Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-218-2019.pdf
PDF · 92.45 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-9Csp/218/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: B. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., D. XXX/XX, o zaplatenie 2.176,38 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi veriteľom Consumer Finance Holding, a. s. a žalovanou zo dňa 5.11.2015 je bezúročná a bez poplatkov.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 51,71 € z a s t a v u j e.
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.295,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.295,65 € od 21.3.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
V. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 19,06 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len právny predchodca žalobcu) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.10.2019 domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 2.176,38 € s príslušenstvom, a to z titulu nesplateného úveru. Podaniami doručenými tunajšiemu súdu dňa 27.11.2019 a dňa 17.8.2020 zobral žalobca žalobu v časti v rozsahu úroku z omeškania a v časti o zaplatenie sumy 51,71 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť. 2. Súd podľa § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti strán sporu. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere, notárskou zápisnicou, predžalobnou upomienkou spolu s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, písomným vyjadrením žalobcu, písomným vyjadrením žalovanej, replikou žalobcu, duplikou žalovanej, ďalšími písomnými vyjadreniami strán sporu, zmluvami o spotrebiteľskom úvere spolu s prehľadmi splácania, fotokópiou občianskeho preukazu a preukazu poistenca, výpisom z bankového účtu, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, žiadosťou o postúpenie a prevod, plnomocenstvami a zistil tento skutkový stav veci:
3. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.11.2015 (ďalej len Zmluva) poskytol právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. žalovanej úver vo výške 3.295,30 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 40 mesiacov v sume 116,45 €, t.j. celkovo mala žalovaná zaplatiť sumu 4.658,- €. Zmluvné strany si zároveň dohodli RPMN vo výške
23,99 %, fixnú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 23,99 %, konečnú splatnosť úveru 3/2019, splatnosť prvej splátky 20.12.2015 a splatnosť ďalších splátok vždy 20. dňa v mesiaci. Žalovaná nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, a to aj napriek výzve právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 26.1.2017, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 29.3.2017. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaná uhradila celkovo sumu 1.999,65 €. Pohľadávka ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 2.176,38 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.124,67 € a z nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 51,71 €. Žalovaná po podaní žaloby na súd neuhradila žiadnu sumu.
4. Z notárskej zápisnice napísanej notárkou A.. R. U. na notárskom úrade v Bratislave dňa 11.12.2017 vyplýva, že na základe projektu rozdelenia zlúčením došlo k zániku obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., pričom právnym nástupcom v prevádzkovaní podnikania týkajúceho sa produktu poskytnutého predmetnou Zmluvou sa stala obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., t.j. právny predchodca žalobcu.
5. Uznesením č. k. 9Csp/218/2019-84 zo dňa 17.6.2020 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., vstúpil žalobca. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 2.6.2020 má súd preukázané, že právny predchodca žalobcu písomne oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu.
6. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že so žalobou nesúhlasí a navrhla ju zamietnuť z viacerých dôvodov. Žalovaná namietala platnosť zmluvy o úvere, aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a zároveň vzniesla námietku premlčania. Poukázala tiež na neplatné zosplatnenie úveru a všeobecne nepreukázanie nároku doložením dôkazov zo strany žalobcu, t.j. podľa jej názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Takisto uviedla, že právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou, poukázala na absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Do pozornosti dala viaceré rozhodnutia všeobecných súdov v obdobných právnych veciach. Z uvedených dôvodov považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
9. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
11. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
12. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.5.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)
13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Súd mal preukázané, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaná mala v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej Zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd Zmluvu posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
17. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver, ktorý riadne nesplácala a vznikol jej dlh vo výške 2.176,38 €. Súd uvádza, že predmetnú Zmluvu považuje za platnú. Zároveň nezistil dôvod, pre ktorý by žalobca nemal byť aktívne vecne legitimovaný v konaní, pohľadávku voči žalovanej nadobudol od svojho právneho predchodcu Consumer Finance Holding, a.s. na základe zlúčenia. Takisto plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi žalobcu súd považuje za platné. V súvislosti s námietkou žalovanej, že predmetnú Zmluvu neuzavrela, súd uvádza, že uvedenú skutočnosť žalovaná nepreukázala, naopak žalobca Zmluvu doložil. Je nepochybné, že ide o pohľadávku žalobcu z predmetnej Zmluvy (a týka sa jej takisto vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru), hoci žalovaná namietla jej označenie, ktorú pochybnosť dostatočným spôsobom žalobca vyvrátil keď uviedol, že identifikátor č. 5025735 je interným identifikačným označením úveru na základe predloženej Zmluvy zo dňa 5.11.2015, pričom predmetný identifikátor bol používaný v informačnom systéme právneho predchodcu žalobcu ako aj vo všetkých dokumentoch súvisiacich so Zmluvou.
