Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Pc/42/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou, v právnej veci navrhovateľky - manželky: L. L. P. P., rod. L. P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E. C., v konaní zastúpenej: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, voči manželovi navrhovateľky: E. C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XXA, X. C. o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky, L. L. P. P., rod. L. P. P., nar. XX.XX.XXXX a manžela navrhovateľky E. C. K., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Y., E. D. O., zapísané v knihe manželstiev C. D. - M. C. J., vo zväzku M., ročník XXXX, strana XXX, pod por. č. XXX, rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.08.2019 domáhala rozvodu manželstva. Zároveň žiadala, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli dňa XX.XX.XXXX v Y., E. E. D. O. a je zapísané v knihe manželstiev C. E. D. - M. C. J.. Navrhovateľka je občanom Slovenskej republiky a manžel je štátnym občanom Vietnamskej socialistickej republiky. Navrhovateľka ďalej uviedla, že manžel sa prisťahoval na územie Slovenskej republiky dňa 25.12.2015. Od tejto doby žili v spoločnej domácnosti vo E. C., ktoré bydlisko bolo zároveň aj posledným spoločným bydliskom. U oboch ide v poradí o druhé manželstvo. Manželské nezhody začali ešte na jeseň 2017 a pretrvávajú doteraz. Manžel sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v januári 2018, pričom navrhovateľka uviedla, že nemá vedomosť, kde sa momentálne zdržiava, údajne žije so svojou novou partnerkou. Spolužitie sa stalo neznesiteľným, nakoľko dochádzalo v ich vzťahu k častým hádkam a nezhodám, následkom čoho bolo opustenie spoločnej domácnosti zo strany manžela. Časté hádky a nezhody boli dôvodom odcudzenia sa jeden druhému a preto má navrhovateľka za to, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel. Manželstvo sa stalo len formálnym zväzkom, v ktorom nemá záujem naďalej zotrvať a nemá ani záujem o obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka za príčinu rozvratu vzťahov s manželom považuje vzájomné citové odcudzenie spôsobené rozdielnosťou pováh, názorov, vzájomným nepochopením, rozdielnymi predstavami o ďalšom spoločnom živote. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti, preto neexistuje žiadny dôvod na to, aby manželstvo naďalej existovalo, nakoľko je trvalo rozvrátené a neexistuje žiadna možnosť nápravy vzájomných vzťahov.

3. Na pojednávanie vytýčené súdom na deň 19.08.2020 sa neodstavil manžel navrhovateľky, ktorá mal doručenie predvolania vykázané v súlade s ust. Civilný sporový poriadok (ďalej len ), keď súd doručoval manželovi navrhovateľky predvolanie na pojednávanie ako aj návrh na adresu miesta trvalého pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. Súd doručil manželovi navrhovateľky návrh v súlade s ust. s tým, že predtým urobil všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu manžela navrhovateľky. Súd zisťoval skutočný pobyt manžela navrhovateľky cez Mestský úrad Zlaté Moravce, Oddelenie cudzineckej polície, OR PZ v Nitre. Súd podľa a podľa (ďalej len ) pokračoval v konaní bez prítomnosti manžela navrhovateľky.

4. Navrhovateľka, vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu, z manželstva nepochádzajú žiadne spoločné deti. Medzi ňou a manželom je dosť veľký vekový rozdiel, v každodennom živote mali často odlišné názory, časté rozpory. Mali odlišný spôsob života. Navrhovateľka uviedla, že napríklad ona je pracovitá a manželov prístup k práci je lenivý. Manžel nechcel pracovať. Boli časté hádky kvôli financiám, keďže všetky výdavky súvisiace s chodom domácnosti hradila ona. Žili spolu na adrese E. C. XX. Manžel sa odhlásil zo spoločnej domácnosti a prihlásil sa na adresu X. C. po vyvrcholení rozporov. Od konca roka 2017 prestali žiť v spoločnej domácnosti. Istý čas pracovala v L., chodila na Slovensko len z času na čas. Došlo medzi nimi k citovému odcudzeniu. Keď bola v L., manžel sa prevažne zdržiaval na Slovensku, občas chodil za ňou. Keď odišiel zo spoločnej domácnosti, nevie kam išiel a jeho adresy sa nedopátrala ani od známych. Manžel na Slovensku nemá známych, nemá tu ani žiadnu rodinu. Oficiálne od roku 2018 nemá o ňom žiadne informácie. Od tohto obdobia sa jej vôbec neozval. Len jej stroho oznámil, že nechce ostať s ňou v spoločnej domácnosti a zmenil si telefónne číslo. Tak sa s ním už nevedela spojiť. Dôvod neuviedol žiadny, iba uviedol, že ich názory sa rozchádzajú a že majú odlišný pohľad na spôsob života. Navrhovateľka uviedla, že manželovi oznámila, že podá návrh na rozvod, s čím on súhlasil. Ďalej uviedla, že s manželom spoločne nehospodári od konca roku 2017, intímne sa nestýkajú takisto od konca roku 2017. Predtým, než sa vzali, spolu chodili približne 2 roky. Manžel bol vtedy vo E. a navrhovateľka na Slovensku, ale chodievala do E. a tam sa spoznali. Od roku 2018 s manželom nijako nekomunikovali, manžel sa jej neozval ani telefonicky, ani iným spôsobom.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prečítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX E. Y., vo E. D. O.. Manželstvo bolo bezdetné. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci na adrese D. XX, E. C.. Navrhovateľka je občiankou Slovenskej republiky, manžel navrhovateľky je občanom E. D. O.. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a intímne spolu nežijú od konca roka 2017.

