajne neracionálne, aby osoba, ktorá nemá funkčný IT systém, uzatvorila zmluvu o outsourcovaní servisu nefunkčného IT systému.

10. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca ako poskytovateľ dňa 1.1.2015 uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Dodatok č. 1 k „Zmluve o poskytovaní servisných služieb ...“. Týmto dodatkom sa zúžil okruh poskytovaných služieb (napr. o službu Cardshare 50 EUR, o službu „Balík programov“, o službu „Fax“, o službu „VPN“) a zjavne s prihliadnutím na toto zúženie okruhu služieb sa strany dohodli aj na znížení ceny na 337,91 eur bez DPH mesačne. D. C. dňa 29.9.2015 oznámil konateľovi žalobcu, že „... potvrdzujem upravenú tabuľku.“. Keďže v tejto tabuľke sú okrem iného uvedené položky „Servis SLA 1-3/2015“, „Servis SLA “ a „Servis SLA 1.7.2015-7.10.2015“, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný skutočne odobral od žalobcu služby v hodnote 1 216,48 eur (337,91 eur x 3 mesiace + DPH ), že žalobca s súvislosti s týmito službami precestoval 260 km (za čo mu patrí náhrada 62,40 eur) - žalovaný skutočne odobral od žalobcu služby v hodnote 1 216,48 eur (337,91 eur x 3 mesiace + DPH), že žalobca s súvislosti s týmito službami precestoval 410 km (za čo mu patrí náhrada 98,40 eur) - žalovaný skutočne odobral od žalobcu služby v hodnote 1 216,48 eur (337,91 eur x 3 mesiace + DPH), že žalovaný skutočne odobral od žalobcu služby v hodnote 91,56 eur (76,30 eur + DPH). Pretože žalovaný nepreukázal, že sumy 1 278,88 eur, 1 314,88 eur a 1 230,04 eur zaplatil žalobcovi, súd prvej inštancie ho zaviazal na uhradenie týchto súm.

11. Za preukázané považoval súd prvej inštancie, že žalobca žalovanému ponúkol, že v prevádzke žalovaného v Y. za 2 308,24 eur zostaví z dvoch kamier Grandstream GXV XXXX, z jednej kamery D- Link DCS-6113 a z ďalších potrebných komponentov kamerový systém (č.l. 23). Žalovaný túto ponuku akceptoval, čím došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o dielo. Akceptácia ponuky na uzatvorenie zmluvy o dielo je pritom zrejmá z toho, že žalovaný dňa 16.4.2014 zaplatil žalovanému 1 676,08 eur, čo bola zjavne cena komponentov potrebných na zhotovenie systému. Žalovaný sa zaviazal, že za zostavenie kamerového systému v Y. zaplatí 1 923,53 eur bez DPH, čo je súčtom ceny komponentov (1 396,73 eur bez DPH, resp. 1 676,08 eur s DPH), ceny 12 hodín prác potrebných na zostavenie systému (486 eur bez DPH, resp. 583,20 eur) a cestovných výdavkov 40,80 eur bez DPH. Žalovaný z týchto 2 308,24 eur zaplatil iba 1 676,08 eur a preto ho súd prvej inštancie zaviazal na doplatenie zvyšných 632,16 eur. Žalovaný si nepochybne od žalobcu objednal aj prácu na zastavení komponentov (žalobca pritom v cenovej ponuku žalobcu informoval o tom, že za prácu bude žiadať 486 eur - viď č.l. 23), a preto neobstojí argument žalovaného, že cena 1676,08 eur bola konečná - táto suma totiž zjavne predstavuje iba cenu komponentov, nie však aj cenu práce. Žalovaný opakovane uvádzal, že kamerový systém v Y. funguje, čo potvrdzuje aj e-mail z 5.8.2014, protokol z 7.9.2014 (č.l. 31). V súvislosti s cenou horeuvedeného diela súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný si v súvislosti s faktúrou č. 10140053 uplatnil právo na odpočítanie dane (č.l. 114).

12. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný od žalobcu dňa 27.4.2015 prevzal jednu kameru D-Link DCS-6113 (viď č.l. 40). Pokiaľ žalovaný prevzal od žalobcu kameru, túto štandardnú situáciu (prevzatie hnuteľnej veci) je potrebné v prvom rade interpretovať štandardne - t.j. tak, že žalovaný akceptoval návrh na uzatvorenie práve kúpnej zmluvy. Prevzatím tejto kamery potom došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť za túto kameru 506,40 eur (práve takáto cena je totiž uvedená na dodacom liste a podpísanie dodacieho listu potom zároveň preukazuje, že

žalovaný bol oboznámený s tým, že žalobca mu kameru ponúka za 506,40 eur). Pretože žalovaný dohodnutú kúpnu cenu nezaplatil, súd prvej inštancie ho zaviazal na jej úhradu. Pokiaľ ide o možnosť interpretovať prevzatie kamery tak, že išlo o náhradnú kameru za kameru, ktorá sa pokazila, vykonané dokazovanie nedáva podklad na takúto interpretáciu. Pri zmluve o dielo podľa zo zákona totiž nevyplýva automatická záruka za akosť. V prípade poruchy kamery teda zhotoviteľ nie je povinný automaticky vymeniť vadnú kameru za funkčnú kameru. Takúto povinnosť má zhotoviteľ iba vtedy, ak prevzatie záväzku zo záruky vyplýva zo zmluvy alebo z vyhlásenia zhotoviteľa, najmä vo forme záručného listu. Žalovaný však nepreukázal, že žalobca mu poskytol záruku za akosť na kamerovom systéme v Y. (práve tam bola použitá totožná kamera), a teda nie je možné interpretovať dodanie predmetnej kamery tak, že išlo o záručnú opravu. Žalovaný si v súvislosti s faktúrou č. 10150040 uplatnil právo na odpočítanie dane (č.l. 114pv).

13. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca žalovanému ponúkol, že v prevádzke žalovaného v Púchove za 2 828,66 eur zostaví z troch kamier Ubiquiti AIRCAM a z ďalších potrebných komponentov kamerový systém (č.l. 33). Žalovaný túto ponuku na uzatvorenie zmluvy o dielo akceptoval. Akceptácia ponuky je totiž zrejmá z toho, že žalovaný dňa 16.4.2014 zaplatil žalovanému 1 710,86 eur - čo bola zjavne cena komponentov potrebných na zhotovenie systému. Akceptáciou ponuky došlo k tomu, že strany uzatvorili platnú zmluvu o dielo, ktorou sa žalovaný zaviazal, že za zostavenie kamerového systému v Púchove zaplatí 2 357,22 eur bez DPH, čo je súčtom ceny komponentov (1 425,72 eur bez DPH, resp. 1 710,86 eur s DPH), ceny 23 hodín prác potrebných na zostavenie systému (931,50 eur bez DPH, resp. 1 117,80 eur). Žalovaný z týchto 2 828,66 eur zaplatil iba 1 710,86 €, preto ho súd prvej inštancie zaviazal na doplatenie zvyšných 1 117,80 eur. Žalovaný si nepochybne od žalobcu objednal aj túto prácu na zastavení komponentov (žalobca pritom v cenovej ponuku žalobcu informoval o tom, že za prácu bude žiadať 931,50 eur - viď č.l. 33), a preto neobstojí jeho argument, že cena 1710,86 eur bola konečná - táto suma totiž zjavne predstavuje iba cenu komponentov, nie však aj cenu práce. Žalovaný v konaní nepreukázal tvrdenie, že kamerový systém nefungoval a že túto nefunkčnosť systému riadne reklamoval. Žalovaný si v súvislosti s faktúrou č. 10140045 uplatnil právo na odpočítanie dane (č.l. 114).

14. Žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného záväzku. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania 8 % zvýšené o základnú úrokovú sadzbu ECB uplatňovanú k dátumom splatnosti faktúr. Pokiaľ žalobca žiadal zo sumy 506,4 eur úroky 8,25 % ročne, súd prvej inštancie žalobu zamietol čo do časti úroku. Suma 506,40 eur bola splatná 1.5.2015 - t.j. v období, keď základná úroková sadzba ECB bola 0,05 %.

15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že žalobcovi ako strane s plným úspechom (v zmysle právneho názoru vyjadreného v rozsudku Krajského súdu Trenčín č.k. -130 má totiž žalobca plný úspech aj vtedy, ak došlo k zamietnutiu žaloby čo do časti úrokov z omeškania) priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa , , , , . Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal so všetkým námietkami žalovaného, čím došlo k zásahu do ich práva na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto nepreskúmateľné. Zmluva je neplatný právny úkon, nakoľko preukázateľne došlo k manipulácii s obsahom zmluvy, teda s jednotlivými stranami zmluvy. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa platne uzavretej zmluvy. Uviedol, že uvedený zápis zo dňa 28.08.2014 sa netýka spoločnosti žalobcu URBAN TRENDS-SK, ale inej spoločnosti žalobcu IT Visions, to s prejednávanou vecou nemá súvis. URBAN TRENDS-SK mala dodať hardware a IT Visions software. So zmluvami bolo manipulované, nakoľko zmluvnou stranou v zmluve mala byť spoločnosť žalobcu IT Visions a nie URBAN TRENDS-SK. Celý zápis je medzi žalovaným a spoločnosťou IT Visions, teda je prílohou emailu zo dňa 01.09.2014, sa jednoducho netýka žalobcu, ale spoločnosti IT Visions a s prejednávanou vecou nemá nič spoločné a dokazuje akurát to, že zápis z porady sa týkal inej spoločnosti. Samotný bod 4. uvedeného záznamu, citoval „Dohoda o poskytovaní servisu zo strany IT Visions“. Poverený pracovník žalovaného nemal kompetenciu odsúhlasovať

a podpisovať zmluvy a už vôbec rokovať o cenových podmienkach, mal na starosti technickú časť, a podľa emailu predloženého žalobcom sa týkal spoločnosti IT Visons. Predložené emaily zo strany žalovaného neodzrkadľujú realitu, sú vytvorené účelovo pre tento prípad. M. H. nemal kompetenciu odsúhlasovať rozsah poskytnutých služieb. Žalovaný sa domnieva, že údajný podpis M. H. je len doplnený scan jeho podpisu, nakoľko žalobca disponoval absolútnym prístupom do počítačov žalovaného a mohol sa takto dostať k scanu podpisu M. H.. Všetka predložená komunikácia je medzi spoločnosťou žalobcu IT Visions, tak je koncipovaný i záznam z porady. Údajný zápis zo dňa 2.3.2015 nie je konateľom žalovaného podpísaný. Na tomto dokumente je údajne podpis konateľa, avšak konateľ takýto dokument nepodpísal. Dodatok č. 1 je tiež absolútne neplatný právny úkon, nakoľko s ním bolo manipulované. Prílohy zmluvy a dodatku znaky rozopínania a následného zošívania nenesú. Taktiež nenesú znaky rozdielneho formátovania, odsekov a podobne. Zmluva a dodatok sú formátovo “rozhádzané”, rozopínané a následne zošívané a prílohy takéto znaky nenesú. Pochybenie súdu prvej inštancie je podľa názoru žalovaného aj v tom, že email žalobcu zo dňa 25.5.2015 je zo spoločnosti IT Visions (viď hlavička emailu) a smeruje nie na konateľa žalovaného, ale na jeho otca. Tento email dokazuje obchodný vzťah medzi spoločnosťou žalobcu IT Visions a otcom konateľa žalovaného a nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou. Všetky zaslané záznamy o servisnej činnosti sú adresované zo spoločnosti IT Visions a nie spoločnosti žalobcu, sú adresované D. C., otcovi konateľa žalovaného, nie žalovanému. S prejednávanou vecou nemajú nič spoločné. Email zo dňa 26.9.2015 je nepravdivý, doposiaľ nie sú licencie, doména, emaily, ako i dokumentácia neboli žalovanému doposiaľ odovzdané. Opätovne ide o email zo spoločnosti IT Visions adresovaný otcovi konateľa žalovaného. Uvedené záznamy neboli však zo strany konateľa žalovaného potvrdené. Predložená emailová komunikácia je medzi spoločnosťami IT Visions a otcom konateľa žalovaného, čo znamená, že nemá s prejednávanou vecou nič spoločné. Žalobca si domény zaregistroval v rozpore s dohodu so žalovaným na seba, resp. svoju spoločnosť. V rozpore s dohodou žalovanému neboli nikdy odovzdané. Podľa predloženého emailu zo dňa 29.9.2015 je to zrejmé, že doménami disponoval žalobca. Veta : „.... keby sme 7.10. vypli váš prístup ...“ K licencii na MS software - žalobca sa sám usvedčil, že licencie doposiaľ žalovanému neodovzdal, hoci ich žalovaný uhradil. Licencia KROS mala patriť žalovanému, tak sa nestalo. Až po roku, keď sám žalovaný na to prišiel po telefonáte so spoločnosťou, ktorá predávala účtovný systém KROS zistil, že nie je možné, aby si tento kúpil od tretej spoločnosti, ale priamo a jedine od tejto spoločnosti. Žalobca si opätovne nesplnil to čo mal, a zabezpečiť kúpu licencie tak, aby jej vlastníkom bol žalovaný. Žalobca si de facto kúpil KROS pre seba. Uvedené len potvrdzuje, že žalobca nikdy neodovzdal licencie žalovanému. Kamerový systém v prevádzke Y. (ďalej len „Y.“) - emailová komunikácia zo dňa 29.9.2015 je medzi otcom konateľa žalovaného a spoločnosťou žalobcu IT Visions, teda sa prejednávanej veci netýka. Z uvedeného emailu je zrejmé, že systém nefungoval, toto súd prvej inštancie v odôvodnení nespomenul. Jedinou položkou zo systému, ktorý mal byť žalobcom dodaný, pričom funkčný do dnešného dňa nie je, je dodanie kamerového systému na prevádzke Y.. Uvedený systém však nebol sfunkčnený na 100 %, o čom svedčí tá skutočnosť, že kamerový systém musel byť prevádzkovaný inou spoločnosťou. Žalobca nepreukázal, že cenová ponuka bola zo strany žalovaného akceptovaná. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že uhradením preddavkovej faktúry č. 20140010 vystavenej na sumu 1 676,08 eur je celková suma za komplet dodanie a sprevádzkovanie systému. Žalovaný akceptoval dodanie systému, a preto bola i preddavková faktúra uhradená. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby preukázal dohodu o rozsahu, ale hlavne dohodu o cene za kamerový systém Y.. Žalobca tak neurobil, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. Kamerový systém v prevádzke D. (ďalej len „D.“) žalobca chybne vo faktúre č. 20140012 uviedol položku 3 x Ubiquiti AIRCAM v počte 3 ks. Išlo o 3 kusy systému s 3 kamerami, pričom dohoda žalobcu a žalovaného bola na 1 ks systému s troma kamerami. Následne sa žalobca a žalovaný dohodli, že nakoľko ide o duplicitnú položku vo faktúre, tento rozdiel mal byť zo strany žalobcu dobropisovaný. Uvedené sa nikdy nestalo. Žalobca sa teda bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že uhradením preddavkovej faktúry č. 20140012 vystavenej na sumu 1 710,86 eur je celková suma za komplet dodanie a sprevádzkovanie systému. Táto suma bola žalovaným uhradená. Ohľadom cenovej ponuky žalovaný uviedol, že nebola akceptovaná a je v rozpore s dohodu medzi žalobcom a žalovaným. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby preukázal dohodu o rozsahu, ale hlavne dohodu o cene za kamerový systém D.. Podstatnou náležitosťou dodania systému bolo i dodanie licencií na používanie napr. kamerového systému, ktoré mali byť vlastnené priamo žalovaným, aby nimi disponoval a mohol systémy aktívne využívať. Žalobca si licencie evidoval na seba ako fyzickú osobu, žalovanému tieto licencie neodovzdal, hoci ich žalovanému fakturoval a žalovaný ich uhradil. Kamera

