Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/46/2018

Potvrdené rozhodnutím 26Cob/4/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpený: Advokátska kancelária Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: Ing. S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. V. C. XXX/XX, D., zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, o zaplatenie 89.361,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/46/2018 - 304 zo dňa 19. augusta 2020, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/46/2018 - 304 zo dňa 19. augusta 2020 p o t v r d z u j e . Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Mgr. Marekom Janiglošom v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 730 978, právne zast.: Advokátska kancelária Nosko & Partners, s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému v 2. rade: Ing. Vladislav A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, o zaplatenie 89.361,89 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 89.361,89 eur, zmenkový úrok vo výške 6,00 % ročne zo sumy 89.361,89 eur odo dňa 13.06.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2018 domáhal, aby súd uložil spoločnosti YES PROJECTS, a.s., so sídlom Ríbezľová 3129/7, 949 01 Nitra, IČO: 35 937 955 (ďalej len žalovaný v 1. rade) a žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 89.361,89 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6,00 % ročne zo sumy 89.361,89 eur od 13.06.2018 do zaplatenia.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 02.09.2011 žalobca v postavení leasingového prenajímateľa uzatvoril so žalovaným v 1. rade ako leasingovým nájomcom nasledujúce leasingové zmluvy:

- Leasingová zmluva č. 1000812 s predmetom leasingu: Vykurovacie technológie a zariadenia,

- Leasingová zmluva č. 1000813 s predmetom leasingu: Vzduchotechnické zariadenia,

- Leasingová zmluva č. 1000814 s predmetom leasingu: IT zariadenia,

- Leasingová zmluva č. 1000815 s predmetom leasingu: Interiérové zariadenia,

- Leasingová zmluva č. 1000816 s predmetom leasingu: Gastro a wellness zariadenia,

Žalobca ďalej uzatvoril dňa 02.11.2012 so žalovaným v 1. rade Leasingovú zmluvu č. 1001367 a Leasingovú zmluvu č. 1001368 s predmetom leasingu: Fitness stroje. Neoddeliteľnou súčasťou všetkých zmlúv boli Všeobecné zmluvné podmienky.

3. Jednotlivé záväzky zo zmlúv boli zabezpečené zmenkami vystavenými žalovaným v l. rade dňa 02.09.2011 a dňa 02.11.2012, ktoré boli opatrené ručiteľským vyhlásením žalovaného v 2. rade. Žalobca tiež so žalovaným v 1. rade uzatvoril k jednotlivým zmenkám Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke dňa 02.09.2011 a dňa 02.11.2012, na základe ktorých vzniklo žalobcovi oprávnenie vyplniť jednotlivé zmenky o ich chýbajúce náležitosti, a to výška zmenkovej sumy, mena zmenkovej sumy a dátum splatnosti zmenky v prípade, ak sa žalovaný v 1. rade dostane do omeškania s úhradami leasingových splátok.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný v l. rade dostal do omeškania s úhradami leasingových splátok, Oznámeniami o odstúpení od leasingovej zmluvy zo dňa 12.05.2014 žalobca odstúpil od vyššie uvedených leasingových zmlúv v súlade s čl. 9 bod 2.1 Všeobecných zmluvných podmienok. Odstúpenia boli žalovanému v 1. rade doručené dňa 31.05.2014. Následne žalobca vyhotovil protokoly o finančnom vysporiadaní zmlúv, v ktorých vyčíslil celkový záväzok žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade.

5. Nakoľko žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 2. rade svoj záväzok voči žalobcovi vyplývajúci zo zmlúv nesplnili, žalobca pristúpil k vyplneniu zmeniek, ktoré sa stali splatnými dňa 12.06.2018. Dňa 05.06.2018 zaslal žalobca žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade Oznámenia o vyplnení zmeniek a výzvy na zaplatenie zmeniek spolu v celkovej sume 89.361,89 eur. Oznámenia boli žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade v súlade s článkom 10 bodom 4. VZP doručené dňa 23.06.2018, pričom žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 2. rade si svoj záväzok voči žalobcovi nesplnili.

6. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. -139 zo dňa 09.11.2018, ktorým uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 89.361,89 eur spolu so zmenkovým úrokom z tejto zmluvy.

7. Dňa 20.12.2018 bol súdu doručený odpor žalovaného v 2. rade voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu, v ktorom namietal tú skutočnosť, že žalobca zmenky vyplnil v rozpore s uzavretými dohodami o vyplňovacom práve k blankozmenkám a jeho nárok v takej výške, v akej bol uplatnený v žalobe, považuje za nedôvodný. Uvedené žalovaný v 2. rade doplnil vo svojom vyjadrení zo dňa 02.05.2019, keď uviedol, že žalobca nepreukázal, ako vznikli jednotlivé pohľadávky, nepredložil podklady k sumám uvádzaným v protokoloch o finančných vysporiadaniach leasingových zmlúv, najmä nepredložil znalecké posudky, ktorými boli predmety leasingu na účely ich predaja ohodnotené. Zdôraznil, že jeho vyššie uvedená námietka je o to relevantnejšia, že z pozície zmenkového avala mu neboli doručované protokoly o finančných vysporiadaniach leasingových zmlúv ani žiadne ďalšie podklady. Jediné čo mu bolo od žalobcu pred podaním žaloby doručené boli Oznámenia o vyplnení zmeniek a výzvy na ich zaplatenie zo dňa 05.06.2018, kde však vôbec nebolo uvedené, ako žalobca jednotlivé sumy vyčíslil, iba mu bolo oznámené, že má jednotlivé sumy zaplatiť, inak bude voči nemu začaté súdne konanie. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že považuje za maximálne nekorektné, že má uhradiť pohľadávku takmer v sume vo výške 90.000,00 eur bez toho, aby s ním žalobca priebežne komunikoval a informoval ho, že je tu riziko, že bude musieť plniť žalovaným v 1. rade vystavené blankozmenky alebo bez toho, aby mu doručil, alebo predložil čo i len jeden doklad ohľadom výšky súm, ktoré do blankozmeniek vpísal, pričom súdu navrhol pri jeho rozhodovaní na tieto nedostatky v postupe žalobcu voči jeho osobe prihliadnuť. Okrem vyššie uvedených námietok k jednotlivým zmenkovým sumám namietol aj to, že s ním žalobca neuzavrel dohody o vyplňovacom práve k blankozmenkám. Z dôkazov, ktoré žalobca predložil spolu s jeho žalobou totiž vyplýva, že žalobca tieto dohody uzavrel výlučne so žalovaným v 1. rade, ktorý zmenky vystavil. Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že žalobca bol oprávnený blankozmenky vyplniť a následne požadovať zaplatenie zmenkových súm výlučne od žalovaného v 1. rade, voči žalovanému v 2. rade mu však toto právo v dôsledku absencie dohôd nevzniklo. Z tohto titulu už len to, že žalobca voči nemu ako avalovi zmenky vyplnil, viedlo k excesu v rámci tohto vypĺňania a teda k nesprávnemu vyplneniu blankozmeniek. Okrem toho, že žalobca vyplnil do žalovaným v 1. rade vystavených blankozmeniek nesprávne sumy, žalovaný v 2. rade zastáva názor, že žalobca navyše vôbec nebol oprávnený tieto zmenky vyplniť vo vzťahu k jeho osobe a následne od neho požadovať zaplatenie vyplnených zmenkových súm. Žalovaný v 2. rade zároveň uviedol, že blankozmenky vyplnil až po tom, ako došlo k premlčaniu jeho práva na uskutočnenie tohto kroku. Žalobca odstúpil od leasingových zmlúv ešte v máji roku 2014, pričom blankozmenky vystavené žalovaným v 1. rade žalobca vyplnil až v júni roku 2018. Podľa ustanovenia pritom platí, že: ,Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky." Je teda zrejmé, že žalobca vyplnil blankozmenky po uplynutí všeobecnej štvorročnej premlčacej doby, vzhľadom na čo ním uplatnený nárok považuje žalovaný v 2. rade nielen za nedôvodný, ale navyše aj za premlčaný.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 04.06.2019 poukázal na to, že žalovaná suma v tomto konaní je súčtom súm vyplnených žalobcom do jednotlivých zmeniek, ktoré žalobca doplnil v súlade s finančnými vysporiadaniami Leasingových zmlúv. Tieto vysporiadania boli súdu predložené spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Žalobca s týmto vyjadrením predložil súdu znalecké posudky vypracované za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty strojov a strojových zariadení obstaraných na základe Leasingových zmlúv:

- Znalecký posudok číslo 231/2015 týkajúci sa predmetu leasingu z LZ č. 1000814;

- Znalecký posudok číslo 232/2015 týkajúci sa predmetu leasingu z LZ č. 1000815;

- Znalecký posudok číslo 233/2015 týkajúci sa predmetu leasingu z LZ č. 1000816;

- Znalecký posudok číslo 234/2015 týkajúci sa predmetu leasingu z LZ č. 1001367. Zo znaleckých posudkov vyplýva, že predmety leasingu boli predané v súlade s hodnotou stanovenou týmito znaleckými posudkami. Žalobca teda postupoval so starostlivosťou riadneho hospodára, predal predmety leasingu minimálne za cenu stanovenú znalcom a následne vyhotovil konečné finančné vysporiadania. Čo sa týka predmetov leasingu z LZ č. 1000812, LZ č. 1000813 a LZ č. 1001368, tak tieto nikdy neboli žalobcom odobraté, nakoľko sa buď nenašli, alebo boli zabudované a odobrať ich nebolo možné. K ich predaju teda nedošlo. Tejto skutočnosti si je žalovaný v 2. rade vedomý, nakoľko v novembri 2014 bolo žalobcom iniciované trestné stíhanie pre prečin neoprávneného užívania cudzej veci, ktorého sa aktívne zúčastňoval aj žalovaný v 2. rade (keďže v tomto čase bol predsedom predstavenstva žalovaného v 1. rade) a počas ktorého došlo medzi stranami sporu ku konsenzu, že na základe stavu, povahy a zostatkovej hodnoty týchto predmetov leasingu, tieto nebudú od žalovaného v 1. rade prevzaté, nakoľko ich hodnota bola/je veľmi nízka, resp. nepatrná a ich prevzatie, prevážanie a predaj by boli pre žalobcu nevýnosné. Trestné konanie bolo následne zastavené, nakoľko skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v 2. rade bol predsedom predstavenstva žalovaného v 1. rade nepretržite viac ako 10 rokov a to aj v čase, kedy boli Leasingové zmluvy uzatvorené a rovnako aj v čase, kedy došlo k odstúpeniu od Leasingových zmlúv. Bez akýchkoľvek pochybností teda vedel, akým smerom sa zmluvné vzťahy medzi žalobcom, žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade vyvíjajú. Z uvedeného dôvodu je teda tvrdenie žalovaného v 2. rade, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že by malo dôjsť z jeho strany, resp. zo strany žalovaného v 1. rade, k plneniu po ukončení Leasingových zmlúv, úplne šikanózne a zavádzajúce. Navyše, žalovaný v 2. rade si žiadne doklady od žalobcu nikdy nevypýtal, nikdy sa ohľadom vyčíslených finančných vysporiadaní nedopytoval. Námietku absencie dohôd o vyplňovacom práve k blankozmenkám vo vzťahu k žalovanému v 2. rade považuje žalobca za nedôvodnú. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke určuje, kto, kedy a akým spôsobom môže obsah blankozmenky doplniť. Účastníkmi dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke sú vystaviteľ blankozmenky a jej prvý nadobúdateľ. Žalovaný v 2. rade je avalistom, zmenkovým ručiteľom, a teda platí, že je zaviazaný v rovnakom rozsahu ako ten, za koho sa zaručil (v tomto prípade žalovaný v 1. rade). Žalobca k námietke premlčania práva na vyplnenie blankozmeniek uvádza, že právo na vyplnenie blankozmenky sa nepremlčuje. Nie je možné uplatniť ustanovenie , nakoľko vyplňovacie právo nie je majetkovým právom, súvisí len s blankozmenkou, od ktorej je závislé a k nej je akcesorické, nie je preto možné ho uplatniť samostatne a nemôže sa ani samostatne premlčať. Zhrnúc vyššie uvedené, vyjadrenie žalovaného v 2 . rade je bez právnej relevancie, z jeho strany ide iba o pokus umelo predĺžiť súdne konanie a vyhýbať sa tak záväzkom, ktoré mu z Leasingových zmlúv vyplývajú.

