Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Vyd/1/2023

Potvrdené rozhodnutím 6Co/22/2024
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša vo veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Tomáš Štefko, so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 53 140 281 a účastníkov: 1/ E. F., 2/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 19Vyd/1/2023-76 z 15.03.2024 takto rozhodol: I. Potvrdzuje uznesenie. II. Navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D. právne zastúpený: JUDr. Tomáš Štefko, so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 53 140 281, proti 1. E. F. ako osobe zapísanej na liste vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie týka ako spoluvlastník, 2. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66, Banská Bystrica IČO: 36038351, 3. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345, o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľa na vydanie uznesenia o potvrdení vydržania v znení, že navrhovateľovi sa potvrdzuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam k.ú. G. • parcela registra „E“, parc. č. XXX/XX o výmere 532 m2, druh pozemku - trvalý trávnatý porast; • parcela registra „E“, parc. č. XXX/XX o výmere 515 m2, druh pozemku - trvalý trávnatý porast; • parcela registra „E“, parc. č. XXX/XX o výmere 4396 m2, druh pozemku – orná pôda; • parcela registra „E“, parc. č. XXX/XX o výmere 1270 m2, druh pozemku – orná pôda; • parcela registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 476 m2, druh pozemku – orná pôda; • parcela registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 783 m2, druh pozemku – orná pôda; • parcela registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 458 m2, druh pozemku – orná pôda; • parcela registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 968 m2, druh pozemku – orná pôda; • parcela registra „E“, parc. č. XXX/XX o výmere 5296 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast; • parcela registra „E“, parc. č. XXX/XX o výmere 5303 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast; • parcela registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 851 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast; • parcela registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 691 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast; • parcela registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 1327 m2, druh pozemku - trvalý trávnatý porast; • parcela registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 1520 m2, druh pozemku - trvalý trávnatý porast; v podiele 1 k celku, teda k podielu zapísanému v časti B1, F. E., zamieta.

II. Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 27.02.2023 sa navrhovateľ domáhal potvrdenia vydržania k spoluvlastníckemu podielu 1 v pomere k celku na nehnuteľnostiach uvedených vo výroku tohto rozsudku. 1.1. Navrhovateľ uviedol: Navrhovateľ je synom H. I., ktorá je dcérou E. I. a H. I., A. J.. Navrhovateľ je teda vnukom E. I. a H. I.. Dňa 28.11.1947 došlo k uzatvoreniu Kúpno - predajnej zmluvy medzi E. F. a E. I. s manželkou H. I., A. J., obaja bytom K. XX, L. G. (starí rodičia Navrhovateľa), na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k 1 podielu na nehnuteľnostiach v obci L. G., číslo XXX.A.I.r.č.2 mpč. XXX/X/XX pod B.2./d. Dňa 03.07.1948 došlo k uzatvoreniu Kúpno - predajnej zmluvy medzi E. F. a E. I. s manželkou H. I., A. J., obaja bytom K., L. G. (starí rodičia Navrhovateľa), na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva

k podielu na nehnuteľnostiach v obci L. G., prot. 316. r.č. 1-6.9-12.15. mpč. XXX/XX. XXX/XX. XXX. XXX/X/XX. XXX. XXX/X/XX.XXX/XXX/X/XX. XXX.XXX/X/XX,XXX/X/XX. XXX/X/XX. XXX/X/XX. XXX/X/ XX.XXX/X/XX pod B.4. a č. prot. XXX. A.I.r.č.X/XXX. XXX/X/XX pod B.2/d. ako aj parc. č.r. X. parc. č. XXX.XXX/X/XX, č. prot. XXX. Kúpna cena za prevod vyššie uvedených nehnuteľností bola okrem iného uhradená aj dňa 02.10.1947, o čom svedčí aj výpis M. N., ktorý Navrhovateľ predkladá v prílohe tohto podania. Následne bol Jednotným národným výborom – pôdohospodárskym referátom v Prešove Výmerom zo dňa 12.03.1954, sp.zn. IX/1-611-1954-Bdk pridelený súhlas k predaju vyššie uvedených nehnuteľností v prospech E. I. s manželkou H. I.. Starí rodičia Navrhovateľa E. I. a manželka H. I. užívali vyššie uvedené nehnuteľnosti ako svoje vlastné, a to pre účely poľnohospodárstva, nakoľko tieto nehnuteľnosti predstavujú poľnohospodárske pozemky. Vyššie uvedené potvrdzuje aj Prehlásenie G. O. zo dňa 22.11.1995, ktorá prehlásila, že parcelu XXX/ X/XX užíval od roku 1948 E. I., ktorý ju kúpil od majiteľa. Po smrti starého otca E. I. dňa 28.12.1979 užíval v dobrej viere, že mu nehnuteľnosti patria Navrhovateľ. V súvislosti s dňom vydržania v spojitosti s ustanovením označuje deň 28.12.1979, nakoľko pri dedením sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa a do doby vydržania sa podľa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