D-link DCS-6113/E (ďalej len „kamera“) - predmetná kamera bola súčasťou preddavkovej faktúry č. 20140010, ktorá bola žalovaným uhradená ako súčasť dodávky kamerového systému Y.. Nakoľko táto kamera bola vadná, žalovaný ju bol nútený vymeniť. Po výmene predložil dodací list č. 15002. Faktúra č. 10150040 na sumu 506,40 eur, ktorú vystavil žalobca, je teda irelevantná, nakoľko dodaná kamera bola už uhradená. Uviedol, že podpis na dodacom liste nie je žalovaného, ale je podpisom otca žalovaného, ktorý však nebol oprávnený konať za spoločnosť žalovaného. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že žalobca len dodá novú funkčnú kameru a vymení tým vadnú kameru a predloží dodací list. Na základe uvedeného, je teda nesporné že faktúra č. 10150040 na sumu 506,40 eur je duplicitná. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že žalobca mal odovzdať komplexný a hlavne funkčný systém, po viacerých urgenciách a nefunkčnosti systému do marca 2015. Dodaná bola len minoritná časť systému na prevádzke žalovaného Y., ktorý nebol funkčný na 100 %. Nakoľko systém dodaný nikdy nebol, logicky aj objektívne nemohol žalobca vykonávať správu a údržbu systému, nakoľko tento reálne neexistoval. Je nesporné, že žalobca nemohol objektívne vykonávať služby, nakoľko si žalobca svoju povinnosť nesplnil. Podstatnou skutočnosťou je tá, že žalobca mal prístup ku všetkým emailom, žalovanému nikdy prístupové heslá neodovzdal, dokonca všetky emaily žalovaného vymazal, znemožnil prístup žalovaného do emailovej schránky. Žalobca si všetky domény zaregistroval na svoju osobu, pričom dohoda bola taká, že majiteľom domény bude žalovaný, že žalovaný bude mať prístup ku svojim emailom, ako i že žalovaný bude mať administrátorské heslá, napr. z dôvodu kontroly práce zamestnancov žalovaného. Je zrejmé, že žalobca chce od žalovaného uhradiť za niečo, k čomu žalovaný nemal prístup, ktoré bolo zo strany žalovaného odpojené a vymazané. Ohľadom údajne predložených protokolov uviedol, že nie sú akceptované žalobcom, ide len o dokumenty žalobcu, ktoré žalovaný nikdy nepodpísal a teda neakceptoval. Žalovaný ich považuje za právne irelevantné. Systém nebol nikdy dodaný a funkčný. Jediným funkčným prvkom bol Y.. Taktiež má žalovaný podozrenie manipulácie s emailami, zmluvnou a účtovnou dokumentáciou žalovaného, nakoľko žalobca mal prístup ku všetkým dokumentom. Taktiež je zaujímavou skutočnosťou, že drvivá väčšina emailov smeruje na otca žalovaného, nie priamo na štatutára žalovaného. Taktiež emaily boli zasielané z emailov adresy inej spoločnosti žalobcu IT Visions, s.r.o, pričom žalobcom v tomto konaní je iná spoločnosť žalobcu. Všetky emaily adresované konateľovi žalovaného, resp. jeho otcovi boli zo spoločnosti vo vlastníctve žalobcu, konkrétne a@b.c To dokazuje tú skutočnosť, že dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že hardware, teda techniku dodá spoločnosť žalobcu URBAN TRENDS-SK, s.r.o. Služby budú poskytované inou spoločnosťou žalobcu - IT Visions s.r.o. Je tu preukázateľná manipulácia so zmluvou, dodatkom, ďalej emailovú komunikáciu so spoločnosti IT Visons na otca konateľa žalovaného a na druhej strane preukázané tvrdenia, že žalovaný zmluvu ani dodatok s takým obsahom, ako predložil žalobca nepodpísal. Súd prvej inštancie uvedené nezohľadnil a ani sa s týmito námietkami žalovaného nezaoberal. Žalobca nepreukázal akceptácie ponuky zo strany žalovaného. Sám žalobca predložil dokumenty, kde je uvedená spoločnosť IT Visons ako dodávateľ systému, ako i dokumenty, z ktorých je zrejmé, že licencie, domény boli registrované v rozpore s dohodu len na žalobcu a nie na žalovaného. Tieto preukázané skutočnosti súd prvej inštancie neakceptoval v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný navrhol vypočuť svedka pána M. H. v podaní zo dňa 9.3.2018, avšak súd prvej inštancie tento návrh na vykonanie dôkazu neakceptoval. Uvedeným konaním súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Žalobca služby podľa zmluvy neposkytoval objektívne z dôvodu, že vybavenie, hardware, hlavne sfunkčnenie celého systému (ďalej len „systém) na ktoré mali byť služby poskytované nebol nikdy v celosti dodaný a funkčný. Kamerový systém v prevádzke Y., kamerový systém v prevádzke D. - cenová ponuka žalobcu nebola žalovaným akceptovaná, dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby preukázal akceptáciu zo strany žalovaného, avšak neuniesol dôkazné bremeno v tejto veci. Cenové ponuky žalovaný neakceptoval a sú v rozpore s dohodu medzi žalobcom a žalovaným. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že ako základné právo podľa , tak i právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe okrem iných práv a záruk (právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a pod.) zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997) a na judikatúru Ústavného súdu (). Odôvodnenie rozhodnutia súdov musia mať náležitosti uvedené v ustanovení . Celkový postup súdu je možné charakterizovať ako nedôsledný a nezákonný v rozpore s SR ako i ďalšími zákonmi, najmä ustanoveniami . Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne podľa zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu ( ) žalovaného uviedol, že námietky žalovaného sú účelové, v snahe zbaviť sa záväzkov. Hoci Servisná zmluva aj Dodatok hoci boli rozopnuté a následne spojené, s listinami nemohlo byť žiadnym spôsobom manipulované, nakoľko rovnaké stopy na rovnakom mieste po predchádzajúcej skobe sa nachádzajú na všetkých listoch týchto dokumentov. Rovnako zo znaleckého posudku žiadnym spôsobom nevyplývajú tvrdenia obsiahnuté v odvolacích námietkach žalovaného, t. j. že jednotlivé strany Servisnej zmluvy pochádzajú z iných zdrojov. Práve naopak, zo znaleckého posudku o. i. vyplynulo, že listy papiera použité na vyhotovenia Servisnej zmluvy, Dodatku ako aj príloh Servisnej zmluvy sú druhovo zhodné; preskúmaním štruktúry tlače na jednotlivých hárkoch listín a ich vzájomným porovnaním medzi sebou z hľadiska veľkosti tonerových zrniečok, rozloženia tonerových zrniečok, štruktúry nánosu tonera, farebného odtieňa tonera, typu tonera bolo zistené že tieto sa navzájom zhodujú; použitý typ písma je rovnaký na Servisnej zmluve ako aj jej prílohách, odlišný typ písma má jedine Dodatok, ktorý bol však uzatvorený s ročným odstupom. Za bezpredmetnú možno ďalej označiť námietku žalovaného, podľa ktorej štatutárny orgán žalovaného vždy parafoval každú jednu stranu každej listiny, ktorú podpisoval, nakoľko, ako správne v napadnutom rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie, žalovaný túto prax jej konateľa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, pričom dôkazné bremeno ohľadom tejto skutočnosti ležalo na ňom. K existencii a platnosti Servisnej zmluvy s obsahom, aký bol zistený súdom prvej inštancie bolo možné dospieť aj bez vykonávania znaleckého dokazovania. Žalovaný namietal neplatnosť Servisnej zmluvy s obsahom uplatňovaným žalobcom, avšak v rozpore s pokiaľ tvrdil, že bola medzi stranami uzatvorená servisná zmluva, avšak s iným obsahom, bol povinný v rámci svojich tvrdení uviesť, aká servisná zmluva s akým obsahom bola uzatvorená. Túto svoju dôkaznú povinnosť si však žalovaný nesplnil a preto v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno a bolo potrebné vychádzať zo skutočností - Servisnej zmluvy predloženej žalobcom. Žalovaného neospravedlňuje v tomto smere námietka, že údajne bolo jeho vyhotovenie Servisnej zmluvy odcudzené, nakoľko je vecou a povinnosťou žalovaného svoju vlastnú dokumentáciu archivovať a chrániť pred stratou, odcudzením a zničením. Konateľom žalovaného potvrdil, že medzi stranami bola uzavretá „nejaká“ servisná zmluva; Dodatok bol ním riadne podpísaný; zo strany žalobcu boli žalovanému poskytnuté „nejaké“ servisné služby a tieto boli žalovaným riadne prijímané (opakovane však bez splnenia povinnosti podľa , teda uvedenia, aké konkrétne služby boli poskytnuté), čo bolo potvrdené aj výpoveďou svedkyne I. C.; že podpis na prílohe č. 2 Servisnej zmluvy, ktorá uvádzala ceny za jednotlivé služby poskytované žalobcom do času uzatvorenia Dodatku, je jeho. V otázke platnosti/neplatnosti Servisnej zmluvy a Dodatku vykonal súd prvej inštancie dostatočné a rozsiahle dokazovanie, pričom na základe zistených a vyššie opakovane reprodukovaných skutočností dospel správne k jedinému možnému adekvátnemu záveru, a to že Servisná zmluva ako aj Dodatok sú platné, a to v takom znení, ako boli žalobcom predložené súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zápis z porady z 28. augusta 2014 sa netýka spoločnosti žalobcu, ale spoločnosti IT Visions, s. r. o. a tento zápis so spoločnosťou žalobcu a s prejednávanou vecou nemá súvis, pričom tento zápis poukazuje len na ten fakt, že spoločnosť žalobcu mala spoločnosti žalovaného dodať hardware a spoločnosť IT Visions s.r.o. mala spoločnosti žalovaného dodať software, tieto tvrdenia žalovaného zo zisteného skutkového stavu žiadnym spôsobom nevyplývajú. Žalovaný v konaní nepreukázal existenciu žiadneho zmluvného vzťahu so spoločnosťou IT Visions s.r.o. v rozhodujúcom období, teda v období platnosti Servisnej zmluvy a Dodatku, a teda je logické, že pokiaľ žalovaný nepreukázal, že predmetný zápis z porady sa týkal spoločnosti IT Visions s.r.o., bolo potrebné dospieť k záveru, že sa týkal spoločnosti žalobcu, nakoľko s touto bol žalovaný v rozhodujúcom období v zmluvnom vzťahu. Rovnako žalovaný nepreukázal ani existenciu dohody, podľa ktorej mal údajne žalobca dodávať žalovanému hardware a spoločnosť IT Visions s.r.o. mala žalovaného dodávať údajne software, a teda ide len o ničím nepodložené subjektívne tvrdenia žalovaného. Pokiaľ zamestnanec M. H. komunikoval so žalobcom ohľadom Servisnej zmluvy, avšak výlučne čo sa týka schválenia žalobcom poskytnutých služieb, aj vzhľadom na mailovú komunikáciu tohto zamestnanca žalovaného, bolo potrebné dospieť k záveru, že tento mal v rámci svojej obvyklej pracovnej náplne oprávnenie vo vzťahu k žalobcovi odsúhlasiť rozsah vykonaných prác. Zamestnanec žalovaného M. H. pritom nikdy neodsúhlasoval a nepodpisoval za žalovaného žiadne zmluvy a ani nerokoval o žiadnych cenových podmienkach, ako to udáva žalovaný v podanom odvolaní, a teda táto námietka nie je vôbec dôvodná. Žalovaný ďalej namietal, že scan podpisu zamestnanca M. H. mohol byť napríklad umelo doplnený žalobcom a mohlo byť teda takto manipulované s dôkaznými prostriedkami. Rovnako namietal, že akékoľvek e-maily žalovaného mohli byť vykoncipované žalobcom, ktorý mal mať údajne prístup ku všetkým e-mailovým schránkam žalovaného a tieto dôkazy si mohol vytvárať. Ide v tomto prípade o