9. Súd uznesením č. k. -215 zo dňa 21.06.2019 zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade, nakoľko tento bol ex offo vymazaný z Obchodného registra.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.06.2019 uviedol, že žalobcom predložené znalecké posudky sa týkajú len časti zariadení jednotlivých zmlúv. K leasingovej zmluve č. 1000814 zároveň uviedol, že znalec (ZNALEX, spol. s r.o.) bol zo strany žalobcu uvedený do omylu doložením nesprávnej nadobúdacej faktúry č. 20120047, napriek tomu, že disponujú rozpisom predmetov k jednotlivým zmluvám, ako aj ich jednotkovými cenami. Tá istá faktúra je uvedená ako nadobúdacia i v prípade znaleckého posudku č. 233/2015 a 234/2015. Žalovaný v 2. rade preto nedokáže posúdiť, na základe čoho identifikoval predmety a vstupné ceny (predmety podľa tejto faktúry majú výrobné čísla), na ktoré sa odvoláva vo vzorci pri výpočte. Vyššie uvedené je iba odhad žalovaného v 2. rade na základe jeho základného popisu a fotodokumentácie, v každom prípade však na základe zjavných formálnych chýb považuje tento znalecký posudok za irelevantný. K leasingovej zmluve č. 1000815 uviedol, že znalec vychádzal v rozpore s obstarávacou faktúrou so vstupnou (obstarávacou cenou) vo výške 8.236,00 eur, čo samo v rozpore s tvrdením žalobcu v poslednom vyjadrení ho usvedčuje zo zavádzania, kde uviedol, že uvedený znalecký posudok 232/2015 pokrýva hodnotu celej leasingovej zmluvy č. 1000815. K leasingovej zmluve č. 1000816 uviedol, že opäť tu bol znalec (ZNALEX, spol. s r.o.) zo strany žalobcu uvedený do omylu doložením nesprávnej nadobúdacej faktúry č. 20120047 (jedna faktúra na tri rôzne zmluvy a rôzne predmety), napriek tomu, že disponujú rozpisom predmetov k jednotlivým zmluvám, ako aj ich jednotkovými cenami. Tá istá faktúra je uvedená ako nadobúdacia i v prípade znaleckého posudku č. 231/2015 a 234/2015. Žalovaný v 2. rade preto nedokáže posúdiť, na základe čoho identifikoval predmety a vstupné ceny, na ktoré sa odvoláva vo vzorci pri výpočte. Vyššie uvedené je iba odhad žalovaného v 2. rade na základe jeho základného popisu a fotodokumentácie. Ďalej uviedol, že podľa preberacieho protokolu bolo 5 minibarov Liebherr, v znaleckom posudku je ocenený jeden, pričom na samotnej fotodokumentácii súdneho znalca sú nafotené 2 ks. Na základe oboch považuje znalecký posudok za irelevantný, nakoľko obsahuje zásadné formálne chyby. K leasingovej zmluve č. 1001367 žalovaný v 2. rade uviedol, že pravdepodobne zjavne chybnými údajmi zo strany žalobcu, alebo chybnou metodikou určená obstarávacia vstupná cena vo výške 4.208,00 eur s odvolaním sa na faktúru č. 20120047 (tú istú, čo v znaleckých posudkoch č. 231/2015 a č. 233/2015, tu je aspoň obsahovo priradená správne obstarávacia faktúra k predmetom, i keď s chybnou vstupnou cenou, kde v ocenení chýba jedno zariadenia, no v samotnej fotodokumentácia súdneho znalca je nafotených všetkých osem fitness zariadení, ako v preberacom protokole. Na základe vyššie uvedeného (aj s ohľadom na účelové prehlásenie o zlom technickom stave) považuje žalovaný v 2. rade znalecký posudok za irelevantný, nakoľko obsahuje zásadné formálne chyby a aj bez opozitného znaleckého posudku (čo je z hľadiska času a konaním žalobcu zmarené) aj posúdením všetkých znaleckých posudkov uvedeného znalca z hľadiska množstva formálnych chýb za krajne nedôveryhodné (použitie jednej vstupnej faktúry pri rôznych predmetoch, navyše k nim priradil aj fotodokumentáciu, určovanie vstupných cien v rozpore s hodnotami na odkazované faktúry a iné). Aj samotný znalec si zároveň mal byť vedomý, že na základe jednej obstarávacej faktúry určuje tri rôzne sady predmetov.

11. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že žalobca, ako spoločnosť, v prospech ktorej bolo vinkulované poistné plnenie, nevynaložila žiadne úsilie na poistné plnenie v jej prospech, kde niektoré predmety boli zničené, resp. poškodené poistnou udalosťou (Apple iPad, impedančná váha Withings), kde žalovaný v 1. rade učinil všetky kroky (nahlásenie trestného oznámenia ČVS: ORP-2221/NR-NR-2013), poistný prípad bol riadne zdokumentovaný, no žalobca sa neaktivitou vzdal poistného plnenia. Z tohto dôvodu neuznáva pomernú časť žalovanej pohľadávky za tieto predmety, nakoľko žalobca si mal uvedenú škodu uplatňovať u ním sprostredkovanej (a určenej) poisťovacej spoločnosti. Chýbajú ocenenia predmetov z leasingových zmlúv 1000812, 1000813 a 1001368 úplne a viaceré čiastkové predmety. Žalobca neprebral predmety leasingu na základe výzvy štatutára žalovaného v 1. rade, kontaktom splnomocnenej osoby Oskára Bolla (čoho dôkazom je i samotné žalobcom predložené Uznesenie o zastavení trestného stíhania) a keď následne k nemu pristúpili, predmety si odobrali len v minoritnom rozsahu, v dohodnutý deň prišli s omeškaním a s obmedzenou prepravnou kapacitou (jedno 7,5 t auto), toto naložili, pre ostatné predmety sa odmietli vrátiť, pričom svojvoľne ich prehlásili za predmety s minimálnou hodnotou, (nekvalifikovanou osobou). Zároveň odmietli spísať akýkoľvek preberací protokol ("nakoľko tak rýchlo nevedia identifikovať predmety a nebudú tam 2 dni"). O celom procese preberania môže poskytnúť svedectvo Oskár Bollo. Žalovaný v 2. rade zároveň poukázal na klamlivé prehlásenie vo vyjadrení žalobcu zo dňa 04.06.2019, že predmety z leasingových zmlúv 1000812, 1000813 a 1001368 neboli žalobcom odobraté, nakoľko "sa buď nenašli, alebo boli zabudované...". Toto tvrdenie je logicky absurdné i z dôvodu, že ak by sa uvedené predmety nenašli, toto by bolo uvedené v Uznesení o zastavení trestného stíhania a sám tento fakt by bol dôvodom na pokračovanie trestného stíhania. Tieto veci bolo možné odobrať a následne predať, pričom v prípade, že súd to vyhodnotí ako účelné, tieto skutočnosti vie dosvedčiť svedok Oskar Bollo, resp. svedok Ervín Ďurka. Týchto svedkov zároveň žalovaný v 2. rade navrhol vypočuť v tomto konaní. Predmety zo zmluvy 1000812 (uložené na mieste, kde preberali ostatné predmety)

- o.i. vykurovacie zariadenie Ferolli, 4 x solárne panely - odobrateľné s minimálnymi demontačnými nákladmi Predmety zo zmluvy 1000813 (uložené na mieste, kde preberali ostatné predmety)

- komplet celé demontovateľné, nerezové a použiteľné v akejkoľvek malej prevádzkarni verejného stravovania - kuchyni), predmety ktoré si udržiavajú ekonomickú hodnotu a funkčnosť dlhé obdobie Predmety zo zmluvy 1001368 (uložené v prevádzkarni v Trenčíne, o ktorej mali vedomosť priamo v zmluvných dokumentoch - v samotnej leasingovej zmluve predloženej žalobcom - miesto uloženia predmetu), kde ide o úplne zhodnú zostavu zariadení fitness centra ako v prípade zmluvy 1001367, ktorú vedeli odobrať a oceniť (čo preukázal žalobca nimi predloženým znaleckým posudkom, takže námietka, že nevykazovali hodnotu, resp. neboli nájdené (miesto prevádzky je uvedené v ich zmluvných dokumentoch pri uzatváraní zmluvy a ich pracovník bol prítomný pri inicializácii investície) je absurdná. Navyše žalovaný vie svedecky doložiť (Ing. Ervín Ďurka), že do prevádzky nikdy neprišli, ani sa neinformovali. Vo vyjadrení sa žalobca odvolal na Uznesenie o zastavení trestného stíhania ako prejav súhlasu žalovaného s minimálnou hodnotou predmetov, čo však nemôže byť takto ponímané. Išlo len o akt súhlasu s konaním povereného externého zástupcu žalobcu na základe splnomocnenia. Aj logicky na základe samotného uznesenia nejaká priama dohoda o hodnotách žalovaného s Mgr. Zemkom neprichádzala do úvahy, s uvedeným pánom sa žalovaný v 2. rade už v tomto a nasledujúcom období nikdy nestretol a v čase odoberania predmetov aj podľa Uznesenia sa žalovaný v 2. rade dlhodobo nachádzal v psychiatrickej liečebni. Žalovaný v 2. rade samozrejme nemal možnosť prinútiť žalobcu a jeho splnomocnené osoby, aby si prevzali všetky predmety a samozrejme, je to ich slobodná vôľa. Zároveň ich konanie neprevziať si predmety na základe názoru nekvalifikovanej osoby (Mgr. Roman Zemko - splnomocnená osoba) bolo ich slobodné rozhodnutie, škody spôsobené týmto konaním však nemôže znášať žalovaný, navyše žalovaný v 2. rade. Predmetom ohodnotenia tak neboli hnuteľné veci, ktoré neboli následne ani predmetom predaja predmetov leasingu, o ktoré sa parciálne má znížiť výška pohľadávky, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Všetky stroje a zariadenia tak neboli predmetom určenia všeobecnej hodnoty. Tieto hnuteľné veci tak neboli následne ani predmetom predaja predmetov leasingu, aj keď ním byť mali. Keby žalobca postupoval riadne a s odbornou starostlivosťou riadneho hospodára, boli by predmetom ocenenia a následného predaja aj chýbajúce hnuteľné veci. Na základe týchto skutočností tak podľa názoru žalovaného v 2. rade prišlo k nesprávnemu určeniu výšky pohľadávky, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Výška tejto pohľadávky je totiž nesporne a preukázateľne vyššia, než by bola v prípade, ak by žalobca postupoval riadne a pristúpil by k predaju všetkých (a nie len vybraných) hnuteľných veci, ktoré boli predmetom leasingových zmlúv. Žalobca so žalovaným v 1. rade, ale i so žalovaným v 2. rade priebežne nekomunikoval, navyše neaktivita, resp. účelové kroky, ktoré podnikol prehlbovali jeho vlastné škody. Najvýraznejšiu škodu si spôsobil žalobca vlastnou neaktivitou, ignorovaním návrhov žalovaného v 1. rade v čase krízového stavu spoločnosti, ktorý by eliminoval (minimalizoval) škody, zmätočným a často účelovým konaním. V priebehu roka 2013 a následne vznikla v spoločnosti YES PROJECTS, a.s. krízová situácia, spôsobená objektívnymi aj subjektívnymi skutočnosťami. Napriek týmto skutočnostiam sa žalovaný v 2. rade, v tom čase predseda predstavenstva spoločnosti YES PROJECTS, a.s. snažil situáciu riešiť v maximálne možnej miere splácaním, aj keď často v omeškaní. Po čase však situáciu vyhodnotil, že nebude schopný trvalo zabezpečiť plynulé splácanie leasingových splátok, tak sa aktívne snažil riešiť situáciu ekonomickým zhodnotením vložených investícií a aktívnym hľadaním nových investorov, resp. pokračovateľov leasingu tak, aby eliminoval možné straty tak seba, ako aj financujúcej spoločnosti - žalobcu. Dôkazom o tom je početná korešpondencia so žalobcom s aktuálnymi návrhmi riešenia, kde však bola nutná aktívna spoluaktivita žalobcu, ktorú nielenže ignoroval, ale svojimi krokmi priamo spôsobil ďalšie spoločné škody, na čo bol v korešpondencii upozorňovaný. Celkové komplexné riešenie počítalo s odpredajom viac repredajných súčastí celkovej investície, kde žalovaný v 1. rade vlastnou aktivitou našiel kupcov, z aktívneho salda mal byť financovaný dlh a postupné splatenie zvyšných leasingových zmlúv. Žalobca nielenže nevyvinul aspoň minimálnu spolusúčinnosť na elimináciu celkových škôd, ale riešenia ignoroval a navyše vlastnými aktivitami prehĺbil celkové (vzájomné) škody. Okrem leasingových zmlúv uvádzaných v žalobe, boli v rovnakom čase uzatvorené leasingové a úverové zmluvy 1001369, 1001370, 5801305, 5801308 a 5801523. Aj keď tieto nie sú predmetom žaloby, najmä v prípade zmlúv 1001369, 1001370 ide o ucelenú investíciu so žalovanými zmluvami, uzatvorené v zhodný deň a nadväzujúce na číselný rad predošlých zmlúv. Samostatne boli riešené výlučne z daňových a poistných dôvodov (tak ako aj všetkých ostatných sedem zmlúv). Vyššie uvedené skutočnosti sú markantné najmä v prípadoch leasingových zmlúv 1001369 a 1001370, kde napriek dohode žalovaného v 1. rade s potenciálnym kupcom o kúpe technológií (gastro zariadenia) za cenu zhodnú so znaleckým posudkom (o dohode ako aj znaleckom posudku mali pracovníci žalobcu vedomosť), títo na vzájomnom stretnutí iniciovali kúpu zariadení len vo výške pokrývajúcej istinu a toto navrhli kupcovi. Žalovaný v 2. rade podotkol, že aj zariadenia z hore uvedených leasingových zmlúv (a ktoré prirodzene nie sú predmetom tejto žaloby) tvorili s ostatnými zariadeniami z tejto žaloby logický celok (a boli podpísané v rovnaký deň spolu s ostatnými) a boli vyčlenené do samostatných zmlúv výlučne len z daňového a poistného hľadiska. Žalobca nemal právo oboznamovať tretiu stranu so štruktúrou ceny, nemal v záujme zachovania hodnôt vstupovať do cenotvorby a tak poškodiť žalovaného a v konečnom dôsledku aj seba. Škoda - prostriedky ktoré mali byť určené na elimináciu komplexných škôd je vo výške 25.987,62 eur (dohodnutá cena podľa znaleckého posudku 53.045,00 eur