7. Podľa článku 20 ods. 2 a 4 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach ak jeden z manželov je občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, justičný orgán, pred ktorým prebieha rozvodové konanie, rozhoduje podľa právneho poriadku svojho štátu. V prípade uvedenom v odseku 2 tohto článku je príslušný justičný orgán zmluvnej strany, na území ktorej majú alebo mali obaja manželia posledné spoločné bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, sú príslušné justičné orgány oboch zmluvných strán.

8. Keďže navrhovateľka je slovenskou štátnou občiankou a manžel navrhovateľky je vietnamským štátnym občanom, posledné spoločné bydlisko mali manželia na území Slovenskej republiky a rozvodové konanie prebieha pred slovenským súdom, je v zmysle citovaných ustanovení daná právomoc slovenských súdov a zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje slovenským právnym poriadkom.

9. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len Zákon o rodine/ manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

10. Podľa čl. 4 prvá veta, Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

11. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

13. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

15. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

16. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

17. Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

18. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

19. Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

20. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom o rodine. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch na návrh niektorého z manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podanie návrhu na rozvod manželstva je osobným právom každého z manželov, čo vyplýva zo zásady manželstva ako slobodného a dobrovoľného zväzku muža a ženy. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku ako aj mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, majetkovú a materiálnu pomoc. Pri posúdení podmienky súdom, či od manželov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, sa viac-menej musí súd vyporiadať so subjektívnym postojom účastníkov konania, ktorý závisí od vôle manželov a ich postoju k manželstvu.

21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky -manželky na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zistil, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od konca roka 2017, kedy manžel navrhovateľky opustil spoločnú domácnosť. Kvalifikáciu rozvratu manželstva súd posudzoval tiež podľa toho, ako sa tento rozvrat prejavuje na plnení spoločenského účelu manželstva. Pri posudzovaní tejto otázky hodnotil predovšetkým funkcie, ktoré manželstvo a ním založená rodina plní, prihliadol pritom na ust. § 1 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého je manželstvo zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo, pričom manželstvo je harmonické a trvalé spoločenstvo, v ktorom sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov netvorí harmonické a trvalé spoločenstvo približne od konca roka 2017, medzi manželmi došlo k úplnému citovému odcudzeniu manželov, nakoľko manželia od tohto času nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú a navrhovateľke nie je známe ani miesto pobytu manžela, o manželovi nemá žiadne informácie a s manželom nekomunikovala viac ako dva a pol roka. Navrhovateľka ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva videla inú predstavu manželov o vzájomnom fungovaní, keď manželia ako to vyplýva z výpovede navrhovateľky mali odlišné názory, odlišný spôsob života a pohľad na život, čo navrhovateľka pripisovala najmä veľkému vekovému rozdielu medzi manželmi. Vykonaným dokazovaním, a to návrhom, výsluchom navrhovateľky, mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej intenzity, že ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, hospodárskej, manželia spolu nežijú, ani spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú, nekomunikujú spolu už niekoľko rokov, navrhovateľka nemá už viac ako dva a pol roka žiadnu vedomosť o manželovi, vzájomne si nepomáhajú, z manželstva nepochádzajú žiadne spoločné deti a preto ani nie je reálne očakávať, že manželstvo si bude do budúcna plniť svoje poslanie. Súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom a ako také nemôže plniť v budúcnosti žiadnu zo svojich funkcií.

22. Súd na základe uvedených skutočností v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo účastníkov konania rozviedol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre navrhovateľku, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením pred súdom vzdala.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre manžela navrhovateľky v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.