závažné obvinenie, ktoré však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak, žalobca počas konania predložil viacero dôkazov (ako napríklad žiadosť o prístup do systému, certifikácie a pod.) preukazujúcich, že nemohol mať žiadny prístup k e-mailom žalovaného a tieto, ako ani podpisy zamestnancov žalovaného, nemohol žiadnym spôsobom vytvárať, pozmeňovať či prispôsobovať. Rovnako nie sú na mieste ani námietky žalovaného o tom, že e-maily, ktoré sú súčasťou vykonaných dôkazov, sa týkali spoločnosti IT Visions s.r.o. a nie žalobcu. Hoci tieto e-maily boli odosielané a doručované na a z e-mailovej adresy a@b.c, toto bolo spôsobené výlučne tým, že rovnaká osoba, teda p. V. S. bol v rozhodujúcom čase konateľom jednak spoločnosti žalobcu, ako aj spoločnosti IT Visions s.r.o., s ktorou bol žalovaný v minulosti pred uzatvorením Servisnej zmluvy taktiež v zmluvných vzťahoch. Je nepochybné, že všetky žalobcom predložené e-mailové komunikácie so žalovaným sa týkali výlučne právnych vzťahov, ktoré sú predmetom tohto konania. To vyplýva napokon aj zo samotného obsahu týchto e-mailov. Hoci žalovaný opakovane namietal údajné nesfunkčnenie systémov žalovaného či nedodanie alebo neprepísanie licencii zo strany žalobcu, resp. jej konateľa na žalovaného, je potrebné uviesť, že tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nesúvisia s prejednávanou vecou. Rovnako žalovaný nevzniesol žiadne nároky zo zodpovednosti za vady či reklamácie žalobcovi ohľadom poskytnutých služieb či dodania kamerových systémov. Predmetom týchto zmluvných vzťahov nebolo ani dodanie licencii na programy, ktoré boli predmetom iných právnych vzťahov, ktorých sa prejednávaná vec žiadnym spôsobom netýka. Hoci žalovaný mohol predmetný návrh na vykonanie dôkazu uplatniť v podaní z 9. marca 2018, avšak vzhľadom na ďalší priebeh konania je zrejmé, že na vykonaní tohto dôkazu už netrval. Je zrejmé, že medzi predmetným podaním žalovaného a rozhodnutím vo veci samej prešiel dlhší časový úsek, boli vykonané viaceré dôkazy, zistené nové skutočnosti a pod. Podstatné je napokon vyjadrenie žalovaného učinené na pojednávaní konanom 1. apríla 2019, kde v zápisnici z pojednávania je jasne uvedené, že „na otázku súdu strany uvádzajú, že ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemajú.“ Pokiaľ by v čase pred skončením dokazovania vo veci žalovaný na vykonaní predmetného dôkazu naďalej trval, bol akiste nielen oprávnený, ale aj povinný, tento návrh na vykonanie dokazovania vzniesť. Keďže však ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania žalovaný nemal, bolo z okolností prejednávanej veci nesporné, že z tohto svojho predchádzajúceho návrhu vzneseného na začiatku konania zjavne ustúpil. Podľa mienky žalobcu bolo zásadnou a nepopierateľnou skutočnosťou, že absolútnu väčšinu faktúr, ktoré sa vzťahovali na uplatňované nároky, teda jednak väčšinu faktúr vystavených na základe Servisnej zmluvy ako aj faktúry vzťahujúce ku kamerovému systému v prevádzke Y., kamerovému systému v prevádzke D. a dodaniu kamery D-link žalovaný nikdy nenamietal, zaradil do svojho účtovníctva a odpočítal si z nich daň z pridanej hodnoty. Pokiaľ by tieto faktúry mali byť fiktívne a služby resp. tovary v nich uvedené neboli žalovanému reálne nikdy dodané, akiste by žalovaný nepristúpil k takému kroku ako je uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty, nakoľko takýmto konaním by sa štatutárny orgán žalovaného vystavoval dôvodnému podozreniu zo spáchania trestného činu krátenia dane a poistného, čo by mohlo mať zásadné dôsledky. Žalobca má za to, že dôvodný a správny je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že pri kamerovom systéme Y. a kamerovom systéme D. bola zo strany žalovaného riadne odsúhlasená cenová ponuka, pričom aj zo špecifikácii jednotlivých faktúr je zrejmé, že tieto boli rozdelené na faktúry za dodaný materiál - tovar a osobitne za vykonané práce, kde cenu za materiál prostredníctvom preddavkových faktúr žalobca logicky požadoval uhradiť vopred ešte pred samotnou inštaláciou. Dôvodom neuhradenia faktúr za poskytnuté služby a dodané tovary boli finančné problémy žalovaného, čo bolo potvrdené aj výsluchom svedkyne C., ktorá uviedla, že v inkriminovanom období žalovaný bol z dôvodu finančných problémov nútený s ňou ukončiť pracovný pomer, pričom dodnes jej neboli uhradené všetky mzdové nároky. Napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené a spĺňa všetky požiadavky na odôvodnenie súdnych rozhodnutí podľa a ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych orgánov. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými pre posúdenie veci rozhodujúcimi skutočnosťami, riadne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a uviedol úvahami, ktorými sa riadil pri právnom posúdení veci. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle rozsudok ako vecne a právne správny potvrdil.