- žalobcom realizovaná odkupná cena 27.057,38 eur) bola spôsobená výlučne konaním žalobcu. Napriek výrazne zhoršeným možnostiam urovnania zapríčineným konaním žalobcu, žalovaný v 2. rade z pozície predsedu predstavenstva naďalej vyvíjal aktivity k eliminácii škôd návrhom odpredaja repredajných predmetov financovanými zmluvami 5801305, 5801308 a 5801523, čo však bolo opätovne zmarené konaním žalobcu, predmety boli predané za nejasných podmienok a bez vedomosti žalovaného v 1. rade za cenu, o ktorej doposiaľ nemá vedomosť (tak ako aj v prípade ostatných zmlúv mu nebolo zaslané finančné vysporiadanie, hoci z daňovo - účtovných predpisov mu táto povinnosť vyplýva a tieto doklady boli potrebné aj pre účtovníctvo žalovaného v 1. rade). O tejto skutočnosti boli následne informovaní aj všetci členovia predstavenstva žalobcu, ktorí však snahu o kooperáciu úplne odignorovali. Vypovedanie leasingových zmlúv bolo zmätočné, a zakladá dôvodnú pochybnosť žalovaného v 2. rade, že mohlo byť antidatované, nakoľko v korešpondencii z júna s pracovníčkou žalobcu táto naďalej komunikuje o aktívnych zmluvách a možnostiach splácania riadnych splátok (ak by boli vypovedané, tak už aj z daňového hľadiska neexistujú). Všetkými týmito dôkazmi žalovaný v 2. rade preukazuje, že snaha o riešenie situácie bola výlučne na strane žalovaného v 1. rade v príkrom rozpore s tvrdením zástupcu žalobcu vo vyjadrení žalobcu zo dňa 04.06.2019. Žalobca buď ignoroval návrhy alebo koordináciu spoločných aktivít k eliminácii škôd, naopak vlastnými krokmi spôsobil výrazné finančné straty. Následné kroky boli zo strany žalobcu účelové so znakmi nátlaku na osobu predsedu predstavenstva žalovaného v 1. rade, bez akéhokoľvek náznaku riešenia situácie s právnickou osobou - žalovaného v 1. rade. Od júla 2014 do novembra 2014 neboli zo strany žalobcu podniknuté žiadne aktivity, na základe ktorých by mal žalovaný v 2. rade vedomosť o situácii. Žalobca údajne postúpil riešenie na inkasnú agentúru, ktorá však spoločnosť účinne kontaktovala nepatričným spôsobom bez identifikácie, resp. informovaním tretích strán o problémoch v spoločnosti žalovaného v 1. rade. Absolútne klamlivé je vyjadrenie žalobcu, že "žalovaný si doklady od žalobcu nikdy nevypýtal, nikdy sa ohľadom vyčíslených finančných vysporiadaní nedopytoval". Sám z vlastnej aktivity sa telefonicky dopytoval o prípade, nakoľko dostával vyhýbavé a zmätočné informácie, dopytoval sa oficiálne listom zo dňa 20. novembra 2014. Až následne sa dali procesy do pohybu, so žalovaným v 1. rade v pozíciu predsedu predstavenstva sa stretol poverený zástupca žalobcu - externá inkasná agentúra - Mgr. Zemko, ktorý ho prvý krát oficiálne oboznámil, že všetky financujúce zmluvy boli vypovedané, pričom žalobca v l. rade prevzal príslušné dokumenty dňa 27.11.2014. Žalovaný v 2. rade - Vladislav Pechočiak v pozícii predsedu predstavenstva okamžite podnikol účinné kroky na odovzdanie premetov leasingu. Všetky hore uvedené procesy, ako aj celková situácia viedla u žalovaného v 2. rade k výraznej psychiatrickej traume, ktorá si vyžiadala dlhodobé psychiatrické liečenie od decembra 2014 do marca 2015. Napriek tejto skutočnosti zabezpečil odovzdanie predmetov poverenou osobou - p. Oskárom Bollom. V tomto období MB. - ako splnomocnený zástupca žalobcu podal účelovo trestné oznámenie "na neznámeho páchateľa" ako formu nátlaku napriek preukázateľnej vedomosti, kde sa uvedené predmety nachádzajú, bez akejkoľvek snahy o preverenie skutkového stavu a bez akejkoľvek preukázateľnej aktivity o kontakt so štatutárnym zástupcom žalovaného v 1. rade napriek skutočnosti, že uskladnenie predmetov i trvalé bydlisko štatutárneho zástupcu mu boli známe, ten tam mal trvalý pobyt a aj sa tam preukázateľne zdržiaval. Žalovaný v 2. rade sa o prebiehajúcom trestnom konaní dozvedel až po svojom návrate z psychiatrického liečenia, pričom bol následne vypočutý a uznesením boli všetky návrhy žalobcu v tejto oblasti prehlásené ako absolútne neodôvodnené. Žalobca, ani táto splnomocnená osoba, nevykonali žiadne kroky k zastaveniu trestného stíhania napriek vedomosti, že obvinenia sa nezakladajú na reálnych základoch a konanie nátlakovo ponechali aj v čase, keď mali všetky predmety vo vlastnej držbe, resp. sprístupnené. Návrh na trestné konanie vykazoval vysoké znaky účelovosti a nátlaku na súkromnú osobu. Bola to práve strana žalobcu, ktorá nekonala, neprispievala k dohodám smerujúcim k eliminácii škôd v rozpore s ich vyjadrením. V neposlednom rade dôkazom toho je i fakt, že od momentu prevzatia všetkých predmetov nepokračovala v komunikácii so žalovaným v 1. rade, zabezpečenie celkových škôd nátlakovo smerovala čisto na súkromnú osobu ručiteľa v 2. rade, čoho dôkazom je i fakt, že ignoranciou si až do prvého pojednávania nevšimli, že pred dvomi rokmi sa zmenila vlastnícka štruktúra i štatutár spoločnosti a v decembri 2018 spoločnosť ukončila svoju činnosť. Žalobca tak preukázateľne štyri roky nevyvinul ani minimálnu snahu o vymoženie akejkoľvek spornej pohľadávky voči žalovanému v 1. rade. Všetky uvedené skutočnosti poukazujú na opomenutie konania žalobcu ako dobrého hospodára, svojou neaktivitou pri vzniku krízovej situácie, ako aj po ukončení leasingových zmlúv, prehlboval vzájomné straty. Uspokojenie svojich strát účelovo a jednostranne oprel o súkromnú osobu ručiteľa, pričom nevynaložil žiadne úsilie o doriešenie v primeranom čase, od momentu prevzatia predmetov leasingu nenastali žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by z ich strany menili pohľad na sumu nárokov, napriek tomu (a podľa názoru žalovaného v 2. rade účelovo vzhľadom na ručenie súkromnou osobou žalovaného v 2. rade) čakali 4 roky na podanie s cieľom navýšiť nárok z titulu úroku (opätovne dáva do pozornosti fakt, že preukázateľne voči žalovanému v 1. rade nevykonávali žiadne úkony, o zmenách a zrušení spoločnosti až do prvého pojednávania z titulu ignorancie ani nevedeli). Týmto účelovým odkladaním nielenže navyšovali pohľadávku o úroky, ale aj znemožnili účinnú obranu vypracovania vlastných znaleckých posudkov. Už pri základnom posúdení, množstve formálnych chýb, protirečení, triplicitných stotožnení predmetov vrátane fotodokumentácie s jednou faktúrou, posúdení fyzického stavu v rozpore čo i len s fotodokumentáciou vykazujú vysokú mieru nedôveryhodnosti, no s odstupom štyroch rokov nie je možné dať zo strany žalovaného v 2. rade vypracovať relevantný znalecký posudok, čo mohol byť zámer oneskoreného konania žalobcu. Jednoznačne má žalovaný v 2. rade za to, že pri primeranej snahe zo strany žalobcu ohľadom koordinovaných krokov so žalovaným v 1. rade pri riešení krízovej situácie, komunikácii, a zachovania primeranej miery starostlivosti dobrého hospodára mohli byť všetky predmety financovania repredané v takej hodnote, ktorá by pokrývala pohľadávky žalobcu v roku 2014 i s prihliadnutím na stav, že predmety neboli dlho používané, vykazovali vysokú mieru repredaja a žalovaný v 1. rade sa podieľal na financovaní zvýšenou akontáciou (30% a viac), pričom väčšina predmetov bola úhrne splatená už viac ako z polovice.

12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.07.2019 uviedol, že sa nedokáže k relevantnosti a dôveryhodnosti znaleckých posudkov vyjadriť - nie je znalcom ani znaleckou organizáciou. Považuje však za absurdné, aby žalovaný v 2. rade bez toho, aby predložil nejaký relevantný dôkaz (napr. vlastný znalecký posudok) vlastnými dohadmi vypočítava, ako by vlastne mala byť stanovená cena predmetov leasingov. Znalec ohodnotil hodnotu tých predmetov leasingov, ktorých hodnotu bol určiť - ostatné predmety neboli zahrnuté do znaleckých posudkov, pretože sa buď tieto predmety nenašli alebo boli zabudované a odobrať ich nebolo možné. Žalovaný v 2. rade síce túto skutočnosť spochybňuje, ale predsa z nejakého logického dôvodu k odobratiu týchto predmetov leasingu nedošlo. Žalovaný v 2. rade nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že znalecké posudky vychádzajú z nesprávnych vstupných údajov a z uvedeného dôvodu žalobca považuje túto námietku žalovaného v 2. rade za neopodstatnenú. Žalobca uviedol, že nevie posúdiť, čo žalovaný myslí pod pojmom "pomerná časť žalovanej pohľadávky" - ide o vágne a nepreskúmateľné tvrdenie. Zároveň žalobca uvádza, že on nie je poistníkom ani poisteným z príslušnej poistnej zmluvy, a teda nie je ani subjektom, ktorý by si mal nárokovať vyplatenie poistného plnenia. Navyše podľa článku 8 bod 7 všeobecných zmluvných podmienok platí, že "leasingový prenajímateľ postupuje na leasingového nájomcu práva, resp. pohľadávky, ktoré vzniknú pri poškodení predmetu leasingu zavinením tretích osôb a leasingový nájomca toto postúpenie prijíma. Leasingový nájomca je povinný v prípade poistnej udalosti uplatniť všetky z toho vyplývajúce nároky a o poistnej udalosti bez zbytočného odkladu informovať leasingového prenajímateľa." Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v jeho prospech bolo vinkulované iba samotné poistné plnenie a všetky úkony pri riešení poistnej udalosti bol povinný uskutočniť žalovaný v 1. rade. Z uvedených dôvodov je tvrdenie žalovaného v 2. rade irelevantné, pretože to mal byť práve leasingový prenajímateľ (žalovaný v 1. rade), ktorý mal učiniť všetky kroky na získanie poistného plnenia. Žalovaný v 2. rade ďalej namieta, že z dôvodov na strane žalobcu nedošlo k odobratiu všetkých predmetov leasingu. Žalobca vraj odobral predmety leasingu len v minoritnom rozsahu, v dohodnutý deň prišiel s omeškaním a s obmedzenou prepravnou kapacitou, ktoré naložil a pre ostatné predmety leasingu sa odmietol vrátiť a svojvoľne ich prehlásil za predmety s minimálnou hodnotou. Žalobca s vyššie uvedeným absolútne nesúhlasí. Zdôrazňuje, že je v záujme oboch zmluvných strán príslušnej leasingovej zmluvy, aby boli pri predčasnom ukončení zmluvného vzťahu odobraté všetky predmety leasingu - pri ich následnom odpredaji sa totiž zníži samotná pohľadávka leasingového prenajímateľa a zároveň aj záväzok leasingového nájomcu. Ak teda predmety leasingu neboli odobraté, pravdepodobne k tomu došlo z nejakého logického dôvodu. Ak však žalovaný v 2. rade má vedomosť o tom, kde sa nachádzajú predmety leasingu, ktoré nebolo možné pri preberaní prevziať, nech o tom informuje žalobcu - žalobca ich prevezme, speňaží a pohľadávku následne v zodpovedajúcej výške poníži. Žalovaný v 2. rade na viacerých miestach vyjadrenia tvrdí, že je to práve žalobca, kto spôsobil škodu vlastnou neaktivitou, ignorovaním návrhov žalovaného v 1. rade v čase krízového stavu žalovaného v 1. rade a svojím zmätočným a účelovým konaním. Žalobca údajne vlastnými aktivitami prehĺbil celkové (vzájomné) škody. Žalobca považuje za zarážajúce, že žalovaný v 2. rade sa snaží preniesť zodpovednosť na žalobcu, hoci základ tohto súdneho sporu spočíva v skutočnosti, že si žalovaný v 1. rade prestal plniť povinnosti, ktoré mu z Leasingových zmlúv vyplývali, a preto došlo k ich predčasnému ukončeniu a vyčísleniu zostávajúceho záväzku. Z vyjadrenia nie je zrejmé, akými vlastnými aktivitami mal žalobca prehĺbiť vzniknuté škody. Žalobca zdôrazňuje, že žiadne zo zmluvných ustanovení mu neukladá povinnosť

akýmkoľvek spôsobom akceptovať názory a návrhy leasingového nájomcu v prípade, ak už došlo k odstúpeniu od leasingovej zmluvy. Žalobca, prirodzene, nebránil predaju predmetov leasingu tretím osobám, avšak k takémuto úkonu nedošlo, nakoľko žalobcovi žalovaní ponúkali neakceptovateľné varianty riešenia, nereagovali na telefonáty, zasielali zavádzajúce e-maily (že pripravujú riešenie, avšak nikdy neponúkli pre obe strany vhodné riešenie). Žalovaný v 2. rade predložil súdu viacero dokumentov, ktoré nemajú žiaden súvis s predmetom tohto sporu, a to konkrétne:

- e-mail zo dna 07.05.2014. ktorý adresovala zamestnankyňa žalobcu Monika O. žalovanému v 2. rade. Žalobcovi nie je zrejmé, čo by mal uvedený e-mail v tomto konaní preukazovať. V predmetnom e-maile sa totiž hovorí o potencionálnom záujemcovi na odkúpenie predmetov leasingu k iným leasingovým zmluvám, aké sú predmetom tohto sporu. Z uvedeného dôvodu je predložený dôkaz irelevantný;

- Znalecký posudok 8/2014, ktorý nechala vypracovať spoločnosť YES FOOD s.r.o. na základe objednávky zo dňa 8/2014. Žalobcovi opäť nie je zrejmé, čo mienil žalovaný v 2. rade predloženým znaleckým posudkom preukázať. V ňom vyčíslená hodnota vybraných zložiek majetku strojového charakteru sa týka úplne iných predmetov a iných leasingových zmlúv, ktoré nie sú predmetom tohto sporu. Vzhľadom k uvedenému žalobca považuje predložený dôkaz za irelevantný;

- e-mailová komunikácia zo dňa 20.06.2014 medzi žalovaným v 2. rade a zamestnankyňou žalobcu O. O. je absolútne o ničom nevypovedajúcim dôkazom, nakoľko je vytrhnutá z kontextu, nie je z nej zrejmé, akých leasingových zmlúv sa týka a ktoré nedoplatky by mali byť vyriešené. Podľa názoru žalobcu však e-mail svedčí o tom, akým spôsobom žalovaný v 2. rade komunikoval so žalobcom - arogantne a neúctivo. Žalobcovi prikazuje, akým spôsobom má konať (hoci postup, aký sa uplatní pri platobnej neschopnosti leasingového nájomcu je upravený v príslušnej leasingovej zmluve a všeobecných zmluvných podmienkach a žalovaný v 1. rade sa podpisom zmluvnej dokumentácie zaviazal tento postup akceptovať a postupovať v súlade s ním), inak sa obráti na súd (žalobcovi však nie je jasné prečo, z akého dôvodu a za akým účelom by sa mal žalovaný v 1. rade, resp. žalovaný v 2. rade obrátiť na súd, ak žalobca žiadne povinnosti vyplývajúce mu z Leasingových zmlúv neporušil). Vzhľadom k uvedenému žalobca považuje predložený dôkaz za irelevantný. Žalovaný v 2. rade popisuje, akým spôsobom vyvíjal aktivity k eliminácii vzniku škody - stále však hovorí o iných (a teda irelevantných) leasingových zmluvách a nie o zmluvách, ktoré sú predmetom tohto sporu. Takýmito tvrdeniami a predkladaním nerelevantných dôkazov sa žalovaný v 2. rade pokúša odviesť pozornosť od toho, že zo strany žalovaného v 1. rade došlo k porušeniu Leasingových zmlúv a k vzniku nároku žalobcu domáhať sa súdnou cestou úhrady vzniknutých nedoplatkov na týchto Leasingových zmluvách od žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. Navyše tvrdí, že konanie žalobcu bolo (je) účelové a má znaky nátlaku na žalovaného v 2. rade ako predsedu predstavenstva žalovaného v 1. rade. S uvedeným žalobca nesúhlasí a takéto tvrdenie považuje za absolútne nekorektné a šikanózne. Žalovaný v 2. rade sa iba pokúša zo seba urobiť "obeť" žalobcovho konania a vyhnúť sa tak záväzkom, ktoré mu ako avalistovi vyplývajú zo zmeniek a právnych predpisov. Žalovaný v 2. rade tiež uvádza, že aj k podaniu trestného oznámenia došlo účelovo ako forma nátlaku. Žalobca výslovne popiera, že by podané trestné oznámenie malo predstavovať akýkoľvek nátlak na žalovaného v 1. rade, resp. žalovaného v 2. rade. Podanie trestného oznámenia v prípade nevrátenia predmetov leasingu pre podozrenie zo spáchania prečinu neoprávneného užívania cudzej veci je štandardným postupom žalobcu. Všetky predmety leasingu totiž boli v tom čase vo vlastníctve žalobcu a po predčasnom ukončení Leasingových zmlúv odpadol právny základ, na základe ktorého žalovaný v 1. rade tieto predmety užíval. Z dôvodu, že predmety leasingu neboli vrátené riadne a včas, ako to vyžadujú Leasingové zmluvy a príslušné všeobecné zmluvné podmienky, žalobca v záujme chrániť svoj majetok podal trestné oznámenie pre podozrenie z vyššie uvedeného trestného činu. Žalovaný v 2. rade považuje vypovedanie Leasingových zmlúv za zmätočné a zakladá dôvodnú pochybnosť žalovaného v 2. rade, že by mohlo byť antidatované, nakoľko v korešpondencii z júna 2014 (e-mail spomenutý vyššie) zamestnankyňa žalobcu stále hovorí o aktívnych zmluvách a možnosti splácať riadne splátky. Uvedené sa však vôbec nezakladá na pravde. V e-maile zo dňa 20.06.2014 sa hovorí o doplatení pohľadávok po splatnosti a nie o riadnych splátkach. Leasingové zmluvy boli vypovedané písomnou formou v súlade s Leasingovými zmluvami a k nim prislúchajúcimi všeobecnými zmluvnými podmienkami a doručené žalovanému v 1. rade v súlade s článkom 10 bod 4 príslušných všeobecných zmluvných podmienok. Ďalej žalovaný v 2. rade uvádza, že žalobca si vlastnou ignoranciou nevšimol, že žalovaný v 1. rade v decembri ukončil podnikateľskú činnosť. Ide o ďalšie zavádzajúce tvrdenie. Žalovaný v 2. rade ako bývalý predseda predstavenstva žalovaného v 1. rade si je veľmi dobre vedomý, že žalobca voči žalovanému v 1. rade uskutočňoval viaceré kroky v súvislosti s Leasingovými zmluvami, ktoré sú predmetom tohto sporu, ako aj s inými leasingovými zmluvami, ktoré boli medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade uzatvorené - medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade prebehli minimálne 2 súdne spory, ktoré sú ku dnešnému dňu právoplatne skončené:

- konanie na Okresnom súde Nitra, sp. zn.: , o zaplatenie 789,55 eur s príslušenstvom, právoplatne skončené rozhodnutím v prospech žalobcu;

- konanie na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn.: , o zaplatenie 3.766,28 eur s príslušenstvom, právoplatne skončené rozhodnutím v prospech žalobcu Navyše voči žalovaném v 1. rade žalobca viedol exekúciu u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp, zn.: 313EX 70234/18. Táto exekúcia, ako ani toto súdne konanie, neboli ku dňu výmazu žalovaného v 1. rade z obchodného registra ukončené, takže samotné ukončenie podnikateľskej činnosti žalovaného v 1. rade je možné považovať za špekulatívne a veľmi neštandardné. Navyše, žalobca nebol o zámere žalovaného v 1. rade ukončiť podnikateľskú činnosť žiadnym spôsobom informovaný, čím žalovaný v 1. rade porušil povinnosť vyplývajúcu mu z článku 10 bod 5 všeobecných zmluvných podmienok, v zmysle ktorého "leasingový nájomca je povinný oznámiť leasingovému prenajímateľovi všetky údaje o svojich rozhodnutiach, resp. jeho spoločníkov spoločnosti, ktoré môžu mať vplyv na tento leasingový vzťah najmä o zrušení s likvidáciou, prípadne bez likvidácie, zmene predmetu činnosti, zmene štatutárnych orgánov a pod". Záverom žalobca zdôraznil, že je výlučne v jeho dispozícii, v akom poradí a kedy bude nároky voči svojim dlžníkom uplatňovať súdnou cestou. To totiž nemení nič na skutočnosti, že dlh mohli kedykoľvek uhradiť dobrovoľne pred podaním žaloby - o výške ich záväzkov sú vždy riadne upovedomení.

13. Na pojednávaní nariadenom na deň 18.06.2020 právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že nepopiera podpísanie bianko zmenky. Žalovaný v 2. rade sa však bráni tým, že žalobca vypísal premlčaný dlh, lebo to bolo viac ako po štyroch rokoch. Suma nebola vypísaná v súlade s dohodou a dohodnutými podmienkami. Uviedol, že má množstvo námietok voči vyčísleným položkám, boli dané zlé vstupné ceny. Z dokumentácie bolo zistené, že boli nesprávne uvádzané nadobúdacie faktúry a rozpory so zmluvnou dokumentáciou. Žalovaný v 2. rade nemohol byť aktívny pri vypracovaní znaleckého posudku, pretože je len avalista, ručiteľ, všetko si robil výlučne žalobca sám vo vlastnej réžii, netransparentne, a preto v súdnom konaní správnosť svojich postupov je povinný preukázať, ak chce byť úspešný. Navrhol znalecké dokazovanie, aby znalec ohodnotil nestranne a nezávisle jednotlivé veci, ktorých hodnotu odpočítal žalobca z pôvodného dlhu a vyplnil zmenku. Takto vykonaný dôkaz môže byť hodnoverný a nespochybniteľný a môže byť základom pre súdne rozhodnutie. Poukázal na to, že napr. v posudkoch používal znalec žalobcu jednu vstupnú faktúru na tri rôzne predmety, čo nebolo korektné. Ďalej namietol, že žalobca neodobral všetky veci, ale z neznámych dôvodov ich vypustil z plnenia svojich povinností. Bezdôvodne si povedal, že buď sa to nemá odobrať, alebo že vec má malú hodnotu. Prijal nelogický úsudok, že náklady na predaj budú väčšie ako hodnota veci a tieto hodnoty neodpočítal a vyplnil celú sumu do bianko zmenky. Tento postup žalobcu bol svojvoľný, vychádzal z toho, že žalobca, hoci nie je banka, svojvoľne si stanovil svoje pravidlá, ako riadny hospodár sa nestaral o zisťovanie hodnôt, o odobratie veci, ale poveril pre avalistu tretiu osobu, neznámeho splnomocnenca, ktorý bez akýchkoľvek atestácií, skúšok odbornosti, vystupoval ako nejaký odborník a riešil právny vzťah, kde poskytoval žalobcovi nesprávne vstupné podklady. Na niektorých veciach dochádzalo ku škode. Po odstúpení od zmluvy má k nim dispozičné práva žalobca ako vlastník a vtedy už bolo povinnosťou žalobcu si svoje vlastníctvo poisťovať a keď došlo k zníženiu hodnôt, žiadať od poisťovne škodu. To sa nestalo, žalovaný ako avalista, nemohol poisťovať veci bez vlastníckeho práva, bez dispozičnej zmluvy s vlastníkom a tým sa starať o zachovanie hodnoty jednotlivých vecí. Žalobca však bezdôvodne túto svoju povinnosť preniesol na avalistu, v konaní sa tvári, že sa ho to netýka. Uviedol, že bude navrhovať výsluch osôb, prítomných pri preberaní veci, aby preukázal neodbornosť postupov žalobcu, neodbornosť jeho splnomocnenca, čo má vplyv na výšku sumy vo vypísanej bianko zmenke. Ak si touto neodbornosťou žalobca sám spôsobil škodu, nie je možné vychádzať z fikcie, že za všetko zodpovedá avalista. Vznikol problém napr. z dobre predajnými vecami, napr. motorovými vozidlami, ktoré sa mohli predať za vyššiu zostatkovú hodnotu, ako v zmysle leasingovej zmluvy mali, toto žalobca neriešil. Žalovanému nie sú známe žiadne okolnosti predaju JEEP Vrangler, rozvozových automobilov a podobne, kde práve zo skutkového stavu, ako ich riešil žalobca, možno zistiť, či postupoval odborne, či sa snažil získať maximálne dosiahnuteľnú hodnotu, alebo ich jednoducho "strelil" známemu a rozdiel na hodnote v tomto prípade pripočítal avalistovi. Ak by žalobca postupoval v súčinnosti s avalistom, teda transparentne, žalovaný by mal prehľad o jeho postupoch a nemusel by pracne zisťovať skutkový stav v súdnom konaní.