18. Súd má za to, že Zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pri posudzovaní náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona vychádzal z eurokonformného výkladu predmetného ustanovenia, podľa ktorého nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, t.j. rozpis splátok po častiach, a teda aby zmluva obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, ako to konštatoval aj Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018. Podobne má súd za to, že v Zmluve bol určený aj termín konečnej splatnosti úveru, a to uvedením mesiaca marec a roku 2019. Čo sa týka údaja o RPMN, hoci sa rovná hodnote úrokovej sadzby, súd ho považuje za vypočítaný správne, nakoľko v zmluve nie sú dohodnuté žiadne ďalšie poplatky, pričom uvedená skutočnosť vyplýva aj informatívneho výpočtu predloženého žalovaným.
19. Súd uzavrel, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania najskôr so splátkou splatnou v mesiaci november 2016, žaloba však bola podaná vo všeobecnej premlčacej dobe 17.10.2019. Súd sa premlčaním zaoberal ex offo, a to s odkazom na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, v zmysle vyššie uvedeného však uzatvára, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Súd nemal preukázané, že by zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, nakoľko zo strany žalovanej išlo o návrh na uzavretie zmluvy, pričom nepreukázala, že by nemohla ovplyvniť jej obsah. Ďalej súd uvádza, že listinné dôkazy boli súdu doručené vo forme elektronického dokumentu, a to na základe konverzie originálov listín z listinnej podoby do elektronickej formy, z ktorého dôvodu má za to, že ide o originály listín. Pokiaľ žalovaná namieta platnosť zmlúv o úvere, ktoré boli predmetnou Zmluvou prefinancované, súd uzatvára, že v danom spore nie je oprávnený namietané skutočnosti riešiť.
20. Súd však konštatuje, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ bol v čase uzatvárania Zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (konkrétne ustanovenia § 7 ods. 1, ods. 2) povinný zistiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver, uvedenú skutočnosť však žalobca nepreukázal, z ktorého dôvodu súd v zmysle § 11 ods. 2, ods. 4 citovaného zákona určil, že Zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Žalobca síce uviedol, že bola overovaná bonita žalovanej ako dlžníka, ale pred uzatvorením inej zmluvy, ktorá nie je predmetom tohto konania. Vychádzajúc z ustanovenia § 11 ods. 2 citovaného zákona potom považuje zosplatnenie úveru za neplatné, keďže právny predchodca žalobcu ako veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej ako spotrebiteľky jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Súd je však toho názoru, že napriek uvedenému má žalobca nárok na zaplatenie dlžnej istiny úveru, a to vo výške rovnajúcej sa rozdielu poskytnutej sumy úveru 3.295,30 € a sumy úhrady zo strany žalovanej vo výške 1.999,65 €, keďže žaloba bola podaná až potom, ako mala nastať konečná splatnosť úveru pri riadnom splácaní úveru (t.j. 20.3.2019). Vzhľadom na uvedené skutočnosti a čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti o zaplatenie sumy 51,71 € zastavil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.295,65 € a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň v zmysle uvedeného súd priznal žalobcovi z priznanej sumy nárok na úroky z omeškania, ale až od 21.3.2019 a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaná sa mohla dostať do omeškania až uplynutím konečnej splatnosti úveru.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal podľa pomeru jeho úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,06 %. Žalobca si v konaní uplatňoval sumu celkovo vo výške 2.176,38 €, súdom mu bola priznaná len suma 1.295,65 €. V zmysle uvedeného bol žalobca úspešný vo výške 59,53 % a žalovaná vo výške 40,47 %, úspešnejší bol teda žalobca, a to v rozsahu 19,06 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovanej. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).