18. Súd prvej inštancie podľa doručil vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanému. Žalovaný vyjadrenie nepodal.

19. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu

ods. 1 aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

20. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa , vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť v prvej, tretej a vo štvrtej výrokovej vete tohto výroku. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a dňa 19.8.2020 verejne vyhlásil vo veci rozsudok za dodržania postupu podľa v spojení s , keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

21. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. V rámci postupu podľa preskúmal odvolací súd dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa , ktorého existenciu vyvodzoval žalovaný z absencie náležitostí odôvodnenia podľa , s poukazom na základné práva podľa , čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd a na citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, v odôvodnení súd prvej inštancie nezohľadnil a nezaoberal sa námietkami a tvrdenými skutočnosťami žalovaného o neplatnosti zmluvy o poskytovaní servisných služieb Service Level Agreement (SLA) z dôvodu preukázanej manipulácie s jej textom a jednotlivými stranami, zmluvnou stranou mala byť spoločnosť IT Visions, čo potvrdzujú záznamy z porád, e-mailová komunikácia medzi spoločnosťou IT Visions a otcom konateľa žalovaného D. C.. Ostatné odvolacie tvrdenia žalovaného posudzoval odvolací súd v rámci uplatnených odvolacích dôvodov podľa , , a .

23. Odvolací dôvod podľa je svojím obsahom pomerne široký. O jeho naplnenie však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práva stranou sporu, dosiahne určitú intenzitu a preto odôvodňuje záver, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť preto hodnotené v kontexte celého konania. Odvolací súd súhlasí so žalovaným, že právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného a čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd aj s poukazom na judikatúru, ktorú žalovaný citoval v odvolaní. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu, teda prečo rozhodol tak ako uviedol vo výroku rozhodnutia. Úlohou sudcu je skoncentrovať do odôvodnenia rozsudku vždy iba podstatný obsah tých procesných úkonov a prednesov sporových strán, ktoré sú významné pre konanie a rozhodnutie. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vyrovnať s argumentmi strán sporu, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje z hľadiska štruktúry všetky časti podľa . V rámci hodnotenia odôvodnenia rozsudku podľa , z ktorého je možné vyvodiť aj záväznú logickú štruktúru odôvodnenia, obsahuje odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie aj posúdenie čiastkových skutkových zistení a ich hodnotenie pri celkovej dôkaznej situácii v spore, ktorá má základ v uplatnených prostriedkoch procesného úroku a procesnej obrany

stranami sporu v konaní pred súdom prvej inštancie. S uplatnením týchto procesných prostriedkov v konaní je úzko spojená povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť strán sporu. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zreteľne vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, obsah dôkazov z týchto listín pri hodnotení jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti považoval za hodnoverný a z obsahu listín ustálil skutkový stav podstatný pre právne posúdenie veci. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa podľa názoru odvolacieho súdu náležitosti vyžadované z hľadiska obsahovej aj záväznej logickej štruktúry. V rozsahu odvolacieho dôvodu podľa vyhodnotil odvolací súd odvolacie tvrdenia žalovaného ako nedôvodné.

24. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe o splnenie peňažnej povinnosti čo do istiny 11 241,77 eur, čiastočne čo do výšky a rozsahu uplatneného úroku z omeškania a nároku na náhradu trov konania vyhovel.

25. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobu vo zvyšku zamietol (tretie výroková veta), odvolanie nebolo podané a v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.

26. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného podľa , a je aplikácia ustanovenia , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti skutkových a právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcom a k použitej obrane žalovaného, zdôvodnil dôvody, na základe ktorých tento nárok žalobcovi priznal a žalobe čiastočne vyhovel. Pri aplikácii nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie, a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní...“.

27. Vychádzajúc z obsahu spisu, skutkového stavu zisteného a preukázaného vykonaným dokazovaním, vrátane vyjadrení strán sporu (odpor žalovaného zo dňa 29.12.2017, vyjadrenie žalobcu k odporu zo dňa 11.2.2018, vyjadrenie žalovaného zo dňa 9.3.2018, vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.6.2018) ako prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany je odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, toho názoru, že medzi žalobcom v postavení poskytovateľa a žalovaným v postavení objednávateľa došlo dňa 1.1.2014 k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní servisných služieb Service Level Agreement (SLA) v písomnej forme podľa (nepomenovaná zmluva), ktorou sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému servisné služby súvisiace so zabezpečením prevádzky a rozvoja komunikačno-technologickej a bezpečnostnej infraštruktúry v správe žalovaného za podmienok dohodnutých v tejto zmluve (článok I. bod 1. zmluvy). Popis a definíciu poskytovaných služieb zmluvné strany špecifikovali v prílohe č. 1, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (článok I. bod 3. zmluvy, článok IX. bod 5 zmluvy). V článku I. bod 4. zmluvy zároveň zmluvné strany dohodli služby a práce, ktoré boli súčasťou poskytovaných služieb. V článku II. písm. a/ - c/ dohodli zmluvné strany miesto plnenia poskytovaných služieb, vždy pri zabezpečení požadovanej súčinnosti, ktorú zmluvné strany definovali v prílohe č. 2 zmluvy ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy (článok II., článok IX. bod 5. zmluvy). Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a v článku III. dohodli zmluvné strany spôsob a formu ukončenia zmluvy. V článku V. zmluvy dohodli zmluvné strany cenu poskytovaných služieb a prác a platobné podmienky.

Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie pri uplatnení prostriedkov procesnej obrany, rovnako aj v odvolacom konaní, tvrdil, že zmluva je neplatný právny úkon, nakoľko preukázateľne došlo k manipulácii s obsahom zmluvy a zmluvnou stranou mala byť spoločnosť IT Visions, s.r.o. (IČO 46 230 424, v ktorej má V. S. postavenie spoločníka a konateľa spoločnosti).