14. Právny zástupca žalobcu v reakcii uviedol, že považuje prednesenú procesnú obranu žalovaného za účelovú, neodôvodnenú a zavádzajúcu. Predmet sporu spočíva v nároku zo zmenky, ktorá bola poskytnutá ako zabezpečovacia zmenka, na uplatnenie ktorej pristúpil žalobca potom, ako v dôsledku neplnenia povinností žalovaného v 1. rade, muselo prísť k predčasnému ukončeniu týchto zmlúv. Postup, ktorý nasledoval po predčasnom ukončení leasingových zmlúv, bol v súlade s dojednanými podmienkami zmluvy ako aj všeobecných podmienok. Žalobca postupoval riadne, štandardným spôsobom, tak ako aj v iných prípadoch. Cena určená znaleckým posudkom, je podľa názoru žalobcu vyčíslená správne, žalovaný uvádza len svoje domnienky, nekonkretizované, nešpecifikuje v čom vidí pochybenia a ani nepredložil konkrétny dôkaz na podporu svojich tvrdení. Vzhľadom na tieto nekonkretizované a vadné vyjadrenia, ak by aj sa chcel žalobca v tejto chvíli vyjadriť, nie je to objektívne možné. Žalobca má za to, že ním vypracované znalecké posudky sú vypracované správne, v súlade so znaleckými predpismi a postupmi. Pokiaľ ide o vyjadrenie týkajúce sa neodobratia všetkých predmetov, tak s týmto vyjadrením žalobca absolútne nesúhlasí. Je v záujme oboch zmluvných strán pri predčasnom ukončení leasingového vzťahu, aby boli odobraté všetky predmety a ak k tomu nedošlo, mohlo to byť spôsobené tým, že tieto predmety nebolo možné odobrať ako napr. tým, že boli predmety zabudované, alebo sa dané predmety nenachádzali na danom mieste. Ak žalovaný vedel, kde sa predmety nachádzajú alebo vie, mal tieto skutočnosti uviesť a predmety vydať, aby ich bolo možné odobrať za účelom speňaženia. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že žalobca jednostranne nekontaktoval žalovaného v 2. rade ako avalistu, žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný bol viac ako desať rokov štatutárom žalovaného v 1. rade, dokonca sídlo žalovaného v 1. rade je na rovnakej adrese ako pobyt žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade avalista, je osobou totožnou so štatutárom žalovaného v 1. rade, tým pádom žalovaný v 2. rade mal absolútne všetky informácie k dispozícii, vedel o nich a teraz sa nemôže tváriť, že mu bolo niečo zamlčané. Vzhľadom na uvedené, má žalobca za to, že nárok uplatnený v tomto konaní, vrátane postupu bol uplatnený riadne a v celom rozsahu je dôvodný.

15. Právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že žalobca žaloval dva subjekty. Žalobca používa fikciu, všetko čo vie žalovaný v 1. rade, všetko sa vzťahuje na avalistu, ale táto fikcia nemá oporu v zákone. Obchodný prípad bol postavený na tom, že mal žalobca právny vzťah so spoločnosťou YES PROJECTS a.s., s ním mu vznikali nejaké práva a záväzky a s ním je v právnom vzťahu. Potom vznikol nový právny vzťah, ručenie, so žalovaným v 2. rade, Ing. Pechočiakom, tento je fyzickou osobou s inou právnou identitou ako pôvodný žalovaný v 1. rade a s ním mal nové práva a povinnosti žalobca a bol povinný ich aj takto realizovať, čiže všetko spojiť do jedného "guľášu", že o všetkom avalista vedel je úvaha mimo právnej roviny. To čo vedel ako konateľ spoločnosti sa právne považuje, že to vedela spoločnosť, v mene ktorej konal štatutárny orgán, avšak k avalistovi mal samostatné informačné povinnosti, ktoré si podľa právneho vzťahu žalobca mal plniť, ale neplnil. Neexistuje fikcia stotožnenia právnickej osoby s fyzickou osobou v zmysle vzniku a zániku právnych záväzkov podľa obchodného práva. Toto je potrebné v konaní oddeľovať. Podnikanie žalobcu bolo postavené na podnikateľskom riziku, že požičiava peniaze právnickej osobe formou leasingovej zmluvy a potom si zabezpečuje svoje záväzky majúce vzniknúť v budúcnosti. Toto podnikanie je založené na zisku, ale aj na stratách. Žalobca v jednotlivých prípadoch sa nemôže tráviť, že je peňažný ústav, ktorého názov má vo svojom názve a ktorého podnikanie nie je založené na stratách ale výlučne na zisku. Leasingová spoločnosť ide do rizika, a preto musí postupovať odborne.

16. Právny zástupca žalobcu v reakcii uviedol, že žalovaný je avalista zo zmenky, ktorý prevzal zmenkové ručenie a je zaviazaný rovnako ako vystaviteľ zmenky. Žalobca má za to, že zmenková suma bola vyplnená riadne, a argumentáciu žalovaného považuje za nedôvodnú.

17. Dňa 03.07.2020 žalobca doručil súdu vyjadrenie, v ktorom špecifikoval podľa ktorých ustanovení zmluvy boli vyčíslené jednotlivé položky finančných protokolov.

18. Na pojednávaní nariadenom na deň 19.08.2020 právny zástupca žalovaného v 2. rade poukázal na to, že žalobca vedel o tom, že časť predmetu leasingu sa nachádza v Trenčíne na Legionárskej 5, čiže nevidí dôvod, aby žalovaný v 2. rade tieto veci platil, keď ich žalobca neprevzal. Poukázal na nehodnovernosť svedka p. Zemka, keď p. Zemko zastupoval žalobcu v trestnom konaní, je to bývalý policajt a žalobca využíva policajné zložky na riešenie občianskoprávnych sporov a na strašenie obchodných partnerov žalobcu sankciami a trestami odňatia slobody. Ďalej poukázal na list zo dňa 20.07.2015, z ktorého má vyplývať, že žalovaný v 1. rade žiadal žalobcu o zaslanie protokolov, z ktorých by vyplývalo, ktoré veci odobrali a ktoré nie. Zároveň by malo z listu vyplývať, že žalovaný v 1. rade žiadal o termín, v ktorom si žalobca príde prevziať predmet leasingu, ktorý nebol p. Zemkom prebratý. Poukázal na princíp spravodlivosti súdnych rozhodnutí, kedy poslednou právnou úpravou sa zmenka dostáva do polohy bežného ručenia, kde sa zmenkový ručiteľ môže kvalifikovane brániť, ak zmenku niekto zle vyplnil a žiada od zmenkového ručiteľa nespravodlivo zaplatiť väčšie sumy. Predložil dôkaz o tom, že fitnes zariadenie sa nachádza v Trenčíne, vlastníkom týchto vecí je žalobca, prečo by mal žalovaný v 2. rade platiť žalobcovi za fitnes zariadenie v Trenčíne, ktoré tam žalobca dodnes má, je funkčné, akurát si svoje vlastnícke právo neuplatňuje. Aj v trestnom konaní sa preukázalo, že žalovaný v 1. rade resp. p. Pechočiak sa nedopustil skutku neoprávneného užívania veci, žiadne veci neoprávnenie nevyužíval.

19. K uvedenému listu právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že tento nie je podpísaný a zároveň nebol pripojený žiaden doklad o jeho doručení žalobcovi.

20. Súd vo veci vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinami: leasingové zmluvy č. 1000812, 1000813,1000814, 1000815 a č. 1000816 zo dňa 02.09.2011, leasingové zmluvy č. 1001367 a č. 1001368 zo dňa 02.11.2012 spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami k týmto zmluvám, zmenky vystavené dňa 02.09.2011 na sumy 12.671,01 eur, 17.569,30 eur, 10.272,26 eur, 18.019,01 eur, 12.809,36 eur a zmenky vystavené dňa 02.11.2012 na sumu 8.794,83 eur a na sumu 9.226,12 eur, Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 02.09.2011 a zo dňa 02.11.2012 uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, odstúpenia od leasingových zmlúv zo dňa 12.05.2014 spolu s doručenkou, protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 1000812 zo dňa 31.03.2016, protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 1000813 zo dňa 31.03.2016, protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 1000814 zo dňa 10.08.2015, protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 1000815 zo dňa 10.08.2015, protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 1000816 zo dňa 07.09.2015, protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 1001367 zo dňa 10.08.2015, protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 1001368 zo dňa 31.03.2016, oznámenia o vyplnení zmenky spolu s výzvou na zaplatenie zo dňa 05.06.2018, znalecké posudky č. 231/2015, 232/2015, 233/2015, 234/2015, uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Nitre ČVS: ORP-1695/4-VYS-NR-2014SA zo dňa 01.07.2015, list zo dňa 20.09.2014 označený ako Zaslanie informácií a dokumentov, mailová komunikácia zo dňa 07.05.2014 a zo dňa 23.06.2014, znalecký posudok č. 8/2014, zhrnutie na pojednávanie 20.07.2020, list zo dňa 20.07.2015 označený ako ukončenie leasingových zmlúv, prehľad odobratých a neodobratých vecí z jednotlivých zmlúv, Zmluva o podnájme zo dňa 02.11.2012, preberací protokol zo dňa 02.11.2012, výsluchy svedkov; ďalej písomné a ústne prednesy strán sporu.

21. Z vykonaného dokazovanie súd zistil, že žalobca so žalovaným v 1. rade uzatvoril celkovo sedem leasingových zmlúv, ktoré sa týkajú tohto konanie, ktorých predmetom bol leasing hnuteľných vecí uvedených v týchto zmluvách. Jednotlivé záväzky zo zmlúv boli zabezpečené zmenkami vystavenými žalovaným v l. rade dňa 02.09.2011 a dňa 02.11.2012, ktoré boli opatrené ručiteľským vyhlásením žalovaného v 2. rade. Žalobca tiež so žalovaným v 1. rade uzatvoril k jednotlivým zmenkám Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke dňa 02.09.2011 a dňa 02.11.2012. V zmysle čl. II. ods. 3 týchto dohôd, ak je leasingový nájomca v omeškaní s platením a/alebo so splácaním zabezpečovanej pohľadávky alebo jej časti má oprávnený v zmysle tejto Dohody právo doplniť chýbajúce údaje na blankozmenke podľa ods. 1 tohto článku a predložiť vyplnenú zmenku vystaviteľovi zmenky na platenie. Oprávnený má právo vyplniť blankozmnenku čo do výšky zmenkovej sumy a zmenkovej meny a to tak, aby výška zmenkovej sumy predstavovala v čase uplatnenia vyplňovacieho práva aktuálnu výšku pohľadávky oprávneného voči leasingovému nájomcovi vrátane príslušenstva.

22. Z predložených odstúpení od leasingových zmlúv zo dňa 12.05.2014 sud zistil, že žalobca odstúpil od týchto zmlúv a zároveň vyzval žalovaného v 1. rade k odovzdaniu predmetov leasingu, kde termín odovzdania bol stanovený na päť dní od doručenia výzvy v priestoroch žalobcu. Zároveň žalobca uviedol, že v prípade nerešpektovania stanoveného odovzdania predmetu leasingu, si bude majetkové nároky uplatňovať trestnoprávnou cestou.

23. Z predložených oznámení o vyplnení zmenky a výziev na zaplatenie zmenky súd zistil, že žalobca oznamoval žalovanému v 1. rade ako aj žalovanému v 2. rade vyplnenie zmeniek z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného v 1. rade platiť dohodnuté leasingové splátky riadne a včas a zároveň ich vyzval na dostavenie sa na zaplatenie zmenkovej sumy na platobné miesto uvedené v zmenkách.

24. Podľa čl. 9 ods. 4 predložených všeobecných zmluvných podmienok pre Leasingové zmluvy č. 1000812, 1000813, 1000814, 1000815, 1000816, doručením oznámenia leasingového prenajímateľa o odstúpení od leasingovej zmluvy leasingovému nájomcovi, táto zaniká. Pre doručovanie odstúpenia sa použije fikcia doručenia podľa týchto všeobecných podmienok. Leasingový nájomca je povinný bez zbytočného odkladu po odstúpení leasingového prenajímateľa od leasingovej zmluvy vrátiť predmet leasingu leasingovému prenajímateľovi.