2. Navrhovateľ prílohami k návrhu preukázal kúpu vyššie uvedených spoluvlastníckych podielov E. I. a H. I.. Proti týmto kúpnym zmluvám nemá súd námietky. Navrhovateľ rovnako preukázal identifikáciu kúpených spoluvlastníckych podielov na dnešný stav KN. Navrhovateľ preukázal aj užívanie sporných parciel. 2.1. Ako však bude uvedené nižšie, dôkazy uvedené v bode 2. odôvodnenia na vyhovenie návrhu nepostačujú.

3. Relevantná právna úprava - Konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. - Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. - Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. (1) Ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. (2) Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . (3) O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

4. Úvahy súdu

4.1. Podstatou návrhu navrhovateľa sú dve skutkové tvrdenia. Prvé, že starí rodičia navrhovateľa E. I. a H. I. užívali poľnohospodárske pozemky, na ktorých vydržania spoluvlastníckeho podielu sa navrhovateľ domáha, ako vlastné a teda ich vydržali. Druhé, že navrhovateľ aj samotný (teda bez započítania vydržacej doby jeho právnych predchodcov) splnil podmienky vydržania užívaním sporných spoluvlastníckych podielov po smrti svojho starého otca E. I..

5. V zmysle , konanie o potvrdení vydržania možno začať len na návrh, pričom tento návrh môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a návrh by mal navrhovateľ podať až potom, keď už splnil všetky predpoklady vydržania. Dôvodom je skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa nadobúda zo zákona okamihom splnenia všetkých predpokladov vydržania a nie rozhodnutím súdu o potvrdení vydržania. Návrh musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa , v spojení s i osobitné náležitosti, ktoré sú uvedené všeobecne pre každé konanie v a osobitne sú špecifikované v . Medzi tieto náležitosti patrí: a) označenie účastníkov a ich zástupcov ak ich majú, b) pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, c) petit - čoho sa navrhovateľ domáha. 6. Pokiaľ ide o náležitosti pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, uvedené zákon vyžaduje do takej intenzity, aby z uvedených skutočností tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo. Zo skutočností opísaných v návrhu musí vyplývať, že sú splnené všetky štyri predpoklady vydržania, a to: spôsobilý predmet držby, pričom nehnuteľnosť ku ktorej navrhovateľ vydržal vlastnícke právo, musí opísať všetkými identifikačnými znakmi tak, ako je nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností, a ak vydržal len spoluvlastnícky podiel, treba uviesť aj jeho veľkosť. Druhým predpokladom je oprávnená držba. K tejto musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, že je jej vlastníkom. Predmetom dokazovania nemôže byť dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie subjektu, ale len skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo patrí. Tretím predpokladom je dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov, ktorá musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Posledným (štvrtým) predpokladom je nepretržitosť držby, čo znamená, že počas celej doby držby muselo byť presvedčenie držiteľa - navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti dôvodné. Z hmotnoprávneho hľadiska je však dôležité skúmať to, či navrhovateľ neprestal byť dobromyseľným držiteľom, teda či nezistil neexistenciu právneho dôvodu alebo jeho neplatnosť. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť dôkazy, a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tieto by mal k návrhu i pripojiť. Konanie o potvrdenie vydržania nie je konaním o osvedčení vydržania, preto súd by mal mať existenciu predpokladov vydržania u navrhovateľa za dokázanú a nie iba osvedčenú. 7. Konanie o potvrdenie vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvú možno nazvať ako konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhú ako konanie po vydaní vyzývacieho uznesenia. Podľa osobitnej právnej úpravy môže súd po skúmaní podmienok konania a skúmania či má návrh na začatie konania potrebné náležitosti v tomto štádiu konania, rozhodnúť tromi spôsobmi, a to: odmietnuť návrh na začatie konania, zamietnuť návrh na začatie konania, prípadne vydať vyzývacie uznesenie. Súd odmietne návrh na začatie konania ak navrhovateľovi nesvedčí účastníctvo podľa zákona. Ak by však navrhovateľ tvrdil, že už právo nadobudol vydržaním, ale v skutočnosti tomu tak nie je, takýto navrhovateľ je účastníkom konania podľa , preto odmietnutie návrhu neprichádza do úvahy. Nedostatok v splnení predpokladov vydržania sa však prejaví v tom, že súd návrh na začatie konania zamietne ( ), teda konanie skončí bez toho, aby prešlo do jeho ďalšieho štádia, ktoré by inak nasledovalo po vydaní vyzývacieho uznesenia.