28. Znaleckým dokazovaním, nariadeným súdom prvej inštancie, v rámci ktorého podal Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, Bratislava v konaní znalecký posudok č. ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2018/11318 zo dňa 5.2.2019, nebola preukázaná dôvodnosť tvrdenia žalovaného o manipulácii s obsahom zmluvy. Týmto znaleckým posudkom bolo preukázané, že došlo k mechanickej manipulácii so zmluvou ako listinou vytvorenou čo do písomného textu - formy, keď znalecký ústav v časti III. Záver konštatoval, že listiny označené ako predmety č. 1 (zmluva o poskytovaní servisných služieb Service Level Agreement (SLA) - 5 listov a č. 2 (dodatok č. 1 k zmluve) - 9 listov boli rozšité a následne zošité skobou. Záver znaleckého dokazovania umožňuje, keďže chýba dispozícia žalovaného v rozsahu splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, konštatovať, že v konaní predložená zmluva o poskytovaní servisných služieb Service Level Agreement (SLA) zo dňa 1.1.2014 je prejavom vôle žalobcu a žalovaného v písomnej forme. Na platnosť tejto zmluvy nemá vplyv ani tvrdenie žalovaného, že konateľ žalovaného Ing. I. C. pri podpise každej zmluvy parafuje každú stranu a pridáva odtlačok pečiatky spoločnosti, a to i na prílohy, pričom prílohy nie sú parafované vôbec, na rozdiel od dodatku č. 1, kde je každá strana parafovaná konateľom žalovaného a je pridaný odtlačok pečiatky spoločnosti. Dodatok č. 1 k zmluve o poskytovaní servisných služieb Service Level Agreement (SLA) uzatvorili dňa 1.1.2015 tie isté zmluvné strany, žalobca URBAN TRENDS-SK, s.r.o., IČO 44 304 331, v mene ktorého konal V. S., konateľ, v postavení poskytovateľa a žalovaný SV Engineering, s.r.o., IČO 47 192 542, v mene ktorého konal Ing. I. C., konateľ, v písomnej forme tak ako sa tieto zmluvné strany dohodli v článku IX. bod 2. zmluvy. Zmluva zo dňa 1.1.2014 ani dodatok zo dňa 1.1.2015 neobsahujú žiadne ustanovenie ani dojednanie o tom, že pre platnosť zmluvy sa vyžaduje podpis oprávnených osôb zmluvných strán na každej strane textu písomne vyhotovenej zmluvy. K uvedenému odvolací súd dodáva, že tvrdenie žalovaného o neplatnosti zmluvy z týchto dôvodov, je v rozpore s obsahom dodatku č. 1. Porovnaním textu zmluvy a textu dodatku č. 1 možno nepochybne dôjsť k záveru, že dodatok č. 1 je takmer identický, okrem dohodnutých zmien (miesto plnenia, cena a platobné podmienky), s textom zmluvy a to aj v rovnakom označení článku VI. s názvom „Ochrana informácií“ a článku VI. s názvom „Zodpovednosť za škodu, chyby a záruka“. Túto skutočnosť neuviedol žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie ako rozhodujúcu skutočnosť a k tejto skutočnosti nepodal žiadne vysvetlenie. Záver súdu prvej inštancie o platnosti a záväznosti zmluvy o poskytovaní servisných služieb Service Level Agreement (SLA) zo dňa 1.1.2014 považuje odvolací súd za správny. Uzatvorenie zmluvy a dodatku č. 1 k tejto zmluve ako platných právnych úkonov považuje odvolací súd za účinné popretie tvrdenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu a v odvolaní, že dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že hardware, teda techniku, dodá spoločnosť URBAN TRENDS-SK, s.r.o. a služby budú poskytované spoločnosťou IT Visions, s.r.o. Žalovaný mal objektívnu vedomosť s kým a za akých podmienok uzatvoril predmetnú zmluvu, ktorý subjekt je zmluvnou stranou obchodného záväzkového vzťahu a komu zaplatil finančné prostriedky z plnenia práv a povinností, ktoré sa týkali a ktoré súviseli s predmetnou zmluvou.

29. Odvolacie tvrdenia, ktorými poukazoval žalovaný na zápis zo dňa 28.8.2014 a e- mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným s tým, že sa netýkajú žalobcu, ale spoločnosti IT Visions, s.r.o., a e-maily nie sú adresované žalovanému, ale sú adresované otcovi konateľa žalovaného, vyhodnotil súd prvej inštancie správne vo vzájomnej súvislosti vzniku a priebehu obchodného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný okrem tvrdenia, že Ing. D. C. je jeho otcom, netvrdil ani nepreukázal existenciu žiadnych skutočností oznámených žalobcovi o tom, že Ing. D. C. nemá postavenie osoby s oprávnením konať za podnikateľa, pokiaľ táto osoba počas obchodného záväzkového vzťahu žalobcu a žalovaného prijímala elektronickú komunikáciu týkajúcu sa výkonu práv a povinností zmluvných strán. Žalovaný svoje tvrdenie, že predložené e-maily neodzrkadľujú realitu a sú vytvorené účelovo pre tento prípad, nekonkretizoval v rozsahu skutkového deja v čase a mieste a na preukázanie tohto tvrdenia neoznačil relevantné dôkazy, ktoré by spôsobilé spochybniť, že zmluvnou stranou v obchodnom záväzkovom vzťahu v postavení poskytovateľa bola spoločnosť URBAN TRENDS, s.r.o. Elektronická komunikácia a zápis 28.8.2014 nemajú povahu právnych úkonov o zmene podstatných náležitostí uzatvorenej zmluvy a dodatku č. 1 k nej.

30. Za nedôvodné a bez opory v dôkazoch v rozsahu vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie považoval odvolací súd tvrdenie žalovaného, že zamestnanec žalovaného M. H. nemal kompetenciu odsúhlasovať rozsah poskytovaných služieb a údajný podpis M. H. je len doplnený scan jeho podpisu, ku ktorému sa mohol žalobca dostať z dôvodu, že disponoval prístupom do počítačov žalovaného. Súd prvej inštancie sa správne v rozsahu tohto dokazovania vysporiadal s týmito tvrdeniami žalovaného, keď sám žalovaný ako strana v spore tvrdil, že tejto osobe rozšíril pracovnú náplň tak, aby kontroloval činnosť žalobcu, v mene ktorého konal konateľ V. S.. V tom smere sa odvolací súd stotožňuje s obsahom vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného, že pokiaľ zamestnanec žalovaného M. H. komunikoval so žalobcom ohľadom zmluvy, týkalo sa to výlučne schválenia poskytnutých služieb. Aj vzhľadom na e-mailovú komunikáciu tohto zamestnanca žalovaného bolo potrebné dospieť k názoru, že tento mal v rámci svojej obvyklej pracovnej náplne oprávnenie vo vzťahu k žalobcovi odsúhlasiť rozsah vykonaných prác.