25. Podľa čl. 9 ods. 9 predložených všeobecných zmluvných podmienok pre Leasingové zmluvy č. 1000812, 1000813, 1000814, 1000815, 1000816, leasingový nájomca nie je oprávnený po doručení písomného odstúpenia leasingového prenajímateľa od leasingovej zmluvy ďalej predmet leasingu užívať a je povinný sa zdržať všetkého, čo by mohlo znížiť hodnotu predmetu leasingu. Súčasne je povinný pripraviť predmet leasingu na odovzdanie leasingovému prenajímateľovi v kompletnom stave ako bol dodaný, strpí jeho odobratie a bude pri tom poskytovať leasingovému prenajímateľovi potrebnú súčinnosť. Zároveň vytvorí pre odovzdanie potrebné technické a vecné predpoklady. Miesto a čas odovzdania určí leasingový prenajímateľ leasingovému nájomcovi písomne. Náklady spojené s odovzdaním predmetu leasingovému prenajímateľovi znáša leasingový nájomca. Porušenie tejto povinnosti oprávňuje leasingového prenajímateľa považovať túto skutočnosť za dôvod na podanie trestného oznámenia pre príslušný majetkový trestný čin.

26. Podľa čl. 7 ods. 6 všeobecných zmluvných podmienok pre Leasingové zmluvy č. 1000812, 1000813, 1000814, 1000815, 1000816, leasingový prenajímateľ postupuje na leasingového nájomcu práva, resp. pohľadávky, ktoré vzniknú pri poškodení predmetu leasingu zavinením tretích osôb a leasingový nájomca toto postúpenie prijíma. Leasingový nájomca je povinný v prípade poistnej udalosti uplatniť všetky z toho vyplývajúce nároky a o poistnej udalosti bez zbytočného odkladu informovať leasingového prenajímateľa. Leasingový prenajímateľ vydá leasingovému nájomcovi na jeho žiadosť podklady potrebné k uplatneniu postúpených nárokov.

27. V čl. 10 ods. 4 všeobecných zmluvných podmienok pre Leasingové zmluvy č. 1000812, 1000813, 1000814, 1000815, 1000816, si žalobca so žalovaným v 1. rade dohodli fikciu doručenia tak, že každá písomnosť zaslaná druhej zmluvnej strane sa považuje za doručenú najneskôr uplynutím lehoty 18 dní od jej odoslania na poslednú oznámenú adresu sídla druhej zmluvnej strany, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bola písomnosť tejto zmluvnej strane skutočné doručená.

28. Obdobné ustanovenia obsahujú aj všeobecné zmluvné podmienky pre Leasingové zmluvy č. 1001367 a 1001368.

29. Z výpovede svedka Mgr. Romana Zemka vyplynulo, že žalobca poveril jeho spoločnosť riešením tejto veci. Po prevzatí príslušného materiálu vykonali úkony za účelom prevzatia predmetu financovania. Jednalo sa o tri osobné motorové vozidla, vybavenie fitnescentra a zariadenie penziónu. Bolo zistené, že spoločnosť YES PROJECTS a.s. nevykonáva obchodnú činnosť a na svojej adrese nebola nájdená. Vozidlá mali byť používané tretími osobami bez súhlasu spoločnosti Unicredit Leasing Slovakia a.s.. Čo sa týka zariadenia fitnescentra, to taktiež nebolo na mieste určenom v zmluve. Do penziónu, kde mali byť umiestnené ostatné predmety financovania sa nedalo žiadnym spôsobom dostať. Klient žalobcovi neodovzdal predmety leasingu do miesta určenia, sídla spoločnosti Unicredit Leasing Slovakia a.s. a znemožňoval ich prevzatie. Svedok sa stretol s p. Pechočiakom, osobne mu dal podpísať odstúpenie od zmlúv obsahujúce výzvu na vrátenie predmetu. Samotná vec bola riešená v trestnom konaní, kde podľa jeho vedomostí bolo aj začaté trestné stíhanie. Následne na to začali preberať tieto predmety, kde ako prvé boli odovzdané tri vozidlá, potom prevzali časť zariadenia fitnescentra, boli to iba stroje, ktoré označil p. Bollo, že by malo ísť o predmety financovania spoločnosťou Unicredit Leasing Slovakia a.s., tieto neboli kompletné. P. Pechočiak v tom čase s nimi vôbec nespolupracoval, toho dôkazom je aj skutočnosť, že bol presne dohodnutý termín prevzatia predmetov financovania, za týmto účelom objednali a zaplatili špecializovanú sťahovaciu spoločnosť, avšak po príchode na miesto sa do penziónu nedalo dostať, nebola tam osoba, ktorá by im umožnila vstup a umožnila prevzatie predmetu financovania. O niekoľko dní sa s p. Bollom dohodli, že bude prítomný a odovzdá všetko čo bolo financované spoločnosťou Unicredit Leasing Slovakia a.s.. Už pri prvej obhliadke bolo zistené, že časť predmetov nebude možné odobrať, časť sa tam nenachádzala a určitá časť bola v takom stave, že ich prevzatie by spôsobilo ďalšie náklady. Svedok príkladmo uviedol len nejakú sedaciu súpravu, ktorá bola na terase a boli na nej psy. Na mieste konzultovali so spoločnosťou Unicredit Leasing Slovakia a.s., ako aj s p. Bollom, ktorý vystupoval za spoločnosť YES PROJECTS a.s., resp. sa vydával za takúto osobu. Pristúpili k samotnému prevzatiu predmetov. Dbali na to, aby neboli spôsobené žiadne ďalšie škody, a to ani p. Pechočiakovi. Ako príklad uviedol vykurovací kotol, ktorý mal byť demontovaný.

Odborné firmy preverili, koľko by stála demontáž tohto zariadenia a zabezpečenie penziónu pred únikmi kvapalín. Preverilo sa aj, aké by bolo finančné vysporiadanie po takýchto úkonoch. Zistilo sa, že demontáž kotla by predstavovala náklady, ktoré by presiahli sumu, za ktorú je toto zariadenie možné predať. Odobrali len predmety, ktoré boli prístupné, niektoré predmety nebolo možné nájsť, niektoré boli znehodnotené alebo bezcenné a niektoré neodobrali, aby nedošlo k vzniku ďalšej škody. Svedok potvrdil, že tam boli nejaké elektronické veci, vrátane notebookov. Po šiestich rokoch si to presne nepamätá. K neodobratiu zabudovaných predmetov došlo po vzájomnej dohode s prítomným p. N.. A. A. prítomný nebol. Delegoval, že p. Bollo je tou osobou, s ktorou má byť konané pri odovzdaní a prevzatí predmetov leasingu. P. A. nespolupracoval a bez jeho spolupráce nebolo možné prevzatie predmetov, ktoré sa nachádzali v penzióne. Firma, ktorá odoberala predmety leasingu sa volala OVER-LEASE, s.r.o., so sídlo Exnárová 1, Bratislava. Na potreby trestného konania sa vlastne všetky dokumentu doručili p. Pechočiakovi ešte raz, aby bol preukázaný prípadný trestnoprávny úmysel. Z. nevedel uviesť, aké konkrétne veci mali byť prevzaté. Pamätal si tri vozidlá, nejaké fitnes zariadenie a nejaké zariadenie, ktoré malo byť v penzióne. Odobrali všetko, čo im p. N. ukázal. S odstupom času si to už nemôže pamätať, problémom bol kotol, ktorý mohli vysekať zo steny, tým by sa znehodnotilo zariadenie penziónu, k čomu nebolo pristúpené po dohode všetkých strán. Na mieste sa to dohadovalo. Bolo to ústne. Komunikoval cez WhatsApp alebo e-mail s firmou INSTAMIK, s.r.o., kde im posielal odfotené predmety leasingu aj s príslušenstvom. Táto firma ho následne informovala o nákladoch, ktoré by odobraním vznikli a tak isto o prípadnom repredaji veci. Sumy presne uviesť nevedel, ale na základe tých súm, ktoré poslali vie uviesť, že by to bolo nerentabilné. S kým konkrétne komunikoval nevedel uviesť. A. mal v zmysle obchodných podmienok sám predmety odovzdať. Mal na to šesť rokov. Odobrali všetko čo im p. Bollo poskytol a čo malo nejakú hodnotu. K otázke právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, prečo neprevzali konkrétne predmety leasingu svedok uviedol, že P. A. presne vedel, ktoré veci je možné odobrať, oboznámený bol aj nimi, oboznámený bol aj zo zmlúv. P. Pechočiak odmietal riešiť vec osobne a všetkým poveroval p. Bolla, s ktorým to riešili. Na množstvo predmetov sa dotazovali, kde sú, kde ich môžu prevziať. Prevzali to, čo p. A. s p. N. odovzdali, a o tom, kde sa ostatné predmety nachádzali vedomosť nemali. Nepamätal si, kto bol s ním pri odoberaní, bolo tam viacej ľudí, asi 10, aj zo strany p. Pechočiaka, nebol tam len p. Bollo. Odoberanie predmetov bolo v časovom období niekoľko mesiacov.

30. Z výpovede svedka Oskara Bolla vyplynulo, že žalovaný v 2. rade je jeho švagor. Bol požiadaný o sprístupnenie nehnuteľnosti, boli tam uložené nejaké veci. Pán R. ho kontaktoval, švagor bol na liečení. S p. R. sa stretol pokiaľ vie dvakrát, prvýkrát to boli pozrieť. W. prišiel na konkrétne odobratie veci. To je zhruba všetko. Na druhýkrát tam prišiel s partiou nejakých chlapov. Bolo to 3,5 t auto. Vecí tam bolo viacej. Chalani naložili plné auto. Naplnili jedno auto, to bolo všetko. Jednoducho to množstvo vecí, ktoré tam boli, sa nevošlo do auta. Museli by sa ešte aspoň dvakrát otočiť. Trvalo to asi 5-6 hodín. Nedostal žiaden protokol. Požiadal oň, ale mal ho len preposlaný vo forme MMS. Na mieste samom ho nedostal. Ani žiaden nevypisovali. Bol poverený na otvorenie budovy, nebol poverený na to, aby skontroloval stav, čo je zobraté a čo nie. Nemal, ani predtým nedostal žiadny zoznam, čím by vedel konfrontovať čo sa má zobrať. P. Zemko zobral posilňovacie stroje, výpočtovú technika, nábytkové zariadenie, mal nejaký zoznam a asi sa podľa neho riadil. Svedok nemal od žalovaného v 2. rade poverenie, ktoré veci sa majú zobrať a čo nie. Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, či bolo možné odobrať vykurovacie zariadenie - kotol, svedok uviedol, že z technického hľadiska bez problémov. Je to závesný kotol. Zavesený na stene a pripojený na kúrenie. Jedna plynová trubka. Štyri na kúrenie a teplú vodu. Svedok nevedel uviesť, či tam boli aj nejaké solárne panely. A.o mal nejaký zoznam a asi sa podľa neho riadil. Tým, že on žiadny zoznam nemal, nevedel o čo kráča, tak podrobne. Na otázku PZ žalovaného v 2. rade, či tam bola nejaká vzduchotechnika, svedok uviedol, že bola tam, aj tam ostala. Na to by potreboval A. ešte jedno auto. S pánom R. sa nebavil, či ju berie, alebo prečo ju neberie. Nemal zoznam vecí, ktoré on mal odobrať, nevedel čo má a nemá zobrať. Je to veľká nehnuteľnosť, prešli ju x-krát, zhora dolu. S. všetkých vecí prešli, nevidieť vzduchotechniku je obrovský problém. Je to obrovské zariadenie. Vzduchotechnika je odmontovateľná je to všetko našrobované na stene. Je to možné odšrobovať a zobrať. Na otázku PZ žalovaného v 2. rade, či tam bol barový pult alebo krb, svedok uviedol, že krb tam bol určite, ten zobrali, bol na poschodí. Bol to taký samostatne stojací krb s keramickým obkladom, voľne uložený. Nevedel uviesť, čo sa považuje za barový pult, ale bolo tam čosi ako veľká komoda a tú zobrali. Varný set, gril, chladničky, nič čo sa týka kuchyne, barového zariadenia na tepelnú úpravu, vinotéku nebrali. To tam ostalo. Pokiaľ ide o výpočtovú techniku, túto zobrali, ale nie všetku, ostali tam nejaké veci (svedkom označené ako rárohy), časť zobrali a časť tam ostala. Akou formou to vyberali to svedok nevedel uviesť. Na otázku PZ žalovaného v 2. rade, či zobrali zariadenie pracovne a paravány, svedok uviedol, že paravány tam ostali. Pracovňou si nebol istý. Nevedel uviesť, či zobrali archívne police. Zabezpečovacie systémy boli nachystané v nejakých krabiciach pri výpočtovej technike a čo z toho povyberali nevedel uviesť. Bola tam krabica, bolo to tam pripravené, serverová skriňa samotná bola dosť veľká. Nevie, či tam ostala. P. A. bol v tom čase na liečení, bol na polročnej odvykačke na Prednej Hore. Fyzicky tam nebol. Preto ním bol poverený, aby sa takto sprístupnil tento dom. S p. R. neuzatvoril žiadnu dohodu. Zariadenie Jacuzzi boli v pivničných priestoroch. Svedok sprístupnil celý dom, či bol s nimi aj v pivničných priestoroch, nevedel uviesť. Sprístupnil aj záhradu, kde sa nachádzal bazén a sprcha. Nevedel si spomenúť, že by A. niekomu telefonoval ohľadom demontáže, pričom sám ho tiež nežiadal o nedemontovanie. Toto bola jeho iniciatíva (p. R.). Nevedel uviesť či bolo vykurovanie objektu zabezpečené aj iným spôsobom ako týmto kotlom, nakoľko nepoznal technicky celú túto nehnuteľnosť. Bolo tam solárne zariadenie, to sa nachádzalo na streche. Na otázku PZ žalobu, či tento ukázal p. R., svedok uviedol, že si nie je istý. Je to šesť rokov. Ale prešli komplet celú záhradu a pokiaľ išli späť k domu a nevideli ho, tak potom nevie, kam pozerali, lenže znova poukázal na to, že nemal zoznam vecí, na ktoré mal mandát zobrať ich, ten mal p. R.. A tým, že bol svedok úplne cudzia osoba, nezainteresovaný, nemohol skontrolovať, či on potrebuje solárny panel, vzduchotechniku alebo iné. Okrem bytovej jednotky bolo sprístupnené úplne všetko. Čo sa týka výpočtovej techniky, svedok si nepamätal, či táto bola pripravená na jednom mieste, krabice neboli zatvorené, lebo z nich trčali monitory, pričom v krabiciach boli nejaké laptopy, počítače, niečo ako pokladňa, ale na konkrétne položky si nespomínal.