8. V prejednávanej veci súd návrh na začatie konania zamietol a k vydaniu vyzývacieho uznesenia nepristúpil majúc za to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok pre vydržanie. 8.1. Navrhovateľ tvrdí, že do držby vstúpil dňa 28.12.1978, teda dňom smrti jeho starého otca E. I.. Navrhovateľ však neuvádza žiadny (ani putatívny) titul, ktorý by pri jeho bezchybnej existencii mohol byť nadobúdacím titulom a vyvolať navrhovateľovo (mylné) presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci (spoluvlastníckych podielov). Samotné užívanie veci takým titulom nie je, pričom navrhovateľ ani netvrdil, v akom rozsahu nehnuteľnosti, na ktorých sa domáha vydržania len spoluvlastníckeho podielu užíval v rozsahu tohto podielu a že v rozsahu tohto podielu vykonával právne panstvo nad vecou (rozhodovanie s ostatnými spoluvlastníkmi o spoločnej veci a pod.). 8.2. Ako vyplýva z dedičského rozhodnutia ŠN v Prešove zo dňa 12.03.1979, sp. zn. D 102/79, navrhovateľ nebol dedičom po svojom starom otcovi E. I., keďže dedičmi boli deti poručiteľa E. I. a to H. B. (matka navrhovateľa) a P. I.. V tomto dedičskom konaní sporné spoluvlastnícke podiely predmetom

dedičstva neboli. V dodatočnom dedičskom konaní po E. I. (sp. zn. , zo dňa 19.07.2011) bol účastný aj navrhovateľ a sporné spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam predmetom konania opäť neboli. 8.3. Súd poukazuje na konštantnú judikatúru tvorenú napr. nasledujúci rozhodnutiami: NS SR sp. zn. - Dobromyseľnosť, ako kategória patriaca do vnútornej sféry držiteľa, môže byť v praxi subjektívne držiteľom vyvodzovaná z najrozmanitejších skutkových okolností (právne relevantných, ale aj irelevantných). Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže ale vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. NS SR sp. zn. - Žalobkyňa v konaní tvrdila, že do držby sporných pozemkov vstúpila v roku 1955 po svojich rodičoch. Právny titul svojej držby [vo význame konkrétnej právnej skutočnosti objektívne spôsobilej vyvolať (čo aj iba mylné) vnútorné presvedčenie, že držiteľ je vlastníkom] týchto pozemkov ale žalobkyňa ani len netvrdila. Nevysvetlila, „čo sa stalo v roku 1955“, teda na základe akej právnej skutočnosti (napríklad neplatnej zmluvy alebo domnelého dedenia) dospela k názoru, že vlastní sporné pozemky. Takéto vysvetlenie neuviedla v žalobe (č.l. 1 spisu), ale ani neskôr na pojednávaní pred súdom prvej inštancie (č.l. 55 spisu). Napriek tomu, že otázka existencie právneho titulu vstupu žalobkyne do držby tvorila nosnú časť odvolacej argumentácie, potrebné vysvetlenie právneho titulu držby nie je obsiahnuté ani vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 2/ až 12/ (č.l. 70 spisu), z ktorého dokonca vyplýva, že preukazovanie takéhoto titulu považoval jej právny zástupca za nepotrebné, nadbytočné a účelové, lebo (ako uviedol) „vydržanie hojí najmä nedostatok nadobúdacieho titulu“. NS ČR sp. zn. Je-li držitelem věci (vlastnického práva k ní) ten, kdo s věcí nakládá jako s vlastní, tedy chová se k ní jako její vlastník, je držitelem spoluvlastnického podílu ten, kdo se k ostatním spoluvlastníkům chová jako spoluvlastník věci a reálně vykonává vůči nim ta práva, která zákon spoluvlastníku dává, např. se podílí na rozhodování o hospodaření se společnou věcí, se souhlasem ostatních užívá věc z titulu spoluvlastnického práva, uplatňuje úspěšně předkupní právo apod. ÚS ČR sp. zn. ze dne 2.4.2019 - Dobrá víra držitele se musí vztahovat ke všem právním skutečnostem majícím za následek nabytí věci nebo práva, které je předmětem držby. Je třeba ji hodnotit objektivně; nelze dospět k závěru, že za stejné situace by jedna osoba byla v dobré víře, a druhá nikoliv. Ze slov zákona „se zřetelem ke všem okolnostem“ vyplývá, že omyl držitele, ze kterého jeho přesvědčení o existenci drženého práva vychází, musí být omluvitelný. Omyl je omluvitelný, jestliže držitel při běžné (normální) opatrnosti, kterou lze s ohledem na okolnosti a povahu daného případu po každém požadovat, neměl a nemohl mít po celou vydržecí dobu důvodné pochybnosti o tom, že mu věc nebo právo patří. Dobrá víra držitele, která je dána se zřetelem ke všem okolnostem věci, se musí vztahovat i k okolnostem, za nichž vůbec mohlo věcné právo vzniknout, tedy i k právnímu důvodu (titulu), na jehož základě mohlo držiteli vzniknout vlastnické právo. 8.4. Keďže sporné spoluvlastnícke podiely neboli predmetom dedenia po E. I., objektívne nemohol byť nikto s prihliadnutím na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že E. I. v čase svojej smrti bol spolu/ vlastníkom sporných spoluvlastníckych podielov. 8.5. Následne bol navrhovateľ účastný dodatočného dedičského konania po svojej starej matke H. I. (ktorá sporné spoluvlastnícke podiely kúpila spolu so svojim manželom E. I.), pričom z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. , zo dňa 11.04.2016 vyplýva, že sporné dedičské podiely predmetom dedenia neboli. Predmetom dedenia neboli ani v pôvodnom dedičskom konaní po H. I. ukončenom rozhodnutím D 1437/88 zo dňa 05.12.1988, kde dedičmi boli H. B. (matka navrhovateľa) a P. I..