31. Odvolacie tvrdenia žalovaného, ktorými namieta zistený skutkový stav v rozsahu odvolacích dôvodov podľa a , keď podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie nedostatočne alebo vôbec nevysporiadal s jeho tvrdeniami, že domény a licencie si žalobca zaregistroval na seba v rozpore s dohodou a tieto nikdy žalovanému neodovzdal, že kamerový systém v mieste plnenia Y. nebol funkčný na 100 %, že žalobca nepreukázal akceptáciu cenovej ponuky žalovaným, že žalobca nedodržal dohodu o duplicitnej položke vo faktúre č. 2014002 (3 x Ubiquiti AIRCAM), ktorá sa týkala kamerového systému v mieste plnenia D., že žalobca nepreukázal akceptáciu cenovej ponuky D. žalovaným, že faktúra č. 10150040 na sumu 506,40 eur, ktorá sa týkala kamery D-link DCS-6113/E, je duplicitná, vyhodnotil odvolací súd jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s preukázanými skutočnosťami ako nedôvodné, uvedené bez opory vo vykonaných dôkazoch a bez náležitého odôvodnenia okolností, ktoré by konkretizovali vecný obsah dohôd, o ktoré žalovaný opiera svoje tvrdenia v odvolaní. Súd prvej inštancie v odsekoch 7. - 10. odôvodnenia rozsudku podrobne uvádza jednotlivé skutkové zistenia z vykonaných dôkazných prostriedkov a v odsekoch 12. - 19. odôvodnenia rozsudku uvádza ich hodnotenie vo vzájomných súvislostiach. Odvolací súd konštatuje, že tieto skutkové zistenia sú správne a ich hodnotenie ako celku zodpovedá zásade voľného hodnotenia podľa z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie tvrdenia žalovaného nie sú spôsobilé tieto závery súdu prvej inštancie spochybniť.

32. Žalovaný v odvolaní za uplatnenia odvolacieho dôvodu podľa namieta nevykonanie dôkazu výsluchom svedka M. H., ktorého ako dôkaz navrhol v podaní zo dňa 9.3.2018. Odvolací súd uvádza, že je pravdou, že v písomnom podaní zo dňa 9.3.2018, ktorým sa žalovaný vyjadril k podaniu žalobcu k odporu žalovaného, navrhol okrem iného aj výsluch M. H. ako svedka. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.4.2018 za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov rozhodol postupom podľa 185 ods. 1 , že vykoná listinné dôkazy založené v spise. Dôkaz navrhnutý žalovaným výsluchom svedka M. H. súd prvej inštancie nevykonal.

33. V rozsahu skúmania zákonnosti postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s nevykonaním navrhovaného dôkazu výsluchom svedka M. H. ako skutkovej vady rozhodnutia, resp. vady v skutkovom zistení súdu prvej inštancie, prihliadol odvolací súd, že žalovaný výsluch tohto svedka odôvodňoval tým, že tento zamestnanec mal na starosti technickú stránku projektu a nemal v kompetencii uzatvárať zmluvy, rozhodovanie o výške odmeny za služby, schvaľovanie odmeny, resp. jej uhrádzanie. Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu a strán sporu, na základe ktorého získava súd pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu na preukázanie ním tvrdených skutkových okolností nie je vadou v zmysle odvolacieho dôvodu podľa . Žalovaný v odvolaní neuvádza iné odvolacieho tvrdenia, ktoré by bolo možné pod tento odvolací dôvod podradiť.

34. V rozsahu dôkazov zistených z dôkazných prostriedkov odvolací súd dospel k názoru, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli preukázané skutočnosti, na existenciu ktorých navrhoval žalovaný výsluch M. H. ako svedka, najmä v období od tohto návrhu do vyhlásenia rozhodnutia o vyhlásení dokazovania za skončené. B. súd konštatuje, že skutkové okolnosti o tom, že tento zamestnanec mal na starosti technickú stránku projektu a nemal v kompetencii uzatvárať zmluvy, rozhodovanie o výške odmeny za služby, schvaľovanie odmeny, resp. jej uhrádzanie, boli v konaní preukázané a ich existenciu

pri zisťovaní a hodnotení podstatného skutkového stavu by výsluch menovaného svedka neovplyvnil a nezmenil zásadným spôsobom. V tomto význame odvolací súd uzatvára, že nevykonaním dôkazu výsluchom M. H. ako svedka nie sú splnené predpoklady naplnenia dôvodnosti odvolacieho dôvodu v spojení s , pretože týmto postupom súdu prvej inštancie neboli žalovanému odňaté ani obmedzené jeho procesné práva vymedzené v v takej miere, že by bolo nutné konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces.

35. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku v prvej výrokovej vete.

36. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v 3. a 4. výrokovej vete výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu čo do istiny patrí podľa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V procesný predpis normuje inštitút trov konania, ktorý je spojený bezprostredne s nákladmi vedenia súdneho sporu. V danom spore nariadil súd prvej inštancie na návrh žalovaného znalecké dokazovanie a uznesením č.k. -211 zo dňa 18.3.2019 uložil žalovanému povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu vo výške 809,08 eur na účet tohto súdu v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Žalovaný zložil tento preddavok na trovy dôkazu na účet súdu prvej inštancie dňa 9.4.2019 vo výške 809,08 eur. Ku dňu rozhodnutia zostal predmetom rozhodovania nárok znaleckého ústavu Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, Bratislava, ktorý v konaní podal znalecký posudok č. ČES:PPZ- KEU-BA-EXP-2018/11318 zo dňa 5.2.2019, na zaplatenie odmeny - znalečného. Za použitia základných princípov a primeranej aplikácie v spojení s na rozhodnutie o nároku znaleckého ústavu, so zohľadnením úspechu žalobcu a neúspechu žalovaného, rozhodol súd prvej inštancie vo štvrtej vete výroku správne, keď neúspešnému žalovanému uložil povinnosť nahradiť tomuto znaleckému ústavu jeho nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov (znalečné) za vypracovaný znalecký posudok č. 27/2014 s tým, že o jeho výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník súdu prvej inštancie so zohľadnením výšky zaplateného preddavku na trovy dokazovania.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa .

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).