31. Z podanej žaloby súd zistil, že si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako zmenkový nárok a nie ako nárok z uzatvorených leasingových zmlúv.

32. Podľa čl. I. § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový zákon (ďalej len "ZZŠ"), kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

33. Podľa čl. I. § 32 ods. 1 a 2 ZZŠ, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy.

34. Podľa čl. I. § 33 ods. 1 a 2 ZZŠ, zmenku možno vystaviť na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné.

35. Podľa čl. I. § 47 ods. 1 a 2 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.

36. Podľa čl. I. § 48 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať:1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

37. Podľa čl. I. § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

38. V danom prípade predložené zmenky majú nasledovné náležitosti podľa Článku I. § 75 ZZŠ: 1. Zmenky majú zákonné označenie, že ide o zmenky pojaté do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku "Za túto zmenku bez protestu zaplatím" (Článok I. § 75 bod 1. ZZŠ). 2. Zmenky obsahujú bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu v určitej výške v eurách slovom a aj v číslach (Článok I. § 75 bod 2. ZZŠ). 3. Zmenky obsahujú údaj zročnosti (splatnosti) - 12. júna 2018 (Článok I. § 75 bod 3. ZZŠ). 4. Zmenky obsahuje údaj miesta, kde sa má plniť - splatné u (domicil): UniCredit Bank Slovakia a.s., pobočka Plynárenská, Plynárenská 7/A, 814 16 Bratislava (Článok I. § 75 bod 4. ZZŠ)

5. Zmenky obsahujú meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - UniCredit Bank Slovakia a.s., Plynárenská 7/A, 814 16 Bratislava (Článok I. § 75 bod 5. ZZŠ). 6. Zmenky obsahujú dátum a miesto vystavenia - v Bratislave dňa 02. septembra 2011 a v Bratislave dňa 02. novembra 2012 (Článok I. § 75 bod 6. ZZŠ). 7. Zmenka je podpísaná vystaviteľom ako aj avalistom, pričom u oboch sú uvedené ďalšie identifikačné údaje.

39. Pokiaľ ide o blankozmenku, dôvodom vydania takejto zmenky býva spravidla uzavretie kauzálnej zmluvy a dohody o zmenkovom zabezpečení. Podstatnou podmienkou blankozmenky je skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať blankozmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim (v tomto prípade žalovaným v 1. rade) a preberajúcim (žalobcom), ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku doplniť. Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva t. j. dohoda o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú doplniť a za akých podmienok resp. určujúcich skutočností. Pokiaľ by rozsah vyplňovacieho práva bol v dohode neurčitý, alebo by z dohody nevyplýval, spravoval by sa podmienkami obvyklými vo vzťahoch medzi stranami kauzálneho vzťahu resp. obvyklými v podobných prípadoch. Podmienkou vzniku vyplňovacieho práva, je dohoda o ňom. Ten, kto blankozmenku odovzdal, nemôže udelené oprávnenie na jej vyplnenie odvolať a ten, kto zmenku prevzal, je oprávnený ju doplniť.

40. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je nárok žalobcu dôvodný.

41. Námietku premlčania vyplňovacieho oprávnenia posúdil súd ako nedôvodnú. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nemá prípadné premlčanie kauzálnej pohľadávky na zmenkový záväzok vplyv. Právo vyplniť blankozmenku je podľa názoru súdu prejavom výkonu vlastníckeho práva. Vyplňovacie právo bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, iba k nej sa viaže, od nej je závislé a iba k nej je akcesorické. Keďže sa vlastnícke právo nepremlčiava, nemôže sa preto premlčať ani výkon práva vlastníka blankozmenky využiť oprávnenie a doplniť v predmete svojho vlastníctva chýbajúce údaje. Súd poukazuje aj na to, že v otázke nepremlčateľnosti vyplňovacieho práva k blankozmenke je jednotná aj zmenková doktrína, keď táto uvádza, že toto právo súvisí len s blankozmenkou, od ktorej je závislé a k nej je akcesorické, nie je preto možné ho uplatniť samostatne a nemôže sa ani samostatne premlčať. Súd sa súčasne stotožňuje s rozsudkom Vrchního soudu v Prahe zo dňa 18.10.2004, sp. zn. podľa ktorého "právo na vyplnění blankosměnky se nepromlčuje. Je-li v dohodě o vyplění blankosměnky smluveno právo majitele bez dalšího vyplnit datum splatnosti, má majitel blankosměnky právo doplnit do blankosměnky jakékoliv datum splatnosti."

42. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 2. rade ohľadom absencie uzatvorenia Dohôd o vyplňovacom práve medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, súd túto vyhodnotil tiež ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný v 2. rade zmenku podpísal ako zmenkový ručiteľ, je v zmysle čl. I § 47 ZZŠ zaviazaný majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou spolu so všetkými, ktorí zmenku vystavili, prijali alebo indosovali, pričom pre platnosť takéhoto záväzku zmenkového ručiteľa nie je potrebná osobitná dohoda o vyplňovacom práve.

43. Súd ďalej poukazuje na to, že žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť preukazovať dôvod zmenky, t. j. ani výšku svojej mimozmenkovej pohľadávky, i keď je zabezpečená zmenkou, ani špecifikovať výpočet zmenkovej sumy. Abstraktná povaha zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov je absolútna. Ust. § 17 zmenkového a šekového zákona za určitých podmienok pripúšťa, aby sa dlžník mohol proti povinnosti zaplatiť zmenku brániť aj tzv. kauzálnymi námietkami, ale aj v tomto prípade má dlžník povinnosť preukázať ním tvrdené skutočnosti. Z ustanovenia čl. I. § 17 zmenkového zákona ďalej vyplýva, že dlžník zo zmenky, teda aj avalista, môže uplatňovať voči majiteľovi zmenky len také námietky, ktoré majú pôvod v jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky. Povinnosť avalistu je úplne závislá na zmenke, pričom ak zmenka nie je zaplatená, je zmenkový ručiteľ spolu s ostatnými zmenkovými dlžníkmi solidárne povinný zmenku zaplatiť jej majiteľovi (čl. I. § 47 zmenkového zákona). Z ustanovení čl. I. § 32 zmenkového zákona vyplýva, že záväzok avalistu je viazaný jen na formálnu platnosť podpisu dlžníka. Podpisom zmenky avalista nevstupuje do mimozmenkových vzťahov dlžníka, za ktorého sa zaručil, aj keby so zmenkou súviseli. Preto nie je avalista oprávnený nametať okolnosti z kauzálnych vzťahov tohto dlžníka k iným osobám.

44. Aj keď žalovaný v 2. rade podpísal zmenku ako avalista a súčasne ako štatutár žalovaného v 1. rade, nemôže v zmysle vyššie uvedeného ako avalista bez ďalšieho používať námietky žalovaného v 1. rade, za ktorého sa podpisom zaručil. Žalovaný v 2. rade by bol podľa názoru súdu oprávnený vzniesť žalobcovi iba také námietky, ktoré by vyplývali z jeho vzájomných mimozmenkových vzťahov k žalobcovi, teda zo zmluvy/dohody, v ktorej by bol dohodnutý okruh prípustných námietok. Ak k takejto dohode nedošlo, avalista nemôže bez ďalšieho len preto, že je avalistom, používať námietky osoby, za ktorú je na zmenke podpísaný. V súvislosti s uvedeným súd odkazuje aj na komentár k Zákonu zmenkovému a šekovému, ktorého autor ako abstraktný aval označuje taký druh avala, kedy avalista nie je zmluvnou stranou dohody o vystavení zmenky (JUDr. N. M., Zákon zmenkový a šekový, vydané Wolters Kluwer s.r.o., október 2017 s. 150: "Z titulu abstraktného avalu sú relatívne námietky avalistu zo vzťahu avaláta a majiteľa zmenky v zásade vylúčené, pretože nejde o jeho námietky, ktoré by mohol uplatňovať, keďže do kauzálneho vzťahu nebol zainteresovaný. Z hľadiska možnosti uplatnenia relatívnych námietok (najmä kauzálnych) je podstavenie avalistu z titulu abstraktného avala podstatne horšie než z titulu kauzálneho avala, keďže nemá možnosť brániť sa relatívnymi námietkami vyplývajúcimi z kauzálneho vzťahu vzniknutého medzi majiteľom zmenky a avalátom, a s.67: "Je potrebné zdôrazniť že podstata námietok nesprávneho vyplnenia blankozmenky má povahu relatívnych námietok vyplývajúcich z kauzy založenej medzi zmluvnými stranami zmluvy o vyplnený blankozmenky, t. j. ide o kauzálne námietky."

45. Súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade nemôže v konaní úspešne uplatniť ním uplatnené námietky, pretože tieto sa týkajú kauzálneho vzťahu žalobcu so žalovaným v 1. rade (prebratie/odovzdanie predmetov leasingu, poistenia predmetu leasingu, resp. vyplnenie zmenkovej sumy, ktorú žalobca vyplnil s poukazom na konkrétne znenia všeobecných zmluvných podmienok k leasingovým zmluvám), teda ktoré vyplývajú zo zmluvných vzťahov žalobcu a žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade nebol zmluvnou stranou leasingových zmlúv a ani stranou Dohôd o vyplňovacom práve k blankozmenke, a teda nemá možnosť sa brániť ním uplatnenými námietkami, nakoľko tieto vyplývajú z kauzálneho vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na dostupnú judikatúru: Zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku dlžníka. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový veriteľ sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi, pretože tento nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z ich vlastných mimozmenkových vzťahov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. novembra 2008), Záväzok zmenkového ručenia je skutočným zabezpečovacím záväzkom, vyznačuje sa akcesoritou ku zmenke, s platnosťou zmenky trvá a zaniká. Okolnosť, že ide o aval na zabezpečovacej zmenke, nemôže bez ďalšieho znamenať, že aval má akýkoľvek vzťah ku kauzálnej pohľadávke, zmenkou zabezpečenej. Ak by ručiteľ mal mať proti remitentovi nejaké kauzálne námietky, muselo by to vyplývať z ich vzájomných mimozmenkových vzťahov, teda zo zmluvy, v ktorej by bol dohodnutý okruh prípustných námietok. Ak k takejto dohode nedošlo, avalista nemôže bez ďalšieho len preto, že je avalistom, používať námietky osoby, za ktorú je na zmenke podpísaný, obdobne ako má možnosť vznášať dlžníkove námietky obecný ručiteľ. Tomuto toto právo priznáva zákon. Avalistovi však zmenkový a šekový zákon takéto oprávnenie nestanovuje. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.07.2008), Len samotná okolnosť, že ide o aval na zmenke zabezpečovacej, nemôže bez ďalšieho znamenať, že aval má akýkoľvek vzťah ku kauzálnemu vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Aj v takomto prípade je ručenie abstraktným ručením zmenkovým. Nie je však možné vylúčiť, že ručenie bude mať aj ku kauzálnej pohľadávke určitý vzťah a že bude možné z tohto uplatniť určité námietky. Vydanie zmenky v praxi má takmer vždy kauzálny motív, pri avalovi to tak nemusí byť. Zmenka spravidla je avalovaná s úmyslom zabezpečiť splatenie zmenkového záväzku, nič iné nemusí byť dohodnuté. Ak nie je žiadna zmluva medzi veriteľom zo zmenky zabezpečenej kauzálnej pohľadávky a avalistom, potom chýba akýkoľvek podklad pre kauzálne námietky avalistu voči majiteľovi zmenky, proti remitentovi. Aby mal ručiteľ voči remitentovi nejaké kauzálne námietky, muselo by to vyplývať z ich vzájomných mimozmenkových vzťahov, teda opäť spravidla zo zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.5Obdo 26/2014 zo dňa 30.03.2015). Z ustanovení čl. I. § 17 směnečného zákona vyplývá, že dlužník ze směnky, tedy i avalista, může zásadně činit vůči majiteli směnky jen takové námitky, které mají původ v jeho vlastních vztazích k majiteli směnky. Nabyl-li však majitel směnku nepoctivě, tj. jednal-li vědomě na škodu dlužníka, může dlužník činit vůči majiteli i námitky z jeho vlastních vztahů k předchozímu majiteli směnky. Dovolatel však v projednávané věci uplatnil ve vztahu k majiteli směnky námitky, které nepříslušely jemu, ale příslušely první žalované vůči původnímu majiteli směnky, neboť měly původ v jejím vlastním vztahu k původnímu majiteli. Takové námitky avalista vůči majiteli směnky činit nemůže, a to ani tehdy, jednal-li majitel směnky nepoctivě. Proto neobstojí námitka dovolatele, že žalobkyně jednala při nabývání směnky vědomě ke škodě dlužníků a neobstojí ani obě kauzální námitky dovolatele, neboť nejde o námitky vyplývající z jeho vlastních vztahů k majiteli směnky. (Rozsudek nejvyššího soudu České republiky sp. zn. zo dňa 04.05.2004)