9. Súd má zároveň za to, že nesporové konanie o vydržaní nemôže nahrádzať dedičské konanie a prípadné konanie o určenie, že nehnuteľnosť (spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva (ktoré má charakter konania o určenie vlastníckeho práva). V právnom poriadku SR sa síce dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, ale pre potvrdenie dedičského práva sa vyžaduje ingerencia štátu prostredníctvom

súdnou mocou vedeného dedičského konania a každá vec tak musí byť predmetom dedičského konania. Bez dedičského konania nemožno právne relevantne uzatvoriť, kto jed dedičom a čo z dedičstva nadobudol. 9.1. Podľa súdu tak je potrebné predovšetkým vyriešiť čo je predmetom dedenia (a to prípadne aj žalobou, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi) po starých rodičoch navrhovateľa E. a H. I. a či týmto predmetom sú aj sporné spoluvlastnícke podiely. Súd poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn. – „V projednávané věci dovolací soud shledává naléhavý právní zájem žalobce na určení, že předmětné nemovitosti byly ke dni úmrtí manžela žalované 1) ve společném jmění žalované 1) a jejího zemřelého manžela. Na základě tohoto rozhodnutí mohou být v rámci dodatečného projednání dědictví předmětné nemovitosti zařazeny mezi aktiva dědictví, čímž bude navýšena obvyklá cena majetku zůstavitele, tudíž i cena nabytého dědictví.“ alebo rozhodnutie NS ČR sp. zn. – „Pokud se zůstavitel spolu s dalšími osobami stal dědicem věci, která nebyla v dědickém řízení po předchůdci zůstavitele projednána, nemohou se jeho dědicové domáhat určení, že zůstavitel byl ke dni úmrtí vlastníkem této věci. V takovém případě je třeba nejdříve věc dodatečně projednat v řízení o vypořádání dědictví po původním vlastníkovi (případně určit, že ten byl ke dni úmrtí vlastníkem), a teprve poté lze rozhodovat o vlastnictví jeho dědice. Je tedy zřejmé, že dědicové mohou podat žalobu na určení práva zůstavitele ke dni jeho úmrtí. Takovou žalobu však nemohou podat v případě, že zůstavitel měl spornou věc nabýt sám na základě dědického práva, pokud tato věc nebyla do řízení o vypořádání dědictví po jeho právním předchůdci, ve kterém vystupovalo více dědiců, zahrnuta. Jinak řečeno, pokud zůstavitel se stal spolu s dalšími osobami dědicem věci, která nebyla v dědickém řízení projednána, nemohou se jeho dědicové domáhat určení, že zůstavitel byl ke dni úmrtí vlastníkem této věci. V takovém případě je třeba nejdříve věc dodatečně projednat v řízení o vypořádání dědictví po původním vlastníkovi (případně po předchozím určení, že byl ke dni úmrtí vlastníkem), a teprve poté lze rozhodovat o vlastnictví jeho dědice. Tento postup se sice může jevit jako zdlouhavý, nicméně požadavek projednání každé věci patřící do pozůstalosti v dědickém řízení je požadavkem imperativním, normy ukládající takové projednání jsou normami kogentními a vypořádání dědictví nelze řešit v rámci posuzování předběžných otázek.“

10. O trovách konania súd rozhodol podľa (žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak) prihliadajúc na to, že účastníkom konania bola iba navrhovateľka aj to neúspešným.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Prešov, Grešova č. 3, 080 01 Prešov. Podľa - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa C.m.p

(1) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (2) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (3) Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. Podľa § 63 C.m.p. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.