Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_KE-3Sa-21-2022.pdf
PDF · 120.16 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-3Sa/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpená: Mgr. Peter Masarovič, advokát so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 402 601 94, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 515 831 3880 0, zo dňa 26.09.2022 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím XXX XXX XXXX zo dňa 05.10.2007 priznala žalobkyni predčasný starobný dôchodok od 03.09.2007, pri určení ktorého bola žalobkyni zohľadnená podmienka výchovy dvoch detí.
2. Žalobkyňa podaním zo dňa 08.03.2022 požiadala o prepočítanie starobného dôchodku z dôvodu, že po 22.08.2007 vznikli nové skutočnosti, ktoré bolo podľa názoru žalobkyne potrebné zohľadniť pri posudzovaní odchodového veku, nakoľko po dobu viac ako desať rokov vychovávala svojho vnuka E. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý jej bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Košice II. č.k. 27P/171/2007 – 38 zo dňa 27.11.2007. Z obsahu žiadosti vyplýva, že pred týmto rozsudkom bolo vydané uznesenie o neodkladnom opatrení, ktorým dostala vnuka do náhradnej starostlivosti a ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.10.2007.
3. Sociálna poisťovňa ústredie, ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 515 831 3880 0 zo dňa 07.06.2022 zamietla žiadosť žalobkyne zo dňa 31.05.2022 o prepočítanie starobného dôchodku podľa § 67 ods. 1, § 112 ods. 1 a 4 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“). V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobkyňa v čase rozhodovania o predčasnom starobnom dôchodku nesplnila ani jednu z podmienok výchovy tretieho dieťaťa uvedenú v § 60a zákona č. 461/2003 Z.z.. Podmienku – najmenej 5 rokov po dovŕšení ôsmeho roka veku dieťaťa žalobkyňa splnila až po priznaní predčasného starobného dôchodku. Zároveň poukázala na to, že príslušné právne predpisy neumožňujú opätovne určiť dôchodkový vek s prihliadnutím výchovy ďalšieho dieťaťa po splnení zákonných podmienok pre priznanie dôchodku.
4. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. 515 831 3880 0 zo dňa 07.06.2022 podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaná rozhodnutím č. 515 831 3880 0 zo dňa 07.06.2022 rozhodla tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako vecne správne potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná konštatovala, že predčasný starobný dôchodok bol priznaný správne, pretože podmienka výchovy troch detí v čase jeho rozhodovania nebola splnená a nakoľko nebolo zistené, že predčasný starobný dôchodok bol priznaný v nižšej sume ako jej patrí, ani sa nezmenili skutočnosti, rozhodujúce pre nárok na výplatu starobného dôchodku bola žiadosť o prepočítanie predčasného starobného dôchodku zamietnutá. Podmienku výchovy tretieho dieťaťa splnila žalobkyňa až po priznaní predčasného starobného dôchodku, kedy už bolo o ňom právoplatne rozhodnuté.
II.
Správna žaloba
5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 515 831 3880 0 zo dňa 26.09.2022 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.06.2022. V žalobe uviedla, že sa domáhala prepočítania výšky starobného dôchodku z dôvodu, že po 22.08.2007 vznikli nové skutočnosti, ktoré bolo potrebné zohľadniť pri výpočte starobného dôchodku. Dôvodila, že po dobu viac ako desať rokov vychovávala svojho vnuka E. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý jej bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Košice II. č.k. 27P/171/2007 – 38 zo dňa 27.11.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2008. Má za to, že túto skutočnosť žalovaný nezobral do úvahy pri výpočte jej starobného dôchodku a jej žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku zamietol. V žalobe tiež citovala ust. § 60a Zákona o sociálnom poistení (podmienky výchovy dieťaťa) pričom uviedla, že z tam uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby podmienka doby starostlivosti o dieťa mala byť splnená v čase rozhodovania o priznaní starobného dôchodku
6. Žalobkyňa považuje rozhodnutie žalovaného za nesprávne a nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci ( žalobný dôvod podľa § 191 ods.1 písmeno c) SSP ), zistenie skutkového stavu považuje za nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( § 191 ods.1 písmeno e) SSP, skutkový stav je tiež podľa jej názoru v rozpore s administratívnymi spismi/nemá v nich oporu ( § 191 ods.1 písmeno f) SSP ) a rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) Zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie k tomuto uviedla, že právne posúdenie veci nemá oporu v ustanovení § 60a zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý určuje kedy je podmienka výchovy dieťaťa splnená, pričom z týchto nevyplýva požiadavka, že táto má byť splnená v čase rozhodovania o priznaní starobného dôchodku. Žalobkyňa žiadala súd o nariadenie pojednávania.