46. Súd navyše považuje za potrebné poukázať na to, že pokiaľ aj žalovaný v 2. rade namietal, že žalobca nepostupoval riadne a s odbornou starostlivosťou riadneho hospodára, keď neprebral všetky predmety leasingu, súd sa s týmto tvrdením nestotožňuje. Predovšetkým povinnosť vrátiť predmet leasingu v zmysle čl. 9 ods. 4 a ods. 9 všeobecných zmluvných podmienok zaťažovala žalovaného v 1. rade (kde bol žalovaný v 2. rade predsedom predstavenstva), kde žalobca v zmysle týchto podmienok nebol povinný dostaviť sa a prebrať predmety leasingu k žalovanému v 1. rade, respektíve na iné miesto, kde sa mali predmety leasingu nachádzať, respektíve tieto dohľadávať, aj keby mal o takomto mieste vedomosť, ale v zmysle všeobecných zmluvných podmienok povinnosť vrátiť predmet leasingu po odstúpení od zmluvy zaťažovala žalovaného v 1. rade, pričom tento bol povinný pripraviť predmet leasingu na odovzdanie leasingovému prenajímateľovi v kompletnom stave, ako bol dodaný, poskytnúť pri tom žalobcovi potrebnú súčinnosť a zároveň vytvoriť pre odovzdanie potrebné technické a vecné predpoklady, pričom k odovzdaniu malo dôjsť v mieste, ktoré mal v zmysle zmluvy určiť žalobca, pričom čas a miesto odovzdania predmetu leasingu určil žalobca v odstúpeniach od zmluvy zo dňa 12.05.2014 (do piatich dní od doručenia, v sídle žalobcu). To znamená, že žalovaný v 1. rade okrem nesplnenia povinnosti platiť riadne a včas leasingové splátky z jednotlivých zmlúv, nedodržal zmluvne dohodnuté podmienky ani pokiaľ ide o vrátenia predmetov leasingu, na ktoré bol vyzvaný v odstúpení. Ani v rámci dodatočné následného prebratia predmetov leasingu súd z výpovede svedkov nemal za preukázané, že by predmety leasingu boli pripravené na odovzdanie v kompletnom stave (keď časť predmetov sa mala nachádzať v Trenčíne), respektíve že by boli vytvorené technické a vecné predpoklady pre odovzdanie všetkých predmetov leasingu (časť predmetov bolo potrebné odmontovať), keď z výpovedí svedkov vyplynulo, že sa žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 2. rade nezúčastnili odovzdania predmetov leasingu, svedok Oskár Bollo uviedol, že nevedel, ktoré veci majú byť odovzdané a v podstate jeho úlohou bolo len sprístupniť budovu a aj sám žalovaný v 2. rade v rámci jeho výsluchu pred Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Nitre ako to vyplýva z uznesenia ČVS: ORP-1695/4-VYS-NR-2014 SA zo dňa 01.07.2015 uviedol, že niektoré veci boli v penzióne pevne zabudované a nie je technicky možné ich vrátiť, respektíve boli poškodené alebo došlo k ich opotrebeniu či zničeniu. Ak teda žalobca časť vecí dodatočne prevzal priamo u žalovaného v 1. rade, napriek zmluvnej povinnosti žalovaného v 1. rade vrátiť predmety leasingu, tieto následne znaleckými posudkami ohodnotil a následne speňažil (v súhrne vyššej hodnote než boli ohodnotené), pričom všeobecné zmluvné podmienky ani nestanovujú povinnosť žalobcu ohodnotiť predmety leasingu znaleckým posudkom za účelom ich následného predaja, súd uvedené konanie nemohol vyhodnotiť ako neodborné konanie žalobcu, respektíve ako svojvoľné konanie žalobcu urobené na úkor žalovaných, ktorí ani nepreukázali, že by po prebratí/ odovzdaní časti predmetov leasingu trvali na odovzdaní zvyšnej časti predmetov leasingu, respektíve uskutočňovali reálne kroky smerujúce k odovzdaniu zvyšnej časti predmetov leasingu žalobcovi, kde list zo dňa 20.07.2015 takúto skutočnosť nepreukazuje, nakoľko nie je ani podpísaný a chýba doklad o jeho doručení žalobcovi. V zmysle uvedeného bol súd toho názoru, že v tomto smere námietka nie je dôvodná a ani preukázaná, keď žalovaný v 2. rade nekonanie žalobcu s odbornou starostlivosťou zároveň preukazoval aj viacerými dokumentmi a skutočnosťami, ktoré sa ale týkali iných leasingových zmlúv (znalecký posudok 8/2014, mailová komunikácia zo dňa 07.05.2014 týkajúca sa LZ 1001369, 1001370, 5801305, alebo podľa predaj motorových vozidiel) a nie leasingových zmlúv, ktoré súd predmetom tohto konania. Svojvoľnosť respektíve nátlakovosť konania žalobcu súdu nevyplýva ani z toho, že žalobca podal vo veci trestné oznámenie, nakoľko takýto postup vyplýva z čl. 9 ods. 9 všeobecných zmluvných podmienok ako aj z odstúpení od leasingových zmlúv zo dňa 12.05.2014.

47. Súd ďalej poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný v 2. rade namietal nesprávne vyplnenie blankozmenky, skutkovo námietku vymedzil len tým spôsobom, že žalobca tieto položky nepreukázal, nepredložil k nim relevantné dôkazy, nepredložil podklady k sumám uvádzaným v protokoloch o finančných vysporiadaniach leasingových zmlúv, najmä nepredložil znalecké posudky, ktorými boli predmety leasingu na účely ich predaja ohodnotené a procesnú obranu založil v podstate na tom, že je to žalobca, kto je v súdnom konaní povinný preukázať správnosť svojich nárokov, ak chce byť úspešný, teda v podstate presunul dôkazné bremeno na žalobcu. Súd však poukazuje na to, že predložené zmenky majú všetky zákonné náležitosti a sú z formálneho hľadiska platnými zmenkami, a teda žalobca nemal povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky. Nemal ani povinnosť predkladať listinné dôkazy o výške kauzálnej pohľadávky. Doplnením chýbajúcich údajov sa pôvodné blankozmenky stali riadnymi zmenkami spätne ku dňu ich vystavenia. Pokiaľ bol žalovaný v 2. rade presvedčený, že zmenková suma nezodpovedá výške zmenkou zabezpečenej kauzálnej pohľadávky, bolo na ňom, aby uviedol konkrétne skutočnosti, že žalobca zmenku nedoplnil tak, ako bolo dojednané. Žalovaný v 2. rade nekonkretizoval z akého dôvodu boli zmenky podľa neho vyplnené v nesprávnej výške, aká by mala byť podľa neho správna výška žalobcom uvedených nárokov. Jednotlivé položky finančných vyúčtovaní ani žiadnym konkrétnym spôsobom nespochybnil (s výnimkou predaja predmetov leasingu), ale obracal dôkazné bremeno v tom zmysle, že je to žalobca, kto je povinný preukazovať jeho nároky. Neuviedol a nepreukázal v akej výške boli ním už k jednotlivým zmluvám zaplatené leasingové splátky, napriek tvrdeniu o tom, že väčšina predmetov leasingu bola úhrne splatená už viac ako z polovice a k žalobcom predloženej špecifikácii odkazujúcej na konkrétne zmluvné ustanovenia sa osobitne nevyjadril. Žalovaný v 2. rade ďalej v rámci svojho tvrdenia o tom, že sa žalobca vzdal svojou neaktivitou poistného plnenia (napriek tomu, že z bodu 7 ods. 6 všeobecných zmluvných podmienok nevyplýva, že by bol žalobca subjektom, ktorý by si mal nárokovať vyplatenie poistného plnenia) neuviedol a nešpecifikoval pomernú časť žalovanej pohľadávky za tieto predmety, ktorú z tohto dôvodu neuznáva. V zmysle uvedeného mal súd za to, že žalovaný poňal námietky nesprávneho vyplnenia zmenkovej sumy len v rovine spochybňujúcich tvrdení, bez ich náležitého odôvodnenia a preukázania. Obranu žalovaného v 2. rade o tom, že nebol zo strany žalobcu informovaný o predmete sporu, respektíve, že mu ako avalovi neboli doručené žiadne doklady, súd vyhodnotil za účelovú, nakoľko žalovaný v 2. rade bol predsedom predstavenstva žalovaného v 1. rade, za žalovaného v 1. rade uzatváral uvedené leasingové zmluvy, uzatváral Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenkám, sídlo spoločnosti žalovaného v 1. rade sa až do výmazu z Obchodného registra SR nachádzalo na tej istej adrese, ako bola adresa pobytu žalovaného v 2. rade, objektívne teda mal mať vedomosť o tom, akým smerom sa môžu zmluvné vzťahy medzi žalobcom a žalovanými v 1. rade a 2. rade vyvíjať, navyše v danom prípade si žalobca uplatňoval nárok zo zmeniek, teda žalovaný v 2. rade pri podpísaní zmeniek musel objektívne počítať s možnosťou, že žalobca sa môže uspokojenia svojich nárokov domáhať aj voči nemu ako zmenkovému ručiteľovi. Sám žalovaný v 2. rade niektoré listiny ktoré podpísal ako predseda predstavenstva žalovaného v 1. rade v konaní predložil (Zmluva o podnájme zo dňa 02.11.2012, preberací protokol k leasingovej zmluve č. 1001368), respektíve na ne odkazuje bez toho, aby ich v konaní predložil (napr. preberacie protokoly pri spochybnení predložených znaleckých posudkov).

48. Skutočnosti uvedené v odsekoch 46 a 47 tohto rozsudku súd konštatuje podporne, nakoľko podľa názoru súdu žalovanému v 2. rade ako zmenkovému ručiteľovi ním uplatnené námietky nesvedčili, keďže tieto vyplývali z kauzálneho vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade. Navyše podľa názoru súdu ale obrana žalovaného v 2. rade spočívajúca v prenášaní dôkazného bremena na žalobcu, nie je v tomto prípade prípustná. Z dôvodu neprípustnosti námietok súd ani nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, či už výsluchom osôb, ktoré žalovaný v 2. rade ďalej navrhoval, respektíve znaleckým posudkom za účelom prekontrolovania súkromných znaleckých posudkov predložených žalobcom. Čo sa týka znaleckých posudkov, súd je toho názoru, že bolo povinnosťou žalovaného v 2. rade predložiť k jednotlivým tvrdeniam znalca také relevantné dôkazné prostriedky respektíve také vysoko erudované tvrdenia, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili. Žalovaný v 2. rade však znalecké posudky spochybňoval tým, že ich označil za nedôveryhodné, ale opätovne jednotlivé spochybnenia označil len za svoj odhad, keď mal znalec narábať podľa jeho názoru s pravdepodobne chybnými údajmi zo strany žalobcu alebo metodikou, kde žalovaný neuviedol respektíve neoznačil dôkazy, ktoré uvádza, keď nepredložil preberacie protokoly k jednotlivým leasingovým zmluvám, na ktoré poukazuje vo svojom vyjadrení k znaleckým posudkom, respektíve podľa jeho názoru správne nadobúdacie faktúry respektíve správne vstupné ceny a doklady z ktorých majú vstupné ceny vyplývať. Súd takéto spochybnenie nepovažuje bez predloženia tomu zodpovedajúcich dokladov za postačujúce. Súd je tiež toho názoru, že ani prípadne preukázanie nesprávnosti znalcom určenej výšky sumy by nepostačovalo na prijatie jednoznačného záveru, že podmienky trhu v danej dobe umožňovali žalobcovi predať predmety leasingu za kúpnu cenu vo výške vyššej, než bola žalobcom dosiahnutá, čo by bolo tiež potrebné preukázať.

49. V zmysle vyššie uvedených skutočností, nakoľko súd vyhodnotil žalovaným v 2. rade uplatnené kauzálne námietky ako neprípustné, súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 89.361,89 eur spolu so zmenkový úrokom vo výške 6 % ročne z tejto sumy od 13.06.2018 do zaplatenia v zmysle čl. I. § 48 ZZŠ.

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , podľa pomeru úspechu vo veci. Pretože mal žalobca v konaní plný úspech, keďže súd žalobe vyhovel, súd mu priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.