III.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.12.2022 žiadala žalobu zamietnuť s tým, že námietky žalobkyne považuje za neopodstatnené, pričom poukázala na svoje tvrdenia uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
IV.
Replika žalobkyne
8. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v žalobe, t.j., že splnila aj podmienku uvedenú v ust. § 60a písm. a) ako aj písm. b) Zákona o sociálnom poistení, nakoľko sa staralo o svojho vnuka viac ako desať rokov a zároveň sa o neho starala najmenej päť rokov po tom ako dovŕšil osem rokov veku, pričom zdôraznila, že do predčasného dôchodku odišla výlučne z dôvodu starostlivosti o svojho vnuka, ktorý mal v tom čase osem rokov, pretože sa o neho odmietol starať jeho otec, ktorý sa navyše k nemu veľmi zle správal. Poukázala opätovne, že postupom žalovaného došlo k jej diskriminácii z dôvodu jej veku a rodinného stavu. V replike na záver tiež uviedla, že žalovaná prepočítava (zvyšuje) dôchodok osobám, ktorým bol priznaný
starobný dôchodok, pokiaľ títo sú naďalej dôchodkovo poistení, a to aj automaticky, bez žiadosti, a tak nie je pravdou, že k prepočítavaniu dôchodku nemôže dôjsť pokiaľ sa zmenia skutočnosti po jeho priznaní.
V.
Duplika žalovanej
9. Žalovaná na repliku žalobkyne duplikou nereagovala.
VI.
Konanie pred súdom
10. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.júna 2023 daná právomoc správnych súdov.
11. Súd postupom podľa ust. §107 ods. 1 písm. a) nariadil vo veci pojednávanie na deň 15.02.2024, ktoré bolo následne odročené na dňa 27.02.2024, ktoré bolo následne odročené na vyhlásenie rozsudku deň 18.03.2024. Správny súd vec prejednal v prítomnosti žalobkyne, jej právneho zástupcu, ako aj zástupkyne žalovanej.
12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe a zdôraznil, že žalobkyňa bola nútená odísť do predčasného dôchodku z dôvodu, že otec jej maloletého vnuka sa o neho nestaral, navyše vyvíjal psychický nátlak na žalobkyňu, ktorá bola v tom čase vo veku blízkom dôchodkovému veku a nezvládla by sa starať o svojho maloletého vnuka a zároveň chodiť do zamestnania. Zdôraznil, že postup žalobkyne bol predovšetkým v záujme maloletého ako aj v záujme štátu, nakoľko otec chcel maloletého ponechať v detskom domove, dôsledkom čoho by štátu vznikli nepomerne vyššie náklady vo vzťahu k dôchodku, ktorý by jej bol priznaný po prepočte. Považuje napádané rozhodnutia za nespravodlivé, a tiež diskriminujúce s poukazom na to, že minulý rok bolo takmer 50 tisíc pracujúcim dôchodcom prepočítaný dôchodok, avšak konkrétny príklad uviesť nevedel. Diskrimináciu videl v tom, že žalobkyňa bola nútená odísť do predčasného starobného dôchodku a vo vzťahu k iným ženám, ktoré boli taktiež pred dosiahnutím dôchodkového veku si takto zobrali dieťa do starostlivosti, resp. vychovali tri deti, ale u žalobkyne tretie dieťa zohľadnené nebolo, a to aj napriek tomu, že išlo o nútené rozhodnutie žalobkyne, nie svojvoľné rozhodnutie. Na otázku súdu, aký by bol rozdiel vo vzťahu k priznanému dôchodku v prípade, ak by bol prepočítaný jej predčasný starobný dôchodok právny zástupca žalobkyne uviedol, že by jej nebol tento predčasný starobný dôchodok krátený. Právny zástupca žalobkyne trval na tom, že žalobkyňa splnila podmienky, ktoré sú uvedené v § 60a Zákona o sociálnom poistení a tiež uviedol, že v tomto zákone nenašiel žiadne také ustanovenie, podľa ktorého by nebolo možné u žalobkyne zohľadniť výchovu tretieho dieťaťa.
13. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní poukázal na to, že Sociálna poisťovňa musí pri rozhodovaní vychádzať z právnych predpisov, ktoré sú pre ňu záväzné a nemôže sa od nich odchýliť, pretože takéto rozhodnutia by boli nezákonné. Uviedla, že v Zákone o sociálnom poistení nie je žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo odstrániť túto tvrdosť zákona a zotrvala na správnosti vydaných rozhodnutí.
VII.
Relevantná právna úprava
14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
16. Podľa § 135 ods.1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
17. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení účinného v čase vydania rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku, Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak a) bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a b) suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu..
18. Podľa § 67 ods.3 zákona o sociálnom poistení účinného v čase vydania rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.
19. Podľa § 68 ods.1 Zákona o sociálnom poistení účinného v čase vydania rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako..
20. Podľa § 60 ods.1 Zákona o sociálnom poistení účinného v čase vydania rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 60a ods. 1 Zákona o sociálnom poistení (účinného od 01.06.2022 do 31.08.2022, t.j v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa poistenec osobne staral o dieťa a) najmenej desať rokov, b) najmenej päť rokov, ak sa poistenec začal o dieťa starať po dovŕšení ôsmich rokov veku dieťaťa, c) od jeho narodenia do jeho úmrtia, ak dieťa zomrelo po dovŕšení veku šesť mesiacov; to neplatí, ak poistenec, podľa právoplatného rozhodnutia súdu, spôsobil smrť dieťaťa úmyselným trestným činom, d) najmenej posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca.
22. Podľa § 69 Zákona o sociálnom poistení (účinného od 01.06.2022 do 31.08.2022, t.j v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok.
23. Podľa § 112 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení (účinného od 01.06.2022 do 31.08.2022, t.j v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
24. Podľa § 112 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení (účinného od 01.06.2022 do31.08.2022, t.j v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
VIII.
Právny názor správneho súdu
25. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
26. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu s tým že nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, posudzujúc žalobu neformálne, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
27. Predmetom správneho súdneho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorý postupom podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.06.2022, ktorým bola žiadosť žalobkyne zo dňa 31.05.2022, o prepočítanie starobného dôchodku zamietnutá. Úlohou správneho súdu bolo teda posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Medzi účastníkmi konania bola sporná tá skutočnosť, či mali správne orgány zohľadniť to, že žalobkyňa splnila podmienku výchovy tretieho dieťaťa po tom, čo jej bol právoplatne priznaný starobný dôchodok.
28. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na to, že s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku bude zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzovať výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Inak povedané, nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali po tomto rozhodnom okamihu, čo znamená, že nemôže zohľadniť tvrdenia žalobcu uvedené v neskorších podaniach alebo uvedené na pojednávaní.
29. Zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 67 ods.1 upravuje možnosť priznať predčasný starobný dôchodok pred vznikom nároku na starobný dôchodok za kumulatívneho splnenia tam uvedených podmienok, pričom tieto podmienky musia byť splnené ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku. Výhoda tzv. skoršieho odchodu do dôchodku je však spojená s krátením výšky predčasného starobného dôchodku oproti výške starobného dôchodku, na ktorý by vznikol nárok pri dovŕšení dôchodkového veku, a to o 0,5% za každých aj začatých 30 dní, ktoré odo dňa vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku chýbajú do dovŕšenia dôchodkového veku. Skorší odchod do dôchodku je teda vyvážený zníženou výškou predčasného starobného dôchodku v porovnaní s výškou starobného dôchodku. Nižšiu sumu predčasného starobného dôchodku preto nemožno považovať za trest (pokutu). Výška predčasného starobného dôchodku sa určuje spôsobom, uvedeným v § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a to raz, ku dňu od ktorého sa predčasný starobný dôchodok priznáva. Zvýšenie takto určenej výšky predčasného starobného dôchodku zákon predpokladá len vo vzťahu k pravidelnému zvyšovaniu dôchodkov, odvodenému predovšetkým od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve na Slovenskej republiky ( § 82, §293, §293az či § 293ba zákona o sociálnom poistení ). Ak by sa zistilo, že dávka bola priznaná v nižšej sume existuje možnosť nápravy prostredníctvom ustanovenia § 112 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení za podmienok tam uvedených.
30. Ustanovenie § 60a, na ktoré poukazuje žalobkyňa bolo do zákona č. 461/2003 Z.z. začlenené zákonom č. 321/2019 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2020. Zmyslom začlenenia tohto ustanovenia v zmysle dôvodovej správy k zákonu č.321/2019 Z.z. je zadefinovanie pojmu výchovy dieťaťa.
31. V konaní nebolo sporné to, že žalobkyňa je poberateľkou predčasného starobného dôchodku od 03.09.2007, pričom v čase jeho poberania jej bol rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 27P/171/2007 – 38 zo dňa 27.11.2007 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti jej vnuk, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2008. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť to, či je rozhodnutie žalovaného ( ako aj správneho orgánu prvého stupňa ) zákonné tak z hmotnoprávnej ako aj z procesnoprávnej stránky, a či bol dodržaný zákonný postup pri jeho vydávaní a zaoberať sa tým,
čo ostalo medzi účastníkmi konania v konaní sporné – teda tým, či mal tak žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa posúdiť pre účely predčasného starobného dôchodku aj výchovu tretieho dieťaťa zvereného žalobkyni do náhradnej starostlivosti .
32. V prvom rade sa súd zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti, začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 209 ods.2, ods.3 a ods.4 Zákona o sociálnom poistení ( náležitosti rozhodnutia, náležitosti výroku a odôvodnenia rozhodnutia ) vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.
33.Po preskúmaní rozhodnutia žalovanej má súd za to, že námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia nebola v konaní dôvodná. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovanej je zrejmá správna úvaha žalovanej, ktorou bola vedená pri rozhodovaní o odvolaní, a taktiež je z neho zrejmé aj to, ako sa vysporiadala žalovaná s odvolacími námietkami. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej je možné vyvodiť aj to, akými právnymi predpismi sa riadila pri vysporiadavaní sa s námietkami žalobkyne v odvolacom konaní.
34.Taktiež nebola v konaní dôvodná ani námietka toho, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobkyni bol rozhodnutím Okresného súdu Košice II. č.k. 27P/171/2007 – 38 zo dňa 27.11.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2008, zverený do náhradnej osobnej starostlivosti jej vnuk E. F., nar. XX.XX.XXXX. V čase vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o predčasnom starobnom dôchodku žalobkyne nebol jej maloletý vnuk ešte ani zverený do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Tento jej bol predbežne zverený až uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré sa stalo právoplatné a vykonateľné dňa 11.10.2007 ( tvrdenie žalobkyne v žiadosti o prepočítanie dôchodku ) a definitívne až právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu Košice II. č.k. 27P/171/2007 – 38 zo dňa 27.11.2007, t.j. dňa 09.05.2008. Dobu výchovy tretieho dieťaťa – najmenej 5 rokov po dovŕšení 8 roku veku dieťaťa splnila žalobkyňa až po priznaní predčasného starobného dôchodku a nie ku dňu podania jej žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Teda v čase vydania rozhodnutia o predčasnom starobnom dôchodku žalobkyňa nespĺňala ani jednu zo zákonom ustanovených podmienok výchovy jej zvereného maloletého vnuka do náhradnej osobnej starostlivosti v § 60a Zákona o sociálnom poistení, nakoľko sa od právoplatnosti rozhodnutia o zverení do náhradnej osobnej starostlivosti vnuka nestarala o neho ku dňu priznania nároku na predčasný starobný dôchodok najmenej desať rokov do jeho plnoletosti, ani najmenej päť rokov po dovŕšení ôsmeho roku veku, ani tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku. Podmienku výchovy tretieho dieťaťa – najmenej päť rokov po dovŕšení ôsmeho roku veku splnila žalobkyňa až po priznaní predčasného starobného dôchodku.
35.Ani námietku žalobkyne, že rozhodnutie žalovanej je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu nepovažoval súd za dôvodnú, nakoľko v tomto prípade nebolo sporné, kedy žalobkyňa požiadala o predčasný starobný dôchodok, kedy jej bol priznaný, ani skutočnosť, kedy je bol maloletý vnuk zverený do náhradnej osobnej starostlivosti. Sporná ostala iba skutočnosť, či mal správny orgán zohľadniť, že žalobkyňa splnila podmienku výchovy tretieho dieťaťa po tom, čo jej bol predčasný starobný dôchodok priznaný so zohľadnením výchovy dvoch maloletých detí.
36. Súd zároveň konštatuje, že na takto zistený skutkový stav boli aplikované správne ustanovenia právnych predpisov, a teda tento bol správne právne posúdený, a to aj v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou Najvyšších súdnych autorít. Správne posúdil tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaná to, že u žalobkyne bol vypočítaný predčasný starobný dôchodok v správnej výške vychádzajúc z v čase rozhodovania o predčasnom starobnom dôchodku účinných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. a nebol jej teda priznaný v nižšej sume a ani sa nijako nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku ( respektíve starobného dôchodku, nakoľko sa predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku žalobkyne stal starobným dôchodkom ). Taktiež správne skutkovo aj právne uzavrela žalovaná ( ako aj správny orgán prvého stupňa ), že nebol dôvod na zmenu priznaného dôchodku, pretože sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu starobného dôchodku, nakoľko ku dňu rozhodovania o žiadosti žalobkyne táto splnila podmienku výchovy 2 deti a podmienka výchovy 3 dieťaťa v zmysle ustanovenia § 60a Zákona o sociálnom poistení, ktoré jej bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti bola splnená až v čase, keď už žalobkyňa poberala predčasný starobný dôchodok . Správne teda žalovaná ( ako aj správny orgán prvého stupňa ) vec posúdili po právnej stránke.
37. Súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že nie je možné pri dovŕšení dôchodkového veku poistencovi, ktorému bol predtým priznaný predčasný starobný dôchodok určiť sumu starobného dôchodku podľa § 66 zákona o sociálnom poistení. Prepočet predčasného starobného dôchodku v čase, kedy sa po dosiahnutí dôchodkového veku premení na starobný dôchodok nie je možný, nakoľko právne predpisy takýto postup neupravujú, základ na výpočet ostáva podľa ustanovení o predčasnom starobnom dôchodku, pretože bola poskytnutá dávka z predčasného starobného dôchodku, nie dávka zo starobného dôchodku, napriek tomu, že predčasný starobný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok.
38. Súd tu zároveň poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí pod sp. zn.: 7So/32/2011 zo dňa 28.02.2012 konštatoval, že : „ Ak bol poistencovi priznaný a vyplácaný predčasný starobný dôchodok, potom mu nevzniká právo na určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 zákona o sociálnom poistení v znení platnom v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok ani po dovŕšení dôchodkového veku. Právny podklad pre prepočet predčasného starobného dôchodku po dovŕšení veku, potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok nie je daný.“ Rovnaký právny názor vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7So/69/2016 zo dňa 25.04.2018. Súd zároveň poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia súdov (rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 25Sa/44/2019 zo dňa 28.05.2020 a sp. zn. 25Sa/33/2019 zo dňa 28.05.2020, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Sd/47/2015 zo dňa 24.03.2021), v ktorých boli premietnuté vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu SR. Vychádzajúc z týchto právnych názorov najvyšších súdnych autorít možno konštatovať, že pre účely výpočtu predčasného starobného dôchodku sú rozhodujúce skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok.
39. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobkyne týkajúcu sa diskriminačného postupu žalovaného, nakoľko žalobkyňa žiadne konkrétne rozhodnutie preukazujúce jej tvrdenie o diskriminácii nepredložila ani neoznačila, a tak súd nemá ekvivalent na porovnanie, navyše súdu takýto postup žalovaného z úradnej činnosti nie je známy. Žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že sa s ňou zaobchádzalo odlišne než s inou osobou. Ak by žalobkyňa takéto konkrétne skutočnosti uviedla, mohol sa nimi správny súd zaoberať, ale ona iba všeobecne tvrdila, že v iných obdobných prípadoch bol pre iné osoby dôchodok vypočítaný priaznivejšie, to však samo osebe nie je žiadnou konkrétnou skutočnosťou, ktorá by svedčila o diskriminácii. Pokiaľ do diskriminácie žalobkyňa zahrnula každoročný prepočet starobných dôchodkov – valorizáciu tak, ako to uviedla na pojednávaní dňa 15.02.2024, na tomto mieste súd poukazuje na ustanovenie § 82 Zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje podmienky pre zvyšovanie dôchodkových dávok a nielen starobného dôchodku.
40. Formy diskriminácie upravuje § 2a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), podľa ktorého priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny
predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. Ďalšou formou diskriminácie je neoprávnený postih podľa § 2a ods. 8 antidiskriminačného zákona, ktorý však má význam len vtedy, ak k nemu došlo kvôli domáhaniu sa ochrany pred diskrimináciou, účasti na takomto konaní alebo sťažnosti na diskriminácie. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že o priamej alebo nepriamej diskriminácii možno hovoriť vtedy, ak existuje rozdiel v (potenciálnom) zaobchádzaní s dvoma odlišnými osobami. Nemôže ísť teda o diskrimináciu, ak neexistuje iná osoba v porovnateľnom postavení ako osoba, ktorá bola údajne diskriminovaná, s ktorou sa alebo by sa zaobchádzalo odlišne. (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk 8/2020 z 30. novembra 2021).
41.Záverom ešte súd považuje za potrebné uviesť, že sa jedná o situáciu, s ktorou zákon o sociálnom poistení nepočíta. Zároveň ani neobsahuje podobné ustanovenie podľa ktorého by bolo možné takúto situáciu analogicky riešiť a vyplniť medzeru v zákone na odstránenie takejto tvrdosti zákona.
42.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Správny súd konštatuje, že v postupe žalovanej, v úvahách obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí a v jej právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané žalobkyňou, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani z časti a orgánu štátnej správy možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len výnimočne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).